Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/141/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. J. D., členov JUDr. L. P. a JUDr. D. R., U.., v právnej veci žalobcu: C. L. U. s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený T.. T. P., advokát so sídlom P. XX/XX, XXX XX U. Q., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu A. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.07.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.07.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 04.12.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.07.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume 10.800,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) znížením nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 zo sumy 57.446,50 Eur na sumu 46.646,50 Eur, z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Daňové orgány po preverení dodávateľského reťazca R. L. s.r.o., V. TV, spol. s r.o., L. U., s.r.o. › FP A., s.r.o. › T. D. s.r.o. › J. of K. s.r.o. › C. L. U. s.r.o. konštatovali, že daňová povinnosť z deklarovaných zdaniteľných plnení nevznikla, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že dodanie reklamných služieb uvedených na preverovaných faktúrach žalobcovi bolo skutočne realizované osobou uvedenou na faktúre.

2. Žalobca sa v rámci petitu správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoju argumentáciu v správnej žalobe založil žalobca na presvedčení o správnosti svojho postupu pri uplatnení nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2015. Správcovi dane predložil všetky relevantné dôkazy, ktorými mohol disponovať a ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu s dodávateľom služieb - spoločnosťou J. of K. s.r.o. Predložil faktúry vystavené v súlade s ustanovením § 71 zákona o DPH, Zmluvu o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015,

na základe ktorej obchodná spolupráca prebehla, výpisy z účtu preukazujúce úhradu dodávateľovi za poskytnuté služby, predávací protokol, CD nosiče, fotografie, letáky. Uvedené dôkazy korešpondujú s výpoveďou svedka J. F. (konateľa obchodnej spoločnosti J. of K., s.r.o.) a potvrdzujú, že reklamné služby boli dodané žalobcovi obchodnou spoločnosťou J. of K., s.r.o. Svedok J. F. vysvetlil spôsob, akým jeho spoločnosť zabezpečila realizáciu jednotlivých reklamných služieb pre žalobcu. Dodané reklamné služby boli žalobcom použité na účely jeho podnikateľskej činnosti ako platiteľa DPH. Žalobca vo vzťahu k uneseniu vlastného dôkazného bremena poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/23/2011 zo dňa 10.05.2012, podľa záverov ktorého daňový subjekt unesie dôkazné bremeno vo vzťahu k dodaniu reklamných služieb, keď bude disponovať dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie služieb, a to napríklad záznamami o reklamných spotoch. Žalobca pritom správcovi dane takéto dôkazy predložil.

3. Podľa žalobcu výklad a aplikácia ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 19 zákona o DPH sú zo strany žalovaného nesprávne a nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania neboli vyprodukované také dôkazy, ktoré by spochybnili reálnosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a jeho dodávateľom

- spoločnosťou J. of K. s.r.o. Za takýto dôkaz nemožno považovať výšku dane, ktorej odpočítanie si uplatnil žalobca. Je totiž nevyhnutné vziať do úvahy, že výška odplaty vychádza vždy zo vzájomnej dohody zmluvných strán a táto nie je obmedzená žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Mechanické porovnanie výšky dane u žalobcu a jeho následných subdodávateľov, s ktorými nebol v priamom obchodnom vzťahu, neobstojí. Dané skutočnosti podľa názoru žalobcu potvrdzujú, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný totiž podľa žalobcu hodnotil dôkazy len z pohľadu ochrany finančných záujmov štátu, avšak nevzal vôbec do úvahy záujmy žalobcu, čím zasiahol do jeho ústavou garantovaného práva slobodne podnikať. Dôkazom toho je to, že žalovaný viackrát v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že do štátneho rozpočtu nemala byť zo strany subdodávateľov odvedená DPH. Nezaoberal sa však vôbec tým, že žalobca neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov a nemal ani len teoretickú možnosť ovplyvniť splnenie povinností zo strany subdodávateľov, a to obchodných spoločností T. D. s.r.o. a FP A., s.r.o. Žalovaný vyžaduje od žalobcu, aby postupoval s odbornou starostlivosťou a riadne si preveroval svojich obchodných partnerov, avšak opomína tú skutočnosť, že možnosti žalobcu sú zákonne limitované, keď môže vychádzať len z verejne dostupných informácii a nemá žiadne vyšetrovacie právomoci ako je tomu v prípade orgánov verejnej moci. Mnohé informácie o jeho obchodnom partnerovi J. of K. s.r.o. sú pritom tiež predmetom daňového tajomstva, ktoré je povinný žalobca rešpektovať. V praxi to znamená, že v prípade, keď dodávateľ J. of K. s.r.o. nebol v čase dojednania a realizácie obchodnej spolupráce evidovaný v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH, nemôže obstáť tvrdenie, že by žalobca nebol dostatočne obozretný, keď s ním dojednal obchodnú spoluprácu.

