Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-2-2018.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: Y. C., B.. XX.XX.XXXX, X.: T. XXXX/XX, Z., právne zastúpený: Y.. T. X., H. U. U.: Š. O. XX, B., L. Ž.: X. U. S., H..U.., N.: XX XXX XXX, U. U.: Ž. B.. X, X., o návrhu na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto
rozhodol:
. Súd zriaďuje vecné bremeno v práve cesty spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok v rozsahu určenom geometrickým plánom vyhotovené spoločnosťou R. B. U..G..C.. Č. XXX/XXXX Z. J. X.XX.XXXX , Ú. C. J. X.XX.XXXX L. Č. XXXX/XXXX S. L. G. "., L. Č. XXX/XXX, J. L. C.É. L. C. P. XXXmX, L. W. Ú. X. B. C. Z. B. I. P. Č. XXX C. Ú., C. W. P. J. U., P. L. W. P.W. U.: G. J. Č. U. XXX, B. L. G. "., Č. XXX/ XX, L. W. Ú. X. B. C. Z. B. I. P. Č. XXX Okresného úradu, odbor katastrálny v Dunajskej Strede.
II. Žalobca je povinný žalovanému uhradiť náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.330,- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 25. 01. 2018 domáhal zriadenia vecné bremeno v práve cesty spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok v rozsahu určenom geometrickým plánom vyhotovené spoločnosťou R. B. U..G..C.. Č. XXX/XXXX J. XX.XX.XXXX , Ú. C. J. X.XX.XXXX L. Č. XXXX/XXXX S. L. G. "., L. Č. XXX/XXX, J. L. C. L. C. P. XXXmX, pre katastrálne územie X. B. C. zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX Okresného úradu, odbor katastrálny v Dunajskej Strede, v prospech každého vlastníka stavby: rodinného domu číslo súpisné XXX, na parcele registra "S., Č. XXX/XX, pre katastrálne územie X. B. C. zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Okresného úradu, odbor katastrálny v Dunajskej Strede. Návrh dôvodil tým len, že k pozemku a stavbe, ku ktorému má výlučné vlastníctvo, nemá možnosť žiadneho iného prístupu z verejnej komunikácie . V tejto súvislosti poukázal na ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, a ust. § 151 ods.1 Obč. zák. a požiadal o zriadenie prístupovej cesty v rozsahu stanovenom geometrickým plánom Č. XXXX/XXXX , vyhotovený dňa 07.11.2017 a to v nevyhnutnom rozsahu.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení dňa 23.04.2018 neuznal nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena v jeho prospech za dôvodné, s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákona, majúc za to, že zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu nie je nevyhnutné, nakoľko
má zabezpečený prístup a tento prístup nebol a nie je ani znemožnený, ani odopretý žalobcovi. Tým považoval za doržanú literu zákona, že vecné bremeno sa zriaďuje iba vtedy ak ho nemožno zabezpečiť inak, čo v tomto prípade namieste nie je. Mal za to, že v prípade zriadenia vecného bremena zo strany súdu, by išlo o obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v zmysle § 151 písm. a) Občianskeho zákona a išlo by o konflikt vlastníckeho práva s vlastníkom nehnuteľnosti. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislave zo dňa 8.4.2015 pod číslom XCo/XXX/XXXX.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím splnomocneného zástupcu žalobcu a žalovaného , oboznámením sa so zistenými dôkazmi listom vlastníctva číslo 862 katastrálne územie X. B. C., I. P. Č. XXX W. Ú. X. B. C., kópiou pozemkovej mapy, výzvou na zriadenie vecného bremena následne 15.08.2017, odpoveď žalovaného, návratka o doručení 14.8.2017, posledná výzva na zriadenie vecného bremena zo dňa 6.9.2017, návratka 12.9.2017, odpoveď na výzvu žalovaným zo dňa 12.10.2017, geometrický plán N.. T. X. L. Č. XXX/XXXX zo dňa 03.10. 2017, znalecký posudok N.. L. P. Č. XXX/ XXXX, na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva číslo XXX W. Ú. X. B. C. G. J. Č. U. XXX B. L. Č. XXX/XX, L. Č. XXX/XX C. P.T. XXmX, L. Č. XXX/XX Z. L. B. O. C. P. XXmX H. L. Č. XXX/XX C. L. C. P. XX T. H. Ž. Y. P. P. B. P. B. I. Č.U. XXX W. Ú. X. B. C. L. Č. XXX/XXX P. C. L. C. P. XXXmX, L. L. W. L. Ž. XXX/XX, ako jedinej prístupovej cesty z verejnej komunikácie, čo potvrdil aj žalovaný. Žalobca nehnuteľnosť nadobudol na základe dobrovoľnej dražby. Žalobca nehnuteľnosť prenajíma a v prípade scudzenia nehnuteľnosti, bez zákonného zriadenia vecného bremena práva prechodu cez pozemok žalovaného, by mohlo zneistiť záujemcu i žalobcu pri zmene vlastníka tejto prístupovej cesty do budúcna. Z listov vlastníctva číslo XXX katastrálne územie X. B. C., kde je vedený žalovaný ako výlučný vlastníka parcely XXX/XXX C. L. C. P. XXX T. bola v časti C ťarchy zapísané v dvoch prípadoch vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok v prospech vlastníka pozemku XXX/XX H. XXX/XX, ktorých vklad bol realizovaný zápisom do katastra pod číslom V XXXX/XX H. P. XXXX/XX. Napriek opakovaným pokusom žalobcu dohodnúť mimosúdne zriadenie vecného bremena výzvou dňa 19.07.2017, ako aj 06.09.2017, na ktoré obdržal opakovanie žalobca odmietajúcu odpoveď, tvrdiac žalovaným, že prebiehajú súdne spory, ktoré bránia zriadeniu vecného bremena k predmetnému pozemku. Zo znaleckého posudku N.. L. P. Č. XXX/XXXX pripojené žalobcom k žalobe bola vyčíslená výška náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1330 eura. Rozsah vecného bremena bol vyznačený v geometrickom pláne N.. T. X. Z. J. XX. XX. XXXX P.É. L. Č. XXX/ XXXX, len v rozsahu prístupovej cesty o výmere 672 m2.
