Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61P-167-2014.pdf
PDF · 119.77 KB
Case nature
Area
Subarea
61P/167/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. U., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, C., dieťa matky Z.. T. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, C., zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, Budovateľská 2, Bratislava a otca Z.. Z. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, Z., o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky zamieta.
II. Súd konanie o návrhu otca zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, pôvodne podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 22.1.2014 a z dôvodu miestnej nepríslušnosti odstúpeným Okresnému súdu Bratislava II, sa matka domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z.. Matka žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne. Tejto veci bola na tunajšom súde pridelená sp. zn. XXP/XXX/XXXX.
2. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Samostatným návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 2.8.2016 a zapísaným pod sp. zn. 27P/116/2016, sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne a styk matky s maloletým upravil každý párny víkend v kalendárnom mesiaci.
3. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 31.03.2017 súd spojil konania o návrhoch oboch rodičov na spoločné konanie s tým, že ďalej budú spoločne vedené pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. 4. Matka svoj návrh na zmenu zverenia maloletého do svojej výlučnej starostlivosti odôvodnila tým, že rozsudkom o rozvode manželstva rodičov bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť však nebola výsledkom dohody rodičov, ale dôsledkom otcovho autoritatívneho správania sa k matke. Táto sa však fakticky od polovice októbra 2013 nevykonáva a maloletý je odvtedy v starostlivosti matky. Maloletý opakovane prejavil svoju vôľu byť v starostlivosti matky, čo však v pôvodnom konaní nebolo žiadnym spôsobom zohľadnené. Otec opakovane pristupoval k maloletému necitlivo, kričal na neho, násilím ho ťahal so sebou a zakazoval mu hokej, ktorý má maloletý veľmi rád. Svedkom takýchto situácii boli niekoľkokrát aj spolužiaci a učitelia v škole, ktorú maloletý navštevoval. Maloletý toto neprimerané a agresívne správanie otca veľmi citlivo vníma a to je tiež dôvodom toho, že svojho otca odmieta. Otec sa správa direktívne, neakceptuje postoje a názory maloletého syna. Otec nedokáže prekonať svoj nenávistný postoj k matke aj starému otcovi maloletého zo strany matky, čo sa prejavuje práve v negácii záujmov maloletého iba preto, že v hokeji ho podporuje práve starý otec. Maloletý je v dôsledku otcovho prístupu dlhodobo vystavený psychickému tlaku. Matka preto požiadala o konzultáciu a radu aj psychologičku. Z dôvodu opakovaných a stupňujúcich sa vyhrážok a vulgárnych napádaní zo strany otca s ním nie je možná žiadna konštruktívna komunikácia, otec nerešpektuje matku ako rovnocenného rodiča. Otec sa v konfliktných situáciách správal agresívne a aj počas výkonu starostlivosti o maloletého syna otec nadmerne požíval alkoholické nápoje, čo na maloletého vplývalo negatívne.