4. Ak daňové orgány spochybňujú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je podľa žalobcu, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/92/2014 zo dňa 30.04.2015, povinnosťou správcu dane, aby jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo tak, ako uvádzal daňový subjekt. Pochybnosti správcu dane a žalovaného vychádzajú výlučne z obchodnej spolupráce medzi J. of K. s.r.o. a jeho dodávateľom - spoločnosťou T. D. s.r.o. a obchodnej spolupráce medzi T. D. s.r.o. a jej dodávateľom - spoločnosťou N.., s.r.o., resp. jej subdodávateľmi. Túto úroveň obchodnej spolupráce však žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, keďže jednak nebol účastníkom predmetných právnych vzťahov, jednak nemal ani vedomosť o podmienkach, za akých sa tieto vzťahy realizovali. Bez toho, aby žalovaný poukázal na konkrétne dôkazy a uviedol konkrétne dôvody, preukazujúce, že k obchodnej spolupráci medzi spoločnosťami FP A., s.r.o. - T. D. s.r.o. - J. of K. s.r.o. nedošlo tak, ako uviedli svedkovia - konatelia týchto spoločností - je možné napadnuté rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné.

5. Žalobca zdôraznil, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne. K jeho rozsahu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v zmysle ktorého „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ K otázke možnej vedomosti žalobcu o účasti na prípadnom podvodnom konaní poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, v ktorom sa uvádza: „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánov činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.“ Žalobca poukázal aj na závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) v spojenej veci C-80/11 (L. Kft) a C-142/11 (U. R.), konštatujúceho, že „v zásade len orgánom štátu prináleží vykonať kontrolu potrebnú na odhalenie prípadnej nezákonnosti alebo daňových podvodov, preto túto úlohu nemôžu prenášať na zdaniteľnú osobu.“ Podľa žalobcu judikatúra SD EÚ jasne potvrdzuje, že je na daňových orgánoch, aby preukázali, že žalobca mal byť súčasťou umelo vytvoreného reťazca a že sa dopustil podvodného konania. Keďže sa im to nepodarilo, nemôžu tvrdiť, že žalobcovi neprináleží právna ochrana vyplývajúca zo smerníc Európskej únie.

6. Žalobca považuje za dôvodné aj ďalšie námietky, ktoré vzniesol v rámci daňového konania. Podľa neho správca dane nedostatočne vypočul svedkov Alojza F., A. B., D. Q. a L. U., čo malo za dôsledok vznik rozporov v ich tvrdeniach. Žalobca práve za účelom objasnenia týchto rozporov a náležitého posúdenia skutkového stavu navrhoval opätovný výsluch týchto svedkov. Jednalo sa pritom o svedkov, ktorí objasňovali obchodnú spoluprácu medzi J. of K. s.r.o. a jej dodávateľmi, a preto bolo nepochybne najmä v záujme žalovaného, aby sa tieto rozpory objasnili, keďže v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno práve jeho. Skutočnosť, že správca dane mal týmto svedkom klásť konkrétne otázky k jednotlivým faktúram podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade nepreukazuje, že by bol ich výsluch vykonaný v súlade so zákonom. Ako sa totiž aj viackrát vyjadril žalovaný jeho povinnosťou je skúmať, či došlo reálne k dodaniu služieb, a preto je nevyhnuté zaoberať sa náležite obsahom obchodných vzťahov medzi J. of K. s.r.o. a T. D. s.r.o., medzi T. D. s.r.o. a FP A., s.r.o. a tiež dôvodmi, prečo táto spolupráca vznikla. K objasneniu týchto skutočnosti však správca dane ani žalovaný nepristúpili.

