Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/200/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, o návrhu navrhovateľa: Veľká Havrania, s.r.o., so sídlom 81, 027 05 Zázrivá - Havrania, IČO: 36 379 280 (v spore o žalobe označený ako žalovaný), zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou, so sídlom Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur, IČO: 42 130 115, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach proti druhej strane: TINAMA, s.r.o., so sídlom Bošániho 9, 841 01 Bratislava, IČO: 35 889 969 (v spore o žalobe označený ako žalobca), zastúpenej zástupcom Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, v spore o zaplatenie 350.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní druhej strany (v žalobe označeného žalobcu) proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/4/2018-182 zo dňa 22. mája 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/4/2018-182 zo dňa 22. mája 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/4/2018-444 zo dňa 19.09.2018 vo výroku I/ o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach z a m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/4/2018-182 zo dňa 22. mája 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/4/2018-444 zo dňa 19.09.2018 vo výroku II/, ktorým bola uložená navrhovateľovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať vzájomnú žalobu, z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o dielo zo dňa 20.11.2014 vo výške 214.035 Eur s príslušenstvom na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve druhej strany (TINAMA, s.r.o.), a to:

a) Byt č. X, ktorý sa nachádza na X. p. vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku - parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 3/35, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2, parc. č. 3/38, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. 8/29, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2. K bytu prislúcha spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 4090/251420. Všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre okres C., obec G., katastrálne územie G., pod B 2 na druhú stranu (TINAMA, s.r.o.) v 1/1-ine.

b) Byt č. X, ktorý sa nachádza na X. p. vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku - parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 3/35, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2, parc. č. 3/38, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. 8/29, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2. K bytu prislúcha spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 3690/251420. Všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre okres C., obec G., katastrálne územie G., pod B 3 na druhú stranu (TINAMA, s.r.o.) v 1/1-ine.

c) Byt č. X, ktorý sa nachádza na X. p. vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku - parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 3/35, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2, parc. č. 3/38 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. 8/29, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2. K bytu prislúcha spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 4140/251420. Všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre okres C., obec G., katastrálne územie G., pod B 4 na druhú stranu (TINAMA, s.r.o.) v 1/1-ine.

d) Byt č. XX, ktorý sa nachádza na 1. p. vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku - parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 3/35, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2, parc. č. 3/38, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. 8/29, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2. K bytu prislúcha spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8010/251420. Všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre okres C., obec G., katastrálne územie G., pod B 17 na druhú stranu (TINAMA, s.r.o.) v 1/1-ine. Výrokom II/ uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať vzájomnú žalobu. Výrokom III/ vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu (TINAMA, s.r.o.), ktorou sa domáhal voči žalovanému (Veľká Havrania, s.r.o.) zaplatenia sumy 350.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.07.2016 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 Eur a náhrady trov konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že žalovanú istinu žalobca vyplatil žalovanému čiastkovými platbami na základe žalovaným vystavených predfaktúr: č. 2015001 zo dňa 09.03.2015, č. 2015002 zo dňa 21.10.2015 a č. 2015003 zo dňa 11.11.2015 za služby, pričom žalovaný podľa tvrdenia žalobcu žiadne služby neposkytol.

3. Návrhom zo dňa 18.05.2018 navrhovateľ - v spore o žalobe označený ako žalovaný (ďalej už len „navrhovateľ“) proti druhej strane - v spore o žalobe označený ako žalobca (ďalej už len „druhá strana“) žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v jeho prospech k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre okres C., obec G., katastrálne územie G. na liste vlastníctva č. XXXX, na meno druhej strany v 1/1-ine, a to konkrétne k bytom č. X, X, X a XX nachádzajúcim sa na X. p. vo vchodoch č. XX a XX bytového domu súpisné č. XXX a k príslušným spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku. Súčasne navrhol uložiť Okresnému úradu Piešťany, katastrálny odbor zapísať na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. G. k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam obmedzujúcu poznámku podľa § 29 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. a prerušiť vkladové konanie V-1328/2018. Zároveň navrhol, aby okresný súd rozhodol o jeho povinnosti podať vzájomnú žalobu v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti navrhovaného uznesenia.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že s druhou stranou uzatvoril dňa 20.11.2014 Zmluvu o dielo, na základe ktorej sa druhá strana zaviazala pre navrhovateľa zhotoviť dielo v rámci projektu Rekonštrukcia hotela Veľká Havrania a v zmysle čl. IV. bod 7. zmluvy o dielo sa zaviazala za nedodržanie stanoveného termínu na odstránenie vád a nedorobkov zistených počas záručnej doby (60 mesiacov odo dňa protokolárneho prevzatia diela) uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 1.000 Eur za každý deň omeškania s odstránením vád a nedorobkov. Na tvrdenie, že dielo vykazuje vážne vady, poukázal navrhovateľ na jednotlivé písomné reklamácie doručené druhej strane a súčasne aj na Technicko - odborné stanovisko Cechu strechárov Slovenska, týkajúce sa strešnej konštrukcie zo dňa 25.05.2017, na Technicko - odborné stanovisko Cechu strechárov Slovenska týkajúce sa spodnej stavby - pivnice zo dňa 15.06.2017 a Znalecký posudok č. 234/2016 znalca Ing. Miroslava Ferkla zo dňa 30.12.2016. Zároveň poukázal na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 07.08.2017, doručenú druhej strane dňa 14.08.2017 a takisto aj oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávky, keď navrhovateľ konštatoval, že k dátumu 18.05.2018 eviduje voči druhej strane z titulu uvedenej zmluvnej pokuty sumu 277.000 Eur, pričom časť zmluvnej pokuty vo výške 230.000 Eur bola použitá na započítanie v tomto spore o žalobe a k dátumu 18.05.2018 zostáva neuhradená časť pohľadávky vo výške 47.000 Eur. Zároveň poukázal na čl. X. bod 8. zmluvy o dielo, podľa ktorého, ak nebude druhá strana ako zhotoviteľ schopná plniť dielo v požadovanej kvalite, je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo zmluvnej ceny, ktorá bola vo výške 1.670.356,82 Eur, v ktorej súvislosti poukázal na znalecký posudok č. 234/2016 a výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 08.08.2017, doručenú druhej strane dňa 18.08.2017, ktorou bola vyzvaná na úhradu sumy 167.035 Eur. Z daného vyplýva, že k dátumu 18.05.2018 navrhovateľ eviduje voči druhej strane sumu 214.035 Eur, ktorá má narastať o sumu 1.000 Eur za každý deň omeškania s odstránením vád, a to až do úplného odstránenia poslednej z existujúcich vád a nedorobkov vzniknutých na diele a vytknutých reklamácií. Navrhovateľ v návrhu špecifikoval nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve druhej strany, keď zdôraznil, že sa jedná o jeho jediný nehnuteľný majetok a súčasne i to, že k nakladaniu so všetkými nehnuteľnosťami došlo v priamej časovej následnosti po tom, ako navrhovateľ listom zo dňa 27.04.2018 vecne reagoval na list druhej strany zo dňa 25.04.2018, ktorým sa táto snažila spochybniť opodstatnenosť jeho jednostranného zápočtu. Zároveň poukázal na to, že s uvedenými nehnuteľnosťami je nakladané na základe jednej zmluvy a zjavne nejde o klasický predaj bytu tretej osobe, ale o úkon týkajúci sa všetkého nehnuteľného majetku druhej strany, ktorého dôsledkom bude zmarenie výkonu súdneho rozhodnutia a uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. K hodnote majetku vo vlastníctve druhej strany navrhovateľ uviedol, že hodnota 4 bytov nedosahuje hodnotu pohľadávky, ktorá bude predmetom konania vo veci samej (t.j. 214.035 Eur), keď priemerná cena 3-izbového bytu v tehlovej novostavbe v uvedenej lokalite sa pohybuje okolo sumy 42.000 Eur, o čom doložil inzerát. V návrhu zároveň uviedol, že hoci druhá strana má vedomosť o svojich záväzkoch, neprejavuje vôľu tieto záväzky plniť, pričom súčasne sa preukázateľne zbavuje svojho majetku, a preto existuje dôvodná obava, že svoj dlh voči navrhovateľovi nesplní dobrovoľne ani v budúcnosti, a teda bude exekúcia na vymoženie pohľadávky vo výške 214.035 Eur ohrozená. Navrhovateľ súčasne konštatoval nevyhnutnosť potreby bezodkladne zapísať do katastra nehnuteľností obmedzujúcu poznámku, dôsledkom ktorej by bolo prerušenie vkladového konania vedeného pod V-1328/2018.

5. Okresný súd poukázal na to, že základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a/ zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom podstatou je ich prevoditeľnosť, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

6. Pokiaľ ide o prvý predpoklad, okresný súd poukázal na to, že konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh spĺňajúci všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP, ako aj všeobecné náležitosti žaloby podľa § 132 a súčasne aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 v spojení s §§ 344 a 326 ods. 1 CSP. Z návrhu vyplývalo, že navrhovateľ jednoznačne vymedzil predmet (byty a im prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zaradeniach domu a podiel k pozemku), vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, domáha sa zabezpečenia peňažnej pohľadávky (vo výške 214.035 Eur) a osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená.

7. Druhým predpokladom je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým sú v návrhu špecifikované 4 byty bytového domu so súpisným číslom XXX vo vchode č. XX (3 byty) a vo vchode č. XX (1 byt), kde tento bytový dom je postavený na pozemku - parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 3/35, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 633 m2, parc. č. 3/38, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. 8/29, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2 vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k dotknutým pozemkom, v ktorej súvislosti poukázal jednak na § 118 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na ust. § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Vo vzťahu k tretiemu predpokladu, ktorým je zabezpečenie peňažnej pohľadávky, okresný súd uviedol, že navrhovateľ v návrhu špecifikoval pohľadávku voči druhej strane v celkovej výške 214.035 Eur, ktorá pozostáva z čiastky vo výške 47.000 Eur z titulu zmluvnej pokuty uvedenej v čl. IV. bod 7. zmluvy o dielo, ktorú dňa 20.11.2014 uzatvoril navrhovateľ s druhou stranou a predmetom ktorej bola rekonštrukcia hotela Veľká Havrania a z čiastky vo výške 167.035 Eur z titulu zmluvnej pokuty uvedenej v čl. X. bod 8. zmluvy o dielo. V danej súvislosti okresný súd zdôraznil, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje na základe dokazovania, ale na základe osvedčovania, t.j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

9. Podľa okresného súdu navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho peňažného nároku tým, že jeho nárok (vo výške 47.000 Eur) vychádza z IV. bod 7. zmluvy o dielo, podľa ktorého za nedodržanie stanoveného termínu na odstránenie vád a nedorobkov, ktoré sťažujú pokračovanie v realizácii diela alebo bránia užívaniu diela alebo ktoré sú uvedené v protokole o odovzdaní a prevzatí diela alebo zistené priebežne počas kontrolných dní alebo zaznamenané v stavebnom denníku alebo zistené počas záručnej doby podľa čl. X. bod 3., uhradí zhotoviteľ (TINAMA, s.r.o.) objednávateľovi (Veľká Havrania, s.r.o.) zmluvnú pokutu vo výške 1.000 Eur za každý deň omeškania s odstránením. Súčasne potom jeho druhý nárok (vo výške 167.035 Eur) vychádza z čl. X. bod 8. zmluvy o dielo, podľa ktorého ak zhotoviteľ nebude schopný plniť dielo v požadovanej kvalite, v požadovanom množstve a za cenu, ktorú sám ponúkol v elektronickej aukcii, objednávateľ je oprávnený požadovať od zhotoviteľa zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo zmluvnej ceny, ktorá bola vo výške 1.670.356,82 Eur, t.j. 167.035,68 Eur.

10. Okresný súd z predložených dôkazov nemal za sporné, že zmluva o dielo bola platne uzavretá a súčasne ani to, že dielo má vady, nakoľko tieto boli navrhovateľom reklamované. Súčasne z predložených dôkazov vyplývalo, že zmluvné pokuty si navrhovateľ u druhej strany uplatnil.

11. Sporným bolo to, že kto za uvedené vady zodpovedá, či druhá strana ako zhotoviteľ, alebo navrhovateľ, ako objednávateľ, a to v dôsledku nevhodných pokynov, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov objednávateľa upozornil a tento na ich dodržaní trval. Vyriešenie tejto otázky však podľa okresného súdu nebolo možné a ani nevyhnutné v rámci posudzovania predmetného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností mal okresný súd za to, že daná pohľadávka je osvedčená, tzn. že daný peňažný nárok je dôvodný (vychádza totiž z nesporného právneho úkonu - zmluvy o dielo a jeho ustanovení týkajúcich sa zmluvných pokút, pričom navrhovateľ ho odvodzoval od vád, ktorých existencia medzi stranami nebola nesporná) a súčasne, že nárok trvá, resp. jeho časť každým dňom narastá. Okresný súd zdôraznil, že tieto závery týkajúce sa osvedčenia o dôvodnosti a trvaní peňažného nároku platia v štádiu konania o rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom sa tvrdené skutočnosti nedokazujú, ale osvedčujú, a preto automaticky nemusia korešpondovať s konečným meritórnym rozhodnutím vo veci samej, v ktorej súvislosti poukázal podporne na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp. zn. 6M Cdo 5/2012.

13. Okresný súd poukázal na posledný predpoklad, a to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Navrhovateľ v tejto súvislosti jednak predložil čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 17.05.2018, z ktorého vyplýva, že na predmetných bytoch je vyznačená plomba na základe vkladového konania V-1328/2018 a súčasne aj listinu - Informáciu o katastrálnom konaní, z ktorej vyplýva, že uvedené konanie bolo (vo vzťahu ku všetkým 4 bytom) začaté dňa 16.05.2018 v čase o 11:06 hod.. Hoci z uvedených dokladov nie je zrejmé, či sa jedná o vkladové konanie spojené s prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam alebo sa jedná o konanie iniciované v súvislosti s inou (napr. záložnou zmluvou), je nepochybné, že povolením navrhovaného vkladu by bola ohrozená exekúcia na osvedčenú pohľadávku navrhovateľa. Ako navrhovateľ uviedol v návrhu, jedná sa o nakladanie s celým nehnuteľným majetkom druhej strany a nie iba s časťou jeho majetku. Hoci takéto tvrdenie (že ide o celý nehnuteľný majetok druhej strany) nebolo jednoznačne preukázané, okresný súd mal za to, že v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou takýto dôkaz nie je možné po navrhovateľovi spravodlivo požadovať. Pri posudzovaní tohto posledného predpokladu okresný súd považoval za nie bez významu ani časovú súvislosť medzi jednostranným zápočtom navrhovateľa zo dňa 15.03.2018, ktorú doručil druhej strane dňa 04.04.2018, následnou komunikáciou strán zo dňa 25.04.2018 a zo dňa 27.04.2018 a nakladaním druhej strany s predmetnými nehnuteľnosťami, keď návrh na vklad bol na príslušný katastrálny úrad doručený dňa 16.05.2018. Za daných okolností potom podľa okresného súdu bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Z uvedeného, vychádzajúc zo skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z obsahu spisu a listín, predložených navrhovateľom, okresný súd nemal pochybnosti o potrebe nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