5. Otec svoj návrh na zmenu zverenia maloletého odôvodnil tým, že striedavá starostlivosť bola vykonávaná viac ako 5 rokov, od mája 2008, pričom fungovala bez problémov. Vzájomné citové väzby každého z rodičov s maloletým boli vtedy hlboké a obojstranné. Matka však výkon striedavej starostlivosti úmyselne marí, čo malo za následok odcudzenie sa maloletého vo vzťahu k otcovi a to postupne od polovice októbra 2013. Maloletý pri kontakte s otcom v októbri 2013 reagoval na všetko odmietavo, nevedel však povedať prečo a pri odpovediach strácal očný kontakt, resp. reagoval tak, že chcel byť aj s otcom, ale podľa jeho slov „musí to dovoliť maminka“. Od októbra 2013 matka zabraňuje výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, maloletého citovo vydiera slovami o tom, že je nešťastná a plače celý týždeň, keď je maloletý u otca, uvádza mu nepravdivé informácie o otcovi a jeho rodine, taktiež rieši partnerské konflikty cez maloletého a dáva mu čítať vzájomnú komunikáciu, čím ho zneisťuje v jeho vzťahu k otcovi a zle vplýva na jeho psychický vývoj. Matka vyvoláva v maloletom pocit strachu z otca, ktorý jej chce ublížiť. Určuje tiež okruh osôb, s ktorými sa má maloletý stýkať. Matka tak odlúčila maloletého nielen od otca, ale aj od starých rodičov a zvyšku otcovej rodiny, hoci maloletému nič zlé neurobili. Matka nevedie maloletého k úcte k otcovi a opakované snahy o kontakt končia bez akejkoľvek odozvy. Snahy otca o výkon jeho rodičovských práv matka marí, na nič nereaguje, neinformuje otca o prospechu ani o zdravotnom stave maloletého. Matka neumožňuje otcovi styk s maloletým, odmieta s otcom komunikovať a snaží sa ho úplne vylúčiť zo života maloletého. Takýto stav odporuje záujmom maloletého syna. Matka viackrát podala na otca trestné oznámenie, pričom sa neštítila zneužiť maloletého ako svedka, raz dokonca rovno na Vianoce a vždy trvala na jeho vypočúvaní orgánmi PZ. Poukázal na dlhodobú neochotu matky maloletého dohodnúť sa na výchove maloletého, pričom ako otec dieťaťa vyvinul viackrát iniciatívu smerujúcu k vzájomnému stretnutiu a riešeniu budúcnosti maloletého. Maloletému opätovne poslal niekoľko SMS, avšak ani na jednu nedostal odpoveď, takisto jeho matka odmieta komunikovať. Matka nerešpektuje rozhodnutie súdu, koná v rozpore so záujmami maloletého a v rozpore so zákonom. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého, výsluchom maloletého Z., oboznámil sa so správou z kontrolného psychologického vyšetrenia maloletého, odbornými vyjadreniami, potvrdeniami o príjme a výdavkovými dokladmi rodičov, výpismi z účtu, potvrdeniami o návšteve školy, potvrdením o členstve v hokejovom klube, fotodokumentáciou, kresbami maloletého, obsahom pripojených súdnych spisov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
7. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.03.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.10.2013 bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloletý Z. bol na čas po rozvode manželstva zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v každom týždni v roku v čase od piatku párneho týždňa od 18.00 h do nasledujúceho piatku do 18.00 h a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v každom týždni v roku v čase od piatku nepárneho týždňa od 18.00 h do nasledujúceho piatku do 18.00 h, a to s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin a mesiacov júl a august, kedy bola stanovená osobitná úprava starostlivosti rodičov o maloletého. Každý z rodičov si pred začiatkom výkonu svojej osobnej starostlivosti maloletého preberie v mieste bydliska druhého rodiča. Rodič, ktorý odovzdáva maloletého druhému rodičovi na výkon jeho osobnej starostlivosti, je povinný maloletého riadne pripraviť a druhého rodiča informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnený každý z rodičov. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode nadobudol rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2013. V závere rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č. k. XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa 15.03.2013 je okrem iného uvedené, : „ vzájomné citové väzby každého z rodičov s maloletým sú hlboké a obojstranné. Jedinou prekážkou pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti bol vytrvalý nesúhlas navrhovateľky.... Rozhodujúcim faktorom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti bola komplexnosť znaleckého dokazovania vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam oproti nesúhlasným vyjadreniam psychológov, zabezpečených matkou, ktoré nevychádzali z komplexného hodnotenia podstatných skutočností. Existenciu citových väzieb maloletého k obidvom rodičom uvádza aj rozhodnutie odvolacieho súdu, potvrdzujúce rozhodnutie prvostupňového súdu.
