Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-46-2015.pdf
PDF · 110.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcov v rade: 1. Q. Z. N., nar.:X.X.XXXX,bytom O., M. O. XXX/XX, občianka B. republiky, 2. V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom M. O. XXX/XX, O., obaja zastúpení: V.. B. B., X. XX, Z., proti žalovanému : G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, I. E., zast. V.. Q. B. , advokát, XXX XX I., O. XX, o určenie neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v notárskych zápisniciach, o určenie výšky zostatku pôžičky, takto
rozhodol:
1. Súd určuje, že Zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom v rade 2 a žalovaným , ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky 15.600,- eur spísaná vo forme notárskej zápisnice dňa 28.5.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 je neplatná v celom rozsahu. 2. Súd určuje, že právne úkony : Uznanie záväzku žalobcom v rade 2 a Súhlas žalobcu v rade 2 ako dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou, ktoré právne úkony boli spísané vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 dňa 28.5.2010 asú neplatné v celom rozsahu. 3. Súd určuje, že Záložná zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom, žalobkyňou v rade 1 ako záložcom, žalobcom v rade 2 ako záložným dlžníkom, na základe ktorej bolo v prospech žalovaného zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam a to bytu číslo 2 na prízemí vo vchode č.20 bytového domu so súpisným č. 630 stojaceho na parcele reg. ,,C“ č. 2702 a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 9622/44181 a k nebytovému priestoru číslo 2-2 v suteréne vchodu 20 , spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 1600/44181, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Štúrovo a sú Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny vedené na LV č. 4500, a ktorých spoluvlastníkmi sú žalobkyňa v rade 1 a žalobca v rade 2, každý v podiele 1/2 k celku, ktorá záložná zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice dňa 28.5.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 , je neplatná v celom rozsahu. 4. Súd určuje, že právne úkony nazvané ako ,,dodatok k zmluve o pôžičke uzavretý podľa § 657 Občianskeho zákonníka, vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou v zmysle § 41 ods. 2 exekučného poriadku a záložnej zmluve uzavretej v zmysle § 552 Občianskeho zákonníka“ , uzavreté medzi žalobcom v rade 2 a žalovaným za účasti žalobkyne v rade 1 vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 13.8.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010, sú neplatné v celom rozsahu.
5. Súd určuje, že právny úkon dohoda o urovnaní uzavretá v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, medzi žalobkyňou v rade 1 a žalovaným vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 30.7.2013 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 601/2013, NZ 25490/2013, NCRls 25996/2013, podľa ktorého mala žalobkyňa v rade 1 vrátiť žalobcovi namiesto žalobcu v rade 2. dlžnú sumu 23.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou 250,- eur za každý mesiac odo dňa 30.7.2013 do zaplatenia , s tým, že dlžnú sumu mala žalobkyňa v rade 1 vrátiť do 30.7.2014, je neplatný v celom rozsahu.
6. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
7. Súd priznáva žalobcom v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100 %.
8. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
odôvodnenie:
1. Pôvodne sa žalobkyňa v rade 1 návrhom na začatie konania v tejto veci domáhala voči žalovanému určenia, že pohľadávka z pôžičky voči žalovanému je vo výške 2.620,- eur a súčasne žiadala určiť, že vo zvyšnej časti sú zmluvné vzťahy neplatné. Uznesením č.k. 5C/46/2015-69, zo dňa 5.11.2015 súd pripustil vstup žalobcu v rade 2 do konania. Uznesením č.k. 5C/46/2015-100 zo dňa 15.3.2016 súd uznesením vyzval žalobcov v rade 1 a 2 na odstránenie vád žaloby, nakoľko v časti určenia neplatnosti právnych úkonov bola žaloba nejasná a neurčitá. Podaním zo dňa 31.3.2016 žalobcovia upresnili žalobu v časti určenia neplatnosti právnych úkonov tak, že sa domáhajú voči žalovanému určenia neplatnosti právnych úkonov spísaných formou notárskych zápisníc, bližšie špecifikovaných v podaní zo dňa 31.3.2016. Žalobcovia v konaní tvrdili, že nebola poskytnutá pôžička vo výške deklarovanej v zmluve o pôžičke zo dňa 28.5.2010, že v notárskej zápisnici zo dňa 13.8.2010 uvádzaná ďalšia pôžička vo výške 7.280,- eur poskytnutá nikdy nebola. Žalobkyňa v rade 1 tvrdila, že pristúpenie k záväzku uzavrela pod nátlakom, pretože sa bála , že bude vykonaná dražba ich bytu. Okrem uvedeného žalobcovia tvrdili, že výška dlžnej sumy je v oveľa nižšej sume ako tvrdí žalovaný.