7. Žalobca tiež považoval za potrebné zdôrazniť, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výpovede svedkov Petra Y., D.. P. N., F. C. a L.. D. F.. Práve na základe týchto výpovedí a z nich vyplývajúcich skutočností mal dospieť k záveru, že výška zdaniteľných obchodov mala byť umelo navýšená. Taktiež uviedol, že skutočnými vykonávateľmi reklamnej kampane mali byť obchodné spoločnosti, v mene ktorých daní svedkovia vystupovali. Uvedené dôkazy žalobca namietol, nakoľko títo svedkovia neboli v rámci administratívneho konania nikdy vypočutí a ich výpovede nie sú ani súčasťou administratívneho spisu. V tomto smere žalobca poukazuje taktiež na protokol o výsledku daňovej kontroly k dani z DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 ako aj na prvostupňové rozhodnutie, v ktorých dané svedecké výpovede správca dane vôbec neuvádza. Z tohto dôvodu sa žalobca domnieva, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal žalovaný z takých skutočností, ktoré neboli zistené v rámci vykonaného dokazovania a nevyplývajú ani z administratívneho spisu, čo má za následok, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia je v rozpore s obsahom administratívneho spisu (§191 ods. 1 písm. f) SSP).

8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov. Žalovaný vychádzal zo zistení správcu dane a zistil, že reklamné služby boli reálne dodané ich skutočnými vykonávateľmi. Žalobca získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z dodania reklamných služieb, z ktorých nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu u subdodávateľa P. P., s.r.o. Q.. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z reklamnej kampane, ktorá mu mala byť dodaná v zdaňovacom období december 2015 spoločnosťou J. of K. s.r.o. Q.. Bolo zistené, že pre žalobcu bola skutočne dodaná reklama v TV U., v U. televízii, na C. obrazovkách v U. Q. a A. S. U. Q.. Spoločnosť L. U., s.r.o. U. odvysielala reklamný spot žalobcu od 31.08.2015 do 25.12.2015, na faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 vystavenej pre spoločnosť FP A., s.r.o. S., je uvedený dátum dodania 25.12.2015. Druhá faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 13.10.2015 s dátumom dodania 30.09.2015 je vystavená priamo pre žalobcu. Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 bola vystavená za odvysielanie „reklamného spotu C. v dĺžke 37 s.“ celkom 17-krát od 36. týždňa do 25.12.2016 v celkovej sume 251,53 Eur, z toho DPH v sume 41,92 Eur. Žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou J. od K. s.r.o. č. XXX-X-XXXX zo dňa 28.12.2018 v sume 18.000,- Eur, z toho DPH v sume 3.000,- Eur, t.j. žalobca si uplatnil 72-krát vyššie odpočítanie DPH, než ako by si mohol uplatniť pri priamom obchodnom vzťahu so spoločnosťou L. U., s.r.o.

9. Žalovaný poukázal aj na to, že spoločnosť V. K. TV, spol. s r.o. U. Q., uskutočnila reklamnú kampaň v televízii U. pre žalobcu v inom zdaňovacom období (august 2015). Správca dane zistil, že cena za reklamnú kampaň bola stanovená od septembra do decembra 2015 mesačne základ dane ) v sume 175,- Eur, DPH v sume 35,- Eur. Žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry spoločnosti J. of K. s.r.o. č. XXX-X-XXXX zo dňa 28.12.2015 v sume 18.000,- Eur, z toho DPH v sume 3.000,- Eur, t.j. žalobca si uplatnil 86-krát vyššie odpočítanie DPH, než ako by si mohol uplatniť pri priamom obchodnom vzťahu.

10. Spoločnosť R. L. s.r.o. U. Q. fakturovala spoločnosti P. P., s.r.o. Q. odvysielanie reklamného spotu na veľkoplošných C. obrazovkách v U. Q. a v Q. v sume 240,- Eur, z toho DPH vo výške 40,- Eur, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2015. Žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z dvoch faktúr spoločnosti J. of K. s.r.o. z faktúry č. XXX-X-XXXX zo dňa 28.12.2015 za odvysielanie reklamného spotu na C. obrazovke v U. Q. od 01.12.2015 do 31.12.2015 v sume 12.000,- Eur, z toho DPH v sume 2.000,- Eur a z faktúry č. XXX-X-XXXX zo dňa 28.12.2015 na LED obrazovke na centrále spoločnosti A. S. U. Q. v období od 01.12.2015 do 31.12.2015 v sume 16.800,- Eur, z toho DPH v sume 2.800,- Eur. Žalobca si celkom uplatnil odpočítanie DPH v sume 4.800,- Eur, t.j. 120-násobne vyššie, ako by si mohol uplatniť pri priamo obchodnom styku. Podľa žalovaného takéto neprimerané navýšenie ceny počas obchodovania s reklamnými službami (len ich fakturovaním) preukazuje jednoznačnú nelogickosť v konaní žalobcu v rozpore so zásadami podnikania.

11. V prípade dodania reklamy v TV U. a na LED obrazovkách v U. Q. a A. S. U. Q. došlo k získaniu neoprávnenej daňovej výhody žalobcom z dôvodu, že do reálne odvysielaných reklamných kampaní v celkovej sume 427,- Eur boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti J. of K. s.r.o. Q., T. D. s.r.o. Q., FP A., s.r.o. S., ktoré reklamné služby medzi sebou postupne prefakturovali v takej výške, že žalobcovi navýšili sumu za reklamu z reálnych 427,- Eur (DPH v sume 83,67,- Eur) fakturovaných spoločnosti FP A., s.r.o. na sumu 64.800,- Eur (DPH v sume 10.800,- Eur). Z daňových priznaní DPH spoločností J. of K. s.r.o. Q., T. D. s.r.o. Q., FP A., s.r.o. S. je zrejmé, že vykazovali veľké príjmy a výdavky, ale reálne ani jedna z uvedených spoločností DPH vo sume vykázaných reklamných služieb do štátneho rozpočtu neodviedla. Spoločnosť P. P., s.r.o. Q. vykázala nízke sumy dodania tovarov a služieb, tieto sumy nie je možné porovnať s faktúrami, lebo ich správcovi dane nepredložila. Vlastná daňová povinnosť je vykázaná tak nízka, že v nej nie je zahrnutý rozdiel medzi sumami na faktúrach vo vloženom reťazci a sumami fakturovanými skutočnými dodávateľmi služieb. P. P. P., s.r.o. Q. od januára 2016 daňové priznania nepodáva, konateľom je občan Rumunska, daň je v tejto spoločnosti nevymožiteľná. Spoločnosti J. of K. s.r.o. Q. a FP A., s.r.o. S. zanikli zlúčením s inými spoločnosťami, aj v týchto spoločnostiach je daň nevymožiteľná. A. B. (konateľ spoločnosti T. D. s.r.o.) predložil dodatok k zmluve o realizácii reklamnej kampane, ktorá bola uzavretá 15.04.2015 v Bratislave zo dňa 27.04.2015 medzi spoločnosťami T. D. s.r.o. Q. a P. P., s.r.o. Q.. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosť P. P., s.r.o. Bratislava mala do 18.05.2015 obchodné meno L., s.r.o., aj táto skutočnosť poukazuje na dodatočné vystavovanie dokladov. Rozdiel v sume 516,- Eur. Tvrdenie svedkov, že nevyhotovovali písomný dodatok, lebo si veria, je v rozpore so Zmluvou o realizácii reklamnej kampane zo dňa 12.02.2015, podľa ktorej zmeny a doplnenia zmluvy vyžadujú formu písomných dodatkov, podpísaných oprávnenými osobami oboch zmluvných strán, inak budú neplatné. Za pozoruhodné považuje žalovaný aj plné moci, ktorými mal D. D., konateľ spoločnosti FP A. S. do jej zániku splnomocniť L. U. na zastupovanie spoločnosti FT A., s.r.o.

