Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-138-2014.pdf
PDF · 118.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/138/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. 1, zast.: AK RASLEGAL, spol. s r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava proti žalovanému: Obec Marianka, Školská 32, Marianka, IČO: 304 930zast.: AK JURIKA & KELTOŠ s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava o zaplatenie sumy 10.183,46 Eur s príslušenstvom rozhodol
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.06.2012 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia peňažnej sumy 10.183,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 11.06.2012 do zaplatenia a žiadala priznať aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% zo sumy 10.183,46 Eur od 11.06.2012 do zaplatenia. V návrhu uviedla, že medzi stranami bola uzatvorená Zámenná zmluva dňa 02.02.2010, predmetom ktorej bola zámena pozemkov, špecifikovaných v čl. I. a II. Zámennej zmluvy, nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce M.. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že dňa 03.05.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva k zamieňaným pozemkom. Na základe objednávky žalovaného v súlade s čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy bol dňa 16.06.2010 T.. B.Z., znalcom z odboru poľnohospodárstvo, špecializácia záhradníctvo, sadovníctvo, vypracovaný posudok č. 34/10-06/2010 na ohodnotenie okrasných drevín a iných porastov nachádzajúcich sa na pozemku par. č. XXX k.ú. M.. Žalobkyňa uvádzala, že na výbere znalca so žalovaným v zmysle zmluvy sa vopred dohodli. Objednávku a zadanie pre znalca spracúval žalovaný. Znalec v posudku stanovil hodnotu oceňovaných drevín a okrasných porastov v sume 10.183,46 Eur. Dňa 20.09.2010 žalobkyňa zaslala žalovanému návrh na „Dohodu o spôsobe vyrovnania za porasty na pozemku prechádzajúcom z titulu zámeny do vlastníctva obce M.". Ďalej žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že žalovaný listami zo dňa 27.09.2010, 19.10.2010 a 16.11.2010 neopodstatnene požadoval zohľadniť pri vzájomnom zápočte porastov na zamieňaných pozemkoch aj porast na pozemku prechádzajúcom do vlastníctva žalobkyne, pričom odmietol uznať vypracovaný znalecký posudok T.. Z., ktorý si dal sám žalovaný vypracovať. Žalobkyňa poukazovala na znenie ustanovení čl. III. bod 1 písm. a/ až d/ Zámennej zmluvy, čl. III. bod 2 písm. c/ Zámennej zmluvy, čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy a čl. II. ods. 2 Zámennej zmluvy a uvádzala, že námietky žalovaného nielen k osobe znalca, ale aj k metodike výpočtu hodnoty okrasných a ovocných drevín sú neopodstatnené. Ďalej žalobkyňa v návrhu uviedla, že dňa 23.03.2012 bola ňou vykonaná obhliadka pare. č. XXX, v rámci ktorej sa zistilo, že žalovaný zahájil výstavbu oplotenia na hranici pozemkov. Podľa názoru žalobkyne táto hranica mala byť v konečnom dôsledku určená na základe rozhodnutia obce o spôsobe úhrady ovocných a okresných drevín v zmysle čl. IV. bod 1 písm. d/ Zámennej zmluvy a teda či pôjde o finančné plnenie alebo naturálne vo forme väčšej výmery poskytnutého pozemku. Týmto konaním podľa žalobkyne žalovaný definitívne rozhodol o spôsobe vzájomného vyrovnania za uskutočnenú zámenu pozemkov. Ďalej dňa 01.06.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala žalovanému poslednú výzvu na plnenie s tým, že žalovanému poskytla dodatočnú lehotu 5 dní na splnenie jeho povinností v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy. V tomto liste žalobkyňa oznámila, že pokiaľ ide o spôsob úhrady záväzku, ten ponecháva na rozhodnutí žalovaného. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho splatného záväzku, žalobkyňa si uplatnila k žalovanej sume aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9% p. a. a zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v čl. VI. ods. 9 Zámennej zmluvy vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý začatý deň. Žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že ak by súd dospel k názoru, že na výplatu žalovanej istiny nevznikol v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy nárok, uplatnila si súčasne nárok s poukazom na čl. IV. ods. 1 písm. e/ Zámennej zmluvy v spojení súst. § 415-420 Obč. zák. z titulu náhrady škody. Podaním zo dňa 17.10.2012 žalobkyňa opravila petit žalobného návrhu v časti týkajúceho sa zmluvnej pokuty.
2. Okresný súd v Malackách o podanom návrhu rozhodol vydaním platobného rozkazu v konaní sp. zn. I6R0/1088/2012 zo dňa 24.01.2013.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor. Žalovaný v podanom odpore poukázal na čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy, podľa ktorého v prípade finančného vyrovnania musí byť toto poskytnuté do 14 dní odo dňa dohody zmluvných strán o spôsobe úhrady. Dohoda musí mať písomnú formu. Z citovaného ustanovenia Zmluvy je podľa žalovaného zrejmé, že predpokladom pre vznik akéhokoľvek jeho záväzku na zaplatenie peňažnej čiastky, z titulu finančného vyrovnania, je uzatvorenie písomnej dohody zmluvných strán o spôsobe úhrady. K uzatvoreniu takejto dohody však medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo. Súčasne žalovaný uviedol, že znalecký posudok predložený žalobkyňou bol vypracovaný len pre jeho vnútornú potrebu a nie po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmluvných strán na účely vysporiadania podľa Zmluvy. Žalovaný sa uzatvoreniu dohody nikdy nebránil, avšak trval na tom, aby dohoda bola uzatvorená v intenciách zmluvne dojednaných podmienok, pričom za týmto účelom listom zo dňa 16.11.2010 vyzval žalobkyňu na uzatvorenie dohody o znalcovi, ktorý by vypracoval relevantný posudok na účely prípadného vyrovnania z titulu Zámennej zmluvy. Uviedol, že si dal vypracovať nezávislý posudok u znalca doc. T.. Z. I. O.., ktorý určil hodnoty porastov v súlade so Zámennou zmluvou na sumu vo výške 1.645,75 EUR vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty porastov. Žalobkyňa sa podľa žalovaného mohla domáhať uzatvorenia dohody o spôsobe úhrady resp. nahradenia vôle žalovaného s dohodu prostredníctvom súdu a nie peňažného plnenia z titulu takejto neexistujúcej dohody. Všetky okolnosti, na ktoré žalobkyňa poukazuje v žalobnom návrhu (otázka znaleckého posudku, otázka výkladu Zmluvy v časti pojmu „rozdiel hodnoty drevín" a podobne) sú relevantnými na účely posúdenia naplnenia podmienok na uzatvorenie dohody o spôsobe vyrovnania a nie na účely posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie peňažného plnenia. Ďalej žalovaný v odpore uviedol, že existenciu nároku na náhradu škody za žiadnych okolností neuznáva, nakoľko sa nedopustil žiadneho takého konania, ktorým by porušil Zmluvu alebo platné právne predpisy, a preto nemohlo dôjsť ani k vzniku žiadnej škody. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal súd, aby žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
4. Dňa 25.04.2013 podala žalobkyňa vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom uviedla, že zámer žalovaného ako objednávateľa znaleckého posudku nemôže mať žiadny vplyv na výsledok znaleckého posúdenia, t.z. na záver znalca, ktorým bolo v danom prípade stanovenie celospoločenskej hodnoty drevín rastúcich na pozemku pare. č. XXX, ktorého časť prešla do vlastníctva žalovaného. Je podľa žalobkyne nepochybné, že dohoda o znalcovi bola medzi účastníkmi konania dosiahnutá. Dôkazom toho je záznam z obhliadky pozemkov z 11.06.2010 a e-mail zo dňa 12.06.2010. Z uvedených dôkazov vyplýva, že bezprostredne po uskutočnenej obhliadke pozemkov, na základe návrhu žalobkyne, žalovaný jedného z navrhovaných znalcov akceptoval a následne dňa 16.06.2010 objednal u T.. Z. vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok Ing. Hronského je zavádzajúci a nesprávny a nemá žiadnu výpovednú hodnotu, čo podľa žalobkyne preukazuje vyjadrenie T.. Z. zo dňa 01.12.2010. Žalobkyňa uviedla, že uzavretie dohody o spôsobe úhrady záväzku účelovo zmaril výlučne žalovaný, ktorý odmietol uzavrieť so žalobkyňou predložený návrh dohody z 20.09.2010, z toho dôvodu je na mieste aplikácia ust. § 36 ods. 3 Obč. zák.
5. Dňa 14.03.2016 sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý opakovane poukázal na čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy, podľa ktorej dohoda zmluvných strán o výbere znalca, ako aj o spôsobe úhrady rozdielu hodnôt, musí mať písomnú formu. Argumentoval tým, že nakoľko k uzavretiu takýchto písomných dohôd nedošlo, nebola splnená základná zmluvná podmienka pre vznik nároku na strane žalobcu a preto je návrh nedôvodný. Nakoľko podľa žalovaného žalobkyňa nepodala návrh na nahradenie prejavu vôle v zmysle § 50a ods. 2 Obč. zák., a v súčasnosti je tento nárok prekludovaný, potom návrh žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný.
6. Súd po vykonanom dokazovaní vydal dňa 23.06.2016 rozsudok, ktorým návrh zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania.
7. Voči rozsudku sa žalobkyňa odvolala a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, alternatívne zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedla, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci vád konania poukázala na spôsob vykonania dôkazov súdom, ktorý ich nevykonal tak, ako to prikazoval v čase začatia konania na súde a v čase vyhlásenia rozsudku platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. K odvolacím námietkam vzťahujúcim sa k rozsahu a spôsobu vykonaného dokazovania poukazujúc na § 131 ods. l, § 195 ods. l CSP uviedol, že výsluch účastníka nie je a ani nebol obligatórnym úkonom súdu, ale úkonom fakultatívnym, pričom nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa v konaní navrhla vypočutie svedka Ing. Bolgáča. Hodnotenie jednotlivých článkov Zámennej zmluvy ako aj znaleckých posudkov vypracovaných T.. Z. a Ing. I.alobkyňou mal za subjektívne konštatovanie a opakované skutkové tvrdenia. Závery ku ktorým súd prvej inštancie dospel mal za správne.
9. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.07.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisoval pre vykonávanie listinných dôkazov (§ 122 ods. 1, § 129 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.6.2016), svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie za danej situácie vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.
10. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd skonštatoval, že úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby uplatnenej žalobkyňou, vykonať stranami navrhnuté dokazovanie spôsobom upraveným v ustanoveniach štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku, vyporiadať sa s podstatnými námietkami strán majúcimi význam pri rozhodnutí (vrátane podstatných námietok žalobkyne obsiahnutých v odvolaní) a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 CSP).
11. V nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súd sa súd zaoberal skúmaním a posúdením opodstatnenosti žaloby uplatnenej žalobkyňou a vykonal stranami navrhnuté dokazovanie spôsobom upraveným v ustanoveniach štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku.
12. V zmysle štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku, konkrétne § 185 ods. 1 „Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.“
13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisoval pre vykonávanie listinných dôkazov.