14. Okresný súd uviedol, že zohľadnil i zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov druhej strany, keď na jednej strane zohľadnil výšku osvedčenej pohľadávky (214.035 Eur) a na strane druhej zohľadnil aj hodnotu predmetných nehnuteľností, pričom vychádzal z dokladu predloženého navrhovateľom, z ktorého vyplýva, že cena 3-izbového bytu v tehlovej novostavbe v uvedenej lokalite je vo výške 52.000 Eur. Hoci predmetné nehnuteľnosti neboli ocenené, okresný súd mal za to, že by doklady preukazujúce ich cenu neprimerane zaťažovali navrhovateľa a súčasne by ich zaobstaranie zásadným spôsobom oddialilo vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má poskytovať rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá neznesie odklad. V tejto súvislosti podporne poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.05.1996 sp. zn. 4Obo 322/1995. Porovnaním výšky osvedčovanej pohľadávky a ceny porovnateľného bytu v danej lokalite má za zrejmé, že nevnikol zjavný (výrazný) nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou na jednej strane a rozsahom zabezpečenia na strane druhej, za rešpektovania zásady a požiadavky proporcionality. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia podľa názoru okresného súdu v znení uvedenom vo výroku nedošlo k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb. Okresný súd dospel k záveru, že je na mieste dočasne upraviť pomery strán sporu navrhovaným spôsobom, a preto nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení uvedenom vo výroku I. uznesenia. Keďže navrhovateľom osvedčená pohľadávka nebola predmetom sporu, okresný súd v zmysle § 336 ods. 1 v spojení s § 344 uložil výrokom II. navrhovateľovi povinnosť podať vzájomnú žalobu, keďže v tomto spore navrhovateľ vystupuje v pozícii žalovaného a druhá strana v pozícii žalobcu, ktorý sa žalobou domáha zaplatenia sumy 350.000 Eur s príslušenstvom.

15. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa navrhovateľ návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal uloženia povinnosti Okresnému úradu Piešťany, katastrálny odbor, zapísať na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. G. k dotknutým nehnuteľnostiam obmedzujúcu poznámku podľa § 29 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. a prerušiť vkladové konanie V-1328/2018, okresný súd návrh zamietol, nakoľko uvedený katastrálny úrad nie je v tejto veci stranou sporu, takže mu nemožno rozhodnutím súdu ukladať povinnosti. Táto povinnosť pre príslušný katastrálny úrad pritom vyplýva priamo zo zákona. Napokon to, že záložné právo zriadené na základe zabezpečovacieho opatrenia vzniká zápisom do príslušného registra, vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 2 druhá veta CSP, ktorý vykoná príslušná správa katastra nehnuteľností formou záznamu.

16. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie druhá strana (v spore o žalobe označený žalobca) z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. Druhá strana namietala, že konajúci súd na základe reálne neexistujúcej situácie vydal zabezpečovacie opatrenie v prospech žalovaného (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ďalej len ,,navrhovateľ“), dôvodiac prevzatými tvrdeniami navrhovateľa, že: a) údajne sa druhá strana zbavuje svojho majetku, b) údajne druhá strana koná v časovej súvislosti s uplatňovaním domnelých nárokov navrhovateľa a c) údajne druhá strana koná tak, aby poškodila svojho domnelého veriteľa - navrhovateľa. Skutočnosťou je, že druhá strana okrem iného hnuteľného a nehnuteľného majetku, je tiež vlastníkom nasledovných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., Obec G., okres C., špecifikovaných v bode 5 písm. a) odvolania, a to bytov č. 2, 3, 4, 17, nachádzajúcich sa na X. podlaží bytového domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcelách registra „C“ č. 3/35, 3/38 a 8/29, vo vchode č. XX a XX, spolu so spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sú predmetom vkladu záložného práva v prospech financujúcej banky druhej strany (žalobcu), spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 670/2018/ZZ, ktoré záložné právo je Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, vedené pod číslom vkladového konania V-l328/2018 a bolo podané dňa 16.5.2018. Zároveň druhá strana poukázala na verejne dostupnú informáciu ohľadom svojej majetkovej situácie, a to, že je solventná a bonitná obchodná spoločnosť. Podľa účtovnej závierky za rok 2016, táto mala ku dňu 31.12.2016 vlastný majetok hodnote viac ako 2,5 milióna Eur. Druhá strana je spoločnosťou, ktorá pravidelne dosahuje zisk, čo je verejne dostupná informácia. Navrhovateľ si návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia chce chrániť domnelú pohľadávku, ktorú vyčíslil na sumu 214.035 Eur, a to z titulu zmluvnej pokuty. Druhá strana zdôraznila, že jej majetok niekoľkonásobne prekračuje hodnotu tvrdenej pohľadávky navrhovateľa, svojho majetku sa nezbavuje a v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva absolútne prirodzené právne úkony, ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia so záväzkovým vzťahom medzi sporovými stranami v tomto súdnom konaní, objektívne nie je dané ani len hypotetické ohrozenie budúceho potencionálneho výkonu rozhodnutia v prospech navrhovateľa, keďže priemerná hodnota jednej zákazky druhej strany je na úrovni cca 1,5 milióna Eur. Podľa druhej strany neboli splnené žiadne procesné podmienky, ktoré by mohli viesť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Druhá strana namietala, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa obmedzil na tvrdenia a dôkazy predložené navrhovateľom, ktorý poukazoval na svoje reklamácie a opomína reflektovať na reakcie na tieto reklamácie. Podľa druhej strany preukázaným bolo, že celkom prvý, kto mal záujem riešiť predpokladanú technologickú vlhkosť diela, bola druhá strana (žalobca) a nie navrhovateľ (v spore žalovaný), pričom tak urobila bezprostredne po kolaudácii diela, o čom svedčí Odborný posudok č. 4/2016 zo dňa 15.02.2016, vyhotovený Ing. V. Y.. K odstráneniu vady nedošlo z dôvodov na strane navrhovateľa (žalovaného), hoci druhá strana bola a je na jej odstránenie pripravená. Z uvedeného dôvodne odmieta niesť zodpovednosť za to, že táto vada sa pre konanie navrhovateľa (žalovaného) rozšírila. Druhej strane (v spore žalobcovi) nemožno pripočítať na ťarchu nerozumné správanie sa navrhovateľa (v spore žalovaného), ktorý bol povinný zakročiť proti hroziacej škode v zmysle ust. § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím na seba prevzal zodpovednosť za vadu v zmysle § 376 Obchodného zákonníka. Podľa druhej strany, ak by okresný súd vychádzal z celého obsahu spisu, nemohlo by dôjsť k skutkovým zisteniam, ktoré by nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňovali. Zároveň druhá strana namietala nesprávne právne posúdenie okresného súdu v zmysle úpravy v ust. § 343 ods. 1 CSP. V tomto konkrétnom prípade mal okresný súd za osvedčené, že navrhovateľovi údajne vznikla voči druhej strane peňažná pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty, avšak okresný súd neskúmal, kedy údajne sa mala druhá strana dostať do omeškania s odstránením vád diela, ktoré by zakladali nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Podľa druhej strany neexistuje pohľadávka, ktorá by sa mohla dať zabezpečiť a prípadne, ak nejaká existuje, táto je v hrubom nepomere k zriadenému záložnému právu vo vzťahu k štyrom bytom. V danom prípade je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. V tejto súvislosti dala druhá strana do pozornosti fotodokumentáciu diela, ktoré pre navrhovateľa realizovala, pričom mala za to, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť, ani trvanie nároku na zmluvnú pokutu (s ohľadom na jeho úkon započítania). Druhá strana zároveň navrhla vykonať osobnú obhliadku diela priamo na mieste samom.

