Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-282-2015.pdf
PDF · 203.03 KB
No categories available
26Cb/282/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: LiNi s.r.o., so sídlom Moravský Svätý Ján 7, Moravský Svätý Ján, IČO: 47 574 101, zastúpený: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: EURO-BUILDING a.s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 972 297, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 20.336,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20.336,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 20.336,46 Eur a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 20.336,46 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru č. 150029, ktorou fakturoval žalovanému sumu 20.336,46 Eur titulom storna dobropisu č. 140095.
2. Súd vo veci vydal dňa 05.08.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dobropis č. 140095 bol vystavený na základe dohody o urovnaní záväzkových vzťahov a vysporiadaní záväzkov (pokonávka) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.11.2014. Od pokonávky zmluvné strany platne odstúpili. Listom zo dňa 24.06.2015 žalovaný jednostranne započítal svoje pohľadávky na základe faktúr č. 200500110 a 200500111 v celkovej výške 12.328,22 Eur voči pohľadávke žalobcu na základe faktúry č. 150029. Žalovaný tak mal za to, že minimálne v časti žalovanej istiny vo výške 12.328,22 Eur došlo k zániku uplatneného nároku a jeho príslušenstva. Zvyšnú časť žalovaného nároku žalovaný popieral z dôvodu, že faktúra č. 140063 nespĺňa predpoklady dohodnuté v zmluve o dielo a preto ju nemožno považovať za relevantnú. V tejto faktúre fakturované stavebné práce považuje žalovaný za nevykonané, resp. nevykonané v dostatočnej kvalite. Žalovaný taktiež namietol, že nárok bol žalobcom uplatnený predčasne, keďže v zmysle objednávky č. 3827/2013, z ktorej vyplýva aj faktúra č. 140063, bola dohodnutá splatnosť faktúr lehotou 155 dní. Žalovaný taktiež vzniesol kompenzačnú námietku voči nárokom uplatneným žalobcom z titulu existencie započítateľnej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá bola aj reálne započítaná, pretože bola spôsobilá na započítanie vo výške žalovaného nároku.
3. Ku skutočnostiam, ktoré žalovaný uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 06.10.2015. Žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že neuznáva započítacie úkony žalovaného z dôvodu ich neopodstatnenosti a nezákonnosti. Zmluvné pokuty, ktoré si uplatňoval žalovaný voči žalobcovi považoval za účelové a fiktívne, nakoľko žalovaný fakturoval zmluvné pokuty napriek tomu, že sám bol v omeškaní so zhotovením diela „Križovany nad Dudváhom“, pričom žalobca nemohol objektívne zrealizovať stavbu, resp. práce na stavbe. Žalovaný si podľa žalobcu týmito fiktívnymi faktúrami znižuje svoje náklady na zhotovenie stavieb, kde uhrádza faktúry približne do výšky 70%. V podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.11.2016 označil žalobca dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi ním a žalovaným za absolútne neplatnú a to z dôvodu absencie slobody vôle žalobcu takúto dohodu uzatvoriť. Zmluva bola podľa žalobcu uzatvorená iba na základe nátlaku a vydierania zo strany žalovaného.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie prehratím zvukovej nahrávky zachycujúcej proces uzatvárania samotnej dohody o urovnaní. Žalovaná strana namietala vykonanie dôkazu, nakoľko nahrávka bola vyhotovená bez vedomia a súhlasu zúčastnených osôb. 5. Podľa § 11 a § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vyhotovovať zvukové nahrávky je možné len so súhlasom nahrávanej osoby. 6. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaz teda musí zákonný. Inými slovami povedané dôkaz nemôže byť získaný v rozpore s právnymi predpismi, teda nezákonne, avšak súd má povinnosť vykladať a aplikovať citované zákonné ustanovenia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj základnými právnymi princípmi, na ktorých je demokratický a právny štát založený. 7. Uvedené nachádza oporu aj v ustanovení čl. 16 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. Článok 3 ods. 1 hovorí o tom, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 8. V zásade tak platí, že dôkaz získaný nezákonne je neprípustný. Avšak neplatí to vždy. Tu treba poukázať na obsah zvukovej nahrávky, ktorý mal zachytávať rokovanie medzi pracovníkmi žalovaného a konateľmi žalobcu pri uzatváraní dohody o urovnaní. Z uvedeného je zrejmé, že obsah nahrávky nezachytáva rozhovor, ktorý by mal súkromný charakter, ktorý by zachytával prejavy osobnej povahy zúčastnených osôb. Žalujúcou stranou predloženú nahrávku tak nie je možné automaticky považovať za zásah do osobnostných práv zúčastnených osôb a nemožno ho taktiež považovať za dôkaz, ktorého vykonanie by bolo v civilnom sporovom konaní neprípustné. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 30 Cdo 64/2004). 9. Základným kritériom, ktorý má v konečnom dôsledku viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru vyhotoveného bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v príslušnom konaní, je pomer chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto získaných a predložených informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem procesných (napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 1774/14). 10. Podobný záver možno vyvodiť aj z dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku kde sa uvádza:. „Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať. 11. V prípade, ak jedna zo strán sporu predloží dôkaz, ktorého získanie by bolo možné považovať za nezákonné, nemôže ho automaticky stroho odmietnuť, ale musí v zmysle čl. 3 a 16 C.s.p. pristúpiť k tzv. testu proporcionality. Tento test možno charakterizovať ako postup súdu, pri ktorom súd hodnotí, ktoré Ústavou SR garantované právo má v danom prípade väčšiu váhu a dôležitosť. Súd teda musí zhodnotiť, či je potrebné uprednostniť právo nahrávanej osoby na ochranu jej súkromia alebo právo na spravodlivý proces tej strany sporu, ktorá sa snaží vykonaním takéhoto dôkazu preukázať ňou tvrdené skutočnosti. 12. Vyššie uvedené názory vyplývajú aj z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a to napr. v rozhodnutí vo veci Schenk proti Švajčiarsku, kde Európsky súd pre ľudské práva uviedol: "Aj keď článok 6 Dohovoru zaručuje právo na spravodlivý proces, neustanovuje žiadne pravidlá týkajúce sa prijateľnosti dôkazov ako takých; táto problematika patrí v prvom rade vnútroštátnemu právu. Súd teda nemôže v princípe a in abstracto vylúčiť prípustnosť dôkazu získaného nezákonným spôsobom. Prislúcha mu iba zistiť, či konanie ako celok bolo spravodlivé." 13. Súd teda vyhodnotil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré v sebe zahŕňa aj nárok na náležité zistenie skutkového stavu za právo majúce prednosť pred právom osôb zúčastnených na ochranu súkromia osôb zachytených na predloženej zvukovej nahrávke. K tomuto záveru dospel súd najmä s ohľadom na skutočnosť, že nahrávka zachycuje obchodné rokovanie medzi žalobcom a žalovaným, teda zachytáva prejavy, ktoré nemožno považovať za prejavy súkromnej povahy, čo značne oslabuje intenzitu zásahu do ich osobnostných práv a predmetný zvukový záznam prehral. Samotný záznam je značne nezrozumiteľný a nie je z neho možné zistiť obsah rozhovorov vedených pri rokovaní. Je však možné ustáliť, že konateľom žalobcu bol predložený návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní, bolo im umožnené telefonicky sa spojiť so svojim právnym zástupcom, avšak samotný obsah dohody mali možnosť odmietnuť alebo akceptovať a to priamo na tomto rokovaní. 14. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov A.G. F., T. C., G. C., Ľ. T., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: faktúry č. 150029, faktúry č. 200500110, faktúry č. 200500111, objednávky č. MM/328/2013, faktúry č. 200400162, dohody o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka) zo dňa 24.11.2014, predžalobnej výzvy zo dňa 02.09.2014, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014, listu žalovaného zo dňa 19.06.2014, listu žalobcu zo dňa 19.06.2014, listu žalobcu zo dňa 30.07.2014, oznámenia o zápočte pohľadávok zo dňa 14.07.2018, zmenky č. 1/2014, listu žalobcu zo dňa 10.08.2014, listu žalovaného zo dňa 13.08.2014, účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2015, zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 22Cb/281/2015 zo dňa 07.11.2016, 13.03.2017 a 24.05.2017, rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/281/2015-171, odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/281/2015-171,oznámenia výšky zmluvnej pokuty a zistil nasledovný skutkový stav:
15. Svedok A.Ó. F. nepovažoval zmluvnú pokutu za objektívnu, nakoľko dátum ukončenia prác bol nereálny, čo bolo objektívne dokázateľne, nakoľko žalovaný meškal s prácami, a mnohé práce boli zazmluvnené až po termíne, kedy malo byť dielo ukončené, taktiež výpočet zmluvnej pokuty sa nemohol presne na cent kryť s uplatnenou sumou. Svedok si svoje nároky uplatnil iba prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Potom čo nadobudol pocit, že vymáhanie nemá význam, si pohľadávku na súde neuplatnil.