2. Žalovaný tvrdenia žalobcov rozporoval, počas celého konania trval na tom, že právne úkony sú platné, že pôžička bola poskytnutá vo výške uvedenej v zmluvách.
3. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou , či je tu naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písmeno c) C.s.p. na určení výšky zostatku pôžičky a na určení žalobcami napadnutej neplatnosti právnych úkonov. Podľa § 137 písmeno c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. vo všeobecnosti súdna prax považuje aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu a to ako jeden z právnych prostriedkov ochrany strany sporu. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti právnych úkonov je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcami navrhovaného rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 224/2008). Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) C.s.p., umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím, súd vychádzal zo skutočnosti, že v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov sa uvedené určenie týka právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici, ktorá slúži ako exekučný titul. Z uvedeného dôvodu podľa súdu potrebujú mať žalobcovia v rade 1 a 2 vyriešenú otázku, či právne úkony sú platné, či žalovaný ako veriteľ môže realizovať svoje práva z týchto právnych úkonov a to najmä výkon záložné práva, ktorý už raz aj začal realizovať. Vzhľadom na uvedené mal súd zato, že tu je naliehavý právny záujem na navrhovanom určení vo vzťahu k určeniu neplatnosti právnych úkonov. Čo sa týka časti žaloby o určenie výšky zostatku pohľadávky, tak v tejto časti má súd zato, že naliehavý právny záujem na takomto určení daný nebol. Žalobcovia v tejto časti naliehavý právny záujem nijako neosvedčili.
4. Keďže súd dospel k záveru, že na určení neplatnosti právnych úkonov je daný naliehavý právny záujem, bolo v konaní vykonané dokazovanie a to listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, svedkom, za účelom zistenia, či žaloba je v tejto časti dôvodná.
5. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20120301.html> alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301.html> ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
6. Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke vyplýva, že na základe tejto zmluvy prenecháva jedna strana / veriteľ/ druhej strane /dlžníkovi/ veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke teda sú: -prenechanie vecí určených podľa druhu, -dočasnosť právneho vzťahu, -povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Nakoľko je táto zmluva reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ak k odovzdaniu v zmluve uvedených / požičiavaných/ peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale aj skutočnosť, že bolo podľa nej dlžníkovi plnené v celom rozsahu, spočíva na veriteľovi.
7. Z predloženej notárskej zápisnice z 28.5.2010 / č.l. 10 v spise/ súd zistil, že dňa 28.5.2010 bola na notárskom úrade JUD. Petra Šulaia spísaná Notárska zápisnica o právnych úkonoch, ktorých účastníkmi boli žalobca v rade 2 ako dlžník, žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa v rade 1 ako záložca. Vo forme uvedenej notárskej zápisnice bola spísaná jednak zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom v rade 2 a žalovaným. Okrem tejto zmluvy o pôžičke bol v uvedenej notárskej zápisnici spísaný aj ďalší právny úkony a to zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Účastníkmi uvedeného právneho úkonu bol žalovaný ako záložný veriteľ a obaja žalobcovia ako záložcovia. Obaja žalobcovia platnosť uvedených právnych úkonov spochybnili. Ako bolo uvedené žalobcovia namietali, že pôžička nebola poskytnutá v rozsahu uvedenom v zmluve o pôžičke spísanej v uvedenej notárskej zápisnice zo dňa 28.5.2010 a že ani ,,ďalšia pôžička“ uvedená v notárskej zápisnici spísanej dňa 13.8.2010 notárom JUDr. Petrom Šulaim nebola poskytnutá v tam uvedenom rozsahu. Ich tvrdeniami bola spochybnená samotná platnosť právnych úkonom obsiahnutých v predmetných notárskych zápisniciach. Z predloženej notárskej zápisnice z 28.5.2010 / č.l. 10 v spise/ súd teda zistil, že táto bola spísaná o právnych úkonoch, ktorých účastníkmi boli žalobca v rade 2 ako dlžník, žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa v rade 1 ako záložca. Vo forme uvedenej notárskej zápisnice bola teda spísaná jednak zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom v rade 2 a žalovaným, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi v rade 2 pôžičku vo výške 15.600,- eur s lehotou splatnosti do 28.6.2010. Žalobca v rade 2 ako dlžník sa zaviazal túto pôžičku vrátiť žalovanému ako veriteľovi naraz do 28.6.2010 prevodom na účet. Pre prípad omeškania dlžníka, mali zmluvné strany zmluvy o pôžičke dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 600,- eur mesačne. Okrem tejto zmluvy o pôžičke bol v uvedenej notárskej zápisnici spísaná aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Ako bolo uvedené, žalobcovia uvedené právne úkony spochybnili. Podľa obsahu notárskej zápisnice mala byť zo strany žalovaného poskytnutá pôžička žalobcovi v rade 2 vo výške 15.600,- eur. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že predmetom pôžičky nebola v zmluve deklarovaná suma 15.600,- eur, ale len suma 15.000,- eur. Len táto suma 15.000,- eur bola reálne poskytnutá dlžníkovi. Žalobcovia to tvrdili počas celého konania a z listinného dôkazu zabezpečeného z Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Nové Zámky, a to zo zápisnice z výsluchu žalovaného / v spise na č.l. 194/, ktorý bol vypočúvaný pred policajným orgánom vyplynulo, že reálne požičaná bola len suma 15.000,- eur. Samotný žalovaný v uvedenom výsluchu uviedol, že zvyšok 600,- eur mal predstavovať úrok, ktorý však vychádzajúc z obsahu zmluvy o pôžičke dohodnutý vôbec nebol. Z uvedenej zápisnice o výsluchu žalovaného / v spise č.l. 194/ súd zistil aj to, že ani v notárskej zápisnici zo dňa 13.8.2010 uvedená suma 7.280,- eur, ktorá mala byť poskytnutá ako ,, ďalšia pôžička“, reálne poskytnutá v danej výške nebola, samotný žalovaný pred policajným orgánom uviedol, že aj v tomto prípade bola reálne poskytnutá len suma 7.000,- eur a suma 280,- eur mala predstavovať úrok, ktorý však, vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice dohodnutý vôbec nebol. Vychádzajúc z obsahu oboch uvedených notárskych zápisníc, zmluvnými stranami žiadne úroky z pôžičky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnuté neboli. Podľa obsahu notárskej zápisnice z 28.5.2010, mala byť pôžička poskytnutá dňa 28.5.2010 a to na obdobie do 28.6.2010, t.j. na 1 mesiac. Je teda zrejmé, že reálne bola žalobcovi v rade 2 poskytnutá pôžička v nižšej sume, než je uvedené v zmluve. Rozdiel medzi reálne poskytnutou pôžičkou a v zmluve uvedenou sumou mal podľa žalovaného predstavovať úrok z pôžičky vo výške 4%/ ako to vyplýva zo zabezpečenej zápisnice OR PZ/. Takýto právny úkon, podľa ktorého mal byť už v sume poskytnutej pôžičky zahrnutý aj úrok z pôžičky , ktorý však vôbec dohodnutý nebol, je preto potrebné vyhodnotiť ako právny úkon , ktorým