Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/116/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: E. T., F.. XX.XX.XXX, T. U. XXX, XXX XX R. F. Q., o zaplatenie 832,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25.10.2017, č. k. 3Csp/17/2016-40 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok .

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 7.2.2008 zmluvu o úvere č.XXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 464,71 Eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur, počnúc 12.3.2008. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, sa dňa 17.5.2008 stal dlh splatným. Žalobca podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 2T/114//2012-133 zo dňa 2.7.2012 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa §222 ods. 1 Trestného zákona podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.7.2012.

3. S poukazom na ust. § § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 39, 420 ods. 1, 3, § 106 ods. 1, 2, § 112 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd právne uzavrel, že predmetom sporu je nárok žalobca na náhradu škody, ktorá má pôvod v spotrebiteľskej úverovej zmluve. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, súd aplikoval na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právnu úpravu vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka (čo sa týka dĺžky premlčacej doby) a ustanovenia osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z úradnej moci prihliadol na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v deň vyhlásenia rozsudku na verejnom zasadnutí, teda dňa 2.7.2012, získal vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Na základe uvedeného začala plynúť subjektívna premlčacia doba od 3.7.2012 a táto uplynula dňa 3.7.2014. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 12.7.2016, teda až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti, preto nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1,2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že charakter záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere nie je právne významný, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úveru ako takej, a teda nakoľko žalovaný nevzniesol námietku premlčania, nebolo možné na ňu prihliadať z úradnej povinnosti a teda aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp.zn. 17C/277/2016 zo dňa 13.4.2017, v zmysle ktorého nemožno spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, nakoľko došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a poskytnutím ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi by došlo k jeho neprimeranej ochrane.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. V danom prípade niet akýchkoľvek pochybností, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.2.2008. V predmetnej veci má žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody základ v spotrebiteľskej zmluve; ide teda o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Tento vzťah je typickým občianskoprávnym vzťahom a v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná aj v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere (spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, § 3 citovaného zákona).

12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanými rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Vzhľadom na postavenie žalovaného, spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

14. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

15. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú oba tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť.

16. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu v odvolaní na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu 10-ročnú premlčaciu dobu. Vo veci 2T/114/2012 žiadne právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Žalobca bol odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k 2T/114/2012-133 zo dňa 2. 07. 2012. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 07. 2012. Od 02. 07. 2012 teda žalobca má vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.

18. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

19. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 02.07.2012, kedy bola rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou schválená dohoda o vine a treste, č. k. 2T/114/2012-133 zo dňa 02. 07. 2012. Žalobu v predmetnej veci žalobca podal na prvoinštančnom súde dňa 12.7.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Úlohou odvolacieho súdu je preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania, teda v konkrétnom prípade, či súd prvej inštancie procesným postupom zistil skutkový stav podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a či na takto zistený skutkový stav aplikoval platné a účinné právne predpisy. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, a správne postupoval, keď uplatnený nárok na náhradu škody žalobcu posúdil aj z hľadiska premlčania v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., citované ustanovenie bolo v čase vydania napadnutého rozsudku platné a účinné, a preto nebol daný dôvod, aby ho súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu neaplikoval.

21. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, žiadne preukázateľne trovy mu nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najneskôr podľa § 262 v spojení s ust. § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .