Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-75-2018.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/75/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: R.COLLECTORS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: M. M., C.. X.XX.XXXX, S. N. XXX, o zaplatenie 2.626,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCsp/XX/XXXX zo dňa 10. apríla 2018, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 614,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 614,39 eur od 22.03.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 2 626,06 eur titulom istiny, sumu 193,57 eur titulom úroku, zmluvný úrok vo výške 19,50% zo sumy 2 626,06 eur od 3.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 626,06 eur od 30.6.2016 do zaplatenia a trovy konania.
3. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 13.5.2013 Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3 000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach. Žalovaný nespláca úver riadne a včas. Preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 2.12.2013 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný vykonal čiastkové úhrady, poslednú dňa 29.6.2016. Od tohto dátumu žiadnu sumu neuhradil. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu 8.8.2016 predstavovala sumu 2 626,06 eur ako istina, zmluvný úrok z istiny vo výške 1 93,57 eur - od momentu poskytnutia úveru do momentu predčasnej splatnosti úveru, zmluvný úrok vo výške 19,5% zo sumy 2 620,06 eur od 3.12.2013 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% zo žalovanej sumy od 30.6.2016 do zaplatenia.
4. Žalobca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.10.2016 uviedol, že žalovaný čerpal titulom úveru sumu 3 000 eur a uhradil sumu 2 385,61 eur. Spôsob za počítania jednotlivých splátok dlhu na istinu, úroky, poplatky je uvedený v dokumente Aktuálny stav úveru. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.3.2017 žalobca uviedol, že svoju žalobu berie čiastočne späť a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 2 626,06 eur, sumy 28,45 eur ako zmluvného úroku, na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,50 % zo sumy 2 626,06 eur od 22.3.2017 a na úhradu úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 626,06 eur od 22.3.2017 do zaplatenia a na úhradu
trov konania. Ďalej uviedol, že požičaná suma bola vo výške 3 000 eur a žalovaný uhradil celkovo 2 385,61 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre úver, a sadzobník poplatkov. Žalovaný svojim podpisom zmluvy potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom.
5. Uznesením Okresného súdu Humenné č. XXCsp XX/XXXX zo dňa 30.11.2017 došlo k zmene strany sporu na strane žalobcu, kedy z konania vystúpila spoločnosť Poštová banka a.s. a do konania vstúpila spoločnosť R Collectors, s.r.o.
6. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
7. Listom označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.12.2013 žalobca oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stala ku dňu 2.12.2013 predčasne splatnou v celom rozsahu a výška dlžnej sumy je 3 188,84 eur. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Výzvu si žalovaná prevzala dňa 5.12.2013. Vo veci mal za preukázané, že v danej veci bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 000,- eur ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 anuitných splátkach vo výške 78,27 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 19,20 % ročne a RPMN vo výške 21,37%. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 13.6.2013 a splatnosť úveru na deň 13.5.2019. Žalovaný prestal uhrádzať dohodnuté splátky riadne a včas. Preto bola dňa 2.12.2013 vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná celkovo uhradila sumu 2 385,61 eur.
8. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
9. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a to: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a preto je táto zmluva v zmysle ustanovení § 11 ods. 2, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov. Bolo v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že poskytnutý úver bol vo výške 3 000 eur. Celkovo uhradil žalovaný sumu 2 385,61 eur. Neuhradená suma istiny tak predstavuje sumu 614,39 eur. Keďže úver je bez úrokov a bez poplatkov súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 614,39 eur. Pretože žalovaná sa dostal do omeškania z úhradou peňažného dlhu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca si celkovo uplatnil sumy 2 819,57 eur a súd mu priznal sumu 614,39 eur. Úspech žalobcu bol tak 21,79 % a úspech žalovaného bol vo výške 78,21%. V konaní bola úspešnejšia žalovaná, ktorej by patrila náhrad trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej preukázateľné trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorou súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Poukázal na to, že Zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti, keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, výška mesačnej splátky RPMN banky v percentách, tiež priemerná RPMN na trhu, celková výška úveru, dátum prvej splátky, dátum nasledujúcich splátok a počet mesačných splátok a dátum. V tejto súvislosti poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES a rozsudok Súdneho dvora EÚ J.-XX/XXXX. Dôvodil, že aj keď spomínaná smernica EÚ nemá priamy účinok na konkrétny súdny spor, v tomto prípade sa nejdená o konštituovanie nejakého práva či povinnosti podľa smernice čo by neprichádzalo do úvahy, ale jedná sa o otázku výkladu sporného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. s Európskou smernicou, ktorá zaviedla v Čl. 22 úplnú harmonizáciu a záväzný charakter predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda podľa nej členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, než sú uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice (v ňom sa uvádza len termín splátka a teda nie splátka istiny, úrokov a poplatkov). Podľa jeho názoru priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí, teda ľudovo povedané
o koľko preplatí jemu poskytnutý úver. Priemerný spotrebiteľ nebude skúmať každú jednu splátku samostatne. Rozdelenie splátky na istinu a úroky má zmysel pre nedobromyseľného spotrebiteľa, ktorý predpokladá, že bude v omeškaní s plnením záväzku pre výpočet úroku z omeškania. Dobromyseľný spotrebiteľ predpokladá, že splní svoj záväzok v dohodnutom čase, a preto pokiaľ v zmluve sú uvedené informácie o výške úveru a celkových nákladoch na úver a doba splácania úveru, vie sa edukovane rozhodnúť o tom či zmluvu o úvere uzatvorí alebo neuzatvorí. Spotrebiteľ mal všetky potrebné informácie k uzatvoreniu zmluvy a mohol sa fundovane rozhodnúť. Apeloval na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorý zo zákona č. 129/2010 Z. z. odstránil také znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ (podľa ktorého zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa táto celková čiastka má splatiť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. septembra 2012 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017 sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Namietal, že nesúhlasí s názorom súdu, lebo zmluva z 11.11.2008 v danom prípade obsahuje prvú splátku 15.11.2008 v počte mesačných splátok 72 „vyše“ mesačné splátky je stanovená na 3 631 Sk/120,53 eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 15,29 %, RPMN 20,29 %, priemerná RPMN 16,64 % a celkové náklady 104 632 SK/3 473,15 eur, poplatok za uzavretie zmluvy splatný v deň čerpania úveru 3 200 Sk/106.22 eur, mesačný poplatok za správu úveru 50 SK/1,66 eur, že zmluva - podľa jeho názoru - obsahuje všetky náležitosti stanovené v zákone č. 258/01 Z. z.. Otázku možnosti sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky už skúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 22.02.20187 sp. zn. XCdo/XXX/ XXXX uviedol nasledovné: „Vychádzajúc z účelu Smernice právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie, dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenia je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte termínoch splátky, istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Poukázal aj na to, že zákonom z 12.10.2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony došlo k zmene (medzi iným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňou s účinnosťou od 01.05.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciou splátok a“. K dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorou bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu Najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. Najvyšší súd tak potvrdil potrebu eurokonformného výkladu zákona už v súčasnosti. Navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP zrušil prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil prvoinštančné rozhodnutie v napadnutej časti tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
12. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 378 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho zamietavej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Závery súdu prvej inštancie o nedostatkoch náležitosti úverovej zmluvy nie sú správne.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdi relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením toho, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky Y.. Ú. XX/XX). Súd prvej inštancie sa nezaoberal dôvodnosťou žaloby a zmluvou uzavretou medzi účastníkmi ako spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa aj z iných dôvodov ako podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neprichádza do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil sporovým stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Zamietnutie žaloby založil súd prvej inštancie na použití ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami sporu. Podľa uvedeného ustanovenia Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Inak veriteľ nemá právo na úroky a poplatky za úver (§ 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.). Súdna prax nebola pre aplikáciu uvedeného ustanovenia donedávna jednotná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX však prijal záver, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Opačný záver súdu prvej inštancie preto nebol správny.
15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude znovu o žalobnom návrhu rozhodnúť, postupovať v súlade s ustanovením § 181 ods. 2, § 182 CSP, vysporiadať sa so všetkými námietkami vznesenými žalobcom pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní a v prípade potreby doplniť dokazovanie, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 3 CSP s tým, že podľa § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
16. Novým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP, § 3 ods. 9 zákona č.757/2001 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).