8. Zo správy poradenského psychológa a psychoterapeuta S.. A. Z. zo dňa 9.12.2013, ktorá vykonala kontrolné psychologické vyšetrenie maloletého, bolo zistené, že aktuálny vzťahový stav tak, ako sa u maloletého rozvinul, zo psychologického hľadiska nespĺňa podmienky na striedavú starostlivosť. Zotrvávanie na tomto aranžmá môže priniesť nielen do vzťahu maloletého Z. k otcovi, ale aj do samotného života maloletého vážne komplikácie vo forme ďalšej negatívnej stigmatizácie jeho psychického stavu a vývoja. Hlavne ale môže ireverzibilne negatívne poznačiť vzťah k otcovi. Maloletý sa pri vyšetrení opakovane vyjadroval, že chce zostať u mamy a nechce sa vrátiť k otcovi.
9. Z odborného vyjadrenia psychologičky PhDr. G. K., PhD. zo dňa 14.4.2014 vyplýva, že na základe požiadania matky uskutočnila kontrolné poradenské stretnutie s maloletým Z.. Na základe tohto stretnutia bolo konštatované, že stabilizácia výchovného prostredia u matky je pre maloletého prínosná v smere nastavenia pravidelného režimu, v ktorom úspešne zvláda vysoké školské aj športové nároky. Psychologička odporúčala pokračovať v tomto režime. Ďalšie kontrolné poradenské stretnutie bolo realizované dňa 11.1.2016, kedy psychologička konštatovala, že psychický stav maloletého je stabilizovaný bez zmien, pretrváva u neho túžba byť zverený do starostlivosti matky. Preto odporučila zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky.
10. Zo správy psychologičky S.. G. K., S.. bolo zistené, že v dňoch 2.3.2016 a 16.3.2016 sa u nej uskutočnili stretnutia otca s maloletým, ktorých sa zúčastnila aj matka maloletého. Maloletý mal možnosť stretnúť sa so svojim otcom po dlhšom období, kedy sa s ním nekontaktoval. Maloletý stretnutia neinicioval, ale bol v nich podporený zo strany matky. Počas stretnutí s otcom spontánne nekomunikoval, ale reagoval na jeho otázky ohľadne školy, športu, záľub. Pri opakovaní niektorých otázok od otca bol v rozhovore úsečný, dával opakovane najavo svoju potrebu sa s otcom nestretávať a ukončiť stretnutia. Otec na základe spoločných stretnutí akceptoval potrebu maloletého byť zverený do starostlivosti matky, ktorú maloletý opakovane deklaroval počas celého obdobia. Rodičia boli podporení v tom, aby riešili súčasnosť a nevracali sa stále do minulosti, nehľadali vinníka. Na základe komplexného posúdenia priebežných výsledkov poradenských stretnutí s maloletým Z., ako aj vzájomných stretnutí maloletého s otcom psychologička odporučila rešpektovať aktuálne psychologické potreby maloletého a zveriť ho do osobnej starostlivosti matky.
11. Maloletý Z. je aktuálne študentom 1. ročníka obchodnej akadémie. Od roku 2008 hrá hokej a je registrovaným hráčom hokejového klubu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Zdravotné problémy nemá, v roku 2018 mal výdavky na zabezpečenie zubného strojčeka.
12. Matka je zamestnaná, u súčasného zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1176,- eur mesačne netto. Vlastní 3-izbový byt, v ktorom býva spoločne s maloletým synom.
13. Otec maloletého je zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1354,- eur mesačne netto. Okrem toho poberá výsluhový dôchodok vo výške 442,26 eur mesačne.
