Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoZm/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: T. L. L. Y. T. Ú. XXX, XXX XX K.: XX XXX XXX (podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 30.3.2017), zastúpenému JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 7217,60 eur zo zmenky s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. XXCbZm/XX/XXXX-XXX zo 16. júna 2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 18.11.2014, č.k. XZm/XXX/XXXX-XX v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava V, z 25.05.2015, č.k. XZm/XXX/XXXX-XX nad sumu 1 388,27 eur, 6 % úroku zo zmenky zo sumy 1 472 eur od 10.06.2014 do 22.07.2014, zo sumy 1 368 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy v sume 4,90 eur. Vyslovil, že o trovách konania o námietkach rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutie vo veci samej. Vychádzal zo skutkového zistenia, že zmenka predložená navrhovateľom je vlastnou zmenkou, ktorou sa odporca ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ako remitentovi zmenkovú sumu 7 217,60 eur so splatnosťou 9.júna 2014 a miestom platenia v Bratislave, Československá Obchodní banka a.s., zahraničná pobočka v SR, Námestie SNP č. 29. Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené v Starej Ľubovni, 21. novembra 2013 a zmenka doposiaľ indosovaná nebola. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako blankozmenka a odovzdaná navrhovateľovi v súvislosti s uzavretým zmluvným vzťahom na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX. Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver pre účely jeho podnikateľskej činnosti, čo bolo uvedené v čl. 1 ods. 1.1 zmluvy. Súčasťou zmluvy bolo dojednanie o zabezpečení vystavením a odovzdaním blankozmenky v zmysle čl. 5 ods. 5.2 - 5.6. zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol: „... Na základe uzavretej zmluvy mal teda podľa navrhovateľa odporca uhradiť 48 mesačných splátok vo výške 104 eur, splatných podľa dohodnutého splátkového kalendára. Riadne a včas , teda v súlade so splátkovým kalendárom, uhradil odporca len splátku č.1. už pri splátke č.2 ( splatná dňa 29.01.2014) bol v omeškaní s úhradou 7 dní, pri splátke č.3 ( splatná dňa 28.02.2014) bol v omeškaní 47 dní. Z dôvodu omeškania s úhradou splátky č.3 o viac ako 15 dní bola dňa 16.03.2014 vystavená faktúra č. 914001487 na úhradu sankcie vo výške 249,60 eur. Táto bola splatná dňa 26.03.2014. Podľa článku 12., ods. 12.2 zmluvy Zmluvná pokuta podľa článku 12., ods. 12.1 je splatná do 10-tich dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry na úhradu zmluvnej pokuty. Odporca bol písomne listom zo dňa 16.03.2014 upozornený na omeškanie, na uplatnenie zmluvnej sankcie vo výške 249,60 eur a tiež na oprávnenie navrhovateľa požadovať v prípade omeškania odporcu ako dlžníka

úhradu všetkých záväzkov aj tých, ktoré by sa inak mali stať splatnými v budúcnosti. Toto oprávnenie bolo medzi stranami dohodnuté v článku 12., ods. 12.3 zmluvy. Napriek písomnému upozorneniu so odporca ani následne neplnil svoje povinnosti podľa zmluvy. Splátku č. 4 (splatná dňa 29.03.2014) uhradil s omeškaním 18 dní. Nakoľko splátku č.5 (splatná dňa 29.04.2014) neuhradil v stanovený deň , stali sa splatnými všetky jeho záväzky zo zmluvy , s čím mu podľa zmluvy vznikla povinnosť uhradiť všetky splátky podľa splátkového kalendára naraz a ku dňu 30.04.2014. túto povinnosť , teda uhradiť zosplatnené záväzky si nesplnil ani do 15 dní. Po uplynutí lehoty 15 dní si navrhovateľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 12., ods. 12.4. Zosplatnená suma tak bola v celkovej výške 4.576 eur so splatnosťou 30.04.2014. po zosplatnení došlo k dvom čiastkovým úhradám zo splatnej sumy, a to dňa 3.06.2014 spolu vo výške 104 eur, čo navrhovateľ zohľadnil pri vyplnení blankozmenky. Úhrada zo dňa 22.07.2014 bola vykonaná po splatnosti zmenky. Nakoľko odporca bol v omeškaní s úhradou zosplatnených záväzkov, navrhovateľ si podľa článku 12., ods. 12.4 uplatnil nárok na zmluvnú sankciu vo výške 2.496 eur. Podľa článku 12., ods. 12.5 je zmluvná pokuta splatná do 10 dní od vystavenia faktúry na jej zaplatenie. Faktúra ć. 914002727 bola vystavená dňa 18.05.2014 a splatná dňa 28.05.2014.“

