Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci rozvodu manželstva manželov: LH. M., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX, a T. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Z., G. XXX, Č. E. a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: G. M., O.. XX.XX.XXXX R. U. M., O.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, a o návrhu G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX o určenie výživného pre rozvedenú manželku, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo G. M., O.. XX.XX.XXXX a T. M., O.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B., vo zväzku C., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode manželstva súd maloleté deti G. M., O.. XX.XX.XXXX R. U. M., O.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky G. M., O.. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec - T. M., O.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletých detí G. M., O.. XX.XX.XXXX a U. M., O.. XX.XX.XXXX výživným vo výške po 100 eur mesačne na každé dieťa, vždy do 25.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd návrh navrhovateľky, ktorým žiadala výživné na rozvedenú manželku, z a m i e t a .

V. Navrhovateľka G. M.N., O.. XX.XX.XXXX n i e j e p o v i n n á zaplatiť štátu súdny poplatok za konanie o rozvod manželstva.

VI. Manžel T. M., O.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý zaplatiť štátu súdny poplatok za konanie o rozvod manželstva vo výške 66 eur.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ V podanom návrhu žiadala navrhovateľka G. M., aby súd rozviedol jej manželstvo s T. M. a na čas po rozvode manželstva, aby zveril ich maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, pričom zároveň žiadala, aby bola T. M. uložená povinnosť platiť výživné na každé maloleté dieťa po 100 eur mesačne. Súčasne navrhla, aby súd uložil T. M. aj povinnosť platiť na jej výživu, ako rozvedenej manželky, výživné tiež po 100 eur mesačne.

2/ Na pojednávaní navrhovateľka G. M. trvala na podanom návrhu, manželstvo žiadala rozviesť s odôvodnením, že už viac ako rok a pol nežije s manželom v spoločnej domácnosti, ona aj s deťmi býva

v B., pričom obe deti navštevujú Základnú školu v T. L., je bez zamestnania, nepoberá žiadne dávky, spoločne s deťmi býva v sociálnom byte. Keďže je bez príjmu, okrem výživného na deti, žiadala manžela zaviazať na platenie výživného pre ňu ako rozvedenú manželku po 100 eur mesačne. Na doplňujúcu otázku uviedla, že manžel jej z Č. najskôr platil výživné v sumách, ktoré po prepočte činili 400 eur, čo bolo do mesiaca jún 2018, následne v mesiacoch júl a august 2018 od neho dostala po 350 eur a v mesiacoch september a október 2018 po 300 eur.

3/ Manžel T. M. na pojednávaní uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí a potvrdil aj vyjadrenie navrhovateľky o výškach výživného, ktoré jej platil. Dodal, že má partnerku, čaká s ňou dieťa a bol ochotný platiť v ďalšom na výživu dcér G. R. U. po 70 eur až 75 eur mesačne.

4/ Kolízny opatrovník navrhol, aby v prípade rozvodu manželstva boli deti zverené do starostlivosti matky s tým, aby otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na každé dieťa po 100 eur mesačne.

5/ Okrem výsluchu účastníkov konania bolo vykonané aj ďalšie dokazovanie, a to prečítaním sobášneho listu, rodných listov detí, správy kolízneho opatrovníka, potvrdení o mzdách manželov, potvrdení o návšteve školy a po takto vykonanom dokazovaní bolo zistené, že manželstvo G. M. s T. M. bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v B. a pochádzajú z neho dve maloleté dcéry, G. M., O.. XX.XX.XXXX a U. M., O.. XX.XX.XXXX. Obe deti sú žiačkami Základnej školy v T. L., G. chodí do štvrtej triedy a U. do druhej triedy základnej školy. Navrhovateľka G. M. je nezamestnaná, nepoberá žiadny príjem, ani pomoc v hmotnej núdzi. O deti sa riadne stará, býva s nimi v nájomnom sociálnom byte v B.. Gejza Kovács je zamestnaný, žije a pracuje v Č. E., v súčasnosti v spoločnosti G., F..E..D.. B. XXX X. B. V., kde jeho príjem činí cca 15.000,-Kč. Nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou podľa jeho tvrdenia žije v spoločnej domácnosti, zatiaľ ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom nemá.

6/ Podľa § 23 Zákona o rodine ods. 1/ súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; ods. 2/ súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí; ods. 3/ súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

7/ Podľa § 24 Zákona o rodine ods. 1/ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného; ods. 2/ ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa; ods. 3/ rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná; ods. 4/ súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi; ods. 5/ súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

8/ Podľa § 25 Zákona o rodine ods. 1/ rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode; ods. 2/ ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť; ods. 3/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže; ods. 4/ ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti; ods. 5/ ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

9/ Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2/ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

10/ Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11/ Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12/ Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

13/ Po zhodnotení vykonaného dokazovania mal súd za to, že manželstvo G. M. a T. M. je nefunkčné a formálne už asi dva roky, pretože manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, G. M. žije aj s deťmi v obci B., pričom deti chodia do Základnej školy v T. L., T. M. žije a pracuje v Č. E., kde nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Z uvedených dôvodov považoval súd vzťahy medzi nimi za trvale a vážne rozvrátené a keďže ani jeden z manželov nie je ochotný obnoviť manželské spolužitie, súd ich manželstvo podľa § 23 Zákona o rodine rozviedol.

14/ Súčasne s rozvodom manželstva súd rozhodoval aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, pričom v súlade s návrhmi oboch rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka zveril obe maloleté deti pochádzajúce z manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne samostatne stará už od rozchodu manželov. Otcovi týchto detí T. M. bola uložená povinnosť platiť na deti výživné, a to na každé dieťa v sume po 100 eur mesačne, pretože takáto výška výživného je v súlade s potrebami oboch maloletých detí a zároveň zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam otca v takejto výške výživné platiť.

15/ Tak ako bolo už vyššie uvedené, G. M. vo svojom návrhu žiadala, aby súd zaviazal T. M.Á. aj na platenie výživného pre rozvedenú manželku.

16/ Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

17/ Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

18/ Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

19/ Z ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že príspevok na výživu rozvedeného manžela môže žiadať len rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, a to od svojho bývalého manžela. Vzhľadom k tomu, že manželstvo G. M. a T. M. ešte nebolo právoplatne rozvedené, je návrh G. M. na priznanie príspevku pre rozvedeného manžela nedôvodný a predčasný, a preto bol jej návrh v tejto časti zamietnutý.

20/ Zároveň bola G. M. oslobodená od povinnosti zaplatiť štátu súdny poplatok za konanie, pretože je bez akéhokoľvek príjmu a k tejto povinnosti bol zaviazaný T. M., ktorý je zamestnaný.

21/ O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rimavská Sobota. V odvolaní sa podľa § 363 popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 - ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a § 127 ods. 2 - ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania), uvedie proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b/ prikázaním pohľadávky, c/ predajom hnuteľných vecí, d/ predajom cenných papierov, e/ predajom nehnuteľnosti, f/ predajom podniku, g/ príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa § 44 rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.