12. Žalovaný vyjadril názor, že správca dane preukázal vykonaným dokazovaním, že v predmetnej veci sa žalobca zúčastnil na obchode, z ktorého si uplatnil odpočítanie DPH bez toho, aby daň bola do štátneho rozpočtu odvedená. Vložením niekoľkých spoločností (J. of K. s.r.o., T. D. s.r.o., FP A., s.r.o., P. P., s.r.o.) medzi žalobcu a skutočných realizátorov reklamných služieb formálne došlo k naplneniu predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH, avšak z obsahu celej transakcie vyplýva, že došlo k vytvoreniu umelého reťazca spoločností za účelom získania daňovej výhody vo forme neoprávneného odpočítania DPH. V prípade žalobcu popri neexistujúcom zdaniteľnom obchode bol vytvorený existujúci (fakturačný) reťazec s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu pre žalobcu. Aj keď u reálnych poskytovateľov reklamných služieb objednala reklamu spoločnosť P. P., s.r.o., nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že išlo o konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu práve pre žalobcu. Do reťazca vložené spoločnosti reklamné služby len prefakturovali, daň však do štátneho rozpočtu neodviedli. DPH do štátneho rozpočtu neodviedla ani spoločnosť P., s.r.o. Q. ktorá mala reklamnú kampaň v TV U. a na LED obrazovkách v U. Q. a A. S. U. Q. lacno

nakúpiť a draho predať spoločnosti FP A., s.r.o. Na základe zistení správcu dane je možné prijať záver, že do zdaniteľného obchodu boli zapojené úmyselne. Povinnosťou správcu dane a následne žalovaného bolo posúdenie uzatvorených zmlúv a dokladov vo vzťahu k určeniu výšky dane, a to v ich vzájomnej súvislosti najmä s ohľadom na to, či nešlo o uzatvorenie zmlúv so snahou v konečnom dôsledku znížiť daňový základ, resp. uplatniť si neoprávnené odpočítanie dane.

13. Podľa názoru žalovaného v prejednávanej veci je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2013 zo dňa 14.01.2014, podľa ktorého uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu. Žalobca ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov napríklad zákon o DPH (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Odpočítanie dane nenastáva „ex lege,“ ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktorého právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry SD EÚ. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Žalovaný sa zaoberal otázkou, či nedošlo v konkrétnom prípade zo strany správcu dane k nepredvídateľnému mocenskému zásahu do právnej situácie žalobcu, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa žalobca mohol legitímne spoliehať. V prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že boli splnené obidve podmienky, pre ktoré nebolo žalobcovi možné priznať odpočítanie dane. Dodávateľ žalobcu reálne neodviedol do štátneho rozpočtu daň, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, t.j. niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. V zmluve uvedená suma medzi žalobcom a spoločnosťou J. s.r.o. je v takej istej sume, ako bola dohodnutá medzi spoločnosťou J. of K. s.r.o. a jej dodávateľom. Žalobca podľa žalovaného spĺňa aj druhú podmienku, t.j. vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku. Dodávateľ žalobcu vystavil žalobcovi faktúru formálne, s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Pokiaľ žalobca je jedinou osobou, ktorá z takto vytvoreného fakturačného reťazca má neoprávnenú výhodu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná.

14. To, že žalobca nemá v daňovom konaní povinnosť predložiť dôkazy o obchodných transakciách svojich dodávateľov, je podľa žalovaného síce pravda, avšak ak tieto obchodné transakcie sú vážne spochybnené a samotný žalobca iné dôkazy nepredloží, musí počítať s tým, že sa dostane do dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na odpočítanie dane. V tomto ohľade je potrebné, aby si žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou bol vedomý toho, že ak v obchodnom styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala by byť takáto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybnené (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/45/2014 zo 16.12.2015). V uvedenom rozsudku ďalej najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v zmysle rozsudku C-255/02 (W.).

15. Žalovaný v závere svojho písomného vyjadrenia k žalobe uviedol, že prevaha pochybností na strane správcu dane mala za následok prenos dôkazného bremena opäť na žalobcu. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť žalobcu zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo na samotnom žalobcovi, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody s dodávateľom neboli uskutočnené za účelom získania daňovej výhody resp., ktoré by vyvrátili spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane. Žalobca mal možnosť predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ sporných zdaniteľných obchodov a spôsob ich uskutočnenia, sa nijako neodlišujú od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedenými typmi služieb alebo jeho obchodných zvyklostí. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Žalovaný ukončil svoje vyjadrenie k správnej žalobe konštatáciou, že žalobca v dostatočnej miere nepreukázal, že zdaniteľný obchod deklarovaný na dodávateľských faktúrach nesie v sebe

ekonomický charakter obchodnej transakcie a nie je len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov v zmysle zákona o DPH nemá opodstatnenie. Na takúto transakciu nemožno v daňovom konaní prihliadať. Správca dane je povinný podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, uvedenej v § 3 ods. 3 daňového poriadku, hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, informácie a dôkazy spolu súvisiace. Nebolo preukázané, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH došlo k naplneniu zákonného pojmu dodanie služby ním deklarovaným dodávateľom. „Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH“ (viď právny záver Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-342/87 Y. W. BV a výklad článku 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia 77/388/EHS). Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre.

16. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou. Neuznal argumentáciu žalovaného, ktorou mechanicky poukazuje na uplatnenú výšku DPH. Ako už žalobca uviedol aj v žalobe, postupoval v súlade so zásadou poctivého obchodného styku vo vzťahu k svojmu dodávateľovi J. of K. s.r.o. a tiež si splnil všetky povinnosti vo vzťahu k štátu. Obchodná spolupráca žalobcovi priniesla lepšie hospodárske výsledky, a preto jej hodnotenie výlučne vo vzťahu k výške odvedenej DPH neobstojí. Takýto spôsob hodnotenia je totiž vytrhnutý z reality a správca dane ako aj žalovaný pri ňom berú do úvahy výlučne záujmy štátu, avšak neprihliadajú na oprávnené záujmy žalobcu, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 1 ods. 3 daňového poriadku. Ako podnikateľ totiž vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ktorej účelom je vytvorenie zisku, ktoré je v mnohých prípadoch spojené aj s vyššími počiatočnými investíciami. Mechanické porovnanie výšky DPH u žalobcu s výškou DPH u jeho subdodávateľov, s ktorými nebol ani v priamom obchodnom vzťahu, neobstojí. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že sa jedná o skutočnosti, ktoré sa stali známe až po poskytnutí služby. V prípade, ak žalovaný vyhodnotil dôkazy len z pohľadu ochrany finančných záujmov štátu, avšak nevzal vôbec do úvahy záujmy žalobcu, zasiahol do ústavou garantovaného práva žalobcu slobodne podnikať. Z tohto dôvodu neobstojí ani argument žalovaného, že DPH nebola zo strany subdodávateľov odvedená do štátneho rozpočtu. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca nemal možnosť a právne prostriedky ovplyvniť postup subdodávateľov. V prípade, ak však má správca dane podozrenia o splnení fiškálnych povinností zo strany subdodávateľov k štátu, tak je jeho povinnosťou, aby využil zákonné prostriedky, ktorými by tieto preveril. Nemôže však takéto podozrenia použiť v neprospech žalobcu bez toho, aby preukázal konkrétne skutočnosti, ktoré by ich potvrdili a tiež potvrdili, že žalobca mal o nich vedomosť.