sa obchádza zákon. Tu súd podotýka, že reálne poskytnutá suma, ktorá mala byť poskytnutá ako pôžička, bola poskytnutá vo výške 15.000,- eur a to na jeden mesiac. T.j. žalovaným tvrdený úrok vyčíslený vo výške 600,- eur na 1 mesiac, by v podstate predstavoval ročný úrok vo výške 48 %. Takto uzavretá zmluva, so skrytým, 48 % ročným úrokom z pôžičky, ktorý ani dohodnutý nebol, je podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi. Ak by tento právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici nebol podrobený súdnemu prieskumu, a ktorá notárska zápisnica mala slúžiť aj ako exekučný titul, mohlo by dôjsť k výkonu záložného práva na uspokojenie aj pohľadávky dohodnutej v rozpore so zákonom a to úroku, ktorý vôbec dohodnutý nebol a aj poplatku z omeškania. Čo sa týka poplatku z omeškania dohodnutého v uvedenej zmluve o pôžičke zo dňa 28.5.2010, súd uvádza, že tento bol taktiež dohodnutý v rozpore so zákonom a to s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ pri peňažnej pohľadávke požadovať úrok z omeškania, ak dlžník nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania. A poplatok z omeškania je upravený len pri nájomnej zmluve v ustanovení § 697 Občianskeho zákonníka. Je teda zrejmé, že pri omeškaní s plnením zo zmluvy o pôžičke poplatok z omeškania dohodnúť nemožno. Aj toto dojednanie je jednoznačne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil zmluvu o pôžičke spísanú vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 dňa 28.5.2010 za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pretože táto podľa obsahu obchádza zákon / v sume pôžičky bol zakomponovaný- skrytý aj úrok z pôžičky, ktorý však podľa zmluvy dohodnutý nebol/, je v rozpore so zákonom / dohodnutý nezákonný poplatok z omeškania/ a je v rozpore s dobrými mravmi / skrytý neprimerane vysoký úrok z pôžičky , ktorý však dohodnutý nebol/.
8. Z dôvodu, že súd hlavný záväzkový vzťah - zmluvu o pôžičke zo dňa 28.5.2010 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, na ktorú neplatnosť súd prihliadal z úradnej povinnosti, t.j. z uvedeného neplatného právneho úkonu zmluvný záväzok žalobcu v rade 2 ako dlžníka nevznikol, neplatné sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka potom aj vedľajšie dojednania týkajúce sa tohto neplatného právneho úkonu a to uznanie záväzku žalobcom v rade 2 a súhlas žalobcu v rade 2 ako dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou, ktoré právne úkony boli spísané taktiež vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 dňa 28.5.2010.
9. Čo sa týka zabezpečovacieho právneho úkonu- záložnej zmluvy, ktorá bola taktiež obsiahnutá v predmetnej notárskej zápisnici spísanej na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 dňa 28.5.2010 aj túto súd vyhodnotil ako neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva má totiž akcesorický charakter, je plne závislá od hlavného záväzkového vzťahu a nemôže platne vzniknúť bez platného hlavného záväzkového vzťahu, plnenie ktorého má zabezpečovať. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie hlavného záväzku- zmluvy o pôžičke, nemohlo platne vzniknúť ani zabezpečenie plnenia tohto záväzkového vzťahu a preto je neplatná aj záložná zmluva. Preto súd určil, že aj Záložná zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom, žalobkyňou v rade 1 ako záložcom, žalobcom v rade 2 ako záložným dlžníkom, na základe ktorej bolo v prospech žalovaného zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam a to bytu číslo 2 na prízemí vo vchode č.20 bytového domu so súpisným č. 630 stojaceho na parcele reg. ,,C“ č. 2702 a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 9622/44181 a k nebytovému priestoru číslo 2-2 v suteréne vchodu 20 , spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 1600/44181, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Štúrovo a sú Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny vedené na LV č. 4500, a ktorých spoluvlastníkmi sú žalobkyňa v rade 1 a žalobca v rade 2, každý v podiele 1/2 k celku, ktorá záložná zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice dňa 28.5.2010 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaim pod číslom N 198/2010, NZ 19158/2010, NCRls 19471/2010 , je neplatná v celom rozsahu.
