Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-197-2021.pdf
PDF · 113.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/197/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu v 1. rade: M. W., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., A. X, žalobkyne v 2. rade: L. W., D.. XX.X.XXXX, N. S. G., A. X, zastúpených JUDr. Radomírom Jakabom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Bočná 10 proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, za účasti intervenienta: O. C., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., A. X, o určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 37C/330/2012-230 zo dňa 18. októbra 2021
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu, ako aj intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: Žalobu z a m i e t a. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Intervenient má právo voči žalobcom v 1. a 2. rade na náhradu trov konania rozsahu 100% s tým, že o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 20.12.2012, v znení pripustenia zmeny žaloby tak, ako to navrhol žalobca vo svojom podaní zo dňa 1.2.2017, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nájomný vzťah medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, predmetom ktorého je odplatné užívanie bytu žalovaného nachádzajúceho sa v kat. úz. M. O., zapísaného na LV Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice, č. XXXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa na Panelovej ulici č. 3 v Košiciach, na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemkoch parcela KN-C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parcela KN-C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 a parcela KN-C č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, trvá.
3. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. 10 na ulici Panelová 3 v Košiciach s tým, že dňa 3.1.1989 bolo Obvodným národným výborom Košice IV vydané rozhodnutie o pridelení predmetného bytu O. C., th. č. Š., D.. X.X.XXXX, ktorá plánovala trvalo opustiť Slovenskú republiku a presťahovať sa do Veľkej Británie a preto v septembri 1995 uzavrela so žalobcom viacero dohôd, predmetom ktorých bolo odstúpenie predmetného bytu v prospech žalobcu, začo žalobca aj
uhradil O. C. sumu 170.000,- Sk. Podľa žalobcu vôľou strán nebolo iba prenechanie veci do dočasného užívania, ale prevedenie práv a povinností nájomcu k predmetnému bytu na žalobcu, a to vrátane práva odkúpenia bytu do vlastníctva žalobcu, čomu zodpovedalo aj nasledujúce správanie sa oboch strán, a to opustenie Slovenskej republiky O. C. a doterajšie užívanie predmetného bytu žalobcom. Podľa žalobcu nájomný vzťah medzi ním a žalovaným malo kreovať správanie žalovaného, a síce jeho vedomosť o užívaní bytu žalobcom minimálne od roku 1997, kedy došlo aj k prihláseniu na trvalý pobyt, ako aj vedomosť žalovaného, že O. C. od 28.1.2003 prenechala predmetný byt do užívania žalobcu, že žalovaný prijímal platby nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu priamo od žalobcu, že žalovaný prejavil záujem doriešiť nájomný vzťah v prospech žalobcu a že i napriek vedomosti, že predmetný byt žalobca užíva 15 rokov, neurobil žalovaný žiadny relevantný krok smerujúci k vyprataniu bytu. Z uvedeného žalobca tak vyvodil záver, že žalovaný jednoznačne prejavil vôľu deklarujúcu existenciu nájomného pomeru medzi stranami konania. Taktiež žalobca mal za to, že z právnych úkonov uzavretých medzi O. C. a ním v septembri 1995, vyplýva vôľa oboch strán previesť práva a povinnosti z nájmu predmetného bytu na žalobcu, čím podľa žalobcu došlo k uzavretiu dohody o postúpení pohľadávok O. C. z nájomného pomeru v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a dohody o prevzatí dlhov z nájomného pomeru žalobcom v zmysle ust. § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca dal ďalej súdu prvej inštancie do pozornosti tú skutočnosť, že listom zo dňa 1.3.2005 oznámil žalovanému prechod nájmu bytu v zmysle ust. § 708 Občianskeho zákonníka, a to na podklade dohôd uzavretých medzi žalobcom a O. C., ako aj následného trvalého opustenia domácnosti z jej strany, pričom žalovaný ako vlastník bytu v prekluzívnej lehote uvedenej v ust. § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tieto skutočnosti nenamietal súdnou cestou a toto právo mu tak zaniklo.
4. Naliehavý právny záujem žalobca odvodzoval od skutočnosti, že O. C. sa vrátila na Slovensko a zo zištných dôvodov sa domáha vypratania predmetného bytu, ignorujúc dojednania existujúce medzi nimi a za tým účelom aj podala proti žalobcovi žalobu o vypratanie bytu, konanie je vedené na Okresnom súde Košice II, pod sp. zn. 19C/90/2010.
