Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: C. H., Z..G.., IČO: 31 340 890, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, proti žalovanému: JÁ. S., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H. XXXX/X, I., o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.815,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.937,96 € od 01.05.2018 do 27.06.2018 a zo sumy 1.815,46 € od 28.06.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie o zaplatenie vyčíslených úrokov z istiny vo výške 122,50 € sa z a s ta v u j e.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,42 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.05.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.000 €, dlžných úrokov z istiny do 30.04.2018 vo výške 1.636,45 €, zmluvného úroku vo výške 21,44 % ročne zo sumy 2.000 € od 01.05.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000 € od 01.05.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov 46,25 € a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 13.01.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 1563590821. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného aj všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 2.000 €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi v stanovenej lehote spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil riadne a včas v dôsledku, čoho žalobca vyhlásil dňa 06.08.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný neuhradil dlh ani len čiastočne. K 30.04.2018 bol žalovaný povinný zaplatiť dlžnú istinu vo výške 2.000 €, dlžné úroky z istiny do 30.04.2018 vo výške 1.636,45 €, zmluvný úrok vo výške 21,44 % ročne zo sumy 2.000 € od 01.05.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000 € od 01.05.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 46,25 €.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti strán sporu, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 13.01.2015 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere - dobrá pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 50,30 € aj s poistením (3,30 €), so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 21,44 % ročne a RPMN vo výške 23,68 % ročne. Dátum prvej mesačnej úhrady bol stanovený do 20.02.2015 a dátum konečnej splatnosti úveru 20.01.2022. Priemerná RPMN bola vo výške 17,33 % ročne. Celková čiastka úveru, ktorá sa žalovaný zaviazal uhradiť je vo výške 3.825,37 €.

5. Výzvou zo dňa 06.08.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.234,09 € v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. K vyhláseniu predčasnej splatnosti dlžná suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 2.000 €, úrokov vo výške 187,84 €, poplatkov za upomienky vo výške 39,65 € a poistného vo výške 6,60 €. Uviedol, že z dôvodu porušenia ustanovení zmluvy o úvere sa pohľadávka k 06.08.2015 stala predčasne splatnou. Výzva bol žalovanému doručená dňa 11.08.2015.

6. Z výpisu z úverového účtu ku dňu 30.04.2018 mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil na úver celkovo sumu 62,04 €.

7. Uznesením zo dňa 14.06.2018, č. k. 6Csp/49/2018-110, súd v súlade s ust. § 167 ods. 2 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k podanej žalobe. Uznesenie spolu so žalobou, prílohami a poučením bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 25.06.2018. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

8. Podaním zo dňa 05.11.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z istiny vo výške 122,50 €, nakoľko žalovaný vykonal dňa 27.06.2018 úhradu vo výške 122,50 €.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 488 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 Zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. d/ Zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>18) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. V danom prípade je predmetom konania nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto súd musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 2.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,30 € aj s poistením (47 € bez poistenia), pričom celková výška nákladov je uvedená vo výške 3.825,37 €. Po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje povinné obsahové náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. V zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nesprávne uvedený údaj má za následok, ako keby nebol uvedený vôbec, čo zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Už pri uzatvorení zmluvy musí byť dlžníkovi zrejmé, aká je celková čiastka, ktorú bude musieť zaplatiť. Z obsahu zmluvy nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, akú čiastku má žalovaný celkovo zaplatiť, keď násobok výšky splátok (47 €) a počtu splátok (84) je suma 3.948 €. Celkové náklady sú tak vo výške 1.984 €, pričom v zmluve je uvedená výška celkových nákladov 1.825,37 €. Celková čiastka (po prepočítaní počtu a výšky splátok) je uvedená odlišne než tomuto v skutočnosti je. Pokiaľ zákonodarca urobil celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť povinnou súčasťou zmluvy o úvere, bolo jeho úmyslom a cieľom, aby sa v zmluve uvádzala len správna hodnota celkovej čiastky, ktorá by spotrebiteľovi dávala pravdivý, reálny obraz o hodnote nákladov, aby spotrebiteľ na základe takéhoto údaju mohol usúdiť a porovnať úverový produkt s inými a prijať svoje rozhodnutie o výhodnosti, nevýhodnosti jeho poskytnutého úveru. Uvedenie nesprávnej hodnoty celkovej čiastky vytvára nepravdivý obraz o nákladoch spotrebiteľa na úver. Ďalej je potrebné poukázať na to, že nesprávne uvedená suma celkových nákladov má za následok aj nesprávnu hodnotu RPMN. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie tzv. čistej istiny bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a iných plnení spojených s poskytnutým úverom. Predmetom zmluvy bolo zároveň aj poistenie schopnosti splácať úver, ktoré súd považuje za riadne dojednané. Výška poistného bola dohodnutá v sume 3,30 €. Žalovaný si svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil, preto žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 06.08.2015. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru spolu s výzvou na jeho úhradu bolo žalovanému doručené dňa 11.08.2015. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 2.000 € a celkovo uhradil 184,54 € (62,04 + 122,50), žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.815,46 €. Súd súčasne zaviazal žalovaného aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a to zo súdom priznanej sumy zohľadňujúc čiastočnú úhradu žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie vo výzve zo dňa 06.08.2015. Výška úrokov z omeškania je tak v súlade s citovanými občianskoprávnymi predpismi.

11. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že aj keď sa žalobca domáhal zaplatenia dlžných úrokov do 30.04.2018 vo výške 1.636,45 €, tieto riadne nešpecifikoval. Súdu nebolo preukázané, či sa domáha aj zaplatenia dlžných úrokov z omeškania alebo len dlžných zmluvných úrokov, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakých dôvodov súd žalobcovi nepriznal ani nárok na zaplatenie bankových poplatkov, ktoré žalobca riadne nešpecifikoval, t.j. neuviedol, zaplatenia ktorých konkrétnych zmluvných poplatkov sa domáha (napr. upomienky, poistenie a pod.). Vo vzťahu k žalobcovi ako dodávateľovi súd nemá povinnosť vyhľadávať dôkazy, prípadne si z listinných dôkazov domýšľať žalobcom uplatňovaný nárok. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sa už súd, riadiac sa princípom hospodárnosti, nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti uvedenej vo výroku II. rozsudku zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť a takýto dispozitívny úkon mu prislúchal. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím, nakoľko aj jej prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný.

13. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 94,71 % a jeho neúspech 5,29 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 89,42 %. Súd konštatuje, že žalobca bol úspešný aj v časti zastavenia konania, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie /považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.