Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovaným: 1./ J. K., Q.. XX.X.XXXX, U. F.Č. XX, XXX XX F., 2./ G. K., Q.. X.X.XXXX, U. F. XX, XXX XX F., o zaplatenie 243,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06. 11. 2017, č. k. 3Csp/217/2016-45 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:

„I. Žalovaní 1, 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 260,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 243,70 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 25,- Eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. Dňa toho, ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok. II. Súd žalobu, čo do zvyšku zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca a žalovaní uzavreli dňa 20. 02. 2014 zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXXXXXXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaným bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1000,- Eur, ktorí sa zaviazali zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 37,21 Eur, počnúc 18.3.2014, pri výške úrokovej sadzby 19,90% ročne, RPMN 32,04% a priemernej RPMN 46,30%. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na 20.2.2017. Celková čiastka, ktorú mali klienti zaplatiť bola vo výške 1439,56 Eur. Listom zo dňa 19. 09. 2015 vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie omeškaných splátok úveru vo výške 52,37 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 15,- Eur titulom porušenia zmluvných povinnosti klienta. Výzvou zo dňa 21.11.2016 žalobca zosplatnil celý úver a vyzval žalovaných na jeho splatenie do 1.12.2016.

3. S poukazom na ust. § § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 - 3, § 39, 497 Obchodného zákonníka a s poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov súd uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá sa v zmysle bodu 5.6. zmluvy mala riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, na ktorú je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že ustanovenie bodu 5.5. úverovej zmluvy vylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka a v zmysle uvedeného ustanovenia sa zmluvné vzťahy medzi účastníkmi úverovej zmluvy majú výlučne spravovať Obchodným zákonník, posúdil súd prvej inštancie predmetné ustanovenie zmluvy ako zmluvnú podmienku, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, a teda ako podmienku priečiacu sa dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané poskytnutie bezúčelového úveru žalovaným vo výške 1000,- Eur na základe zmluvy zo dňa 20.2.2014, ktorý úver sa žalovaní zaviazali zaplatiť v 36 mesačných splátkach po 37,21 Eur, pričom celková čiastka, ktorú žalovaní mali žalobcovi zaplatiť predstavuje 1439,56 Eur. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili 756,30 Eur, následne úver riadne nesplácali, a preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru dňa 21.11.2016. Podľa žalobcu žalovaným vznikla povinnosť jednorazovo splatiť žalobcovi sumu zostávajúceho úveru 321,65 Eur. V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny z úveru 243,70 Eur, úrok z úveru 16,97 Eur, úroky z omeškania 0,98 Eur, úroky z omeškania 5% ročne z nesplatenej istiny 243,70 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov 16,97 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a trovy konania. Súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie istiny 243,70 Eur (1000 Eur - 756,30 Eur), zároveň priznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie 16,97 Eur titulom zmluvného úroku z úveru, ktorí boli žalovaní povinní zaplatiť v rámci anuitných splátok do predčasného zosplatnenia úveru. Tiež súd priznal žalobcovi z nezaplatenej istiny úveru 243,70 Eur úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) po zosplatnení, t.j. od 22.11.2016 do zaplatenia vo výške 5% ročne a dlžnú sumu umožnil žalovaným splatiť v splátkach s poukazom na to, že obidvaja sú starobní dôchodcovia (žalovaný v 1.rade s príjmom 396,- EUR a žalovaná v 2.rade s príjmom 289 Eur), splácajú už jeden úver po 77,50 Eur mesačne a zhodne žiadali, aby dlh z úveru mohli splatiť v splátkach po 25,- Eur mesačne. Súd povolil žalovaným splácať peňažné plnenie v splátkach po 25,- Eur mesačne v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3,4 C.s.p. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru do jeho zaplatenia z dôvodu, že veriteľ má nárok na úroky z úveru len do splatnosti dlhu, potom mu vzniká nárok na úroky z omeškania. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1,2 v spojení s § 256 ods. 1

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Napadol II. výrok predmetného rozsudku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že rozsudok nie je náležite právne odôvodnený. Uviedol, že žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd mal zaviazať zaplatiť aj vyčíslený úrok z omeškania, ktorý bol ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 0,98 Eur (ide o úrok z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru) a tiež zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 16,97 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia v súlade s § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.- Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.3.2008, Okresného súdu Zvolen sp.zn. 18C/182/2015 zo dňa 18.5.2016 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/542/2016 zo dňa 13.6.2017. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalobca napadol rozsudok len v rozsahu zamietnutej časti, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu prvý výrok rozsudku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 260,67 Eur (predstavujúcej istinu z úveru 243,70 Eur a úroky z úveru 16,97 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 243,70 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 25,- Eur.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku za vecne správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanými došlo dňa 20.2.2014 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným peňažné prostriedky vo výške 1000,- Eur, ktoré sa žalovaní zaviazali splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 37,21 eur. Z dôvodu, že žalovaní úver riadne a včas nesplácali, žalobca listom zo dňa 21. 11. 2016 vyhlásil zosplatnenie celého úveru (č. l. 10).

12. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebitelia, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie správne ustálil, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

14. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

15. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Nemali by byť pochybnosti, že úver je odplatným právnym, úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie).

21. Zákon umožňuje dodávateľom na určitú dobu podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky z úveru na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.

22. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpil k tomu, že považoval celý dlh za splatný dňom 21.11.2016, potom odo dňa 22.11.2016 nastupuje režim platenia úrokov z omeškania len z nezaplatenej istiny a nie aj úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov.

23. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z omeškania z nezaplatených úrokov, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dlžník ak včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva a nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (t.j. úroky z omeškania z dojednaných úrokov), potom veriteľ nemá právo, a ani Občiansky či mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, oba právne predpisy nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (zákaz anatocyzmu). Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, teda príslušenstvom samotného peňažného plnenia - istiny. Keďže v zmysle predmetnej právnej úpravy sa pohľadávkou rozumie plnenie hlavného peňažného záväzku, nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nevyplýva ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

24. Čo sa týka nepriznania nároku žalobcu na úrok z omeškania z omeškaných splátok istiny do zosplatnenia dlhu v celkovej výške 0,98 Eur, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že do zosplatnenia je možné priznať iba úrok z úveru ako odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov, keďže v prípade, ak by súd okrem úrokov z úveru priznal aj úroky z omeškania došlo by na ťarchu dlžníka t.j. spotrebiteľa k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania. Došlo by tak k neprimeranému navyšovaniu, ktoré jednoznačne zaťažuje žalovaných ako spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva značná nerovnosť vo vzťahu medzi účastníkmi v neprospech žalovaných s poukazom na ustanovenie § 53 ods.1OZ.

25. Vychádzajúc z dôvodov ktoré súd prvej inštancie uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa §3 87 ods. 1 a 2 potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní. Keďže títo nežiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania ani žiadne trovy odvolacieho konania im nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol, že žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .