Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Pc/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom, v právnej veci navrhovateľky: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - Y. XXX, proti: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - Y. XXX, o určenie výživného na manželku takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 14.09.2018 domáhala, aby súd zaviazal jej manžela prispievať jej s účinnosťou od podania návrhu výživným v sume 50,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od roku XXXX, kedy sa zosobášili, žijú s manželom v spoločnej domácnosti, no nehospodária spolu. Z ich manželstva pochádza syn J., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem a manžel jej na domácnosť neprispieva žiadnou sumou, len z času na čas kúpi nejaké potraviny, no z týchto sa nedá navariť obed, ani večera. Lekári jej diagnostikovali sklerózu a vybavuje si invalidný dôchodok. Na preukázanie dôvodnosti nároku navrhovateľka predložila sobášny list.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov, a to sobášneho listu, lustrácií v Sociálnej poisťovni, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske (ďalej len úrad práce), správ Sociálnej poisťovne a správy zamestnávateľa manžela navrhovateľky V. F..

3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že poberá 23,- eur prídavky na dieťa a dva roky je práceneschopná. Z prídavkov na dieťa kúpi stravu alebo nabije synovi preukážku na cestovné. S manželom žijú v spoločnej domácnosti. O syna sa stará ona, je to ich spoločný syn a dňa XX.XX.XXXX bude mať XX rokov. Je zdravotne postihnutý, ale chodí do školy, má asistentku. Dom, v ktorom žijú, patrí manželovi, chalupa je na rozpadnutie, zariadenie patrí jej. Manžel platí stravu, výdavky ohľadne syna, platí elektriku a plyn, vodu majú zo studne. Hovoril jej, že stravu platí s matkou na polovicu. Keď navrhovateľka ide k lekárovi, tak manžel jej dá na cestu a aj na lieky. Poberala dávku v hmotnej núdzi, no túto jej zobrali a musela vrátiť približne cez 1 500,- eur, pretože manžel tam nenosil výplatné pásky. Do konca roku má navrhovateľka vrátiť ešte 430, - eur - 440,- eur. Syn mal nárok na lacnejšie pomôcky, obedy a desiate, no preto, že prišla o dávku, tak tieto zľavy už nemá. Výživné chce navrhovateľka preto, aby aj ona mohla malému niečo kúpiť. Iný príjem okrem prídavkov nemá. Volal jej aj nejaký exekútor K. F., že manžel má nejaké dlhy, a že ona to mám splácať, lebo že je tam ako ručiteľka. V apríli dostala nejaké peniaze ako dary na narodeniny, skoro 200,- eur, a minula to pre syna na nákup pomôcok, oblečenia. Keď mala vrátiť dávku v hmotnej núdzi, tak jej s tým pomáhala jej krstná mama.

4. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že nemá to z čoho platiť, dostáva 201,- eur invalidný dôchodok, robí v živočíšnej výrobe ako kŕmič, kde zarobí 212,- eur mesačne. Plyn platí 104,- eur, elektriku 47,- eur. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, so synom a doživotné právo má v dome jeho matka, ktorá prispieva na domácnosť 50,- eur - niečo na elektriku, niečo na plyn a na stravu. Matka je dôchodkyňa a poberá cca 300,- eur dôchodok. Manžel navrhovateľky má výdavky na cestovné do práce 80,- eur mesačne, má zablokovaný účet, nakoľko mu exekútor začal strhávať peniaze. Tento mesiac mu stiahli 60,- eur. Je to nejaká pokuta od Ministerstva vnútra. Strava na víkend ho vyjde 60,- eur a keď kupuje na týždeň, tak okolo 50,- eur. Synovi platí 30,- eur mesačne stravu v škole a čo mu žena povie, že syn potrebuje do školy, tak mu kúpi. Za 30,- eur mu dobíja raz za dva mesiace preukážku - cestovné.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa 28.05.2005 a žijú v spoločnej domácnosti s ich maloletým synom J., nar. XX.XX.XXXX, a matkou manžela navrhovateľky. Navrhovateľka je evidovaná na úrade práce od 01.10.2015, bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi od 01.12.2015 do 31.01.2018 v sume 115,60 eur mesačne, od 11.10.2016 je práceneschopná a nemá žiaden príjem. Manžel navrhovateľky je zamestnancom zamestnávateľa V. F., IČO: 34058591, L. XXX a zároveň je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 201,70 eur mesačne. Zamestnávateľ je s ním spokojný, no v dôsledku jeho zdravotného stavu ho nemôže zamestnať na plný pracovný úväzok. Zamestnávateľ mu poskytuje stravné v hodnote 3,50 eur denne a neobmedzený pitný režim (káva, čaj, minerálka). Za obdobie od septembra 2017 do septembra 2018 bola manželovi navrhovateľky vyplatená čistá mzda celkom 2 771,81 eur, čo je v priemere 213,22 eur mesačne. Okrem toho mu boli zamestnávateľom poskytnuté naturálne pôžitky, a to 150 kg konzumných zemiakov v hodnote 45,- eur, 50 kg kŕmneho jačmeňa v hodnote 7,50 eur a 100 kg kŕmnej pšenice v hodnote 30,- eur.

6. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti jej manžela voči nej nie je dôvodný. Súd určí rozsah vyživovacej povinnosti na návrh vtedy, ak si jeden z manželov túto povinnosť neplní. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že manžel navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť plní, a preto nie je dôvod, aby ju určil súd. Manžel navrhovateľky síce pravidelne konkrétnou sumou na výživu navrhovateľky mesačne neprispieva, no žijú v spoločnej domácnosti, pričom z vyjadrení oboch účastníkov je preukázané, že manžel navrhovateľky hradí všetky náklady na bývanie, náklady spojené s výživou syna účastníkov a spolu so svojou matkou aj stravu. Okrem toho navrhovateľka potvrdila, že keď potrebuje peniaze na cestu k lekárovi a na lieky, manžel je peniaze dá. Plnenie si vyživovacej povinnosti neznamená iba poskytovanie konkrétnej finančnej sumy mesačne, ale aj poskytovanie bývania, zabezpečenia služieb spojených s bývaním a stravovania. V tomto zmysle si manžel navrhovateľky svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní. Navrhovateľka má nepochybne aj iné osobné potreby, ktoré by si vyžadovali poskytovanie určitej sumy zo strany jej manžela, no vzhľadom na to, že jeho príjem je cca 415,- eur mesačne, len výdavky na elektriku, plyn a jeho cestovné do práce (231,- eur) presahujú viac ako 50 % z jeho príjmu a zvyšok (184,- eur) len ťažko môže vôbec stačiť na stravu pre trojčlennú rodinu, pričom obaja účastníci majú exekúcie, dospel súd tiež k záveru, že nie je v možnostiach a schopnostiach manžela navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky akoukoľvek sumou nad rámec poskytovaného bývania a stravy, a to ani pri zohľadnení toho, že mu jeho matka prispieva na domácnosť. Okrem toho súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada na potreby oprávnenej osoby, no tieto navrhovateľka nijakým spôsobom nekonkretizovala a ako dôvod požadovania výživného uviedla okolnosť, aby ona sama mohla

niečo kúpiť synovi. Toto však nie je jej potreba a dôvod, aby jej manžel prispieval na výživu. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na určenie výživného ako nedôvodný zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.