Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-202-2018.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Subarea
7CoP/202/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. T. nar. X.X.XXXX bývajúcu v T.W. na J. ul. č. XX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa matky E. K. nar. X.X.XXXX bývajúcej v T. na J. ul. č. XX a otca C. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. na G. ul. č. X zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom so sídlom v Košiciach na Pollovej ul. č. 32 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 28.8.2018 č.k. 11P 71/2018-46 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Ukladá rodičom dieťaťa E. K., nar. X.X.XXXX a C. T., nar. XX.X.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 3 mesiacov.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy 16.00 hod. do štvrtka 8.00 hod., kedy otec maloletú vyzdvihne a odprevadí do školského zariadenia. Zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť informovať ju o otázkach týkajúcich sa maloletej.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a predbežne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že matka bude povinná v určenom čase maloletú otcovi odovzdať v mieste ich bydliska a otec bude povinný maloletú v dohodnutom čase na tom istom mieste vrátiť. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletou každý nepárny týždeň od stredy 16.00 hod. do štvrtka 8.00 hod., kedy otec maloletú vyzdvihne a odprevadí do školského zariadenia a uložil otcovi povinnosť informovať matku o otázkach týkajúcich sa maloletej. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, nakoľko neodkladné opatrenie podávala s najlepším záujmom maloletej, nakoľko striedavá starostlivosť, ktorá prebieha už tretí rok, nie je pre maloletú vyhovujúca pre jej silnú citovú väzbu k matke. Uvedomuje si, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, ako aj dôležitosť výchovného vplyvu otca na maloletú, a preto nechce nijakým spôsobom brániť v styku otca s maloletou, avšak vzhľadom na nepriaznivý vplyv striedavej starostlivosti, tak ako to uviedla aj psychologička vo svojom posudku a s ohľadom na nástup maloletej do školy je potrebný autoritatívny zásah súdu tak, aby bol otcovi vymedzený styk s maloletou v presne určenom čase, kým vo veci samej súd nerozhodne. Emocionálny stav maloletej je v súčasnej dobe veľmi narušený, niekoľkokrát mala a aj máva záchvaty plaču v škôlke, preto je reálne, že takýto jej stav sa odzrkadlí aj na jej vývoji. Vyjadrila názor, že maloletá potrebuje stabilné rodinné prostredie, najmä v súčasnosti, keď nastúpila do školy. Striedavá starostlivosť pre maloletú znamená, že nikam nepatrí, tak si to vysvetľuje a takto jej to aj prezentuje. Zmeny v jej správaní badali aj učiteľky v materskej škôlke. Ďalej uviedla, že s otcom maloletej sa nevedeli dohodnúť ani na školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. Výsledkom je, že maloletá nepokračovala kontinuálne v návšteve školského zariadenia so svojimi spolužiakmi z predškolského zariadenia, čo u nej spôsobilo ešte väčší stres. Vzhľadom na uvedené má za to, že otec vôbec nerešpektuje názor dieťaťa, ako aj jej názor, svoje záujmy stavia pred záujem dieťaťa. Ako dôkaz predkladá vyjadrenie Mgr. C.O. T., riaditeľky materskej školy (vyjadrenie nepripojila - poznámka odvolacieho súdu). Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil, že je na rodičoch, aby sa dohodli a zvolili taký model, ktorý bude vyhovovať najmä dieťaťu, uvádza, že je to nereálne, nakoľko nevedia spolu komunikovať, neustále dochádza k hádkam a osočovaniu zo strany otca, o čom svedčí aj SMS komunikácia, ktorú už predložila. Poukázala na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedla, že aj v prípade, ak má dieťa vyvinutý pozitívny vzťah k obom rodičom, to ešte neznamená, že forma striedavej osobnej starostlivosti je pre neho vyhovujúca. Maloletá jednoznačne niekoľkokrát prezentovala svoj názor, že chce byť s ňou a k otcovi chce chodiť v pravidelných intervaloch v ustanovený čas. Uvedené súd vôbec nerešpektoval a nebral do úvahy, pričom prianie maloletého dieťaťa je jedným z kritérií, ktoré by mal súd brať na zreteľ pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. 2482/13). Zhrnula, že zdravý vývoj dieťaťa bude zabezpečený len v prípade, ak dieťa bude zverené jej a s otcom sa bude stretávať na pravidelnej báze, v pravidelných časových intervaloch, na čo si dieťa zvykne a nebude pritom dochádzať k žiadnym konfliktom. Z uvedeného dôvodu žiadala upraviť styk neodkladným opatrením tak, ako je uvedené v návrhu, aby nedochádzalo ku konfliktom medzi rodičmi, aby maloletá mala stabilné prostredie kvôli jej nástupu na povinnú školskú dochádzku, aby bolo čo najlepšie zabezpečené výchovné prostredie, v ktorom bude mať maloletá pocit istoty, zázemia, bezpečia domova a zachovanie citovej väzby medzi ňou a matkou, ktorú je potrebné ďalej rozvíjať tak, aby nedochádzalo k emocionálnym výkyvom u maloletej. Bezodkladný zásah požaduje aj z dôvodu, že nemôže čakať na rozhodnutie súdu vo veci samej, keď nevie predpokladať, v akom časovom horizonte súd rozhodne a najmä s prihliadnutím na fakt, že s návštevou školského zariadenia sa emocionálny stav maloletej ešte zhoršil, ktorú situáciu ona nevie ignorovať.
3. Postupom podľa § 329 ods. 1 vety druhej CSP odvolací súd umožnil otcovi a kolíznemu opatrovníkovi maloletej vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu matky.
4. Vyjadrenia podané neboli.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, nakoľko nebola osvedčená naliehavosť potreby dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletého dieťaťa neboli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bezprostredne ohrozené.
8. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, avšak záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičmi.
9. Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú realizujú formou striedavej osobnej starostlivosti na základe ich dohody už od roku 2016, pričom matkou uvádzané argumenty, pre ktoré sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia formou zverenia dieťaťa do jej výlučnej osobnej starostlivosti, a to údajne zhoršený emocionálny stav maloletej, nástup maloletej do školy, silná citová väzba medzi ňou a maloletou a údajná vôľa maloletej zotrvať v jej osobnej starostlivosti môžu mať nesporne význam pri rozhodovaní vo veci samej a v rámci toho pri vykonávaní dokazovania na preukázanie tvrdených skutočností, avšak neosvedčujú naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa do času, kým nebude možné rozhodnúť vo veci samej. Pokiaľ matka poukazuje na správu z psychologického vyšetrenia maloletej, odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že vyšetrenie maloletej bolo realizované 10.5.2018, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka s poukazom na uvedené vyšetrenie podala až 21.8.2018, teda už aj z tohto pohľadu nie je medzi psychologickým vyšetrením dieťaťa a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia časová súvislosť, ktorá by mohla nasvedčovať potrebe bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Na strane druhej zo správy zo psychologického vyšetrenia maloletej a jeho záveru nevyplýva matkou uvádzaná nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, keď psychologička skôr akcentuje zneistenie dieťaťa vzájomným vzťahom medzi rodičmi, ich nejasnou, často konfliktnou komunikáciou a doporučuje psychologicko-poradenskú intervenciu za účelom podpory a rozvoja vzájomných rodičovských komunikačných zručností, aby samotní rodičia všetky ďalšie spoločné rodičovské rozhodnutia robili v prospech maloletej a v jej najlepšom záujme, aby rešpektovali potreby a priania dieťaťa a dohodli sa na takom modeli rodičovskej starostlivosti, z ktorého bude dieťa profitovať.
10. Pokiaľ matka vytýka súdu, že nezohľadnil vôľu maloletého dieťaťa, ktorá má vyplývať z vyšetrenia u psychologičky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd má prioritne prihliadať na vôľu dieťaťa, avšak musí zistiť, či maloleté dieťa je schopné samostatne prejaviť svoju vôľu z hľadiska vlastnej mentálnej vyspelosti, zároveň či táto vôľa dieťaťa nie je ovplyvnená manipuláciou rodičov s dieťaťom, prípadne inými osobami, či skutočnosťami a až následne môže vyhodnotiť, či dieťaťom prejavená vôľa je skutočne v jeho najlepšom záujme. Z predloženej správy zo psychologického vyšetrenia maloletej vyplýva, že na vyšetrenie bolo dieťa privedené matkou bez toho, aby bol prítomný aj otec dieťaťa, čím je zjavne spochybnená prejavená vôľa dieťaťa ostať s matkou a s otcom sa len stýkať s poukazom na to, že v čase vyšetrenia maloletá nemala ešte ani 6 rokov veku, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že dieťa, ktoré má pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom, je vystavené konfliktu lojality v prípade, ak má samostatne rozhodnúť, ku ktorému z rodičov viac inklinuje, aký model starostlivosti by uprednostňovalo a spravidla pritaká tomu rodičovi, v prítomnosti ktorého svoje vyjadrenia podáva. Pre posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, ako aj jeho schopnosti prejaviť svoju vôľu vo vzťahu k výchovnému prostrediu toho ktorého z rodičov je potrebné vykonať riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, ktoré dokazovanie však presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení.
11. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je i čiastočne nelogický, keď na jednej strane sa domáha zverenia dieťaťa do svojej výlučnej starostlivosti a na druhej strane sa domáha aj uloženia povinnosti otcovi, aby ju informoval o otázkach týkajúcich sa maloletej, keďže informačnú povinnosť podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine má práve ten rodič, do osobnej starostlivosti ktorého bolo dieťa zverené.
12. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. Podľa § 362 vety druhej CMP odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. V tomto prejednávanom prípade, i keď odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, považoval za nevyhnutnú ingerenciu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, nedostatok primeranej a konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi, čo u dieťaťa i podľa zistení psychologičky vytvára emočné napätie, z ktorého dôvodu sama doporučuje psychologicko-poradenskú intervenciu za účelom podpory a rozvoja vzájomných rodičovských a komunikačných zručností, a to uložením povinnosti rodičom dieťaťa podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 3 mesiacov. Účelom tohto opatrenia je odstránenie komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcich z ich výrazne negatívneho vzťahu manifestovaného aj pred maloletým dieťaťom, ktoré dieťa v dôsledku rozvíjajúcej sa psychiky zjavne nie je schopné vo vnútornom prežívaní zvládnuť, dôsledkom čoho je i emočné preťaženie dieťaťa, ktoré môže mať vážne následky na jeho psychike, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Referát poradensko-psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z .o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení), pričom výsledky tohto poradenstva budú mať nepochybne význam i pre rozhodnutie vo veci samej.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).