17. Zároveň, s poukazom na ust. § 147, § 166 a na základe vykonania navrhovaného dokazovania druhá strana navrhla vylúčiť tvrdený nárok navrhovateľa (v spore žalovaného) na pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty na samostatné súdne konanie, a to z dôvodu, že konanie o tvrdených vadách diela a nároku na tvrdenú zmluvnú pokutu si bude vyžadovať rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, ktoré je však absolútne nepotrebné vo vzťahu k predmetu tohto súdneho konania, a to vydania bezdôvodného obohatenia.

18. Pokiaľ navrhovateľ poskytol informáciu, že z jeho strany došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok z titulu zmluvnej pokuty, ktorú odvodzoval od Zmluvy o dielo zo dňa 20.11.2014, tak podľa názoru druhej strany na strane navrhovateľa neexistovala a ani neexistuje tvrdená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty, ktorá by mohla navrhovateľovi ako objednávateľovi vzniknúť až potom, ak by sa odvolateľ ako zhotoviteľ skutočne dostal do omeškania s odstránením vád diela zistených počas záručnej doby, v ktorej súvislosti poukázala na ust. § 561 Obchodného zákonníka s tým, že na vadu technologickej vlhkosti upozorňovala s návrhom na jej odstránenie na náklady zhotoviteľa, čo navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol, avšak predmetná vada sa začala rozširovať, ale nie v dôsledku nečinnosti druhej strany, a preto je vylúčené, aby sa dostala do omeškania a na strane navrhovateľa (v spore žalovaného) vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť pre jeho neopodstatnenosť. K predmetnému odvolaniu druhá strana pripojila fotokópiu návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 15.05.2018, účtovnú závierku ku dňu 31.12.2016, internetové fotografie, stanovisko k vadám zo dňa 22.05.2018 s doručenkou.

19. K doručenému odvolaniu druhej strany (v spore žalobcu) sa písomne vyjadril navrhovateľ (v spore žalovaný) v podaní zo dňa 27.06.2018 (č.l. 287 - 289 spisu). Navrhovateľ poukázal na to, že druhá strana sa snaží presvedčiť, že nemôže na strane navrhovateľa existovať dôvodná obava z hrozenia exekúcie v prípade, ak by navrhovateľ uspel v súdnom konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že pokiaľ on v tomto súdnom konaní zabezpečuje a predkladá relevantné dôkazy, druhá strana pracuje len s nepodloženými osočovaniami. Pokiaľ druhá strana uviedla, že vlastní aj iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, tento neosvedčila a ani nepreukázala. K poukazu druhej strany, že predmetné byty neprevádza na tretiu osobu, ale „len“ ich založila v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., a teda neexistuje obava z neskoršieho zmarenia exekučného konania, tak navrhovateľ poukázal na fakt, že súdom zriadené záložné právo na predmetné byty je zapísané v katastri nehnuteľností až ako druhé v poradí, čo predstavuje aj tak len chabé zabezpečenie jeho pohľadávky. Pokiaľ sa druhá strana pokúša vyvrátiť obavu z neskoršieho výkonu exekúcie poukazom na účtovne vykázaný majetok, tak v tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že druhá strana zamestnáva len jedného zamestnanca, z uvádzaného 2,5 miliónového majetku druhej strany tvoria pohľadávky objem v hodnote 2.221.237 Eur a všetky sú zaťažené záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky zapísaným v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Druhá strana predložila účtovnú závierku za rok 2016, avšak nepredložila aktuálnu účtovnú závierku. Podľa navrhovateľa je druhá strana preukázateľne len spoločnosťou, cez ktorú „pretekajú“ finančné zdroje pre personálne úzko prepojené subjekty. Z uvedeného je dôvodná obava, že finančné prostriedky zo zákazok sa nekumulujú u druhej strany. Podľa predloženej účtovnej závierky má druhá strana hmotný majetok v hodnote 226.293 Eur, ktorý je založený v NCRzp. Pokiaľ má druhá strana celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zaťažený záložnými právami banky, navrhovateľ z neho nebude môcť v exekučnom konaní uspokojiť svoju pohľadávku. Na strane navrhovateľa tak jestvuje dôvodná obava z toho, že súdne rozhodnutie vydané vo veci samej by bolo exekučne nevymožiteľné. Obranu druhej strany, a to, že nechala vyhotoviť Odborný posudok Ing. V. Y. č. 4/2016 a že navrhovateľ dával druhej strane nesprávne pokyny, ktorých dôsledkom je vznik vád, považoval navrhovateľ za účelové. Poukázal na to, že Ing. V. Y. nie je súdnym znalcom, naproti tomuto Ing. Miroslav Ferkl, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 234/2016, je súdnym znalcom pre odbor: stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby a poruchy stavieb, a preto názor Ing. Y. je irelevantný. Navrhovateľ nechal vyhotoviť znalecký posudok Ing. Miroslavom Ferklom na otázku, v ktorom mal za úlohu popísať novo vzniknuté vady, ich pôvod a zodpovedať na otázku, či je v stavebných denníkoch záznam o údajných nesprávnych pokynoch žalovaného a posúdiť relevanciu názorov Ing. V. Y.. V stavebných denníkoch totiž záznam o pokynoch žalovaného neexistuje. Navrhovateľ považoval okresným súdom zistený skutkový stav za riadne preverený. Navrhovateľ bol názoru, že preukázal dôvodnosť nároku na zmluvné pokuty s ohľadom na všetky okolnosti a zároveň, že odvolateľ nakladá so svojím jediným majetkom spôsobom, že nútený výkon rozhodnutia je dôvodné považovať za ohrozený. Druhou stranou predloženú fotodokumentáciu z Hotela Havrania považoval za irelevantnú, pretože z nej nie sú zrejmé vady, ktorými dielo trpí. Návrh druhej strany na vykonanie dôkazu osobnou obhliadkou, navrhovateľ považoval za veľmi kreatívny. S návrhom na vylúčenie nároku navrhovateľa (vylúčený na samostatné konanie) nesúhlasil, pretože vylúčenie veci na samostatné konanie by ho poškodilo a znemožnilo by mu absolútne vymáhať svoje nároky voči druhej strane. Pokiaľ sa druhá strana snaží presviedčať, že za vzniknuté vady diela je zodpovedný navrhovateľ, pretože sa údajne snažil minimalizovať náklady, nerešpektoval technologické postupy, opakovane menil pokyny, k tomu navrhovateľ poukázal na to, že druhá strana v podaní zo dňa 09.02.2018 v bode 27. jasne a zrozumiteľne uviedla, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia (žalovaný) mu uhradil zmluvne dojednanú cenu diela a žalobca nemá voči žalovanému z tohto titulu žiadne nároky, pričom k tvrdeniam o nesprávnych pokynoch sa vyjadrí súdny znalec. Podľa navrhovateľa je objektívne preukázaná nemožnosť exekučne vymáhať akékoľvek pohľadávky od druhej strany, okresným súdom zriadené záložné právo je zapísané ako druhé v poradí, t.j. žiadnym spôsobom neobmedzuje druhú stranu v čerpaní úveru a neobmedzilo ani banku, znaleckými posudkami je jednoznačne deklarované množstvo závažných vád na diele, vyzvanie druhej strany na odstránenie vád a nepristúpenie k ich odstráneniu, vznik nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu titulom zmluvy o dielo je napadnuté uznesenie vecne správne.