5. Vo vyjadreniach vyžiadaných zo strany konajúceho súdu sa Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. - správca bytu ,nevyjadril jednoznačne ohľadom postavenia žalobcu ako nájomcu predmetného bytu a rozhodnutie v danej veci je relevantné aj vo vzťahu ku konaniu, predmetom ktorého je vypratanie bytu. Žalovaný uplatnil námietku premlčania, ktorú odôvodňoval tým, že podľa odôvodnenia žaloby mala p. O. C. natrvalo opustiť spoločnú domácnosť v septembri 1995 po podpise dohôd - prehlásení o odstúpení bytu zo dňa 24.9.1995 a prehlásení o vzájomnom majetkovom vysporiadaní medzi nájomcom a prenajímateľom zo dňa 18.9.1995 a preto ak mali žalobcovia za to, že sú spoločnými nájomcami predmetného bytu, návrh na určenie nájmu mohli podať na príslušnom súde do 18.9.1998, resp. najneskôr do 24.9.1998. Nakoľko žalobcovia podali žalobu až dňa 20.12.2012, urobili tak po uplynutí premlčacej lehoty. V prípade ak by sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania žalovaný namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov na požadovanom určení dôvodiac tým, že podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 3.1.1989 je výlučným nájomcom predmetného bytu O. C., ktorá má do dnešného dňa podľa žalovaného uzavretú platnú zmluvu o nájme predmetného bytu. Keďže spoločný nájom žalobcov k predmetnému bytu nevznikol, nemôže ani trvať. Podľa žalovaného v danom prípade absentuje právny titul, na základe ktorého mal žalobcom v 1. a 2. rade vzniknúť spoločný nájom predmetného bytu. Prechod nájmu bytu na žalobcov neprichádza do úvahy, keďže neboli naplnené zákonné predpoklady v zmysle § 708 v spojení s § 706 ods. 1 OZ s tým, že doručené prehlásenia nemožno považovať ani za dohodu o postúpení pohľadávok O. C. z nájomného pomeru a ani za dohodu o prevzatí dlhov z nájomného pomeru a tieto listiny majú znaky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súčasný právny stav je taký, že žalobcovia s rodinou užívajú predmetný byt bez právneho titulu a O. C. je jeho výlučnou nájomkyňou. Žalovaný doposiaľ nepristúpil k vyprataniu predmetného bytu, nakoľko práve nájomca bytu je jediným aktívne legitimovaným na podanie žaloby na vypratanie bytu. Uviedol, že nikdy nedal písomný súhlas s podnájmom predmetného bytu a rovnako nikdy nevystavil mesačný zálohový predpis nájomného a služieb spojených s užívaním predmetného bytu na meno žalobcov v 1. a 2. rade a rovnako nikdy nedošlo medzi sporovými stranami k dohode o predmete nájmu a o výške nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. To, že žalobcovia platia za užívanie bytu bez právneho titulu je správne, pretože v opačnom prípade by sa bezdôvodne obohacovali na úkor žalovaného.
6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.2.2017, č.k. 37C/330/2012-101 rozhodol o pripustení vstupu O. C., D.. X.X.XXXX do konania ako intervenientky na strane žalovaného a následne uznesením zo dňa
17.5.2017 č. k. 37C/330/2012-118 súd pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu, a to žalobcu v 2. rade - L. W., D.. XX.X.XXXX.