2. Súd prvej inštancie citoval čl. I § 17 a § 10 zákona č. 191/1950 Sb. (zákon zmenkový a šekový).

3. V nadväznosti na citované ustanovenia uviedol, že „...námietky, analogicky aj vyjadrenia, ktoré sa zakladajú na osobných vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku sú zo strany dlžníka prípustné, a keďže navrhovateľ je v danom prípade na zmenke v postavení remitenta, je teda prvým a pôvodným majiteľom zmenky, sú voči nemu prípustné i tzv. kauzálne námietky založené na vzťahoch z ktorých zmenka povstala, a v prípade pôvodne neúplnej zmenky teda i námietky vyplnenia blankpozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve bez potreby preukazovania, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou“.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že peniaze poskytnuté prostredníctvom úveru použil žalovaný na iný účel ako na podnikanie, na základe čoho bol uznaný za spotrebiteľa. Z tohto dôvodu zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX považoval súd prvej inštancie za zmluvu spotrebiteľskú.

5. Po citácií ustanovenia § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods.1, 4 písm. r/, 5 Občianskeho zákonníka uviedol, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaje o ročnej úrokovej sadze, RPMN, celkových nákladov spotrebiteľa, vyznačenia termínov splátok, spôsobu úhrady a uvedenia konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie citoval aj ustanovenie § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, § 3 ods. 1,2 , § 4 ods. 1, § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v nadväznosti na ktoré ustanovenia dospel k záveru, že účastníci uzavreli síce platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale táto zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2, písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z § 4 ods. 3 citovaného zákona, teda spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu navrhovateľovi vznikol nárok voči odporcovi iba na nesplatenú istinu, spolu s úrokom z omeškania. Celkom má teda navrhovateľ zo zmenky nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.368 eur, úrokov z omeškania zo sumy 1.472 eur vo výške 5,25 % ročne od 01.05.2014 do 22.07.2014 v sume 17,57 eur a zo sumy 1.368 eur vo výške 5,15 % ročne od 23.07.2014 do 05.08.2014 v sume 2,70 eur, 6 % úroku zo zmenky zo sumy 1.472 eur od 10.06.2014 do 22.07.2014, zo sumy 1.368 eur od 22.07.2014 do zaplatenia a odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy (1.472 eur), t.j 4,90 eur. Dohodu o vyplňovacom práve pre jej rozpor so zákonom v časti nad vyššie špecifikovaný nárok navrhovateľa považoval za neplatnú, čo spôsobuje, že zmenka bola vyplnená v časti v rozpore s touto dohodou, preto zmenkový platobný rozkaz čiastočne zrušil.

6. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 151 Občianskeho súdneho poriadku.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie navrhovateľ. Svoje odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Záver súdu, v zmysle ktorého bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, ako odporca použil peňažné prostriedky čerpané na základe úverovej zmluvy, považoval za objektívne nereálny, keďže úverové prostriedky boli poskytnuté odporcovi po uzavretí zmluvy a nie ako refinancovanie vynaložených nákladov, či leasing. Je preto právne a aj skutkovo irelevantné, či ich odporca použil v