20. K doručenému vyjadreniu navrhovateľa (v spore žalovaný) sa písomne vyjadrila druhá strana (v spore označený žalobca) v podaní zo dňa 30.07.2018 (č.l. 333 - 339 spisu). Podľa druhej strany navrhovateľ nepreukázal, že by sa druhá strana zbavovala svojho majetku. K tvrdeniu, že účtovná závierka predložená druhou stranou nemá žiadnu výpovednú hodnotu, druhá strana poukázala na ust. § 17 ods. 1, 2, 3 v spojení s ust. § 23 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve s tým, že účtovná závierka poskytuje relevantné informácie o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, nákladoch a výnosoch, vrátane ziskov a strát, iných zmenách vo vlastnom imaní či o peňažných tokoch. Nakoľko účtovná závierka druhej strany za rok 2017 bola vyhotovená dňa 29.06.20l8, bolo objektívne nemožné, aby táto bola predložená a tvorila súčasť odvolania zo dňa 31.05.2018 a z tohto dôvodu ju predkladá v rámci podaného vyjadrenia. Z účtovných závierok druhej strany za rok 2016 a 2017 vyplýva, že nebola a nie je v kríze a nehrozí jej ani úpadok. Čo sa týka funkcie a účelu externého financovania, v tomto prípade je podstatným to, či podnikateľ je schopný plniť svojej záväzky voči svojmu finančnému partnerovi. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že by si druhá strana neplnila svoje finančné záväzky voči banke, a táto by bola nútená pristúpiť k výkonu záložného práva. Tieto povinnosti si plní riadne a včas. To, že druhá strana odmieta plniť pochybné nároky vznášané navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktoré si spomenul po tom, ako odvolateľ začal uplatňovať svoj nespochybnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, neznamená, že jej finančná situácia je nepriaznivá. Druhá strana poukázala na to, že informácia o počte zamestnancov nie je smerodajná, je nepodstatná, pokiaľ ide o výsledky hospodárskej činnosti podnikateľa. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že údajne má niekoľko stotisícovú pohľadávku z titulu vád na diele, tak je ťažko uveriteľné, že stavba, na ktorej voľným okom je ťažké pozorovať nejaké vady, by mohla mať vady v hodnote niekoľko stotisíc Eur. Pokiaľ sa navrhovateľ pri svojich tvrdeniach opiera o dva znalecké posudky Ing. Miroslava Ferkla, tak zo záznamu z evidencie znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR vyplýva, že tento znalec sa dopustil závažných pochybení pri svojej znaleckej činnosti, za čo mu boli uložené i sankcie. Naproti tomuto Ing. V. Y. bola znalkyňou v odboroch pozemné stavby a stavebná fyzika, ktorá sa vzhľadom na svoj vysoký vek z vlastného rozhodnutia vzdala ďalšieho výkonu znaleckej činnosti, v dôsledku čoho bola vyčiarknutá. Zároveň poukázala na to, že znalec navrhovateľa sa nikdy nevyjadril, že Ing. Y. nesprávne vyhodnotila ňou posudzovanú technickú oblasť. Navrhovateľ zakladá svoju spornú pohľadávku na tvrdeniach znalca, ktorú raz označuje ako zmluvnú pokutu, inokedy za vady diela. V tomto ohľade však koná účelovo, pretože mu nárok na zmluvnú pokutu vzniknúť nemohol, keďže zabránil tomu, aby vada, ktorá sa znásobila, bola včas a riadne odstránená druhou stranou ako zhotoviteľom. Považoval za nespravodlivé, aby mal sanovať nesprávne rozhodnutia svojho zmluvného partnera. Druhá strana poukázala na to, že v tomto spore je na jednej strane záväzok žalovaného (navrhovateľa návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 350.000 Eur s príslušenstvom, ktorý relevantným spôsobom nespochybnil a ani nevyvrátil. Na strane druhej je domnelá zmluvná pokuta za to, že druhá strana (v spore žalobca), hoci bola ochotná a pripravená odstrániť jej známe vady, tieto neodstránila v priamej príčinnej s konaním navrhovateľa (v spore žalovaného), ktorý odstránenie nespornej vady strechy neumožnil. Pokiaľ navrhovateľ podsúva špekulácie o peňažných tokoch medzi sesterskými spoločnosťami, tak tieto neoprel o žiadne dôkazy. Druhá strana poukázala na dohodnutú cenu diela s tým, že v priebehu realizácie zistil, že navrhovateľ nemá vlastné finančné prostriedky, ktorými by dokázal uhradiť svoju časť ceny diela nekrytú z eurofondov, čo potvrdzuje, že voči druhej strane koná vypočítavo. Zvýraznil, že pánom rekonštrukcie hotela Havrania bol navrhovateľ, a teraz, keď je zjavné, že konal neuvážene, keď z drvivej väčšiny sám zapríčinil vznik tvrdených vád, tieto neprávom požaduje bezodplatne odstrániť od druhej strany, za ktorým účelom neváha uplatňovať domnelé nároky na zmluvnú pokutu, ktoré konanie považoval za v rozpore s dobrými mravmi a za hranicou poctivého obchodného styku. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ nepodal kvalifikovanú vzájomnú žalobu voči druhej strane (v spore žalobcovi), domáhal sa spojenia skutkovo spolu nesúvisiacich vecí. Súčasne dal do pozornosti účtovné závierky žalovaného za roky 2016 a 2017, s porovnaním s účtovnými závierkami druhej strany, z čoho vyplýva, že navrhovateľ minimálne prekračuje zákonnú hranicu toho, aby nebol v kríze, a to v pomere 8 : 100 za rok 2017 a v pomere 9 : 100 za rok 2016, naproti tomu druhá strana (odvolateľ) má pomer vlastného imania a záväzkov na úrovni 82 : 100 za rok 2017 a v pomere 63 : 100 za rok 2016. Podľa druhej strany nie sú dané zákonné a ani objektívne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali spojenie žalobného návrhu a kvalifikovane nevzneseného vzájomného nároku navrhovateľa návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. K písomnému vyjadreniu pripojil Účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2017 (č.l. 340 - 345 spisu), Potvrdenie o splatení úveru a zániku zabezpečenia (č.l. 346 - 348 spisu), Potvrdenie o zániku Zabezpečovanej pohľadávky a zániku zabezpečenia na č.l. 349 spisu, Účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2016 (č.l. 364 - 370 spisu) navrhovateľa a Účtovnú závierku navrhovateľa k 31.12.2017.

21. K doručenému vyjadreniu druhej strany sa písomne vyjadril navrhovateľ v podaní zo dňa 15.08.2018 (č.l. 411 - 415 spisu). Navrhovateľ poukázal na to, že vo vyjadrení zo dňa 27.06.2018 podrobne uviedol a preukázal výpismi z NCRzp, že všetok hmotný majetok a pohľadávky sú založené v prospech banky, a teda nie je možné viesť na tento majetok exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že druhá strana nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, a teda existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdenie o splácaní pohľadávok voči banke druhou stranou, a tým nedôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ poukázal na to, že vzťah druhej strany a banky nie je predmetom konania. Relevantnou v danom konaní je jediná otázka, či je exekúcia pohľadávky navrhovateľa voči druhej strane vzniknutá titulom zmluvných pokút ohrozená. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ relevantnými dôkazmi preukázal dôvodnú obavu z toho, že v budúcnosti bude jeho pohľadávka exekučne nevymožiteľná, je naplnený zákonný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. K poukazu druhej strany na plnenie záväzkov voči banke, navrhovateľ uviedol, že banka má všetky svoje pohľadávky voči druhej strane zabezpečené záložnými právami a v prípade, ak druhá strana nebude plniť svoje záväzky, uspokojí sa banka zo zálohu. Navrhovateľ doplnil, že zabezpečovacím opatrením v tomto prípade je zriadené záložné právo, ktoré je až druhé v poradí, t.j. primárne nezaťažuje a neohrozuje žalobcov majetok. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že zabezpečovacie opatrenie fakticky nezasahuje do práv a právom chránených záujmov druhej strany, pretože záložným veriteľom na prvom mieste je Všeobecná úverová banka. Pokiaľ druhá strana popisovala, že disponuje len posudkom Ing. Y., tak táto nie je a nebola spôsobilá posudzovať vady stavebného diela. Navrhovateľ predložil znalecké posudky Ing. Miroslava Ferkla, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov pre odbor stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb, ktorý bol v čase vypracovania znaleckých posudkov riadne spôsobilý na výkon znaleckej činnosti. Z uvedeného potom pokus druhej strany spochybniť predložené znalecké posudky je nedôvodný. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zároveň v odseku IV. poukazoval na predložené listinné dôkazy vo veci samej. Uviedol, že uhradil plnú zmluvne dojednanú cenu diela, čo druhá strana potvrdila, z ktorého titulu nemá žiadne nároky. Keďže dostala druhá strana v plnej miere zaplatenú plnú dojednanú odmenu za vykonanie diela, a teda dielo malo spĺňať všetky dojednané parametre. Elementárnej logike odporuje tvrdenie, aby navrhovateľ zadával druhej strane nesprávne pokyny s cieľom minimalizovať náklady na vykonanie diela. K tvrdeniu, že navrhovateľ nechcel svoje pokyny zaznamenať v stavebnom denníku, uviedol to, že tieto mala zapísať druhá strana, ktorá mala stavebný denník k dispozícii. Podľa navrhovateľa druhá strana si vo svojich vyjadreniach odporuje, keďže na jednej strane odmieta zodpovednosť za vady, pre údajne nevhodné pokyny navrhovateľa a na druhej strane vady uznáva, keďže prezentuje vôľu tieto odstraňovať. Za relevantný považoval fakt, že bola uzatvorená zmluva o dielo, druhá strana dielo zhotovovala, navrhovateľ jej plnú dojednanú cenu za dielo zaplatil. Dielo má vady, ktoré druhá strana nehodlá odstrániť, nakoľko si zjavne uvedomuje, že nepôjde o lacnú záležitosť, tieto vady však uznáva, pretože prezentuje snahu o ich odstránenie. Pokiaľ sa druhá strana snaží dosiahnuť vylúčenie nároku navrhovateľa na samostatné konanie s odôvodnením, že jeho nárok je domnelý, tak zrejme zabudla, že v tomto konaní už navrhovateľ časť svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty započítal voči nároku uplatnenému druhou stranou (v spore žalobcom). Vzhľadom práve na vzájomne uplatňované nároky je nevyhnutne potrebné, aby vec bola prejednávaná v jednom súdnom konaní. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Následne podaním zo dňa 17.08.2018 skeny kompletných znaleckých posudkov Ing. Miroslava Ferkla a technicko-odborných stanovísk cechu strechárov Slovenska z 25.05.2017 a 15.06.2017.

22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 22.08.2018 bolo vyjadrenie navrhovateľa doručené na vedomie druhej strane prostredníctvom jej právneho zástupcu na vedomie.

23. Druhá strana podaním zo dňa 26.09.2018 zaslala doplnenie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného zo dňa 15.08.2018 vo veci zabezpečovacieho opatrenia. V bode A. druhá strana opísala celkový obraz skutkovej situácie od začiatku až do súčasnosti, ku ktorému obrazu pripojila tam označené dôkazy. Vo vzťahu k účelu zabezpečovacieho opatrenia v bode B. tohto písomného podania druhá strana poukázala na to, že tento právny inštitút nemá dočasný, ani provizórny charakter, ale môže majetok sporovej strany zaťažovať po neurčitú dobu. Jeho jediným účelom je zabránenie nemožnosti uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa v budúcnosti. Druhá strana poukázala na to, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá si plní svoje záväzky, pričom na preklenutie obdobia výstavby po vyplatení ceny za dielo využíva dočasné financovanie od financujúcej inštitúcie. Nie je v úpadku, ani v konkurze a úpadok jej nehrozí, napriek značnej neuspokojenej pohľadávke voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia vo výške 350.000 Eur, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Za takejto situácie potom poskytovať ochranu navrhovateľovi, ktorý vedome odmieta vyplatiť druhej strane a za týmto účelom fabuluje započítanie fiktívnych nárokov, považovala za neprijateľné. Podľa druhej strany navrhovateľ úmyselne bagatelizuje skutočnosť, že prvý nedostatok - neodvetrávaná strecha, bol spôsobený tým, že navrhovateľ dal nesprávne pokyny na uzatvorenie strechy, hoci bol upozornený na dôsledky s tým spojené a jednak nesprávnou prevádzkovou činnosťou v budove hotela, keď nezabezpečoval riadne kúrenie objektu ani vetranie. Podľa druhej strany veľká väčšina nedostatkov má priamu príčinnú súvislosť s nesprávnou prevádzkou hotela. Presné tieto nedostatky navrhovateľ zneužíva na to, aby druhú stranu nútil poskytovať mu ďalšie a ďalšie neoprávnené plnenia. V tejto súvislosti zdôraznila to, že k zvýšeniu jej kontokorentného úveru došlo z dôvodu plnení v prospech navrhovateľa, keďže k tomuto zaťaženiu došlo aj v priamej príčinnej súvislosti s poskytnutím zálohových platieb, ktoré navrhovateľ do dnešného dňa druhej strane nevrátil. Napriek vysokým dlhom navrhovateľa a jeho spoločníkov voči druhej strane a jej spoločníkom, druhá strana zo začiatku chodila navrhovateľom vytýkané nedostatky stavby obhliadať a mala snahu ich riešiť. Tieto však zväčša predstavovali zásah iných dodávateľov navrhovateľa alebo vôbec neboli predmetom zmluvy o dielo. Druhá strana pri riešení reklamácií postupovala v dobrej viere v podstate až do času, kým navrhovateľ vyhlásil, že chce, aby mu protistrana ex post zriadila zábezpeku vo výške takmer 170.000 Eur. V situácii, keď navrhovateľ sám dlhoval druhej strane 350.000 Eur a jeho majitelia spoločníkom druhej strany ďalších 150.000 Eur. V rámci mimosúdnych rokovaní druhá strana súhlasila s tým, aby navrhovateľ zaplatil svoje záväzky znížené o sumu zábezpeky, ktoré riešenie navrhovateľ odmietal. Navrhovateľ dobrú vôľu vo vzťahu k druhej strane nikdy neprejavil. V odsekoch 70., 71., 72. doplneného vyjadrenia poukázala na navrhovateľom vytýkané nedostatky a v odseku 74. popísala priebeh osobného stretnutia. Druhá strana uviedla, že skutočnosťou je, že podala žalobu v dôsledku, že navrhovateľ bez právneho základu odmietol vydať bezdôvodné obohatenie a nie z dôvodu, že by sa bránil nedostatkami, ktoré si sám spôsobil. K podaniu žaloby druhá strana pristúpila až po stroskotaní viacnásobných pokusov o mimosúdne rokovania. Pod písm. D. protistrana popísala spornosť nedostatkov diela, v písm. E. okolnosti týkajúce sa ceny diela a v písm. F. vyjadrenia poukázal na samostatné súdne konania vo veci Bílik verzus Callo a Čahoj verzus Callo. V písm. G. sa protistrana vyjadrila k záverom navrhovateľa v tom smere, že s plnou vážnosťou popiera, že by nedostatky, ktoré navrhovateľ riešil odborným posudkom a sporným znaleckým posudkom, spadali do zodpovednosti zhotoviteľa, ide o nedostatky, ktoré boli spôsobené samotným navrhovateľom. Nárok na zmluvnú pokutu druhá strana považuje za vyfabulovaný, pretože navrhovateľ si uplatňuje zmluvné pokuty za nedostatky, ktoré si sám spôsobil a ktoré protistrana dôvodne odmieta bezplatne odstrániť. Zároveň poukázala na to, nikdy navrhovateľovi nevyúčtovala plnú cenu diela, keď nevyúčtovaný zostal materiál, práce presahujúce rozpočet dohodnutý zmluvou o dielo a súčasne súvisiaca projektová dokumentácia na realizáciu diela rovnako nebola uhradená. Nevhodné pokyny navrhovateľa preukáže druhá strana početnými svedeckými výpoveďami, preukazuje ich relevantný stavebný denník + ďalšie nepriame dôkazy, ktoré navrhuje zabezpečiť v riadnom súdnom konaní vrátane objektívneho skúmania znaleckým ústavom. Podľa druhej strany navrhovateľovi nemôže vzniknúť oprávnenie exekučne vymáhať neexistujúcu, resp. spornú pohľadávku, ktorá je len tvrdená a založený na pochybných dôkazoch a započítanie je nulitným úkonom, ktorý nevyvolal žiadne právne účinky, a preto by naň nemalo byť prihliadané. Podľa druhej strany zabezpečovacie opatrenie bolo vydané nedôvodne, na základe špekulácií, bez existencie reálnej pohľadávky navrhovateľovi voči protistrane, a teda aj bez existencie ohrozenia jej výkonu. Zabezpečovacie opatrenie je v tomto prípade nedôvodné v celom rozsahu. Podľa druhej strany navrhovateľ nedôvodne namieta riadne predložené a navrhnuté dôkazy. Z uvedeného stojí za pozornosť venovať sa dôkazom navrhnutým navrhovateľom, ktorý napríklad z neuzatvorenej dohody pre seba tvrdí a očakáva priaznivé dôsledky v tomto súdnom konaní, pričom predkladá nekonzistentné a z kontextu vytrhnuté vyjadrenia. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami vzniesol návrh na vylúčenie nároku navrhovateľa (žalovaného) na samostatné súdne konanie. Nakoľko nie sú a nikdy neboli kumulatívne splnené všetky podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, druhá strana zotrvala na podanom odvolaní a žiadala zrušiť zabezpečovacie opatrenie.