7. Interventient - O. C. k žalobe uviedla, že je jediným výlučným nájomcom predmetného bytu a to na základe platného rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 3.1.1989 a na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.1.1989. Považovala tvrdenia žalobcu o plánovanom opustení Slovenskej republiky a presťahovaní sa do Veľkej Británie za nepravdivé a zavádzajúce a poprela, aby so žalobcom uzavrela dohody o odstúpení predmetného bytu. So žalobcom uzavrela nájomnú zmluvu a za nájom prevzala sumu 170.000,- Sk. Taktiež uviedla, že žalobcu ako podnájomníka prihlásila sama v roku 1997 u žalovaného, ktorý uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu na jej meno a iba náklady na odpad uhrádzal žalobca na svoje meno s tým, že žalobca od samého začiatku vedel, že je v nájomnom byte, resp. že byt užíva bez právneho titulu, pretože túto skutočnosť mu oznámil aj správca bytu, Bytový podnik mesta Košice listom zo dňa 28.1.2003. Uviedla, že nie je pravdou, že predmetný byt prenechala žalobcovi na užívanie, keďže samotný žalovaný upozornil žalobcu na to, že byt užíva bez právneho titulu a preto ani nemožno uvažovať o tom, aby postúpil na žalobcu nejakú pohľadávku z nájomného pomeru v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka, keďže žiadnu pohľadávku z titulu nájomného voči Mestu Košice nemal a v zmysle vyššie citovaného zákona postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka. Preto sú nesprávne úvahy žalobcu o vzniku nájomného vzťahu k predmetnému bytu prechodom nájmu v zmysle ust. 708 Občianskeho zákonníka, na základe zmluvy o podnájme, ktorú spolu uzavreli, a to s odkazom na ust. § 706 ods. 1 a 2 OZ a § 708 OZ, kedy prechod nájmu na žalobcu by bol možný len vtedy, keby viedli spoločnú domácnosť, v prípade úmrtia spoločného nájomcu alebo v dôsledku opustenia spoločnej domácnosti. Keďže tieto podmienky nie sú splnené, prechod nájmu na žalobcu je vylúčený. Intervenientka zdôraznila, že žalovaný, na základe žiadosti zo dňa 20.6.1994 a 26.10.2008, listom zo dňa 30.11.2009 ju vyzval na odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva a na uzavretie kúpnej zmluvy z čoho vyplýva, že žalovaný považoval za nájomcu predmetného bytu ju. Nájomný vzťah trvá s tým, že žiadny iný subjekt nemá k tomuto bytu nájomný vzťah.
8. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia s odkazom aj na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/382/2018-177 zo dňa 31. októbra 2019, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 35 ods. 1 OZ, § 685 ods. 1 OZ, § 706 OZ, § 707 ods. 1 OZ, § 708 OZ, § 719 ods. 1 OZ, § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, a to so zohľadnením aj ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s odkazom na ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) toho času § 137 písm. c/, d/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keďže vo veci nevzhliadol naliehavý právny záujem žalobcov, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v spore, keďže v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu, ktorej predpokladom je to, že sporové strany majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem.
9. Súd mal v danom prípade za preukázané, že na základe rozhodnutia o pridelení bytu Obvodného národného výboru Košice IV, zo dňa 3.1.1989, sa intervenientka O. C. stala užívateľkou bytu nachádzajúceho sa v Košiciach, na ulici Panelová 3, pričom toto jej právo osobného užívania bytu sa od 1.1.1992 zo zákona zmenilo na nájom (§871 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia, podľa zistení vyplývajúcich z nesporných skutočností a listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu, konkrétne z listiny označenej ako „Prehlásenie o vzájomnom majetkovom vysporiadaní medzi nájomcom a prenajímateľom“ a listiny označenej ako „Prehlásenie o odstúpení bytu“, sa nasťahovali do predmetného bytu v roku 1995. Žalobcovia sa ujali užívania predmetného bytu na základe toho, že im to umožnila nájomníčka O. C., a to potom ako sa so žalobcami dohodla na „odstúpení“ predmetného bytu v prospech žalobcov, za čo žalobcovia zaplatili intervenientke sumu 170.000,- Sk, pričom skutočnosť, že intervenientka prevzala od žalobcov uvedenú sumu, nebola sporná.
10. Z listinného dôkazu „Prehlásenie o odstúpení bytu“ zo dňa 24.9.1995, z výsluchu žalobcu v 1. rade, ktorého výpoveď potvrdil v konaní vypočutý svedok M. A., mal súd za preukázané, že úmyslom žalobcov a intervenientky nebolo uzavrieť zmluvu o podnájme, ale prevedenie práv a povinností nájomcu z intervenientky na žalobcov. Uvedené právne úkony žalobcovia a intervenientka urobili bez ingerencie vlastníka bytu, žalovaného.
11. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobcovia užívajú predmetný byt, prinajmenšom už od roku 1997, o čom svedčí list Bytového podniku mesta Košice zo dňa 8.9.1997, ktorým listom oznámil Miestnemu
úradu Mestskej časti Juh, bytovému odboru, že ku dňu 8.9.1997 boli na trvalý pobyt na adrese Panelová č. 3 v Košiciach prihlásený Š. O. (intervenientka), M. W. (žalobca v 1. rade), L. W. (žalobkyňa v 2. rade), W. W., a W. W.Á.. Žalovaný aj napriek tejto vedomosti, že intervenientka ako nájomníčka prenechala predmetný byt do užívania žalobcom bez jeho súhlasu, ktorým konaním sa intervenientka dopustila porušenia zákona zakladajúceho výpovedný dôvod v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, nevyužil svoje právo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vypovedať nájom bytu. Z vykonaných dôkazov nevyplýva ani to, že by právo nájmu bytu prešlo na žalobcov v zmysle ust. § 706 až 708 Občianskeho zákonníka. A aj keď sa intervenientka dohodla so žalobcami na užívaní bytu, takúto dohodu nie je možné považovať za platnú, keďže je v rozpore so zákonom, a preto sa žalobcovia nemohli domnievať, že sú nájomcami bytu z akéhokoľvek titulu a v konaní nepreukázali, aby získali akýkoľvek písomný súhlas žalovaného s užívaním predmetného bytu, navyše už v roku 2003 boli žalobcovia zo strany žalovaného upozornení, že predmetný byt užívajú bez právneho titulu, a keďže im v konaní nesvedčí ani aktívna vecná legitimácia ako nájomcov predmetného bytu titulom nájomného vzťahu, nemajú ani daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, na základe čoho sa preto ani súd už nezaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods. 1 CSP.
12. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podali odvolanie žalobcovia. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keďže mali za to, že v konaní preukázali, že medzi žalovaným a intervenientkou došlo k zániku nájomného vzťahu zákonným spôsobom a zároveň k vzniku nájomného vzťahu, čo vyplýva z dojednania medzi nimi a intervenientkou zo septembra 1995 v spojení s konkludentným správaním žalovaného, čím došlo aj k zániku nájomného vzťahu medzi intervenientkou a žalovaným, a k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným vychádzajúc z konkludentného správania žalovaného. Nesúhlasili s tým, že ich dohody nie sú platné, v rozpore so zákonom, titulom porušenia povinnosti intervenientky ako nájomníčky, ktorá opustila Slovenskú republiku. Uvádzali, že žalovaný mal vedomosť o užívaní bytu žalobcami a ich deťmi, na podklade dohôd zo septembra 1995 minimálne od roku 1997, kedy sa prihlásili k trvalému pobytu a uhrádzali nájomné a ďalšie úhrady spojené s užívaním bytu, pričom žalovaný nevyužil svoje právo vypovedať nájom bytu intervenientke podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, a keďže neuplatnil žiadne relevantné kroky smerujúce k vyprataniu bytu, konkludentne súhlasil so zánikom nájomného vzťahu medzi intervenientkou a žalovaným, ako aj vznikom nájomného vzťahu medzi žalobcami a žalovanou, čím je rozhodnutie formálne, nespravodlivé. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobe žalobcov vyhovel v znení uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 17.5.2017, ktorým pripustil zmenu žaloby a priznal žalobcom právo na náhradu trov konania.
13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcov ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska žalobcami uplatnenými odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/, a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.3.2022 o 10.10 hod., v pojednávacej miestnosti č. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 28.2.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
16. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.,
17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ktorý vychádzal z intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach v predmetnej veci, a to z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v rozsahu námietok žalobcov vymedzených v podanom odvolaní, konštatuje správnosť skutkového záveru v znení učineného právneho posúdenia prejednávanej veci, čo súd odôvodnil v znení naplnenia zákonných predpokladov podľa § 220 ods. 2 CSP, a preto svojím konaním neodňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, keďže preskúmanie aktívnej ako aj pasívnej vecnej legitimácie strán sporu je „ex offo“ povinnosťou súdu v každom štádiu konania, berúc do úvahy aj preskúmanie naliehavého právneho záujmu žalobcov, čo súd prvej inštancie v súlade so zákonom vykonal, a keďže nezistil vo veci aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v konaní o určenie, že nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovaným trvá, správne konštatoval, že žalobcovia nemajú ani naliehavý právny záujem na predmetnom určení, nakoľko nájomcom predmetného bytu je doposiaľ pôvodná nájomkyňa, ktorá v tomto konaní vystupuje ako intervenientka, ktorá bez súhlasu žalovaného a tým v rozpore so zákonom uzavrela nie nájomnú ale podnájomnú zmluvu so žalobcami bez súhlasu vlastníka bytu, t.j. žalovaného, s odkazom na ust. § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a keďže z vykonaných dôkazov ani nevyplynulo, aby právo nájmu bytu prešlo na žalobcov v zmysle § 706 a 708 Občianskeho zákonníka, keďže v konaní jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný už v roku 2003 vyzval žalobcov, že predmetný byt užívajú bez právneho titulu, sa tak žalobcovia nemohli dôvodne domnievať, že sú nájomcami predmetného bytu, a to z akéhokoľvek titulu konkludentne.