14. Matka maloletého vo svojich výpovediach pred súdom uviedla, že maloletý Z. je v jej starostlivosti od októbra 2013. Striedavá starostlivosť sa realizovala od mája 2008 do októbra 2013 vrátane, pričom išlo o vynútenú dohodu zo strany otca. Maloletý bol vtedy týždeň u matky a týždeň u otca. Od októbra 2013 sa však striedavá starostlivosť nerealizuje ani podľa dohody, ani podľa rozsudku o rozvode. Vtedy maloletý dostal v škole zlé známky, otec na to reagoval krikom a maloletému zakázal najmä hokej. Následne za maloletým prišiel niekoľkokrát do školy, maloletý pred ním utekal a nechcel ho vidieť. Naposledy bol maloletý s otcom v decembri 2013, keď otec prišiel po dieťa do školy, tam ho naháňal, vylamoval mu prsty. Tento incident sa odohral na chodbe pred spolužiakmi a učiteľmi maloletého. Odvtedy dieťa odmieta s otcom akýkoľvek kontakt, má pred otcom strach. Matka maloletému v styku s otcom nebráni, no maloletý ho odmieta a matka názor maloletého rešpektuje. Maloletý každý deň hovorí matke, že ju má rád, chce byť iba s ňou a že nechce byť s otcom. Počas trvania manželstva bol ešte vzťah dieťaťa k otcovi dobrý, narušil sa potom, ako maloletý začal chodiť na hokej. Otec bol vždy proti hokeju, matka ho v tejto aktivite podporovala a vodievala dieťa na tréningy. Otec sa nezodpovedne správal k dieťaťu, vodil ho po krčmách, neučil sa s ním, počas choroby ho nechával samého doma a zakazoval mu veci, ktoré má rad, najmä hokej. Od roku 2010 maloletý pravidelne navštevuje psychologičku S.. K., ktorá s maloletým pracuje. V roku 2016 sa uskutočnili stretnutia otca s maloletým za prítomnosti psychologičky, odvtedy sa nevideli. Otec následne nekontaktoval matku a nežiadal o stretnutie so synom. Komunikácia medzi rodičmi maloletého je negatívna. Otec maloletého sa vulgárne vyjadruje, vyhráža sa, medzi rodičmi sú podané vzájomné trestné oznámenia. Otec bol riešený v priestupkovom konaní a bolo začaté aj trestné stíhanie, odsúdený právoplatne nebol. Matka sa spočiatku snažila informovať otca o maloletom, ale keďže jemu to nestačilo, potom s tým prestala. Otca informovala aj o nástupe maloletého na strednú školu. Nariadené výchovné opatrenie sa riadne realizovalo, maloletý tam prejavil, čo cíti. Nie je nič zvláštne, že vyjadrenia maloletého a matky boli podobné, nakoľko obaja popisovali rovnaké situácie. Matka mala dojem, že otcovi ide v celej veci len o peniaze. Matka trvala na tom, aby bol maloletý zverený do jej výlučnej osobnej starostlivosti a s otcom sa nestretával, nakoľko sa maloletý s otcom stretávať nechce. Styk preto navrhovala ponechať neupravený.
15. Otec maloletého pred súdom poprel tvrdenia matky, že mal maloletému vykrúcať prsty v škole. Keď si syn zhoršil prospech v škole, tak mu otec povedal, že prvoradá je škola. Dieťa sa urazilo s tým, že mama mu nezakazuje hokej a že bude s ňou. S maloletým synom bol otec naposledy asi týždeň pred Vianocami v roku 2013, keď spolu strávili niekoľko dní a navštívili rodinu zo strany otca. Maloletý vtedy s otcom radostne išiel, dokonca sa dohodli, že pôjdu spolu na predlžený víkend do Vysokých Tatier. Po niekoľkých hodinách s matkou mu však syn zavolal, že nikdy už s otcom nikde nepôjde. Odvtedy sú otcovi upierané jeho rodičovské práva a nemôže sa ich domôcť. Otec pravidelne dieťa kontaktuje prostredníctvom sms, na ktoré mu maloletý ani neodpovedá. Matka na maloletého zle vplýva, nevedie ho k úcte k druhému rodičovi. Otec navrhoval aj mediáciu na ÚPSVaR, avšak matka všetko negovala. Otec nechce svoje práva uplatňovať násilím, nechce synovi robiť zle, ale naopak matka je tá, ktorá chodí s maloletým po psychológoch bez vedomia otca alebo ho berie vypovedať na políciu proti otcovi. Matka podala na otca trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie sa voči nej. Matka zneužíva svoje práva, opakovane dieťaťu hovorí, že súd zle rozhodol, ak rozhodol v prospech otca. Od začiatku matka robila problémy pri realizácii striedavej starostlivosti, odmietala akékoľvek ústupky či výmenu týždňov. Matka neakceptuje potrebu druhého rodičia v živote maloletého, prostredníctvom dieťaťa sa snaží otcovi pomstiť a ublížiť mu. Rozhodla sa natrvalo odlúčiť dieťa od otca a jeho rodiny. Odmalička bolo dieťa traumatizované, keďže matka naňho prenášala partnerské problémy vyplývajúce zo vzťahu s otcom maloletého a riešila to s ním. Matka maloletého je tiež chorobne naviazaná na svojho otca, starého otca maloletého, prostredníctvom ktorého sa snaží maloletému nahradiť otca a dať mu mužský vzor. Otec však má záujem starať sa o maloletého syna, stretávať sa s ním a mať vo vzťahu k nemu rovnaké práva a povinnosti ako matka, aby maloletý mohol mať vzťah k obidvom rodičom. Otec sa pritom viackrát domáhal stretnutí so synom a odovzdania dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti osobne na adrese matky, ale nikto mu tam neotváral, preto tam už prestal chodiť. V minulosti posielam matke aj smsky, na ktoré však vôbec nereagovala, takže je prirodzené, že po určitom čase s tým prestal. Na správy nereagoval ani maloletý syn. Matka marí snahy otca o výkon jeho rodičovských práv, neinformuje ho o prospechu ani o zdravotnom stave maloletého. Neoznámila mu ani to, na akú strednú školu syn nastúpil. Maloletý je pod vplyvom svojej matky a starého otca a v podstate prezentuje ich názory, jeho vyjadrenia sú dôsledkom ich manipulácie. Bol dlhodobo povzbudzovaný v tom, aby odmietal otca aj jeho rodičov. Riešiť túto situáciu nie je možné bez toho, aby matka kooperovala. Syn teraz preukazuje lásku matke tým, že otca odmieta, ale to tak nemusí byť stále. Otec preto nesúhlasil s návrhom matky na zverenie maloletého do jej výlučnej starostlivosti. Svoj návrh na zmenu zverenia maloletého do svojej starostlivosti zobral otec v priebehu konania späť.
16. Pri výsluchu maloletého Z., ktorý bol vykonaný zákonnou sudkyňou bez prítomnosti rodičov, sa maloletý vyjadril, že k starým rodičom zo strany matky chodieva každý deň, keďže bývajú blízko. So starými rodičmi z otcovej strany sa nestretáva, pri poslednom stretnutí totiž došlo k hádke. S otcom ani jeho rodičmi sa maloletý nechce vídať, nechce mať s nimi nič spoločné. Chce sa premenovať. Na otcove smsky nemá záujem reagovať. Otec mu zakazoval hokej, kričal na neho a vodieval ho do krčmy. Maloletý sa vyjadril, že sa otca bojí, má z neho strach. V minulosti totiž počul, ako otec povedal mame, že ju aj deda dá zabiť. Keď bol otec opitý, tak maloletého vyzliekal a oblizoval po celom tele, pričom mu zakazoval o tom hovoriť. Maloletý o tom povedal mame až po niekoľkých rokoch.
17. Podľa kolízneho opatrovníka maloletého je rodina v hlbokej kríze a bez výchovného opatrenia si nemožno predstaviť stretávanie otca s maloletým. Zastával však názor, že otec by sa mal stretávať s maloletým a podieľať sa na jeho výchove. Pokiaľ dieťa tak negatívne odmieta jedného rodiča a jeho predkov, tak je vo väčšine prípadov ovplyvnené rodičom, s ktorým dieťa žije. V závere kolízny opatrovník navrhoval zamietnuť návrh matky na zmenu zverenia.
18. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.9.2017 súd nariadil maloletému Z. a obom jeho rodičom, výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v rozsahu 20 hodín pre každého jednotlivo, v B. K. B. K. S., Z.A. L. X, XXX XX C.. Cieľom poradenstva bolo aby si matka osvojila význam biologického otca v živote dieťaťa a osvojila si zručností smerujúce k podpore vzťahu maloletého k otcovi. U otca by malo poradenstvo smerovať k zvládnutiu komunikačných a výchovných zručností, za účelom zvládnutia konfliktných situácii pri prejavenom dešpekte maloletého k jeho osobe. U maloletého Z. by malo poradenstvo smerovať k pochopeniu významu oboch rodičov v jeho živote a k zmierneniu alebo odstráneniu negatívneho správania k jeho otcovi. V správe o priebehu poradenstva je okrem iného uvedené nasledovné: Matka s cieľom poradenstva od začiatku nebola stotožnená, nevie ako by napĺňala tento cieľ, keďže ona nijako synovi nebráni stretávať sa s otcom a že jej syn má všetko čo potrebuje. Matka pri stretnutiach pomenovávala a opisovala negatívne zážitky a prejavy otca maloletého, ktoré boli takmer úplne identické s tým ako to popisovala Maximilián.
19. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
22. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
24. Podľa čl. 3 bod 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.
25. Podľa čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, vykonajú všetky potrebné zákonodarné, správne a iné opatrenia pre uskutočnenie práv uznaných týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, urobia opatrenia v maximálnej miere podľa svojich možností a podľa potreby v rámci medzinárodnej spolupráce.
26. Podľa čl. 9 bod 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
27. Z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok. Ak je preukázaná existencia rodinného puta, mali by v zásade konať tak, aby umožnili rozvoj tohto puta a mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinenproti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128).
28. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
29. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
30. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť rodiča druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný(t.j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch- z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010).
31. Po vykonaní dokazovania súd dospel k názoru že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Matka počas celého rozvodového konania vystupovala proti zvereniu dieťaťa do striedavej starostlivosti a v tomto postoji pokračovala aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, pričom vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom sa vysporiadal s argumentami matky proti striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na konanie matky, sa nemožno sa ubrániť dojmu, že zrejme nehodlala právoplatný rozsudok rešpektovať, nakoľko cca mesiac po nadobudnutí právoplatnosti pôvodného rozhodnutia podala návrh na zmenu zverenia. Súd uskutočnil výsluch maloletého Z., počas ktorého zazneli znepokojivé vyjadrenia. Maloletý sa o matkinom otcovi vyjadroval ako o „dobrom“ dedkovi, teda zo strany otca, je zrejme dedko zlý. Čo sa týka otca, zo strany Z. zaznievali samé negatíva, pričom ešte niekoľko rokov dozadu konštatovali znalci hlboké citové väzby. K záveru výsluchu maloletý Z. dokonca pristúpil až takej závažnej veci akou je sexuálne zneužívanie otcom. Súd v žiadnom prípade nechce zľahčovať vyjadrenia maloletého, avšak vzhľadom na okolnosti, jeho vyjadreniam nedôveroval. Maloletý počas celého konania, ktoré trvalo (vrátane predrozvodového konania ) 9 rokov, nikdy nezmienil sexuálne zneužívanie, pričom sa stretával aj so znalcami a inými psychológmi. Jednak je zarážajúce, že sa Z. k týmto udalostiam nepriznal, nespomenul ich ale aj to, že uvedení odborníci si nevšimli v správaní maloletého znaky, ktoré by nasvedčovali tomu, že došlo k zneužívaniu. Ďalšou skutočnosťou je reakcia, resp. jej absencia u matky. Matka, ktorá sa o údajnom zneužívaní dozvedela v priebehu roku 2017, neuskutočnila žiadne kroky smerujúce k objasneniu tohto inak „odporného“ činu. Vysvetľovala to tým, že už uplynuli 4 roky, že sa otca bojí, pričom spôsob, akým matka s otcom komunikovala v priebehu súdnych pojednávaní, nenaznačoval, žeby mala z otca strach. Pokiaľ došlo k zneužívaniu, je prirodzené, že každý zodpovedný rodič by vyhľadal pomoc odborníka, za účelom zmiernenia dôsledkov, nič z toho však matka nevykonala. Vzhľadom na uvedené, má súd vážnu pochybnosť, že sa veci udiali tak, ako to uviedol Z.. Pokiaľ maloletý v snahe vyhnúť sa otcovi pristúpil až k takej fabulácii, akou je sexuálne zneužívanie, je na zváženie, či prostredie v ktorom žije je zdravé, či spokojnosť nie je len na povrchu a či zotrvávanie v tomto prostredí, ktoré ani v náznakoch nekoriguje postoje maloletého ( negatívny postoj k starým rodičom zo strany matky) nespôsobí v budúcnosti maloletému vážne problémy. Matka tvrdí, že Z. žije v šťastnom a spokojnom prostredí, s týmto vyhlásením sa však súd nemôže stotožniť. Nie je predsa v poriadku, ak maloletý označuje starého rodiča zo strany matky „ ten dobrý dedko“ , teda ten druhý je zlý, alebo minimálne nie dobrý, pričom svoj názor nevie odôvodniť. Z uvedeného je zrejme, že tento postoj je „odpozeraný“ od matky. Matka vytesnila otca zo života maloletého, jeho rolu nepripúšťa, resp. otca nahradila starým otcom a napriek tomu, že sa súd prostredníctvom výchovného opatrenia snažil postoj matky zmeniť, tento zostáva nemenný. Pokiaľ by súd vyhovel matke, tým by v podstate legitimizoval jej doterajšie konanie- ignorovanie právoplatného súdneho rozhodnutia a v zásade by vyjadril názor, že na zmenu súdneho rozhodnutia postačí plynutie času a vytrvalosť rodiča ho neakceptovať. Ďalším z dôvodom pre zamietnutie návrhu matky je, že súd sa nedomnieva, že matka je ten rodič, ktorý je schopný zabezpečiť práva druhého rodiča. V podstate ani nejde o domnienku, nakoľko sa matka vo svojich vyjadreniach priamo prihlásila k tomu, že otcovu rolu neuznáva, okrem iného uviedla „ rolu otca prevzal môj otec“ a styk otca s maloletým umožniť nehodlá, odvolávajúc sa na vôľu maloletého. Súd pripúšťa, že aktuálna situácia je pre všetkých zúčastnených zložitejšia, ako tomu bolo v čase rozvodového konania, je však spôsobená konaním účastníkov a to predovšetkým matky. Bez ohľadu na motiváciu tohto konania, by matka mala začať akceptovať právoplatne rozhodnutie súdu a aktívne sa podieľať na obnove vzťahu medzi otcom a synom. Nevyhnutnou podmienkou je však to, aby matka pochopila úlohu biologického rodiča v živote dieťaťa. Spôsob, akým to bude matka riešiť, ponecháva v tejto fáze súd na matku, nakoľko výchovne opatrenie, ktoré súd nariadil nedosiahlo svoj cieľ. Je iste dostatok odborníkov, ktorí by matke pomohli situáciu spracovať. Pokiaľ matka zotrvá v svojom postoji, vystavuje syna ďalším negatívnym zážitkom plynúcom z výkonu rozhodnutia.
32. Konanie o zverení maloletého do výlučnej starostlivosti otca súd vzhľadom na späťvzatie návrhu zastavil.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.