24. K doručenému podaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že i pre odvolacie konanie platí § 355 a nasl. CSP, sú prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany obsiahnuté vo vyjadrení protistrany uplatnené po zákonom stanovenej lehote, a teda sú irelevantné. Napriek uvedenému považoval za možné konštatovať, že množstvo „dôkazov“ a „tvrdení protistrany“ s meritom veci absolútne nesúvisí a niektoré dôkazy bolo nepochybne možné predložiť skôr. V tejto súvislosti poukázal i na podanie p. I. H. vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 6C/17/2018, týkajúce sa pochybnosti ohľadom nezaujatosti sudcu.

25. Podaním okresného súdu zo dňa 12.10.2018 bolo vyjadrenie navrhovateľa neodkladného opatrenia doručené protistrane na vedomie.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov druhej strany (ďalej len ,,protistrany“) a napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku I/ o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach zamietol a výrok II/, ktorým bola uložená navrhovateľovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať vzájomnú žalobu, zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

27. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

28. Za aplikácie vyššie citovaných ustanovení bolo napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10Cb/4/2018-444 zo dňa 19.09.2018 (ďalej len ,,uznesenie“) preskúmavané v rozsahu odvolacích dôvodov protistrany, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 31.05.2018.

29. Podľa ust. § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

30. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

31. Podľa ust. § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

32. Podľa ust. § 343 ods. 1, 2 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

33. Podľa ust. § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

34. Podľa ust. § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

35. Podľa ust. § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

36. Podľa ust. § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

37. V prípade konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia krajský súd poukazuje i na znenie čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

38. Z ustanovenia § 343 ods. 1 vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v ust. § 324 a nasl. CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných veriteľov garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia, nariadeného na návrh veriteľa, je preto zabrániť, aby dlžník, vo vzťahu ku ktorému má peňažnú pohľadávku, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda, aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol. Zákonnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom sú: 1/ zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, 2/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, 3/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, 4/ existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.

39. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči protistrane. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči protistrane ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie protistrany, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97).

40. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení vo vzťahu k splneniu prvej z kumulatívnych podmienok, a to osvedčeniu existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa konštatoval, že mal osvedčený právny vzťah medzi navrhovateľom a protistranou z titulu zmluvy o dielo a ako aj, že dielo má vady, ktoré boli navrhovateľom reklamované. Tiež mal osvedčený predpoklad existencie peňažného nároku navrhovateľa vo výške 47.000 Eur titulom zmluvnej pokuty v zmysle čl. IV. bod 7 zmluvy o dielo a vo výške 167.035 Eur z titulu zmluvnej pokuty vychádzajúci z čl. X. bod 8 zmluvy o dielo, a to s ohľadom na ich základ vychádzajúci z príslušných ustanovení zmluvy o dielo a uplatnenie zmluvných pokút navrhovateľom u protistrany výzvou zo dňa 07.08.2017 doručenou dňa 14.08.2017 a výzvou zo dňa 08.08.2017 doručenou druhej starne dňa 18.08.2017. Okresný súd mal za osvedčenú aj podmienku spočívajúcu v obave o budúci možný výkon súdneho rozhodnutia, a to s ohľadom na skutočnosť dispozície protistrany s nehnuteľným majetkom podľa LV č. XXXX zo dňa 17.05.2018, z ktorého vyplývala vyznačená plomba V-1328/2018 a časová súvislosť medzi jednostranným zápočtom navrhovateľa zo dňa 15.03.2018 doručeným protistrane dňa 27.04.2018 a podaním návrhu na vklad na príslušný katastrálny úrad dňa 16.05.2018.

41. K otázke osvedčenia existencie peňažnej pohľadávky krajský súd uvádza, že existencia tohto nároku musí byť daná jednak po stránke skutkovej ako aj po stránke právnej. Krajský súd mal z listinných dôkazov zistené, že protistrana v postavení zhotoviteľa a navrhovateľ v postavení objednávateľa uzatvorili dňa 31.08.2014 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej v zmysle Čl. B I. bod 1. je záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo v rámci predmetu zákazky Rekonštrukcia hotela Veľká Havrania s tým, že podľa bodu 2. tohto článku stavebné práce a dodávky sú bližšie špecifikované v Prílohe č. B1 k tejto zmluve. Z Čl. B II. zmluvy vyplývalo dojednanie o cene diela a v Čl. B IV. boli dohodnuté plnenia podľa vecného, časového a finančného harmonogramu predmetu zmluvy o dielo. Navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádzal, že dielo zhotovené protistranou vykazovalo vady, ktoré boli reklamované reklamáciami zo dňa 09.06.2017, 22.06.2014, 30.06.2017, 19.07.2070 a 26.07.2017, ktoré boli podrobne špecifikované v Technicko-odbornom stanovisku vypracovanom Cechom strechárov Slovenska zo dňa 25.05.2017 ako aj v Technicko-odbornom stanovisku vypracovanom Cechom strechárov Slovenska zo dňa 15.06.2017 alebo v Znaleckom posudku č. 234/2016 znalca Ing. Miroslava Ferkla, ktoré žiadal odstrániť v určenej lehote, k čomu zo strany protistrany nedošlo, a preto v zmysle dojednania v Čl. IV. bod 7. zmluvy o dielo vyzval protistranu výzvou zo dňa 14.08.2017 na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá za obdobie od 15.08.2017 do 18.05.2017 predstavuje sumu 277.000 Eur, z ktorej časť v sume 230.000 Eur bola použitá na započítanie, t.j. zostatok v sume 47.000 Eur a zároveň v zmysle Čl. X. bod 8. zmluvy o dielo vyzval protistranu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 167.035 Eur. Navrhovateľ tvrdil, že po vzájomnom započítaní pohľadávok navrhovateľa a protistrany eviduje voči protistrane nesplatenú pohľadávku vo výške 214.035 Eur titulom zmluvnej pokuty.

