Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/141/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcov 1/ C.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX P., 2/ C.. M. F., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX V., obaja zast.: JUDr. Ján Cáfal, advokát, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: C.. R. X., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, XXX XX X. nad Z., zast.: JUDr. Ľuboš Kizivat, advokát, kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, IČO: 42241758 o zaplatenie 480,66,- eur s prísl., o odvolaní žalobcov, ako aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k 3C10/2017-62 zo dňa 18.10.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom.

III. Žalovaná m á nárok voči žalobcom v rozsahu 100 % na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov o zaplatenie 480,66,- eur voči žalovanej. Predmetnú sumu uplatnili žalobcovia v prvom a druhom rade titulom osvedčenia o dedičstve po nebohej matke strán sporu, na základe ktorého im mala pripadnúť predmetná suma.

2. Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalovaná niesla náklady spojené s pohrebom matky v sume vyššej než uplatnený nárok, pričom žalobcovia v prvom a druhom rade nepreukázali tvrdenú skutočnosť, že znášali náklady spojené s pohrebom v miere zodpovedajúcej ich dedičskému podielu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 470 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 257 z dôvodu, že ide o súrodencov, medzi ktorými nie sú dobré vzťahy a po zvážení všetkých okolností danej veci.

5. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovanej, a to voči výroku o trovách konania, kedy žalovaná poukázala na to, že aj keď sú stranami sporu súrodenci ona ako žalovaná nedala príčinu na podanie návrhu na súd, nakoľko pred začatím súdneho konania cestou svojho právneho zástupcu sa vyjadrila k predmetu sporu a žalobcovia mali vedomosť o dôvodoch, pre ktoré neuznávala ich nárok. Z tohto dôvodu by mali niesť žalobcovia zodpovednosť za výsledok sporu aj znášaním trov úspešnej strany.

6. Žalobcovia v prvom a druhom rade podali odvolanie proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku, pričom uviedli ako odvolací dôvod nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázali na skutočnosť, že nesúhlasia s názorom súdu prvej inštancie o tom, že notár skonštatoval výšku dedičských podielov, ktoré nadobúdajú žalobcovia a žalovaná bez toho, aby bola uvedená povinnosť výplaty, čo nedáva zmysel, nakoľko je zrejmé, že takúto sumu musela žalovaná im vyplatiť. Žalovaná nepredložila žalobcom rozpis nákladov na pohreb a ani zaplatenie týchto nákladov od nich nepožadovala. Nebolo preukázané, že náklady na pohreb si žalovaná uplatnila v rámci dedičského konania a trvali na skutočnosti, že prispeli na pohreb každý sumou po 500,- eur. Preto je spravodlivé, aby im bol vyplatený podiel z dedičstva. Žiadali zmeniť napadnutý rozsudok a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

7. Žalovaná k odvolaniu žalobcov uviedla, že žalobcovia neposkytli finančné prostriedky na pohreb ich matky a nebolo to uvádzané ani pred notárom. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výsluch svedkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko ak by boli pravdivé tvrdenia žalobcov, boli by náklady pohrebu vyplatené v deň návštevy pohrebnej služby a nie až nasledujúci deň. Následne uviedla, že mala právo dispozície s vkladnou knižkou nebohej matky strán sporu. Z týchto prostriedkov boli hradené náklady na pohreb a dlhy poručiteľky a bolo by nespravodlivé, ak tieto aktíva boli spotrebované na pohreb a dlhy a zároveň by boli prerozdelené medzi dedičov. Nakoľko tieto prostriedky boli spotrebované na pohreb a dlhy poručiteľky, nemožno reálne vyplatiť podiel žalobcom. Bolo pritom preukázané, že títo sa nepodieľali na nákladoch na pohreb. Žalovaná zotrvala na tvrdení, že sama uhradila náklady na pohreb a dlhy poručiteľky bez prispenia žalobcov v prvom a druhom rade.

8. Žalobcovia v prvom a druhom rade k vyjadreniu žalovanej uviedli, že trvajú na tom, že prispeli na zabezpečenie pohrebu a nakoľko si bola žalovaná vedomá tejto skutočnosti, neuplatňovala výdavky na pohreb v rámci dedičského konania. Ak by si tieto výdavky bola uplatnila žalovaná, boli by tieto výdavky uplatnili aj žalobcovia v prvom a druhom rade, pričom žalovaná ich neinformovala o tom, že finančné prostriedky na vkladnej knižke u poručiteľky boli. Žalovaná napriek ich výzvam nepredložila vyúčtovanie nákladov na pohreb.

9. Žalobcovia poukázali aj na to, že naďalej sa vedú konania ohľadom novoobjaveného majetku poručiteľky.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolanie žalovanej posúdil ako dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na obsah odôvodnenia súdu prvej inštancie, ktorý správne aplikoval procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok. Dokazovanie je základný inštitút civilného procesu, ktorého záverom je rozhodnutie súdu. V rámci Civilného sporového poriadku je zavedený princíp formálnej pravdy, teda formálnou pravdou sa rozumie, že pri svojom rozhodovaní súd vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Je kladený dôraz na procesnú diligenciu strán sporu dôsledkom čoho je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V danom prípade nejde o spotrebiteľský spor ani o spor v konaní o abstraktnej kontrole spotrebiteľských vecí ani antidiskriminačný či individuálny pracovný spor, kedy môže výnimočne súd vykonať aj iné dôkazy ako tie ktoré navrhli strany sporu. Súd prvej inštancie dôsledne postupoval v rámci princípov na ktorých je založený Civilný sporový poriadok a preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého nepochybne vyplývajú dôvody pre ktoré zamietol podanú žalobu a to práve s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov pri preukázaní nedôvodnosti započítania, ktorých zaťažuje takáto povinnosť v sporovom konaní pod následkom ťarchy zamietnutia žaloby.

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza, že tieto námietky neboli posúdené ako dôvodné. Je nepochybné, že po vznesení započítacej námietky žalovanou dôkazné bremeno preukázania nedôvodnosti tejto námietky zaťažuje žalobcov a v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena je výsledkom ich procesný neúspech. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité pozitívne skutočnosti a v tomto prípade bolo na žalobcoch, aby preukázali odovzdanie finančnej hotovosti žalovanej , čo v konaní preukázané nebolo. Zároveň súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj nepriamy dôkaz vo forme výsluchu pracovníčky pohrebnej služby, ktorý podporuje argumentáciu žalovanej. Z týchto dôvodov odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné a tak ako v ostatnom poukazuje na precízne odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti úspešne vznesenej námietky započítania.

17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že: “súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). Poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

18. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce posúdenie započítacej námietky žalovanej, s ktorou sa správne vyporiadal súd prvej inštancie.

19. Odvolací súd zmenil napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že žalovaná mala plný úspech vo veci, pričom to, že tento spor vznikol medzi súrodencami a týka sa dedičstva, podľa názoru odvolacieho súdu nie je dostatočným dôvodom pre rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré by bolo v rozpore s princípom uvedeným v § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaná cestou svojho právneho zástupcu už pred podaním žaloby vyjadrila svoje stanovisko k veci, a

preto žalobcovia poznajúc jej stanovisko museli vedieť, že v prípade neúspechu znášajú riziko náhrady trov konania. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 388 zmenil napadnutý výrok o trovách konania.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom a druhom rade v rozsahu 100 %.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).