10. Neplatnosť hlavného záväzkové vzťahu / zmluvy o pôžičke/ spôsobuje neplatnosť aj akýchkoľvek dodatkov k takémuto neplatnému právnemu úkonu. Preto sú neplatné aj právne úkony spísané vo forme notárskej zápisnice dňa 13.8.2010. A ako už bolo uvedené vyššie, aj v notárskej zápisnici uvedená ,, ďalšia pôžička“ nebola vôbec poskytnutá vo výške 7.280,- eur, ale aj táto v sebe zahŕňala skrytý úrok z pôžičky 280,- eur, ktorý však dohodnutý podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebol a tiež bol v rámci tohto právneho úkonu, v rozpore so zákonom, dohodnutý poplatok z omeškania, ale už vo výške 880,- eur mesačne. Vychádzajúc z obsahu tejto notárskej zápisnice z 13.8.2010 má súd zato, že práve úkony v nej obsiahnuté sú aj zmätočné, nejasné a neurčité. Notárska zápisnica zo dňa 13.8.2010 bola spísaná s tým istým číslom ako notárska zápisnica z 28.5.2010. V rámci tejto notárskej zápisnice z 13.8.2010, mal byť spísaný právny úkon : dodatok k zmluve o pôžičke. Podľa tvrdenia v konaní vypočutého notára, malo ísť o pokračovanie vyššie uvedenej zápisnice. Z jej obsahu to však vôbec nevyplýva.
11. Čo sa týka právneho úkonu spísaného vo forme tretej notárskej zápisnice zo dňa 30.7.2013 a to dohoda o urovnaní uzavretej podľa § 585 Občianskeho zákonníka, sa táto dohoda o urovnaní mala týkať zmluvy o pôžičke z 28.5.2010. Tu súd uvádza, že dohoda o urovnaní nebola spísaná medzi pôvodnými zmluvnými stranami zo zmluvy o pôžičke, ktorými boli žalovaný a žalobca v rade 2. Vychádzajúc z ustanovenia § 585 dohodu o urovnaní uzatvárajú len strany právneho úkonu / zmluvy o pôžičky/. A žalobkyňa v rade1. účastníčkou zmluvy o pôžičke nebola. Okrem toho, podľa dohody o urovnaní veriteľ / žalovaný/ dohodol so žalobkyňou v rade 1, ktorá však nebola aktívne legitimovaná na uzavretie takejto dohody o urovnaní, zmluvnú pokutu 250,- eur mesačne, pritom, táto ani nebolo dohodnutá v rámci zmluvného vzťahu, ktorý zrejme chcel žalovaný touto formou urovnať. Vzhľadom na uvedené aj tento právny úkon uzavretý medzi žalobkyňou v rade 1 a žalovaným vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 30.7.2013 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárom JUDr. Petrom Šulaiom pod číslom N 601/2013, NZ 25490/2013, NCRls 25996/2013, je neplatný v celom rozsahu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil , že právne úkony spísané vo forme notárskych zápisníc dňa 28.5.2010,13.8.2010 a 30.7.2013 sú neplatné / výrok 1,2,3,4 a 5 rozsudku/.
13. Vo zvyšku, t.j., v časti o určenie výšky zostatku pôžičky súd žalobu ako nedôvodnú, resp. neosvedčený naliehavý právny záujem na takomto určení zamietol.
14. Žalobcovia v konaní podaním zo dňa 3.1.2018 navrhli prerušiť konanie do ukončenia daňovej kontroly žalovaného.
15. Podľa § 162 ods. 1,2,3 a 4 C.s.p. súd konanie preruší, ak a)rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,b)pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c)podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
16. V danej veci podľa súdu rozhodnutie nezávisí od výsledku daňovej kontroly, pretože vyhodnotenie platnosti právnych úkonov bolo možné uskutočniť na základe doposiaľ vykonaného dokazovania. Nie je tu ani dôvod na konanie o súlade právnych predpisov a nebol dôvod na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. Keďže mal súd zato, že v danej veci nie je splnený ani jednej predpoklad pre prerušenie konania, v konečnom rozhodnutí tento procesný návrh žalobcov zamietol.
17. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v konaní úspešní takmer v celom, neúspešní boli len v nepatrnej časti / v časti o určenie zvyšku pohľadávky zo zmluvy o pôžičke/ , preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej / § 262 ods. 2 C.s.p./.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.