42. Protistrana naopak v podaní zo dňa 09.02.2018 k tomuto tvrdeniu uvádzala, že dielo bolo vykonané riadne a včas, o čom svedčí skutočnosť kolaudácie podľa Rozhodnutia Obce Zázrivá č. 128/2015/756- TS1/A10 zo dňa 28.12.2015. Navrhovateľom tvrdený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty považovala za nedôvodný, pretože druhá strana nezodpovedá za nedostatky diela. Podľa protistrany nedostatky diela sú dôsledkom trvania navrhovateľa na nerozumných pokynoch, na čo bol upozornený, a pokiaľ ich aj chcela protistrana odstrániť, toto jej nebolo navrhovateľom umožnené, čím došlo k zhoršeniu stavu diela. Protistrana sa tak do žiadneho omeškania nedostala. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil jednostranné započítanie pohľadávok, tak podľa protistrany na strane navrhovateľa neexistuje a ani neexistovala vzájomná pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty, v ktorej súvislosti poukázal na ust. § 561 Obchodného zákonníka.

43. Z uvedených tvrdení vyplýval rozpor medzi sporovými stranami ohľadom preukázania základu navrhovateľom tvrdenej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty, a to porušenie zmluvnej povinnosti protistrany. Podľa názoru krajského súdu sa jedná o po skutkovej a právnej stránke zložitejšiu problematiku, a preto sa javí ako predčasný záver okresného súdu, že pohľadávka navrhovateľa, t.j. peňažný nárok je dôvodný, pretože vychádza z nesporného právneho úkonu - zmluvy o dielo a jeho ustanovení týkajúcich sa zmluvných pokút a odvodzuje ju od vád, ktorých existencia je nesporná. Predčasnosť tohto záveru videl krajský súd v tom, že medzi stranami je sporné, čo vyslovil aj okresný súd, kto za vady zodpovedá, či zhotoviteľ alebo objednávateľ. V danom momente nebolo na mieste len z jednostranne navrhovateľom poskytnutých tvrdení a ním predložených dôkazov konštatovať zodpovednosť protistrany za zistené vady po odovzdaní diela, a tým osvedčenosť základu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou v zmysle Č. IV. bod 7. a Čl. X. bod 8. zmluvy o dielo. V sumáre krajský súd konštatuje, že len samotné zmluvné dojednania v zmluve o dielo nemôžu byť základom pre záver vyslovený okresným súdom o osvedčení existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, pre ktorý sa nariadilo zabezpečovacie opatrenie. Krajský súd má za to, že v štádiu konania a rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nebol splnený primeraný stupeň osvedčenia existencie nároku, ochrany ktorého sa navrhovateľ domáhal formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. V konaní o nariadení zabezpečovacieho neodkladného opatrenia je vyžadovaný primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku, a pokiaľ primeranosť stupňa osvedčenia nie je daná, resp. je spochybnená do takej miery, že nemožno konštatovať splnenie jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa v sume 214.035 Eur z titulu zmluvnej pokuty Eur, tak zákonite potom tento stav vyústi do nemožnosti vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tento druh peňažnej pohľadávky však v potrebnej miere poskytnutých tvrdení zo strany navrhovateľa v podanom návrhu nebol osvedčený. Krajský súd konštatuje, že navrhovateľ v potrebnej miere a intenzite neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, pre ktorú sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na vymedzené nehnuteľnosti. Krajský súd zdôrazňuje, že tieto jeho zhodnotenia sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže je možné, že na základe výsledkov dokazovania v prípadnom konaní vo veci samej, t.j. o nároku navrhovateľa, môže súd konajúci vo veci samej dospieť k iným skutkovým a právnym záverom. Z tohto vyplýva, že ak by došlo k vyvolaniu sporového konania o pohľadávke navrhovateľa, tak potom by bolo už vecou dôkaznej povinnosti a zisťovaného dôkazného stavu, či navrhovateľom tvrdená existencia peňažnej pohľadávky bude aj preukázaná. Rozhodnutím vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 171/2010).

44. Krajský súd rovnako nezistil naplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je obava z možného ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ, ktorý žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, obavu, že bude ohrozená exekúcia na jeho možnú peňažnú pohľadávku, odvíjal od znižovania majetku protistrany spočívajúcom v uskutočňovaní právnych úkonov, a to buď prevodmi nehnuteľností alebo zaťaženia nehnuteľností protistranou, ktorými zmarí v budúcnosti uspokojenie pohľadávky navrhovateľa a tvrdením, že protistrana nebude vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť, a tým generovať ďalšie zisky, nakoľko spoločníci protistrany majú ešte jednu alternatívnu spoločnosť TINAMA-SK, s.r.o., IČO: 36 270 717. Ani za stavu, keď je postačujúce osvedčenie takejto obavy z možnej budúcej exekúcie, tieto tvrdenia navrhovateľa neviedli k tomu, aby krajský súd mohol konštatovať (ak by bola osvedčená existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa), že by tu bola reálna obava z ohrozenia exekúcie. Len predpokladaná, uvažovaná obava zo strany navrhovateľa, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení stavu protistrany, keď bolo len osvedčené zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach protistrany v prospech tretej osoby (peňažný ústav), avšak nie realizovanie tohto úkonu bezodplatne, resp. vo vzťahu k tomuto majetku za nevýhodných podmienok, nebola naplnením zákonnej podmienky reálnosti bezprostrednej a priamej hrozby, obavy navrhovateľa z ohrozenia exekúcie, len ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z doteraz tvrdených skutočností, ktoré sa pre dané štádium súdneho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len osvedčujú, nevyplývalo také konanie protistrany a taký jeho stav, ktorý by mohol vzbudzovať dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie na navrhovateľom tvrdenú peňažnú pohľadávku so zreteľom aj k tomu, keď v rámci výkonu podnikateľskej činnosti nemôže dochádzať len k ziskovým rokom, ale aj k prípadným stratám. Samotná skutočnosť, že protistrana realizuje svoje právo vlastniť a nakladať so svojim nehnuteľným majetkom neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti.

45. Krajský súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil, že by sa protistrana správala spôsobom uskutočňujúcim úkony, podľa ktorých by došlo k znižovaniu majetkovej bonity, resp. že by protistrana úkonmi zasahovala do svojej majetkovej sféry spôsobom výrazne negatívne ovplyvňujúcim jej majetkové pomery. Tento záver krajského súdu je v zhode i so záverom vyjadreným v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Obo 36/2008, sp. zn. 4Obo 75/2014. Nebolo ani osvedčené, že by protistrana vykonávala protiprávne úkony smerujúce k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu budúcej exekúcie. Ohrozenie budúcej exekúcie musí mať reálnu podobu, pretože zabezpečovacie opatrenie ako procesno-právny inštitút zásadným spôsobom ovplyvňuje výkon práv protistrany. V súvislosti so svojim konaním a rozhodovaním krajský súd poukazuje primerane i na rozsudok NS SR sp. zn. 2M Cdo 5/2005, v zmysle ktorého predbežné opatrenie možno nariadiť pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané. V takomto prípade však ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený kumulatívne, že žalobca má pohľadávku alebo iný nárok a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím.

46. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd dospel k záveru, že neboli kumulatívne naplnené atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, a preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutého výroku I. uznesenia okresného súdu v spojení s opravným uznesením a zamietnutiu návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postupom podľa ust. § 388 .

47. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému uzneseniu okresného súdu vo výroku II., ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať vzájomnú žalobu, krajský súd uvádza, že ide o výrok, ktorý je podľa ust. § 337 ods. 1 viazaný na výrok, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie. S ohľadom na zmenu uznesenia okresného súdu vo výroku I. a zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia krajským súdom došlo preto zo strany krajského súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) k zrušeniu tohto výroku napadnutého uznesenia okresného súdu z dôvodu, že zanikli dôvody pre jeho vydanie.

48. Pokiaľ okresný súd v súvislosti s konaním o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval o trovách prvoinštančného konania, následne ani krajský súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keď aj o takto vzniknutých trovách bude rozhodované okresným súdom v rámci rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.