súlade s deklarovaným účelom alebo nie, pričom navrhovateľ nemá ako ovplyvniť danú skutočnosť, preto od nej nemôže ani závisieť povaha zmluvného vzťahu. Poukazom na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie zdôraznil, že rozhodujúcimi okolnosťami pre posúdenie povahy zmluvy sú tie, ktoré nastávajú do uzavretia zmluvy. Navrhovateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že odporca v podaných námietkach nikdy netvrdil, žeby o úver nežiadal ako podnikateľský subjekt a v súvislosti so svojim podnikaním. Taktiež konaním nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorou mal byť odporca nútený uvádzať, že úver chce na kúpu stavebného stroja. V súvislosti s tvrdením odporcu navrhovateľ poukázal aj na ďalšie časti žiadosti o úver, ktoré ho od začiatku identifikovali ako podnikateľa. Tvrdil, že na základe vyjadrení odporcu nie je možné, bez vyhodnotenia ostatných dôkazov, dospieť k záveru, že odporca by mal mať postavenie spotrebiteľa. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru Európskej únie vo veci Z.-XXX/XX a Z.-XXX/XX. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu, v zmysle ktorého má byť označenie účelu úveru - nákup stavebného stroja nepostačujúce. Žiadny právny predpis totižto nedefinuje požiadavku na označenie účelu, pričom uvedený účel nemožno chápať oddelene od obsahu ostatnej dokumentácie a konania odporcu. Zdôraznil, že odporca nikdy nespochybnil obsah zmluvy o úvere a ani netvrdil, žeby k uzavretiu zmluvy o úvere bol nútený. Zdôraznil, že určujúcim pre posúdenie povahy úveru je samotná zmluva o úvere a dokumenty a listiny tomu predchádzajúce dokresľujú obsah vzájomných vzťahov, ktoré jej uzavretiu predchádzali. Navrhovateľ namietal, že posúdenie právneho postavenia odporcu mal súd vyhodnotiť so zreteľom na obsah všetkých dôkazných prostriedkov a obsah podaných námietok, čo však neurobil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom o postavení odporcu a o povahe zmluvného vzťahu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

8. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods.1 a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením rozhodnutia.

10. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnom konaní dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe čoho správne zistil skutkový stav veci a vo veciach správne rozhodol. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa je potrebné uviesť

11. Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky, pričom opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatnených zmenkových nárokov, založeného na poskytnutí ochrany spotrebiteľovi bola súdom prvej inštancie jasným, zrozumiteľným a najmä presvedčivým zdôvodnením napadnutého rozhodnutia vysvetlená.

12. To, že sa pri takomto postupe súd nedopustil procesného či hmotnoprávneho pochybenia podporujú aj závery zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatého na zasadnutí dňa 20.10.2015, podľa ktorého:

13. „ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

14. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

15. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť

nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

16. K tomuto odvolací súd dodáva, že správne konštatoval prvoinštančný súd, že zmluvný vzťah účastníkov konania je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy.

17. V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť to, že súd i pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

18. V tomto smere odvolací súd odkazuje aj na judikované závery, vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Tu možno spomenúť napr. rozhodnutie vo veci Mostaza Claro Z.-XXX/XX, Godart Z.-XXX/XX alebo Oceano Gruppo Editorial Z.-XXX/XX až Z.-XXX/XX. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (viď napr. v rozsudku C 76/10 čl. 50). V tejto súvislosti je treba spomenúť aj rozhodnutie COFIDIS Z.- XXX/XX, v ktorom súd rozhodol, že s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS. ...... Zmluvu o úvere správne súd prvej inštancie posúdil v spojení so žiadosťou o poskytnutie úveru (čl. 79 spisu), v ktorej okrem údajov potrebných na identifikáciu odporcu (meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo) je uvedené aj IČO odporcu. V kolónkach umožňujúcich identifikovať odporcu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je označený účel úveru „nákup stroja“. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO). V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalobcovi (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

19. 1Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, 2 . 20. Keďže súd prvej inštancie nerozhodol o trovách prvoinštančného konania, bude jeho povinnosťou rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej aj o trovách odvolacieho konania.

21. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .