Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/118/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci žalobcu: AUTOCAMBIO, s.r.o., Oreské 102, 908 63, IČO: 36 279 951, zast. Mgr. Gabriela Janíková, advokátka, Panská 14, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: SHARK.AERO s.r.o., Letisko Senica, Hlboké 406, 906 31 Hlboké, IČO: 44 276 907, v konaní o zaplatenie 6.271,20,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 2 721,20 € z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6 721,20 € od 17.04.2015 do 17.06.2015 zo sumy 5 721,20 € od 18.06.2015 do 02.07.2015 zo sumy 4 721,20 € od 03.07.2015 do 09.08.2015 zo sumy 2 721 € od 10.08.2015 do 11.09.2015, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 10.06.2015, doručenou súdu dňa 11.06.2015, domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.721,20,- € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný neuhradil dohodnutú cenu za vykonané práce na lietadle SHARK UL v.č. 031 podľa protokolov Shark 031.

2. Z dôvodu vykonaných čiastočných úhrad pohľadávky zo strany žalovaného, vzal žalobca žalobu podaním zo dňa 12.08.2015 ešte pred vydaním platobného rozkazu v časti o zaplatenie 4.000,- € späť. Po vydaní platobného rozkazu vzal žalobca žalobu aj v zostávajúcej časti, v časti o zaplatenie 2.721,20 € a trval už len na zaplatení príslušenstva, paušálnej náhrady a náhrade trov konania. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu dňa 13.11.2018 v ktorom uviedol, že žalobcovi uhradil istinu aj v zostávajúcej výške 2.721,20 €, čo zdokladoval kópiou výpisu z účtu. Ďalej uviedol, že je povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania a to vo výške 9,05% ročne zo sumy 6 721,20 € od 17.04.2015 do 17.06.2015, zo sumy 5 721,20 € od 18.06.2015 do 02.07.2015, zo sumy 4 721,20 € od 03.07.2015 do 09.08.2015, zo sumy 2 721 € od 10.08.2015 do 10.09.2015. V podanom odpore namietal žalovaný žalobcom uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 € a vyčíslené trovy konania.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 13.11.2018, ktorého sa nezúčastnili ani zástupca žalobcu ani žalovaný, predvolanie na pojednávanie mali obaja vykázané riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Medzi účastníkmi konania zostala sporná len žalobcom uplatnená paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 € a vyčíslené trovy konania.

6. Podľa § 185 môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

V predmetnom zákonnom ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

7. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 8. Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný zo zhodných tvrdení strán vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Zmysel tohto ustanovenia vychádza opäť z princípov hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z princípu formálnej pravdy. Súd sa nemá zameriavať na 30Cb/118/2015-60

dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu (ak samozrejme neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti), aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Súd je taktiež podľa princípu formálnej pravdy viazaný tvrdeniami strán a nemá povinnosť zisťovať skutočný stav veci - dokazuje sa len to, čo tvrdia strany. Ak teda existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť dokazovať. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: Objednávkou zo dňa 02.10.2014, Faktúrou č. XXXXXXX, Vyhlásením objednávateľa zo dňa 09.04.2015, E-mailovou komunikáciou zo dňa 13.05.2018, Výpismi z účtu žalovaného zo dňa 03.07.2015 o úhrade sumy 1.000,- €, zo dňa 10.08.2015 o úhrade sumy 2.000,- €, zo dňa 18.06.2015 o úhrade sumy 1.000,- €, zo dňa 10.09.2015 o úhrade sumy 2.721,20 €, Výpisom z účtu žalobcu zo dňa 11.09.2015 o prijatí platby vo výške 2.2721,20 € od žalovaného, výpisom z OR žalobcu a žalovaného, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav.

10. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia sa súd zameral len na skutočnosti, ktoré boli medzi stranami sporné a nevykonal dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu.

11. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12. Na základe splnomocnenia v odseku 1 § 369c výšku paušálnych nákladov ustanovila vláda v nariadení č. 21/2013 Z.z. v § 2, v zmysle ktorého výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

13. Dôvodová správa k nariadeniu vlády č. 21/2013 Z.z. k tomuto ustanoveniu uvádza: "paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Ide teda o paušálnu náhradu, pri ktorej nie je potrebné preukazovať vznik konkrétnych nákladov. Vznik nároku na túto náhradu je spojený so vznikom omeškania dlžníka. Paušálna náhrada neznamená, že veriteľ nemôže požadovať aj ďalšie náklady. Smernica 2011/7/EÚ k tomu uvádza: „Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto náklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie“ (čl. 6 ods. 3).

14. Podľa ust. § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

15. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu zo dňa 11.09.2015 o prijatí platby vo výške 2.721,20 € od žalovaného mal súd preukázané pripísanie platby na účet žalobcu, t.j. splnenie záväzku žalovaného ohľadne zaplatenia aj zostávajúcej časti istiny.

16. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 " Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti."

17. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 "Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne."

18. Podľa ustanovenia § 340 ods.1 "Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve."

19. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 " Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom."

20.Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 " Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. "

21. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 "Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. "

22. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

23. Medzi účastníkmi ako bolo uvedené už vyššie bola sporná len žalobcom uplatnená paušálna náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Uvedená náhrada sa nepreukazuje, ale vyplýva priamo zo zákona. Medzi stranami neboli sporné ani žalobcom uplatnené úroky z omeškania, z uvedeného dôvodu ich súd priznal žalobcovi v ním uplatnenej výške.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému v zostávajúcej časti ohľadne príslušenstva a paušálnej náhrady vyhovel v celom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na základe uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v rozsahu 100%.

26. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).