16. Svedkyňa T. C. na predmetnom pojednávaní uviedla, že konateľ žalobcu je jej manžel. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že jej manžel pri spolupráci s pánom E. mal zdravotné problémy. V roku 2012 mal aj infarkt. Nemal z čoho vyplácať ľudí a dodávateľov a tak sa snažil s pánom E. dohodnúť. Boli opakovane dohodnuté stretnutia, na ktoré prišiel, avšak pán Stopka ho neprijal a poslal ho z vrátnice domov. Nakoniec ku stretnutiu predsa len došlo, bola uzatvorená aj nejaká zmluva a boli uplatnené aj nejaké peniaze, avšak nie tak ako bolo dohodnuté. Stretnutie, na ktorom došlo k uzatvoreniu dohody bolo búrlivé stretnutie, na manžela svedkyne bol vyvíjaný nátlak a bol donútený podpísať túto dohodu. V tomto období bol je manžel podráždený a nervózny a veľa fajčil, hoci by po infarkte fajčiť nemal, avšak nedokázal to obmedziť.
17. Svedok G. C. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ho v roku 2014 požiadal o poskytnutie pôžičky, ktorú mu v júli 2014 poskytol v sume 50.000,- Eur a táto mu bola aj splatená. So žalovaným nemám žiadny vzťah. Žalobcovi nejaký zákazník nezaplatil, čím sa zrejme dostal do platobnej neschopnosti, ktorú riešil pôžičkou, ktorú mu poskytol svedok. Bola spísaná zmluva o pôžičke, v ktorej žalobca vystupoval ako dlžník. Pôžička poskytnutá prevodom na účet.
18. Svedok Ľ. T. vo svojej výpovedi na predmetnom pojednávaní uviedol, že je s konateľom žalobcu p. C. dlhoročný kamarát, stretávajú sa a na týchto stretnutiach mu p. C. niekoľkokrát povedal, že mal finančné problémy, ktoré trvali dlhší čas a vyústili až do platobnej neschopnosti. Následne sme sa preto dohodli, že mu svedok poskytne finančné prostriedky, išlo o sumu 10.000,- Eur. P. C. mu povedal, že tieto peniaze potrebuje na vyplatenie pracovníkov, platby pracovníkov, odvodov a iných veci súvisiacich s podnikaním. Pôžička bola poskytnuté približne pred dvomi rokmi. Napísali aj dohodu, avšak bolo to také kamarátske, spísali si len, aby bolo niečo na papieri, žiadnu zmluvu u notára nespísali. Pôžička bola poskytnutá v hotovosti.
19. Z faktúry č. 150029 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 20.336,46 Eur titulom storna dobropisu č. 140095 vystaveného k faktúre č. 140063.
20. Z faktúry č. 200500110 súd zistil, že žalovaný touto faktúrou fakturoval žalobcovi sumu 6.337,50 Eur titulom storna dobropisu k faktúre č. 200400194 a to na základe odstúpenia od dohody o urovnaní záväzkových vzťahov a vysporiadaní záväzkov (pokonávka) uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom.
21. Z faktúry č. 200500111 súd zistil, že žalovaný touto faktúrou fakturoval žalobcovi sumu 6.337,50 Eur titulom storna dobropisu k faktúre č. 200400195 a to na základe odstúpenia od dohody o urovnaní záväzkových vzťahov a vysporiadaní záväzkov (pokonávka) uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom.
22. Z oznámenia spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. súd zistil, že spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. oznámila žalobcovi, že si voči jeho pohľadávke v sume 12.328,22 Eur započítava svoju pohľadávku z faktúr č. 20500110 a 200500111.
23. Z objednávky č. MM/328/2013 že žalovaný touto objednávkou objednal u spoločnosti EMOP V.J. s.r.o. dodávku a montáž elektroinštalácie a slaboprúdových rozvodov pre stavbu „Rekonštrukcia a modernizácia Zariadenia pre Seniorov Križovany nad Dudváhom“. Spoločnosť EMOP V.J. s.r.o. túto objednávku akceptovala. V zmysle objednávky bola dohodnutá splatnosť faktúr 125 dní. Súčasťou faktúr mal byť v zmysle objednávky zisťovací protokol, protokol o odovzdaní a prevzatí prác, súpis vykonaných prác a dodávok. Podmienkou riadneho plnenia zo strany objednávateľa bola v zmysle objednávky riadna úhrada faktúr objednávateľovi. Splatnosť faktúr vyhotovených zhotoviteľom sa následne mala predlžovať a čas prípadného omeškania faktúr objednávateľovi. V zmysle objednávky bolo medzi objednávateľ a zhotoviteľom dohodnuté aj zádržné vo výške 10% z ceny diela, ktoré bolo realizované tak, že objednávateľ (žalovaný) bol oprávnený zadržať (nevyplatiť) zhotoviteľovi 10% zo sumy každej faktúry. Splatnosť zádržného mala nastať do 15 dní po uplynutí 6 mesiacov od odovzdania a prevzatia stavby investorom objednávateľa. Zádržné malo slúžiť práve na zabezpečenie odstránenia vád a nedorobkov diela. Záručná doba bola dohodnutá na dobu 60 mesiacov. Termín realizácie diela bol stanovený obdobím od 16.12.2013 do 01.07.2014, pričom ustanovenie o termíne realizácie diela obsahovalo aj ustanovenie o zmluvnej pokute, v zmysle ktorej zmluvná pokuta za nedodržanie termínu dodávky a realizácie predmetu diela predstavovala 0,5% z ceny diela za každý i začatý deň omeškania.
24. Z faktúry č. 200400162 súd zistil, že touto faktúrou fakturoval žalovaný žalobcovi sumu 37.050,- eur z dôvodu omeškania z realizáciou stavby „Detský domov Skalica a rekonštrukcia a nadstavba.
25. Z oznámenia výšky zmluvnej pokuty súd zistil, že dňa 16.06.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že si bude voči žalobcovi uplatňovať zmluvnú pokutu za 114 dní omeškania ceny diela, kedy pôvodný termín ukončenia bol dohodnutý na deň 15.01.2014 a skutočný termín ukončenia bol dňa 09.05.2014.
