Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cpr-26-2018.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Cpr/26/2018
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcov: 1/ N. R.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. Y. XXXX/ X, N., 2/ R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. Z. XXX/XX, T., proti žalovaným: 1/ ZF Slovakia, a.s., so sídlom Strojárenská 2, Trnava, IČO: 36 707 341, 2/ 3J-3D int., s.r.o., so sídlom Voderady 195, Voderady, IČO: 36 727 024, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaným 1 a 2 súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1 a 2 sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osobne podaným na Okresnom súde Trnava dňa 30.08.2018 domáhali, aby súd nariadil žalovanému 1 preveriť svojich obchodných partnerov v dodržiavaní sociálnej legislatívy, zistiť možnú spoluzodpovednosť podnecovateľov alebo vedľajších účastníkov dopravného reťazca, najmä prepravcov, odosielateľov, zasielateľov alebo dodávateľov vrátane preverenia či sú zmluvy o poskytnutí dopravnej služby v súlade s osobitnými predpismi, žalovanému 2 nariadiť dorovnať mzdy a z nich plynúce sociálne odvody, a to hlavne na základe zákona č. 311/2001 Z.z. ZP, a takto sa vyhnúť trestnému stíhaniu právnickej osoby z prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona a žalovanému 2 zakázať obchodovať s prepravami, ktoré sám nie je ochotný znášať, i keď ich má v zmluve a ponúkať za odplatu ďalším prepravcom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili žalobcovia tým, že uzatvorili so žalovaným 2 pracovnú zmluvu zo dňa 27.03.2013, ktorá skončila dňom 28.02.2018 dohodou o skončení pracovného pomeru. Žalobcovia počas trvania pracovného pomeru ako dvojosádka prepravovali tovar žalovaného 1 prostredníctvom zamestnávateľa a žalovaného 2 na trase ZF Levice - Maviva Porriňo a následne od 01.03.2018 ako zamestnanci Fy. MIBAL, s.r.o., na základe zmluvy medzi žalovanými 1 a 2 na trase ZF Levice - Malviva Porriňo. Žalobcovia uviedli, že na Okresnej prokuratúre v Leviciach podali dňa 07.06.2018 trestné oznámenie na bývalého zamestnávateľa MIBAL, s.r.o., a to na základe nezákonného konania, t.j. plat od km s neodbornou spôsobilosťou (plat od km aj u žalovaného 2), krátením daní a odvodov s neoprávneným prospechom (platí aj na žalovaného 2), nedodržiavaním prepravného poriadku, administratívnoprávnej oblasti nasvedčujúci tomu, že bol spáchaný trestný čin (nedodržiavanie prepravného poriadku neplatí na žalovaného 2). Po dôkladnom naštudovaní a doplnení trestného oznámenia bolo zistené, že k protiprávnemu konaniu zo strany konateľa MIBAL, s.r.o. došlo. Ak sa súd, prokurátor, vyšetrovateľ dozvedel, že došlo k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, koná priamo zo zákona a následkov takéhoto právneho úkonu sa nemusí žiadny z účastníkov domáhať, nastáva totiž priamo zo zákona ex officio a pôsobí od začiatku. Žalobcovia uviedli, že na základe výplatných pások dokazujú, že zamestnávateľ žalovaný 2 v rozpore s Nariadením (ES) č. 561/2006, zákonom č. 462/2007 Z.z. a zákonom č. 311/2001 Z.z. ZP nevypláca svojich zamestnancov a vykazuje len časť mzdy, a tak účelovo znižuje výšku sociálnych odvodov, čo je porušovaním zákona a môže sa stať až trestným činom.
2. Okresný súd Trnava postúpil vec Okresnému súdu Piešťany ako súdu kauzálne príslušnému. Okresnému súdu Piešťany vec došla dňa 20.09.2018 a bola zapísaná pod sp. zn. 19Cpr/26/2018.
3. Uznesením, č.k. 19Cpr/26/2018-45 zo dňa 26.09.2018 súd vyzval žalobcov na odstránenie vád podania, a to tak, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia svoje podanie doručené Okresnému súdu Trnava dňa 30.08.2018, postúpené Okresnému súdu Piešťany dňa 20.09.2018 doplnili o podpisy žalobcov, o označenie žalobcov dátumom narodenia a žalovaných identifikačným číslom, prípadne iným identifikačným údajom, a aby opravili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (petit) tak, aby bol zrozumiteľný, určitý, vykonateľný, úplný, a aby z neho bolo zrejmé, čo sa ním sleduje.
4. Žalobcovia reagovali podaním označeným ako Doplnenie, oprava zo dňa 12.10.2018, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.10.2018, v ktorom uviedli, že svoj návrh na nariadenie neodkladného oparenia voči žalovanému 1 sťahujú, nakoľko tento spor nepatrí do oblasti civilného sporového poriadku a je nutné ho riešiť trestnoprávne. Ďalej uviedli, že voči žalovanému 2 na svojom podaní trvajú. Žalobca 1 navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanému 2, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil do sociálnej poisťovne za rok 2013 1388,51 Eur a správcovi dane 448,03 Eur, za rok 2014 do sociálnej poisťovne 1911 Eur, správcovi dane 735,70 Eur, za rok 2015 do sociálnej poisťovne 1910,69 Eur a správcovi dane 701,81 Eur, za rok 2016 správcovi dane 1912,53 Eur a správcovi dane 759,13 Eur, za rok 2017 do sociálnej poisťovne 1926,96 Eur a správcovi dane 1210,05 Eur, za rok 2018 do sociálnej poisťovne 241,42 Eur a správcovi dane 21,11 Eur a uložil mu povinnosť dorovnať mzdu vo výške 10486,37 Eur za obdobie rokov 2015 až 2018 a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku alebo, aby v tej istej lehote podal na súd odpor s odôvodnením. Žalobca 2 navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanému 2, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil do sociálnej poisťovne za rok 2013 1388,51 Eur a správcovi dane 448,03 Eur, za rok 2014 do sociálnej poisťovne 1911,78 Eur a správcovi dane 735,70 Eur, za rok 2015 do sociálnej poisťovne 1910,69 Eur a správcovi dane 701,81 Eur, za rok 2016 do sociálnej poisťovne 1912,53 Eur a správcovi dane 759,13 Eur, za rok 2017 do sociálnej poisťovne 1926,96 Eur a správcovi dane 1210,05 Eur, za rok 2018 do sociálnej poisťovne 241,42 Eur a správcovi dane 21,11 Eur a uložil mu povinnosť dorovnať mzdu vo výške 10484,37 Eur za obdobie rokov 2015 až 2018 a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku alebo, aby v tej istej lehote podal na súd odpor s odôvodnením. Uvedené žalobcovia odôvodnili tým, že sociálne zázemie vodičov žalovaného 2 je neadekvátne a neakceptovateľné a porušujúce morálny kódex slušného zamestnávateľa. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 27.03.2013, a to v Čl. 10 tejto zmluvy v právach a povinnostiach zmluvných strán v bode 1 sa píše: Zamestnávateľ je povinný dňom vzniku pracovného pomeru prideľovať zamestnancovi prácu podľa tejto pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné podmienky stanovené právnymi predpismi. Čl. 6 pracovnej zmluvy hovorí o nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase s priemerným týždenným pracovným časom 48 hod. vrátane nadčasov. V prípade potrieb zamestnávateľa, vykonávať aj prípadnú prácu nadčas. Nakoľko pracovná zmluva obsahuje týždenný pracovný čas, tak každá hodina naviac je práca nadčas a musí byť zaplatená ako nadčasové hodiny, pokiaľ vodič jazdí v noci má nárok zo zákona na príplatky, do pracovných hodín sa ráta, aj keď sa počas jazdy strieda so spolujazdcom. Pri nastavení mzdy vodiča cestnej dopravy sa zamestnávateľ v pracovnej zmluve zaviazal dodržiavať zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, zákon č. 311/2001 Z. z., ktorý vo vzťahu k odmeňovaniu vodičov stanovuje minimálne požiadavky v % vyjadrení a určuje mzdu časovú na základe množstva odpracovaného času. Na základe vymeriavacích základov, osobného mzdového bodu, výpismi z účtu, kópiami výplatných pások, žalobcovia ako dvojčlena osádka počas trvania celého pracovného pomeru dokazujú, že zamestnávateľ účelovo vykazoval len časť mzdy a tým znižoval výšku sociálnych odvodov pre sociálnu poisťovňu. Výpočet mzdy zamestnancov ako dvojčlennej osádky je identický a založený na formálnej pravde nezohľadňujúci nočné príplatky, práce v nedeľu a vo sviatok a čakanie na nakládku a vykládku. Na základe výpočtov a paušalizovanej mzde vyplácanej zamestnávateľom mali žalobcovia za to, že ich ako zamestnancov, žalovaný 2 ukrátil na sociálnych dávkach a úmyselným krátením daní a odvodov ich ukrátil na nemocenských dávkach, na dávke v nezamestnanosti, na dôchodkoch atď., a preto žiadali prostredníctvom súdu dorovnať do sociálnej poisťovne odvody a dorovnať daň s príjmu vydaním platobného príkazu.
5. Výzvou zo dňa 24.10.2018 súd vyzval žalobcov, aby súdu oznámili, či vzhľadom na ich podanie označené ako Doplnenie, oprava zo dňa 12.10.2018 trvajú na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2 alebo či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia berú voči žalovanému 2 späť.
6. Žalobcovia v podaním zo dňa 03.11.2018, doručenom súdu dňa 07.11.2018 súdu oznámili, že podanie zo dňa 12.10.2018 považujú za samostatnú žalobu, ktorou sa domáhajú vydania platobného rozkazu. Zároveň žalobcovia 1 a 2 súdu oznámili, že podanie zo dňa 30.08.2018 podané na Okresnom súde Trnava, považujú za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom poukazujú na nekalé obchodné praktiky žalovaných 1 a 2. To znamená, že ako bývalí zamestnanci netrvajú na vydaní neodkladného opatrenia, ale sú ochotní svedčiť na súde a majú za to, že súd v tomto prípade má konať aj bez návrhu a má preveriť a nariadiť dodržiavanie mzdovej a sociálnej legislatívy zamestnancov v doprave. Podľa prokuratúry trestné právo je prostriedkom ultima ratio. Tiež uviedli, že ako zamestnanci nemajú právo zasahovať do obchodnej stratégie podniku a dá sa povedať, že sú vystavení mzdovej a sociálnej šikane podnikajúcich subjektov.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
12. Podľa § 328 ods. 2 práv veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Čl. 11 ods. 1 a 2 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
14. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Súd mal z obsahu podaní žalobcov za to, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vzali voči žalovaným 1 a 2 v celom rozsahu späť, keď v podaní zo dňa 12.10.2018 žalobcovia uviedli, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1 sťahujú, nakoľko tento spor nepatrí do oblasti Civilného sporového poriadku a je nutné ho riešiť trestnoprávne a v podaní zo dňa 03.11.2018 uviedli, že ako bývalí zamestnanci netrvajú na vydaní neodkladného opatrenia.
18. Vzhľadom na to, že žalobcovia vzali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1 a 2 v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu ako aj pojednávanie, súd podľa vyššie citovaných ustanovení konanie zastavil aj bez súhlasu žalovaných 1 a 2, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
22. Keďže súd zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dôsledku jeho späťvzatia, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách. Žalobcovia vzali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1 späť z dôvodu, že tento spor nepatrí do oblasti Civilného sporového poriadku a je nutné ho riešiť trestnoprávne a voči žalovanému 2 na nariadení neodkladného opatrenia netrvali bez uvedenia dôvodu, podali však proti žalovanému 2 samostatnú žalobu. Vzhľadom na uvedené zastavenie konania o nariadenie neodkladného opatrenia nemožno pričítať na ujmu žalovaných 1 a 2 a z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinili žalobcovia 1 a 2, preto by mali žalovaní 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaným však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, a ani im žiadne nemohli vzniknúť, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia im nebol doručovaný. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.