20. Podľa § 719 ods. 1 OZ prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
21. Podľa § 706 ods. 1 OZ ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
22. Podľa § 706 ods. 2 OZ ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.
23. Podľa § 708 OZ ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia apeluje na to, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone (§ 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
26. V danom prípade jednoznačne z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, a to aj po zrušení prvotného rozhodnutia súdu odvolacím súdom, nebolo preukázané, aby medzi žalobcami a žalovaným došlo k vzniku nájomnej zmluvy, a to ani konkludentne, nakoľko už v roku 2003 žalovaný žalobcov upozornil, že predmetný byt užívajú bez právneho titulu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nemal v úmysle uzatvoriť nájomnú zmluvu žalovaný ako vlastník predmetného bytu so žalobcami a skutočnosť, že žalobcov žalovaný zaevidoval ako užívateľov bytu pre účely platenia nájomného, prípadne im vydal potvrdenie potrebné pre uzavretie zmlúv na odber elektrickej energie a plynu, taktiež žalobcovia boli prihlásený na trvalý pobyt, nemohlo mať za následok vznik práva nájmu žalobcov podľa § 685 Občianskeho zákonníka, keďže nájomnú zmluvu so žalobcami mohol uzatvoriť len vlastník, vychádzajúc aj zo skutočnosti, že intervenientka ako nájomníčka predmetného bytu so žalobcami uzatvorila zmluvu v rozpore so zákonom, t.j. ust. § 719 ods. 1 OZ, nakoľko podnájomnú zmluvu so žalobcami uzatvorila bez súhlasu vlastníka bytu (žalovaného). V konaní rovnako nebola preukázaná skutočnosť, aby nájomca trvale opustil spoločnú domácnosť, t.j. intervenientka, čím nedošlo k naplneniu zákonného predpokladu v zmysle § 708 Občianskeho zákonníka, aj keď žalobcovia zaplatili intervenientke sumu 170.000,- Sk za trvalé odstúpenie predmetného bytu v prospech žalobcov, keďže mala v úmysle opustiť Slovensko a presťahovať sa do zahraničia, čo ale intervenientka ako nájomníčka predmetného bytu poprela, a preto aj podala žalobu na vypratanie predmetného bytu. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to práve z výsluchu žalobcu v 1. rade (viď bod 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutie) vyplýva, že žalobcovia žiadali žalovaného o odkúpenie bytu ale bezúspešne, keďže im k predmetnému bytu žiadne právo nesvedčilo a zálohové platby za užívanie bytu spočiatku uhrádzali pod menom O. C. s tým, že aj keď mali žalobcovia na adrese Panelová 3, Košice s O.F. C., t.j. intervenientkou evidovaný spoločný trvalý pobyt, v konaní nebolo preukázané, aby v spoločnej domácnosti spolu žili, čím zákonným spôsobom nemohlo dôjsť k vzniku nájmu.
27. Keďže nájomný vzťah medzi intervenientkou a žalovaným zákonným spôsobom neskončil a medzi žalobcami a žalovaným nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a tým k vzniku nájomného vzťahu, pričom v konaní nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov ani v zmysle § 706 a 708 Občianskeho zákonníka a ani to, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom udelil súhlas s užívaním predmetného bytu žalobcom, čím by došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi nimi, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným existuje bez právneho titulu.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a nepriznal stranám sporu ako aj intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní aj keď majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vznik trov odvolacieho konania nezistil s tým, že neúspešní žalobcovia na ich náhradu nemajú nárok.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).