26. Z dohody o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka) zo dňa 24.11.2014
27. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že v súlade s čl. IV. Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa 02.07.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky čiastočne vo výške 19.716,50 Eur z faktúry č. 200400162 na spoločnosť EURO-ŠTUKONZ, a.s.. Prílohou oznámenia bola samotná zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej postúpenou pohľadávkou mala byť pohľadávka spoločnosti EURO - BUILDING a.s. voči žalobcovi v celkovej sume 37.050,- Eur. Táto pohľadávka mala predstavovať zmluvnú pokutu vyplývajúcu z objednávky č. MM/3566/2013 za nedodržanie termínu dodávky a montáže elektroinštalácií na stavbe „Detský domov Skalica - Rekonštrukcia a nadstavba“, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 200400162.
28. Z listov žalobcu zo dňa 19.06.2014 a zo dňa 30.07.2014 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že ním uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 37.050,- Eur považuje za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu.
29. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.11.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 bol vypočutý konateľ žalobcu O. C., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že si boli vedomí svojho nároku, avšak nemali prostriedky na to, aby si najali právneho zástupcu. Boli zasa tlačení tým, že boli dlžníkmi iným firmám. Na stretnutí u žalovaného mali podpísať dohodu o urovnaní, vedeli, že nedostanú toľko koľko im patrí, že dostanú menej, ale bude to hneď a nemusia na to čakať dlhšiu dobu. Avšak pred podpisom dohody o urovnaní si nemyslel, že dostanú až tak málo. Na stretnutie mali záujem zobrať aj svojho právneho zástupcu, ale bolo mu oznámené, že musia prísť bez neho a na preštudovanie dohody majú polhodinu. Počas oboznamovania sa s dohodou o urovnaní, ktorú vyhotovil žalovaný a predložil nám ju pán Pavlík, komunikovali telefonicky so svojim právnym zástupcom, ktorý nesúhlasil s tým, aby ju podpísali. Podpísali ju pod tlakom spomenutých okolností. Pri oboznamovaní sa so zmluvou u žalovaného si boli vedomí, že dostanú menej nielen z dôvodu zmluvnej pokuty, ale aj z dôvodu ďalšieho zníženia o 10%. V tom čase mali problém s prežitím, na posledné dva mesiace si museli požičiavať peniaze. Konateľ žalobcu O. C. ďalej uviedol, že je otec v tejto branží podniká dvadsať rokov, boli na neho vyvíjané tlaky na zaplatenie dlžných súm, v opačnom prípade by hrozil konkurz, preto zmluvu podpísali. Zmluvná pokuta bola vyúčtovaná zato, že si priznali omeškanie z ich časťou prác, napriek tomu, že k omeškaniu nedošlo ich vinou, keďže predchádzajúci dodávatelia neukončili svoje činnosti a žalobca nemohol nastúpiť na výkon vlastnej činnosti, na ktorú sa zaviazal. Pred podpisom dohody o urovnaní viackrát avizovali písomnou formou žalovanému, že tieto zmluvné pokuty vyúčtované jeho stranou neuznávajú. Museli si od známych požičať 30.000,- Eur, pretože nemali už žiadne peniaze na plnenie si svojich povinností na iných zákazkách, napr. na benzín, nákup materiálu a podobne. Dohodu o urovnaní si nemohli zobrať na naštudovanie domov, dostali ultimátum, že dohodu buď podpíšu alebo nie a idú sa súdiť. Nebolo im umožnené do zmluvy žiadnym spôsobom zasahovať a meniť ju. Pred podpisom dohody o urovnaní prebiehali medzi stranami rokovania asi mesiac dva. Tieto rokovania boli reakciami na zmluvné pokuty, ktoré im vyúčtoval písomne žalovaný. Týchto rokovaní sa zúčastnil H. C.. Pán I. nebol prítomný pri podpise dohody o urovnaní, bola tam prítomná pani C. a pán D.. Na stretnutí im bolo povedané buď podpíšu alebo nie. Konateľ žalobcu O. C. to podpísať nechcel, ale v živote svojho otca nevidel tak zúfalého ako v tejto situácií a preto to podpísal. Podľa obchodného registra sme museli podpisovať s otcom obaja. Odstúpili od dohody o urovnaní preto, lebo zo strany žalovaného nedošlo k presnému plneniu.
30. Z dohody označenej ako dohoda o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov, že táto dohoda sa mala týkať vzájomných záväzkov z objednávky č. Ing. PF/1560/2014 na dodávku a montáž elektroinštalácií pre stavbu „Detský domov, Pri Potoku, Skalica" , objednávka č. lngPF/695/2014 na dodávku a montáž elektroinštalácií pre stavbu „ Rekonštrukcia a modernizácia Domova Seniorov Križovany nad Dudváhom", objednávka č. IngPF/696/2014 na dodávku a montáž elektroinštalácií ( naviac práce) pre stavbu „ Rekonštrukcia a modernizácia Domova Seniorov Križovany nad Dudváhom a Dohody o postúpení práv a povinností uzatvorená medzi účastníkmi EMOP V.J. s.r.o., žalobcom a žalovaným týkajúca sa objednávky č. MM/3637/2.013 na dodávku a montáž elektroinštalácií, slaboprúdov a bleskozvodu pre stavbu „ Obnova materskej školy Tbiliská, Bratislava - Rača", objednávky č. MM/3827/2013 na dodávku a montáž elektroinštalácií a slaboprúdových rozvodov pre stavbu „Rekonštrukcia a modernizácia Zariadenia pre seniorov Križovany nad Dudváhom", objednávky č. NS/4834/2012 na dodávku a montáž elektroinštalácie pre stavbu „ Detský domov Skalica" , objednávky č. MM/2869/2013 na dodávku a montáž verejného osvetlenia pre stavbu „ Multifunkčný rekreačný a športový areál Kostolná pri Dunaji" a objednávky č. NS/3156/2013 na dodávku a montáž elektroinštalácie, bleskozvodu pre stavbu „ Obnova ZŠ Hubeného, Bratislava - Rača". Na základe vyššie uvedených objednávok a dohody o postúpení práv a povinnosti žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 140082 na sumu 1.982,66 Eur, č. 140036 na sumu 1.954,02 Eur č. 140038 na sumu 8.746,32 Eur, č. 140056 na sumu 9.994,03 Eur č. 140061 na sumu 7.664,21 Eur, č. 140072 na sumu 12.551,62 Eur, č. 140079 na sumu 8.290,04 Eur, č. 140019 na sumu 6143,41 Eur, č. 140026 na sumu 15.555,61 Eur, č. 140043 na sumu 7.815,42 Eur, č. 140057 na sumu 12.088,73 Eur, č. 140063 na sumu 75.396,83 Eur, č.. 140022 na sumu 14.251,85 Eur, č. 140055 na sumu 38.193,02 Eur, č. 140030 na sumu 7.673,32 Eur č. 140044 na sumu 4.529,42 Eur, č. 140058 na sumu 4.595,30 Eur, č. 140066 na sumu 10.236,13 Eur, č. 140031 na sumu 298,84 Eur a č. 140067 na sumu 84,- Eur. Celková výška žalobcom neuhradených faktúr predstavovala sumu 225.257,83 Eur, z toho zádržné malo predstavovať sumu 20.670,37 Eur. Žalovaný si voči žalobcovi uplatňoval zmluvnú pokutu v zmysle objednávky NS/4834/2012 bod. 7 za nedodržanie termínu dodávky, realizácie predmetu objednávky vo výške 0,5 % z ceny predmetu objednávky za každý , i začatý deň za obdobie od 15. 1. 2014 do 9.5.2014, vo výške 37 050,-- EUR- faktúra č. 200400162 - zmluvnú pokutu v zmysle objednávky MM/3827/2013 bod. 7 za nedodržanie termínu dodávky, realizácie predmetu objednávky vo výške 0,5 % z ceny predmetu objednávky za každý, i začatý deň za obdobie od 2. 7. 2014- 14.7.2014 vo výške 6 337,50 EUR - faktúra č. 200400194 \ - zmluvnú pokutu v zmysle objednávky Ing. PF/695/2014 bod. 7 za nedodržanie termínu dodávky, realizácie predmetu objednávky vo výške 0,5 % z ceny predmetu objednávky za každý , i začatý deň za obdobie od 31. S. 2014 - 22.7.2014 vo výške 5 990,72 EUR - faktúra č. 200400195. Nároky žalovaného, ktoré mali pozostávať zo zmluvných pokút predstavovali sumu celkom 49.378,22 Eur. V tejto dohode žalobca súhlasil so zmluvnou pokutou vo výške 37.050,00 Eur, ako aj s tým, že časť tejto zmluvnej pokuty vo výške 19.716,50 Eur bola postúpená na spoločnosť EURO-ŠTUKONZ, a. s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2014 zo dňa 2.7.2014. Žalovaný sa zaviazal vystaviť do troch dní od podpisu tejto dohody dobropis k faktúre č. 200400194 v plnej výške, t.j. 6 337,50 EUR a k faktúre č. 200400195 v plnej výške t. j. 5 990,72 EUR z dôvodu, že zmluvné pokuty účastníci tejto dohody neodsúhlasili. Suma 204.921,37 Eur predstavovala dohodnutú a účastníkmi tejto dohody odsúhlasenú výšku pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Žalobca sa napriek tomu zaviazal vystaviť do troch dní od podpisu tejto dohody dobropis k faktúre č. 140063 vo výške 20.336,46 Eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 187.587,87 Eur. Uhradením tejto sumy malo medzi žalobcom a žalovaným dôjsť k vzájomnému vysporiadaniu záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o dielo uzatvorených na základe vyššie uvedených objednávok. z tohto dôvodu sa mal žalobca zaviazať, že nebude v budúcnosti vznášať voči žalovanému ďalšie v súčasnosti známe alebo neznáme nároky, či už peňažné alebo nepeňažné, ako ani z titulu iných s týmito vecami súvisiacich dojednaní vrátane úrokov z omeškania alebo iných sankcií, náhrady škody, resp. ušlého zisku, ktoré prípadne vznikli do podpisu tejto dohody a výslovne sa ich vzdáva. Žalovaný zároveň prehlásil, že na základe tejto dohody sú uspokojené všetky jeho k dnešnému dňu existujúce nároky z titulu uvedenej dohody o postúpení práv a povinností týkajúce sa predmetných objednávok a nebude si voči žalobcovi žiadne ďalšie známe alebo neznáme nároky.
31. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.03.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 súd zistil, že na tomto pojednávaný boli vypočutí štatutár žalobcu H. C. a štatutárny zástupca žalovaného: D.. G. I..
32. Štatutárny zástupca žalobcu H. C. vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so zmluvnými pokutami zo strany žalovaného, vždy všetky práce vykonali riadne. Čo sa týka dohody o urovnaní, nechcel ju podpísať, avšak presvedčil syna, aby ju podpísal, keďže zamestnával ľudí a potreboval peniaze aspoň na základný chod spoločnosti. Musel podpísať zmenky tretím osobám, aby dostal aspoň nejaké peniaze, aby zachránil spoločnosť. Štatutárny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že im nebolo nám umožnené zasiahnuť do dohody o urovnaní, ani si prizvať právnika na jej posúdenie. Ich právny zástupca im zakázal podpisovať takúto dohodu o urovnaní.
33. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.05.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/281/2015 súd zistil, že v tomto konaní boli vypočutí svedkovia D. R. a B.. B. E..
34. Svedok D. R. vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalovaného montoval konštrukcie a zámočnícke výrobky ako firma. Žalobcu pozná zo stavby Mochovce, kde obaja robili pre EURO-BUILDING, a.s. a je to jeho kamarát. Pri prácach pre žalovaného na objekte v Skalici nedodržal termín, ktorý bol nereálny, vzhľadom k tomu, že nemohol nastúpiť na práce preto, lebo objekt bol ešte užívaný deťmi, za čo dostal od žalovaného penalizáciu. Keďže sa mu však nechcelo s ním naťahovať, uzavrel so žalovaným mimosúdnu dohodu formou zápočtu a vzdal to. Svedok uviedol, že bol penalizovaný za niečo čo nemohol spraviť, trikrát im faktúru vrátil a potom to vzdal. Dohodol sa so žalovaným preto, lebo jeho firma nebola v dobrej ekonomickej kondícií, potreboval vyplatiť výplaty, odvody, pokiaľ chcel niekto dostať peniaze od žalovaného, musel ísť minimálne 10 % dole. Keď si začal so žalovaným, nevedel o ich prístupe, všetci sa mu čudovali, že si s nimi začal. Pri stavbe v Skalici išlo o rekonštrukciu a nadstavbu detského domova. Na túto stavbu mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. So žalovaným spolupracoval na Domove dôchodcov v Šali, či so žalovaným uzatvoril dohodu o urovnaní uviesť nevedel.
35. Z výsluchu svedka B.. B.K. E. súd zistil, že so žalobcom spolupracoval pri prácach pre EURO- BUILDING, a.s. a žalovaného. Ku konci spolupráce s firmou EURO-ŠTRUKONZ, a.s. boli vystavované penalizačné faktúry svedkovej firme aj iným firmám za oneskorené plnenie. Tieto záležitosti sa urovnali dohodou zmluvných strán. Na takúto dohodu svedok pristúpil preto, lebo chcel ukončiť spoluprácu so žalovaným a ísť svojou cestou
36. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného D.. G. I. súd zistil, že tento vo svojej výpovedi uviedol, že dohodu o urovnaní podpísal, keďže dostal garanciu od svojich spolupracovníkov, že je pripravená riadne. Pri jej podpise žalobcom prítomný nebol. Štandardný postup bol taký, že žalovaný buď vypracovali zmluvu a dali ju podpísať, alebo už podpísanú dohodu dostali a žalovaný sa rozhodoval či ju prijme alebo nie. K zmluvným pokutám a nevedel vyjadriť. V čase podpisovania dohody o urovnaní nepoznal ekonomickú situáciu žalobcu.
37. Zo zmenky č. 12/2014 súd zistil, že konateľ žalobcu H. C. vystavil ako konateľ spoločnosti EMOP s.r.o. zmenku na sumu 170.000,- Eur v prospech spoločnosti ANMIMA, s.r.o.
38. Z listu žalobcu zo dňa 10.08.2014 a listu spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. zo dňa 13.08.2014 súd zistil, že žalobca vrátil spoločnosti EURO-BUILDING, a.s. faktúry č. 200100194 a 200400195, nakoľko ich neuznáva a tieto sú v rozpore s termínom realizácie dodávky. Spoločnosť EURO-BUILDING, a.s. uvedené faktúry opätovne zaslala žalobcovi listom zo dňa 13.08.2014.
39. Z účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2015 súd zistil, že k uvedenému dátumu predstavoval majetok žalobcu sumu 326.860,03 Eur a a v predchádzajúcom účtovnom období sumu 198.603,- Eur. Záväzky žalovaného predstavovali sumu 188.063,- Eur a v predchádzajúcom účtovnom období sumu 30.427,- Eur. Výsledok hospodárenie z rok 2015 predstavoval sumu 142.885,- Eur a v predchádzajúcom účtovnom období sumu 41.010,- Eur.
40. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
41. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
42. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
43. Podľa § 36 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
44. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
45. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
46. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
47. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
48. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
49. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
50. Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
51. Podľa § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.
52. Podľa § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.
53. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
54. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
55. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>
56. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
57. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
58. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
59. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
60. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
61. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20180901>), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
62. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
63. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.
64. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
65. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
66. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
67. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 <https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/79406/1/ASPI%253A/21/2013%20Z.z. %25231.1> môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
68. Podľa § 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/79406/1/ASPI %253A/513/1991%20Zb.%2523369c.1> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
69. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že spoločnosť EMOP V.J., s.r.o. akceptovala objednávku žalovaného č. MM/3287/2013, zo dňa 11.12.2013, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a montáž elektroinštalácie pre stavbu: Rekonštrukcia a modernizácia Zariadenia pre seniorov Križovany nad Dudváhom. Následne došlo medzi spoločnosťou EMOP V.J., s.r.o., žalobcom a žalovaným, k uzatvoreniu dohody o postúpení práv a povinností, ktorou došlo k zmene osobe zhotoviteľa. Všetky práva a povinnosti v zmysle uzatvorených objednávok, objednávku sa touto dohodou postúpili na nového zhotoviteľa. Žalobca sa svojou žalobou domáhal úhrady faktúry č. 140095 v sume 20.336,46 Eur, ktorá bola vystavená ako storno dobropisu č. 140095. Pôvodnou faktúrou bola fakturované práce, ktoré ako už ako nový zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa na stavbe: Rekonštrukcia a modernizácia Zariadenia pre seniorov Križovany nad Dudváhom. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznával, pričom uviedol, že k zániku nárokov žalobcu došlo započítaním na základe novácie, teda uzatvorením dohody označenej ako dohoda o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov a vyporiadaní záväzkov (pokonávka). Žalovaný ďalej v rámci svojej obrany namietal nedostatočné náležitosti faktúry, ako aj skutočnosť, že fakturované práce neboli vykonané v požadovanom rozsahu a kvalite. 70. Dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že táto dohoda ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom (právnym dôvodom) vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. 71. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napr. o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené, kedy a pod.). Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom novým. 72. Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, ale tiež celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok ktorý zanikol, je tak nahradený novo dojednaným, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom. 73. Právnym následkami novácie záväzkov medzi stranami sporu mal byť aj zánik nároku žalobcu na úhradu žalovanej istiny. Žalobcom uplatnený nárok mal uzatvorením dohody o urovnaní zaniknúť. 74. Žalobca považoval predmetnú dohodu za absolútne neplatný právny úkon a to z dôvodu vady vôle štatutárov žalobcu, konkrétne z dôvodu absencie slobody vôle konateľov žalobcu pri jej uzatváraní. Táto vôľa mala byť ovplyvnená donútením, resp. bezprávnou vyhrážkou zo strany žalovaného, ktorý im dal ultimátum, podľa ktorého v prípade neuzatvorenia dohody žalovaný žalobcovi neuhradí žiadny zo svojich záväzkov a to ani v časti. Uvedené skutočnosti tak mali podľa žalujúcej strany spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. 75. Posúdenie platnosti, resp. neplatnosti predmetnej dohody o urovnaní uzatvorenej medzi stranami sporu tak tvorilo zásadnú prejudiciálnu otázku pri rozhodovaní súdu o nárokoch žalobcu. 76. S ohľadom na skutočnosť, že Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu urovnania vzájomných pohľadávok záväzkov, dohoda o urovnaní uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi sa v súlade s § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka obsahujúcimi úpravu novácie a zároveň ustanoveniami Obchodného zákonníka. 77. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje ani osobitnú úpravu náležitostí právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch treba v zmysle ustálenej judikatúry posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34 a nasl.) a preto aj tu platí všeobecná právna úprava, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka) inak je neplatný a neplatným je zároveň právnym úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 78. Existencia vôle, ktorá je slobodná, vážna a bez omylu je v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka esenciálnou náležitosťou každého právneho úkonu, dohodu o urovnaní uzatvorenú podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka nevynímajúc. Slobodou vôle sa rozumie neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktoré konajúcu osobou pozbavujú voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle vykoná, alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. Za nedostatok slobody vôle je však možné považovať iba konanie vyvolané nedovoleným nátlakom druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Pod nedovoleným nátlakom je možné rozumieť priame fyzické donútenie (vis absoluta) a bezprávnu vyhrážku (vis compulsiva). Pod bezprávnou vyhrážkou je potrebné rozumieť psychické donútenie. Na to, aby bezprávna vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu musí sa ňou vynucovať niečo, čo sa ňou nesmie vynucovať. Ak má bezprávna vyhrážka spôsobiť neplatnosť právneho úkonu musí byť príčinou toho, že bol právny úkon urobený. Vyhrážka tiež musí byť takého druhu, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu sa použila, vzbudila dôvodný strach. Napokon vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje, môže sa však týkať aj inej osoby (napr. štatutára právnickej osoby). Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu bola daná možnosť voľne sa rozhodnúť, či a akým spôsobom bude konať. Vôľa nie je slobodná, ak je urobená pod nedovoleným fyzickým či psychickým nátlakom, v tiesni, za "nápadne" nevýhodných podmienok. V takomto prípade konajúci neprejavuje svoju vôľu, ale vôľu donucovateľa. Nezáleží na tom, či účastník koná pod nedovoleným nátlakom druhého účastníka alebo tretej osoby. Právnym dôsledkom absencie slobody vôle je neplatnosť právneho úkonu
79. Napriek značnej nezrozumiteľnosti prehratej zvukovej nahrávky možno aj na jej základe, ako aj na základe skutkových tvrdení strán sporu, skonštatovať, že dohoda o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným pod vplyvom priameho násilia alebo hrozby násilia uzatvorená nebola. 80. Z výpovedí konateľov žalobcu H. C. a O. C. vyplýva, že hlavným dôvodom, pre ktorý s uzatvorením dohody o urovnaní súhlasili bola práve finančná situácia žalobcu ako spoločnosti. Motiváciou pre uzatvorenie dohody bolo získanie aspoň časti nevyplatených peňažných prostriedkov, čo by umožnilo riešiť základné financovanie podnikateľskej činnosti, pričom v prípade, ak by sa tieto okolnosti u žalobcu nevyskytovali, dohodu za daných podmienok by nikdy neuzatvorili. 81. Od psychického donútenia treba odlíšiť tieseň. Ani pri tiesni nejedná síce osoba slobodne, avšak jej jednanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani bezprávnou vyhrážkou. Zrejme tiež preto jednanie v tiesni nie je podrobené absolútnej neplatnosti. Bezprávnu vyhrážku, resp. psychický stav vyvolaný pôsobením bezprávnej vyhrážky, je potrebné odlišovať od stavu tiesne podľa § 49. Ide o dve celkom rozdielne situácie, ktoré sa líšia i rôznou sankciou. „Nedostatkom slobody vôle je postihnutý aj právny úkon, ktorý urobil konajúci v stave tiesne (§49), ktorým sa podľa ustálenej judikatúry rozumie nielen objektívny hospodársky alebo sociálny stav, ale aj psychický stav osoby (napr. rozrušenie, obavy o blízku osobu a pod.). Rozdiel medzi stavom psychického donútenia konajúceho a stavom tiesne plynúcim zo psychického stavu konajúceho, je predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické donútenie predpokladá psychické pôsobenie ďalšej osoby (kontrahenta alebo i tretej osoby) na vôľu konajúceho. To sa ďalej prejavuje aj rozdielnymi sankciami, ktoré zákon spája s nedostatkom slobody vôle.“ 82. Ako už bolo uvedené uzatvorenie právneho úkonu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok bez ďalšieho neplatnosť tohto úkonu nespôsobuje, ale iba zakladá oprávnenie toho účastníka, ktorý právny úkon v tiesni uzatvoril, aby od neho z tohto dôvodu odstúpil. Aplikácia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka na dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, ako na dohodu uzatvorenú medzi podnikateľmi a pri výkone ich podnikateľskej činnosti je v zmysle § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vylúčená. 83. Napriek tomu, že aplikácia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka je v obchodnoprávnych vzťahoch vylúčená, nemožno opomenúť, že v prípade konania v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok ide aj o neslobodu vôle. Dôležité je rozlišovať rôznu kvalitu resp. mieru tejto neslobody. Platí, že právny úkon učinený pri menšej miere neslobody, teda v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, je platný, zároveň ale platí, že hypotézy noriem z § 39 a 49 Občianskeho zákonníka sa v niektorých situáciách môžu prekrývať. Nemožno vylúčiť situáciu, že v konkrétnom prípade môže byť podľa jeho okolností právny úkon uzatvorený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok kvalifikovaný aj ako neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, tj. ako právny úkon odporujúci dobrým mravom. Hraničné kritérium bude spočívať v tom, či jeden účastník právneho úkonu uzatvorí zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, a druhý účastník to buď vedel a zneužil (vtedy pôjde o zmluvu odporujúcu dobrým mravom), alebo to nevedel a nezneužil (vtedy pôjde o platný právny úkon, kde v právnych vzťahoch podliehajúcich režimu Občianskeho zákonníka má predávajúci právo podľa § 49 od nej odstúpiť). Celkom bezpochyby je pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka neplatný taký právny úkon, ktorý jeden z jej účastníkov uzatvoril v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pričom druhý účastník o týchto okolnostiach nielen vedel a zneužil ich, ale svojim konaním druhému účastníkovi tieseň priamo spôsobil a to práve s cieľom donútiť ho k uzatvoreniu takéhoto právneho úkonu. 84. Pojem dobré mravy v obchodnom práve nie je možné zamieňať so všeobecnou úpravou upravenou v Občianskom zákonníku. Vo vzťahu k zásadám poctivého obchodného styku a k obchodným zvyklostiam sú dobré mravy všeobecným pojmom morálky, pojmy dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku a zvyklostí patria do kategórie mimo právnych pojmov a sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. uvádzané zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Výkon práva, ktorý síce neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, ale sa prieči zásadám poctivého obchodného styku, nesleduje hospodársky cieľ, ale smeruje k poškodeniu druhého účastníka právneho vzťahu, k využitiu jeho dobromyseľnosti alebo k zneužitiu postavenia jedného účastníka na úkor ostatných účastníkov právneho vzťahu sa považuje za zneužitie práva (tzv. šikanu). 85. Na takomto výkone práva nie je ani spoločenský ani individuálny záujem. V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v prípade ust. § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Iná situácia je pri posudzovaní ust. § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri robení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. V tejto súvislosti treba mať na pamäti ust. § 267 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. 86. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne. Z uvedeného vyplýva, že v obchodných vzťahoch v prípade neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) je právna úprava prísnejšia ako v prípade odmietnutia právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore so zotrvaním poctivého obchodného styku. Zákonodarca tak robí v záujme právnej istoty v obchodných vzťahoch. Aj v zmysle ustálenej judikatúry, keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť právnych úkonov v týchto vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 34 a nasl.) aj tu platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právnym úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecnej uznávanými a platnými morálnymi normami. 87. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená v rozpore so zákonom, morálkou, resp. s pravidlami slušnosti, pričom žalobca bol do tohto úkonu nútený. 88. Už zo samotnej dohody o urovnaní je zrejmé, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry vystavené za vykonané práce v celkovej výške 225.527,83 Eur. Z tejto sumy malo zádržné, teda časť ceny diela, ktorej splatnosť v čase uzatvorenia dohody o urovnaní podľa žalovaného nenastala predstavovala sumu 20.670,37 Eur. 89. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil samotné vykonanie prác fakturovaných faktúrami uvedeným čl. I.1. dohody o urovnaní. Žalovaný nikdy nespochybnil ani ich cenu a rozsah a to vrátane faktúry č. 140063. Nároky, ktoré si pred uzatvorením dohody žalovaný uplatňoval voči žalobcovi v zmysle dohody o urovnaní predstavovali sumu 49.378,22 Eur, pričom malo ísť o zmluvné pokuty v zmysle objednávok NS/4834/2012, MM/3827/2013 a Ing PF/695/2014. Aj pri akceptácii všetkých pohľadávok uplatnených žalovaným voči žalobcovi a zohľadnení zádržného neexistoval žiaden právny dôvod pre nevyplatenie sumy 155.209,24 Eur, pričom ani sám žalovaný v priebehu konania neuhradenie svojich záväzkov v uvedenej výške nijako nezdôvodnil. 90. Z výšky neuhradených pohľadávok 225.527,83 Eur je zase zrejmé, že táto nemohla nezanechať vplyv na ekonomickú situáciu žalobcu. O tom, že žalobca sa dostal do situácie keď nemal dostatok peňažných prostriedkov na prevádzkové náklady súvisiace s jeho podnikaním a ani úhradu svojich záväzkov voči tretím osobám. S ohľadom na charakter dohodnutých prác v jednotlivých zmluvách o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným je navyše s použitím elementárnej logiky zrejmé, že žalobca musel sám pre splnenie dohodnutých diel vynaložiť značné náklady spočívajúce v nákladoch na zadováženie elektroinštalačného materiálu ako aj na úhradu nákladov na prácu potrebnú na zhotovenie samotnej elektroinštalácie a to bez ohľadu na to, či túto vykonával sám alebo prostredníctvom tretích osôb. Žalovanému muselo byť zrejmé, že neuhradením platieb za tieto práce spôsobí žalobcovi druhotnú platobnú neschopnosť, napriek uvedenému platby neuhrádzal a uhradenie faktúr, teda splnenie si svojej povinnosti, ktorá mu ako objednávateľovi zo zmlúv o dielo uzatvorených so žalobcom vyplývala, podmieňoval uzatvorením dohody o urovnaní. O tom, že neuhradenie faktúr v takejto výške muselo mať zásadný vplyv na hospodársku situáciu žalobcu svedčí aj listinný dôkaz ročná uzávierka žalobcu, z ktorej vyplýva, že faktúry neuhradené žalovaným, resp. presahovali jeho majetok. Žalovaný, ktorý tento listinný dôkaz v súdnom konaní predložil zrejme opomenul, že účtovná závierka bola robená k 31.12.2015 (resp. k 31.12.2014 v predchádzajúcom účtovnom období), teda bola robená po uzatvorení dohody o urovnaní. Žalovaný taktiež opomenul, že aj neuhradené faktúry sa z účtovného hľadiska považujú za aktíva a z účtovného hľadiska kladne ovplyvňujú hospodársky výsledok. Z tohto listinného dôkazu naopak vyplýva, že žalovaný, resp. s ním spriaznená spoločnosť EURO-ŠTUKONZ, a.s. predstavovali pre žalobcu hlavného obchodného partnera a hlavného odberateľa jeho služieb. 91. Princíp pacta sunt servanda je základnou zásadou záväzkového práva, či už v rovine občianskych alebo obchodných vzťahov. Zásada dodržiavania zmlúv je nosným pravidlom v záväzkovom práve a ani ustanovenia § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka túto zásadu neprelamujú. Nemožno teda poskytnúť súdnu ochranu subjektu, ktorý podmieňuje splnenie svojich záväzkov zo zmlúv tým, že druhý účastník zmluvného vzťahu sa vzdá časti svojich nárokov, resp. akceptuje jeho vzájomné nároky. Ako už bolo uvedené, účelom novácie záväzkov je odstrániť spornosť a pochybnosť ohľadom práv a povinností ohľadom vzájomných práv s povinností účastníkov zmluvných vzťahov a nie poskytovať právny rámec konaniu, v ktorom jeden z účastníkov bezdôvodným odmietaním plnenia všetkých svojich záväzkov (teda aj tých, ktoré sporné vôbec neboli), prinúti druhé účastníka uzatvoriť dohodu, v ktorej rozsah a výšku svojich nárokov zredukuje. Takéto konanie žalovaného, ktoré tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania uplatňoval aj voči iným svojim obchodným partnerom vykazuje znaky hrubého rozporu s dobrými mravmi. 92. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 93. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. 94. Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. 95. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. 96. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008) 97. Neuhrádzanie splatných faktúr za vykonané práce ako nástroj na donútenie žalobcu ako obchodného partnera poskytnúť zľavu alebo uznať žalovaným uplatňované nároky v žiadnom prípade nemožno považovať za správanie spĺňajúce požiadavku slušnosti, poctivého správania, ktoré by bolo v súlade so základnými mravnými zásadami demokratickej spoločnosti a právneho štátu. 98. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca zmluvné pokuty uplatňované žalovaným neuznával. Následne však v dohode o urovnaní súhlasil s jej započítaním a to práve z dôvodu, že týmto započítaním podmieňoval žalovaný vyplatenie akejkoľvek platby ba čo viac, žalobca vystavil žalovanému dobropis k faktúre č. 140063 na sumu 20.336,46 Eur a to bez toho, aby na to existoval akýkoľvek právny dôvod, resp. bez toho aby žalovaný rozsah a cenu prác účtovaných predmetnou faktúrou pred uzatvorením dohody o urovnaní akokoľvek spochybnil. Podľa dohody o urovnaní sa tak síce žalovaný vzdal časti ním tvrdených nárokov na zaplatenie zmluvnej pokút, napriek tomu bola cena diel, ktorú boli povinný žalobcovi uhradiť znížená zo sumy 225.257,83 Eur na sumu 187.587,87 Eur. V čl. IV sa navyše žalobca zriekol akýchkoľvek práv, ktoré by mu mohli vyplývať zo zmlúv o dielo uzatvorených na základe objednávok uvedených v tabuľke v čl. I dohody, teda aj práv, ktoré mu v čase uzatvorenia dohody neboli známe. Vôľa žalobcu (resp. jeho konateľov) uzatvoriť túto dohodu tak bola motivovaná výlučne protiprávnym konaním žalovaného, čo vyplýva nielen zo skutkových tvrdení žalobcu, ale najmä z vykonaného dokazovania a to z obsahu zápisníc o pojednávaní obsahujúcich výpovede svedkov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi riadne neuhrádzal, žalobca (resp. jeho konatelia) boli nútený rozličným spôsobom (úvermi, zmenkami) zaobstarávať peňažné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť. Zároveň bolo preukázané, že žalobca zmluvné sankcie uplatňované žalovaným neuznával. Zo všetkých týchto skutočností preto nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalovaný zneužil svoju ekonomickú prevahu, ktorú mal nad žalobcom a ktorú získal v dôsledku toho, že žalobca si svoje povinnosti zhotoviteľa splnil, avšak protiplnenie mu zo strany žalovaného mu poskytnuté nebolo. 99. Žalobca uzavrel dohodu podľa pokynov žalovaného, ktorú by, nebyť dôvodného strachu o jeho obchodné záujmy v dôsledku neuhradenia faktúr za vykonané práce, za normálnych pomerov neuzavrel. S ohľadom na subjektívne pomery žalobcu, ktorý sa dostával do druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú jeho konateľ riešil rôznymi úvermi od svojich obchodných partnerov, je treba na žalobcu hľadieť ako na osobu konajúcu v ohrození. Konanie žalovaného tak vyvolávalo v žalobcovi odôvodnený strach z protiprávnej hrozby. V posudzovanom prípade sa vôľa konateľov žalobcu (a teda aj žalobcu) utvárala pod psychickým nátlakom žalovaného, ktorá v dôsledku druhu a intenzity bezprávnej vyhrážky v dobe uskutočnenia právneho úkonu, t.j. v dobe uzatvorenia dohody konali neslobodne. Z vyššie uvedeného vyplýva aj príčinná súvislosť medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom žalobcu. Práve konanie žalovaného sa stalo pohnútkou pre prejav vôle žalobcu tak, že jednal ku svojmu neprospechu. Právnym úkonom urobeným v stave tiesne, sa podľa ustálenej judikatúry sa rozumie nielen objektívny hospodársky alebo sociálny stav, ale aj psychický stav (napr. rozrušenie, obavy, apod.) Rozdiel medzi stavom psychického donútenia konajúceho a stavom tiesne plynúcim z psychického stavu konajúceho je predovšetkým v ich intenzite a v tom, že psychické donútenie predpokladá psychické pôsobenie ďalšej osoby (kontrahenta alebo tretej osoby. Pôvodcom psychického donútenia (nátlaku), resp. bezprávnej vyhrážky, ktorá ovplyvnila slobodu vôľu žalobcu, bol druhý účastník dohody - žalovaný. Možno tak uzavrieť, že prejav vôle konateľov žalobcu smerujúci k uzavretiu dohody 100. Žalobca sa v dohode o urovnaní zriekol akýchkoľvek práv, ktoré by mu mohli vyplývať zo zmlúv o dielo uzatvorených na základe objednávok uvedených v tabuľke v čl. I dohody, teda aj práv, ktoré mu v čase uzatvorenia dohody neboli známe. Občiansky zákonník v § 585 vymedzuje rozsah úpravy vzájomných práv medzi jej účastníkmi, tak že dohoda o urovnaní nemôže vzťahovať na práva, na ktoré jej účastník v čase uzatvorenia dohody nemohol pomýšľať. To znamená, že predmetom dohody o urovnaní nemôžu byť prípadné budúce nároky, ktoré v čase jej uzatvorenia ešte neexistovali a zároveň sa nemôže vzťahovať ani na práva v čase uzatvorenia dohody neznáme. Žalovaný, ktorý je autorom znenia dohody a ktorý nedovolil jej akékoľvek úpravy, tak vymedzil rozsah urovnania v priamom rozpore s ustanovením § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím založil ďalší dôvod jej neplatnosti. 101. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že dohoda označená ako dohoda o urovnaní záväzkovo-právnych vzťahov je absolútne neplatná a to pre jej rozpor s ustanoveniami § 37 a 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 a 261 ods. 9 Obchodného zákonníka a to v dôsledku nedostatku slobody vôle žalobcu túto dohodu uzatvoriť, jej rozporu s dobrými mravmi, ako aj pre rozpor jej obsahu s ustanovením § 585 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z dôvodu absolútnej neplatnosti samotnej dohody o urovnaní je samozrejme odstúpenie žalobcu od tejto zmluvy právne irelevantné, nakoľko možno odstúpiť iba od zmluvy, ktorá je platná. 102. I keď otázka platnosti, resp. neplatnosti dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom žalovaným tvorila zásadnú prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie súdu o žalobcom uplatnených nárokoch, zo samotnej neplatnosti tejto dohody oprávnenosť žalobcom uplatnených nárokov nemožno dovodiť. Z neplatnosti dohody o urovnaní vyplýva iba tá skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok nezanikol jeho nováciou, keďže na dohodu o urovnaní sa hľadí tak, ako keby k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo. Vzhľadom na obsah skutkových tvrdení žalovaného k zániku časti žalovaného nároku malo dôjsť započítaním so zmluvnými pokutami fakturovanými faktúrami č. 200500110 a 200500111. Bolo tak potrebné skúmať, či k zániku žalovaných nárokov (resp. ich časti) nedošlo zo ich jednostranným započítaním strany žalovaného. 103. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania.
104. Ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby započítací úkon spĺňal aj určité obsahové a formálne náležitosti. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti započítacieho prejavu, aj tento prejav vyžaduje naplnenie § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zo samotného započítacieho prejavu musí preto vyplývať, kto ho robí, komu je prejav určený a aký dlh chce dlžník započítať, teda označenie dlhu dlžníka (je to významné najmä, ak má dlžník viac dlhov) a akú pohľadávku, ktorú má dlžník voči veriteľovi chce dlžník započítať.
105. V započítacom prejave bola pohľadávka žalovaného, ktorú chcel započítať voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. 150029, označená ako: odberateľská faktúra č. 200500110 a 20050011. Takéto vymedzenie pohľadávky nie je možné považovať za dostatočne určité. Žalovaný dostatočne nekonkretizoval titul, dátum vzniku pohľadávok, ktoré by boli spôsobilé na započítanie s jeho dlhom.
106. Ďalším nevyhnutným predpokladom zániku záväzku započítaním je existencia pohľadávky spôsobilej na započítanie, ktorá je základným a najdôležitejším predpokladom úspešného započítania. Aj keď v započítacom prejave nebola pohľadávka na započítanie riadne konkretizovaná, pokiaľ touto pohľadávkou mala byť pohľadávka, ktorej právnym základom mal byť nárok na zmluvnú pokutu vzniknutá omeškaním žalobcu s dodávkou a montážou elektroinštalácie na stavbe „Detský domov Skalica Rekonštrukcia a nadstavba“, je potrebné uviesť, že existenciu tejto pokuty žalobca v priebehu konania opakovane poprel a to čo do dôvodu, ako aj čo do jej výšky. Žalobca v priebehu konania opakovane uviedol, že považuje zmluvné pokuty uplatnené žalovaným za umelo vykonštruované, ktorých cieľom bolo zníženie dohodnutej ceny diela, pričom omeškanie žalobcu s plnením diela nebolo spôsobené žalobcom ale práve nedostatkom súčinnosti zo strany žalovaného.
107. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že táto zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v rámci dokazovania ako listinný dôkaz predložená nebola. Ďalšia časť zmluvnej pokuty mala predstavovať pokutu za nedodržanie termínu dodávky diela v Križovanoch nad Dudváhom. Tu bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5% z ceny diela za každý deň omeškania, avšak žalovaný opäť neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že na strane žalobcu k omeškaniu došlo a toto omeškanie bolo spôsobené práve žalobcom.
108. Civilný sporový poriadok zaviedol do dokazovania v sporovom konaní princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Následkom nedostatočného preukázania popretých skutkových tvrdení stranou sporu tak nemôže byť nič iné ako pre túto stranu negatívne rozhodnutie súdu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.
109. Ak žalovaný pri obhajobe platnosti dohody o urovnaní, resp. všeobecne pri obrane proti žalobcom uplatneným nárokom argumentoval existenciou svojho nároku na zmluvnú pokutu, bol povinný preukázať, že tento nárok jeho pôvodnému vlastníkovi skutočne vznikol, čo však neurobil. Nie je teda známy obsah samotného dojednania zmluvnej pokuty v zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom pri zákazke Skalica. Nie je tak možné posúdiť splnenie akých zmluvných povinností malo dojednaním zmluvnej pokuty kryté, ani to v akej výške bola zmluvná pokuta dojednaná. Pri zákazke v Križovanoch nad Dudváhom neboli predložené dôkazy, z ktorých by bolo možné dovodiť vznik nároku žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty. Nie je tak možné posúdiť splnenie akých zmluvných povinností malo dojednaním zmluvnej pokuty kryté, ani to v akej výške bola zmluvná pokuta dojednaná.
110. Za účelové a nepreukázané súd považoval za účelové aj skutkové tvrdenia žalovaného, podľa ktorých práce a dodávky, ktorých úhrady sa žalobca svojou žalobou domáha neboli vykonané vo fakturovanom množstve a kvalite, pričom neboli fakturované ani spôsobom dohodnutým v objednávke. Žalovaný vôbec nekonkretizoval aké práce a aké časti diela mali byť dodané vadne, resp. nemali byť dodané vôbec. Taktiež ani len neposkytol skutkové tvrdenia o tom, že by fakturované práce akýmkoľvek spôsobom reklamoval a uplatnil si voči žalobcovi nároky z vád diela.
111. Za právne irelevantné je možné označiť skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že faktúra neobsahovala potrebné náležitosti, nakoľko v zmysle bodu 3 objednávky bol žalovaný oprávnený vrátiť iba takú faktúru, ktorá nebola predložená do 25. dňa v mesiaci. Iba v takomto prípade bol žalovaný oprávnený faktúru žalobcovi vrátiť a iba v takomto prípade došlo k posunutiu lehoty splatnosti faktúry. Žalovaný opäť ani netvrdil, že by predmetnú faktúru, t.j. faktúru č. 140063 žalobcovi vrátil, pričom aj keby tak urobil nespôsobovalo by to oddialenie jej splatnosti. Faktúra č. 140095 už nebola faktúrou vystavenou za práce vykonané na základe zmluvy o dielo (objednávky), ale išlo iba o storno už vydanej a splatne faktúry. Žalovaný sa preto v prípade tejto faktúry nemôže dovolávať lehôt splatnosti určovaných podľa bodu č. 3 faktúry.
112. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v plnom rozsahu, preto rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 20.336,46 Eur.
113. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej podľa predpisov Obchodného práva. Ako už bolo uvedené faktúra č. 150029 predstavovala iba storno dobropisu č. 140095. Lehotu splatnosti v nej uvedenú preto treba považovať iba za žalobcom určenú lehotu na splnenie jeho povinnosti, ktorá mu vyplývala už z faktúry č. 140063. Uplynutie tejto dodatočnej lehoty je preto potrebné považovať aj za začiatok plynutia omeškania žalovaného s úhradou jeho záväzkov.
114. V zmysle bodu 5 uvedenej objednávky malo 10% z fakturovaných súm predstavovať tzv. zádržné, ktoré malo slúžiť na zabezpečenie odstránenia prípadných vád a nedorobkov diela. Zádržné malo byť žalovaným ako objednávateľom uhradené najneskôr do 15 dní po uplynutí šiestich mesiacov od odovzdania a prevzatia stavby investorom objednávateľa a to za podmienky odstránenia všetkých vád a nedorobkov zo strany zhotoviteľa diela.
115. Okrem úrokov z omeškania súd zaviazal žalovaného v súlade s § 369c Obchodného zákonníka aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením jeho pohľadávky.
116. Súd nevykonal žalujúcou stranou navrhované dokazovanie výsluchom svedka p. D., nakoľko priebeh uzatvárania dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným mal súd za dostatočne preukázaný z už vykonaného dokazovania. Právny zástupca žalobcu ďalej žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že chcel do súdneho spisu predložiť listiny preukazujúce, že žalobca uhradenie zmluvných pokút odmietal. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné listiny už boli žalujúcou stranou v konaní predložené, čo však zrejme právny zástupca žalobcu opomenul. Súd preto vyhodnotil návrhy na dokazovanie prednesené žalujúcou stranou, resp. jej právnym zástupcom na pojednávaní dňa 15.10.2018 za bezúčelné a ich vykonanie by odporovalo zásade hospodárnosti konania
117. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
118. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.