14. V nadväznosti na vyššie uvedené súd v súlade s §185 ods. 1 CSP rozhodol, že vo veci vykoná všetky listinné dôkazy navrhnuté stranami sporu, a to konkrétne: Zámenná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 02.02.2010, GP č. XXX/XXXX, znalecký posudok znalca T.. B.Z.. posudku 34/10-06/2010, návrh na dohodu predložený žalobkyňou zo dňa 20.09.2010, návrh dohody o spôsobe vyrovnania zo dňa 13.04.2016, stanovisko žalovaného k návrhu dohody o spôsobe vyrovnania zo dňa 27.09.2010, písomné odpovede žalovaného na výzvy žalobkyne zo dňa 19.10.2010, 16.11.2010, písomné podanie žalobkyne - oznámenie o dohode zo dňa 27.03.2012, odpoveď žalovaného na toto oznámenie zo dňa 20.04.2012, list žalobkyne zo dňa 01.06.2012 - posledná výzva na plnenie zmluvných povinností, znalecký posudok znalca V.. T.. Z. I. O.. č. 11/2010.
15. V zmysle § 188 ods. 1 CSP „Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.“
16. V zmysle § 204 CSP „Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“
17. Súd predniesol stranám sporu zoznam predložených listinných dôkazov vymenovaných v bode 14 tohoto rozsudku a vyzval strany spory, aby sa vyjadrili, či im bol v priebehu konania doručený odpis každého listinného dôkazu predloženého protistranou, a aby uviedli, či listinný dôkaz predložený protistranou spochybňujú alebo nie Z., M., Y., S., K., J., M.., K., J., E., m., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. K., XXXX, XXXX s. ). Následne súd v súlade § 182 CSP vyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.
18. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy a ani súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
19. Súd po dokazovaní vykonanom výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi uvedenými v bode 14 tohto rozsudku. v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a v súlade s ust. 220 ods. CSP uvádza nasledovný stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku a ďalej vysvetľuje, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.
20. Na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa a odkázaním na zámennú zmluvu a následnú písomnú komunikáciu medzi stranami sporu mal súd za preukázané, že primárny rozpor medzi stranami vznikol v súvislosti s odlišným výkladom, resp. aplikáciou ust. čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy podľa ktorého „obec M. je povinná: uhradiť rozdiel hodnoty ovocných a okrasných drevín nachádzajúcich sa na časti pozemku prechádzajúceho do vlastníctva obce podľa čl. II. bod 1 písm. b/ tejto zmluvy a na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom z príslušného oboru, vybraným po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmluvných strán. V prípade finančného vyrovnania, musí byť toto poskytnuté odo dňa dohody zmluvných strán o spôsobe úhrady“.
21. V dôsledku rozporu strán v súvislosti so spôsobom určenia výšky hodnoty vzájomného vyporiadania sa strany nedohodli ani na spôsobe úhrady vzájomného vyporiadania.
22. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že súd neprihliadol na premisy a názory prezentované v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2007 a rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo281/2005 a nepoužil výklad v prospech platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. V nadväznosti na námietku žalobkyne sa súd opätovne zaoberal otázkou platnosti ust. čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy a napriek tomu, že „určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti, pričom určitý je vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne jeho predmet je jasne určený“ ( nález ÚS SR, sp. zn. 2Cdo281/2005 ) súd sa snažil odstrániť neurčitosť sporného ustanovenia aplikáciou „výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti“. Dotknuté ustanovenie Zámennej zmluvy je rozporné vo viacerých smeroch a aj medzi samotnými stranami je od počiatku rozpor, či má žalovaný uhradiť rozdiel hodnoty ovocných a okrasných drevín na obidvoch zamieňaných pozemkoch alebo rozdiel hodnoty ovocných a okrasných drevín na pozemku patriaceho pôvodne žalobkyni, či má byť hodnota drevín určená ako hodnota celospoločenská alebo hodnota všeobecná. Žalobkyňa predmetné ustanovenie od počiatku interpretuje tak, že žalovaný je povinný uhradiť celospoločenskú hodnotu ovocných a okrasných drevín na pozemku pôvodne jej patriacim ( viď žalobu, návrh žalobkyne na dohodu zo dňa 20.04.2010 ). Žalovaný toto ustanovenie zase od počiatku interpretuje tak, že uhradený má byť rozdiel všeobecnej hodnoty ovocných a okrasných drevín nachádzajúcich sa na oboch zamieňaných častiach pozemkov ( viď odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 19.10.2010 ).
23. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
24. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami bol od počiatku zjavný rozpor ohľadom výkladu čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy, súd v záujme ústavne konformného výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti, dospel použitím výkladových pravidiel v intenciách § 35 ods. 2 Obč. zák. k záveru, že žalobkyňa má z titulu čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy nárok na vyrovnanie voči žalovanému, avšak s poukazom na vyššie uvedené, sporná zostáva výška takéhoto nároku.
25. „Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve sa najprv vykladá prostriedkami gramatickými ( z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov ), logickými ( z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov ) či systematickými ( z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu ). Okrem toho možno obsah právneho úkonu posúdiť aj podľa vôle strán v okamžiku uzavretia zmluvy, avšak za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu“ ( NS ČR, sp. zn. 33Odo 1525/2006 ). Ustanovenie §35 Obč. zák. „deklaruje požiadavku, aby sa výklad prejavu vôle riadil logikou veci.“ ( NS ČR, sp. zn. 20Cdo2608/1998 ).
26. „Správnosť výkladu obsahu listiny je otázkou právnou, nie skutkovou“ ( NS ČR. Sp. zn.2248/2002).
27. Zo slovného spojenia použitého v čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy „ rozdiel hodnoty" (ktorého význam podľa výkladového slovníka je definovaný ako: znaky odlišujúce dva alebo viaceré predmety, matematický výsledok pri odčítaní), možno vyvodiť, že výsledná suma vyporiadania má byť výsledkom odčítania dvoch alebo viacerých hodnôt, dvoch alebo viacerých predmetov. Uvedený záver vyplýva nielen z gramatického, ale aj z vyslovene logického výkladu, keď použitie slova „rozdiel“ v rámci zámennej zmluvy predmetom ktorej je zámena dvoch pozemkov, možno logicky vykladať len tak, že pôjde o rozdiel hodnoty drevín na dvoch zamieňaných pozemkoch. Samotným gramatickým výkladom nemožno v zásade vylúčiť ani takú interpretáciu, že má ísť o rozdiel hodnôt ovocných a okrasných drevín len na pôvodnom pozemku žalobkyne, avšak v kombinácii s uvedeným logickým výkladom sa súd prikláňa k záveru, že pôjde o rozdiel hodnoty drevín na dvoch zamieňaných pozemkoch. Súd sa v súvislosti s aplikáciou výkladových pravidiel zaoberal aj odkazom žalobkyne na čl. III bod 1 písm. a), čl. III bod 2 písm. c), čl. II ods. 2, čl. VI ods. 8 a čl. IV ods. 1 písm. f) Zámennej zmluvy a dospel k záveru, že ani označené ustanovenia Zámennej zmluvy nie sú spôsobilé ovplyvniť výklad čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy odlišne od vyššie uvedeného. Je pravdou, že čl. III ods. 2 písm. c) Zámennej zmluvy si priamo odporuje s čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy pojednávajúcom o „rozdiele“ hodnôt, avšak ani protichodné znenie týchto dvoch ustanovení Zámennej zmluvy, neumožňuje súdu pristúpiť k takému výkladu, ktorý by bol v rozpore so samotným jazykových vyjadrením čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy.
28. V rámci výkladu sporného ustanovenia podľa názoru súdu nebolo možné akceptovať argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej žalovaný objednávkou znaleckého posudku u Ing. Z. na určenie celospoločenskej hodnoty výlučne drevín na zamenenej časti bývalého pozemku par. č. XXX „fakticky priznal a deklaroval, že na účely plnenia dohody išlo výlučne o stanovenie hodnoty porastu prechádzajúceho do vlastníctva žalovaného", nakoľko bolo v konaní žalovaným preukázané, že predmetný znalecký posudok bol vyhotovený na účely výrubu porastov na zamenenej parcele, ktorý bol následne na základe povolenia zrealizovaný.
29. Medzi stranami bolo ďalej sporné, či sa rozdiel hodnoty drevín ( či už na zamieňaných pozemkoch alebo len na pôvodnom pozemku žalobkyne ) mal určiť ako celospoločenská hodnota alebo všeobecná hodnota drevín. V tomto smere súd zastáva názor, že bezpochyby ide o všeobecnú hodnotu drevín, keďže Zámenná zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o osobitnej celospoločenskej hodnote drevín. Ak by súd dospel k opačnému záveru, tento by bol v rozpore so samotným jazykovým vyjadrením čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy, v ktorom nie je zmienka o špecifickej celospoločenskej hodnote drevín. Ak si teda strany vyslovene nevymienili, že má ísť o celospoločenskú hodnotu drevín, možno dospieť jedine k záveru, že ide o všeobecnú hodnotu drevín.
30. Súd už len pre úplnosť konštatuje, že bez ohľadu na vyššie uvedené mal zo Zámennej zmluvy za preukázané, že zmluvné strany si vyslovene podmienili finančné vyporiadanie uzavretím písomnej dohody. Zo skutkového stavu veci je preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že k uzatvoreniu písomnej dohody ani k dohode o osobe znalca a ani o spôsobe vyporiadania, nedošlo. Súd sa preto nestotožnil s rozsiahlou argumentáciou žalobkyne, ktorú opätovne uviedla aj vo svojom odvolaní, podľa ktorej dohody medzi účastníkmi boli uzatvorené konkludentne. Z obsahu Zámennej zmluvy je nepochybne zrejmá odkladacia podmienka uzatvorenia písomnej dohody zmluvných strán. Preto ak k neplneniu tejto odkladacej podmienky nedošlo, nemohol sa žalovaný, ktorého záväzok je podľa Zámennej zmluvy splatný v lehote 14 dní od uzatvorenia písomnej dohody, o spôsobe úhrady dostať do omeškania s peňažným plnením. Z vyjadrení žalobkyne v priebehu konania vyplýva, že s touto právnou skutočnosťou bola rovnako uzrozumená aj žalobkyňa, keď sama uviedla, že „uzavretie dohody o spôsobe úhrady záväzku účelovo zmaril výlučne žalovaný".
31. Podľa § 36 ods. 1, 2, 3, Obč. zák. vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky ktoré už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienka na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
32. Súd sa zaoberal aj právnou a skutkovou otázkou, či splnenie zmluvnej podmienky podpisu dohody nebolo zámerne zmarené žalovaným. Podľa vyjadrení žalobkyne dohodu o spôsobe úhrady záväzku účelovo zmaril výlučne žalovaný, ktorý „odmietol uzavrieť mnou predložený návrh dohody z 20.09.2010". Z obsahu spisu je zrejmá argumentácia žalovaného, konkrétne zo „stanoviska k návrhu dohody" zo dňa 27.09.2010, „odpovede na výzvu" zo dňa 19.10.2010, „odpovede zo dňa 16.10.2010", ktorý bezdôvodne neodmietal uzatvorenie dohody, avšak poukazoval na rozpor vo výklade a aplikácie zmluvných dojednaní, a to konkrétne v súvislosti s určením všeobecnej hodnoty alebo spoločenskej hodnoty porastov a tiež v súvislosti s určením rozdielu hodnôt porastov na oboch zamieňaných častiach pozemkov, alebo len na jednom z nich, pôvodne patriacemu žalobkyni. Z obsahu citovaných listov žalovaného adresovaných žalobkyni je zrejmý záujem žalovaného na uzatvorení dohody o sporných otázkach, a to aj formou prípadnej dohody o urovnaní. Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že k neuzatvoreniu dohody nedošlo jej zámerným zmarením žalovaným, ale nezhodou, resp. nedohodou na oboch zmluvných stranách práve z dôvodu neurčitosti a nejasnosti spôsobu určenia výšky hodnoty vzájomného vyrovnania medzi účastníkmi. Za zámerné zmarenie splnenia podmienky je možné považovať iba také konanie, pri ktorom je dané zavinenie účastníka vo forme úmyslu, s poukazom na vyššie uvedené závery súdu, nemožno na stranami dojednanú zmluvnú podmienku v danom prípade aplikovať ustanovenie § 36 ods. 3 Obč. zák., nakoľko úmysel žalovaného nebol v konaní preukázaný. Nakoľko však doposiaľ nedošlo k jej naplneniu, žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením zmluvného záväzku.
33. Čo sa týka súčasného uplatnenia nároku žalobkyne s poukazom na čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy v spojení s ust. § 415-420 Obč. zák. z titulu náhrady škody, tak podľa žalobkyne žalovaný porušil generálnu prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák., nakoľko si nepočínal tak, aby v dôsledku zámeny pozemkov nedošlo ku škode na majetku žalobkyne. Vznik škody na majetku žalobkyňa označila ako dôsledok vyrúbania porastov po prevode vlastníctva k časti bývalého pozemku par. č. XXX.
34. Podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa je povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, žeby sa tým vec znehodnotila.
35. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
36. S poukazom na ust. § 420 Obč. zák. zodpovednosť za škodu možno aplikovať na porušenie mimozáväzkovej povinnosti a na porušenie záväzkovej povinnosti. Zodpovednosť žalovaného za škodu zo žalobkyňou citovaného zmluvného ustanovenia v žiadnom ohľade nevyplýva. Uzavretie dohody o spôsobe úhrady medzi zmluvnými stranami nie je v zmluve definované ako zmluvný záväzok žalovaného. Výrub porastov na časti bývalého pozemku par. č. XXX bol uskutočnený na základe rozhodnutia o súhlase s výrubom vydaného dňa 06.03.2012 príslušným orgánom ochrany prírody. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o výrube porastov bol podľa znenia citovaného rozhodnutia znalecký posudok vypracovaný Ing. Z.. Výrubom porastov preto nedošlo ani k porušeniu mimozmluvných povinností. Trvalé porasty na zamieňanom pozemku sú súčasťou zamieňaného pozemku, a preto treba konštatovať, že trvalé porasty sa zmenou vlastníctva pozemku stali vlastníctvom žalovaného. V dôsledku ich legálneho vyrúbania preto nemohlo dôjsť v žiadnom prípade ku škode na majetku žalobkyne a ani k porušeniu generálnej prevenčnej povinnosti na strane žalovaného. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že v danom prípade neboli splnené ani zákonné podmienky vzniku škody, a preto nárok žalobcu z titulu zodpovednosti za škodu považoval súd za nedôvodný.
37. Na základe vyššie uvedeného súd musí konštatovať, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz preukazujúci uplatňovaný nárok. Pre úplnosť súd podotýka, že znalecký posudok predložený žalobkyňou nepreukazuje všeobecný rozdiel hodnoty ovocných a okrasných drevín na zamieňaných pozemkoch ( a ani všeobecný rozdiel hodnoty ovocných a okrasných drevín na pôvodnom pozemku žalobkyne ). Preto na podklade tohto znaleckého posudku by nebolo možné priznať nárok žalobkyne v súlade so zmluvnými podmienkami Zámennej zmluvy, keďže tento neurčuje rozdiel všeobecnej hodnoty ovocných a okrasných drevín na oboch zamieňaných pozemkoch ( ani rozdiel všeobecnej hodnoty ovocných a okrasných drevín na pozemku pôvodne patriacom žalobkyni ). Na znalecký posudok predložený žalovaným súd neprihliadal, keďže tento odmietla samotná žalobkyňa.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa svojou žalobu domáhala o zaplatenie sumy 10.183,46 Eur s príslušenstvom. Súd jej žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaný bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne vynaložených trov.
41. V zmysle § 262 ods. 2 CSP. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).