5. Podľa § 151 ods.1 až 3 Obč. zákona, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
6. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
7. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
8. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol do tohto ustanovenia doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.
9. Ak nie je vlastník stavby súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, tak aby vlastník pozemku bol obmedzený pokiaľ možno čo najmenej a aby vzťahy medzi nimi boli v súlade s dobrými mravmi. (§ 3 ods.1
Obč.zák.). .Základnou podmienkou na zriadenie nevyhnutnej cesty sú, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka ku stavbe nie je možné zaistiť inak. Ide o prístup, ktorým sa zabezpečí prístup k účelovej komunikácii. Pre rozsah zriadenia vecného bremena je jeho rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. rozsah a spôsob jeho užívania, keď cestu je možné len v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne sťažené. Zriadenie nevyhnutnej prístupovej cesty, hoc aj nebude o užívanie komfortné, preto je potrebné vždy zvážiť výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Nie je možné zamietnuť žalobu len preto, že vlastník kúpil stavbu bez zabezpečení prístupovej cesty Zaistenie užívania stavby je vo všeobecnom záujme a je aj v záujme susedných nehnuteľností, neužívaná a neudržovaná nehnuteľnosť, by mohla byť zdrojom rôznych imisii a ohrozenia pre suseda(komentár k ust.§151oObčanský zákonník, komentár, 2. Vydání, Švestka. Spáčil. Škárová. Hulmák a spol. str.1052, ods.1.4. a 5/.
10. Možnosť zriadiť prístupovú cestu patrí medzi prípady, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami, preto súd nie je viazaný návrhom, ak by žalobca navrhol nevhodný spôsob umiestnenia cesty, toto právo musí byť vymedzené.
11. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovení § 151 ods. 14 Občianskeho zákona ako aj Ústavou Slovenskej republiky článkom 20 ods.1 a3 a 4 právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Súd dospel k záveru, že na strane žalobcu neexistuje žiadny iný spôsob prístupovej cesty k nehnuteľnosti, nadstavbe- rodinnému domu číslo súpisné XXX B. L. Č. XXX/XX, tým bola splnená podmienka pre zriadenie vecného bremena, že sa vyžaduje prístup ku stavbe a nie nezastavanej parcele. Tento prístup je zásadne účelný, aby o nehnuteľnosť bolo postarané, bola užívaná pre daný účel, aby nedošlo k jeho chátraniu v dôsledku nezabezpečenia prístupovej cesty. Rozsah prístupovej cesty bol vymedzený geometrickým plánom, keďže nie je možné obmedziť vlastníka v rozsahu širšom než ako je nevyhnutná miera dojazdu ku stavbe. Obrana žalovaného, že žalobca má zabezpečený prístup, keď nie mu zo strany vlastníka nijak bránené priľahlý pozemok využívať, neobstojí, keďže v prípade prevodu nehnuteľnosti, by nadobúdateľ zvažoval kúpu pre neexistujúce právo prechodu cez priľahlý pozemok. Je nesporné, že žalovaný s inými vlastníkmi priľahlých pozemkov uzavrel zmluvy o zriadení vecného bremena už v roku 2013 aj v roku 2017. Skutočnosť, že ide o poslednú a prvú parcelu v rámci prístupovej komunikácie je neopodstatnené. Všetci vlastníci priľahlých pozemkov, musia mať garanciu prístupovej cesty aj v prípade, že by došlo k určitým nezhodám medzi vlastníkmi. Je zrejmé, že medzi stranami sporu existujú názorové nezhody pri spôsobe využívania prístupovej komunikácie pri parkovaní motorových vozidiel, ktoré majú brániť vlastníkom susedných parciel pri využívaní ich prístupovej cesty. Uvedená skutočnosť nemôže byť na prekážku zriadenia vecného bremena prístupovej cesty, v prípade existujúcich sporov je potrebné obrátiť sa na príslušné správne orgány na zabezpečenie primeranosti pri využívaní cestnej komunikácie. Nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena v súlade c citovaným ustanovením Obč. zákonníka bol dôvodný a súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.
12. .Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká "in rem", vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.
13. V súlade so znaleckým posudkom číslo XXX/XXXX P. N.. L. P., súd stanovil výšku finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá výška nebola rozporovaná žalovaným a zodpovedá výmere využívanej plochy ako prístupovej cesty žalobcom.
14. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú náhradu trov konania nežiadala, so, do ktorého súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)