17. Podľa žalobcu nemožno akceptovať ani poukazovanie žalovaného na následné zmeny v osobách konateľov spoločností subdodávateľov a na zlúčenia týchto spoločností s inými, ktoré skutočnosti majú preukazovať, že došlo k vzniku neoprávnenej daňovej výhody. Ide totiž tiež o skutočnosti, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, pričom tieto nastali až potom, ako bola obchodná spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou J. of K. s.r.o. dojednaná a tiež potom ako sa zrealizovala. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/109/2015 zo dňa 17.05.2016, podľa ktorého „prípadnú zodpovednosť žalobcu za výber obchodných partnerov treba hodnotiť podľa okolností, ktoré tu boli v čase realizácie zdaniteľného obchodu. Neskoršiu nekontaktnosť dodávateľských spoločností ako samostatných a od žalobcu nezávislých obchodných spoločností žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a preto mu nemôže byť kladená za vinu.“

18. Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného o aplikovateľnosti záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2013 zo dňa 14.01.2013 na prejednávanú vec. Závery, na ktoré žalovaný poukazuje, sú úplne vytrhnuté z kontextu a vychádzajú z absolútne odlišných skutkových zistení. Žalovaným označený rozsudok totiž vychádza z tej skutkovej situácie, keď samotný dodávateľ, s ktorým daňový subjekt nadviaže obchodnú spoluprácu, poprie, že by k zdaniteľnému plneniu malo dôjsť. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri formulovaní svojho právneho záveru bral do úvahy tú skutočnosť, že domnelý obchodný partner ani len nepodniká v oblasti, ktorá má byť predmetom obchodnej spolupráce. V prejednávanej veci sú však skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, absolútne odlišné. Ako už bolo vyššie uvedené, tak žalobca predložil správcovi dane viaceré listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že zdaniteľný obchod medzi ním a dodávateľom J. of K. s.r.o. sa uskutočnil, čo napokon potvrdil aj samotný dodávateľ. Pochybnosti, na ktoré žalovaný poukazuje, sa vôbec netýkajú obchodnej spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom J. of K. s.r.o.,

ale skutočností, ktoré sa týkajú ďalších subdodávateľov, pričom ich vyvodzuje zo skutočností, ktoré nastali až potom ako došlo k obchodnej spolupráci. Je nepochybné, že tieto okolnosti nemohol žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť, keďže účastníkom tohto právneho vzťahu nebol. Žalobca pri obchodnej spolupráci s dodávateľom J. of K. s.r.o. postupoval v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a s odbornou starostlivosťou. V čase, keď sa obchodná spolupráca uskutočnila, tak obchodná spoločnosť J. of K. s.r.o. si riadne plnila všetky svoje povinnosti, pričom jej predmetom podnikania bola aj reklamná činnosť. Rovnako v tomto čase nebol dodávateľ J. of K. s.r.o. evidovaný v registri subjektov vedeným žalovaným, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH. V čase obchodnej spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla spochybniť dôveryhodnosť dodávateľa J. of K. s.r.o. Žalovaný pritom doposiaľ neuviedol žiadnu takú konkrétnu skutočnosť, ktorá by bola schopná tvrdenia žalobcu spochybniť. Napokon je potrebné poukázať na to, že v tomto prípade je plne opodstatnené použitie európskej judikatúry, čo je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, na ktorý žalobca poukazoval už v podanej žalobe.

19. Žalobca vyjadril nesúhlas aj s tvrdením žalovaného, že by žalobca mal mať vedomosť o svojom podiele na daňovom úniku. Jedná sa podľa žalobcu o nové tvrdenie žalovaného, ktoré v napadnutom rozhodnutí neuviedol. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal vedieť o fiktívnosti zdaniteľného obchodu z dôvodu, že dodávateľ J. of K. s.r.o. neodviedol žiadnu DPH do štátneho rozpočtu, neobstojí. Žalobca je súkromnou osobou a údaje uvádzané v daňovom priznaní podliehajú daňovému tajomstvu a do času, kým správca dane začne daňovú kontrolu, k nim žalobca nemal prístup. Žalobca teda nevedel, či a v akej výške dodávateľ J. of K. s.r.o. odviedol R. do štátneho rozpočtu, čo samo osobe vylučuje vedomosť žalobcu o tom, že zdaniteľný obchod by mal byť fiktívny. Žalobca označil za neprípustné, aby žalovaný svoje závery zdôvodnil len ochranou fiškálnych záujmov štátu a vôbec nevzal do úvahy ochranu základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.

20. Podľa názoru žalobcu nemožno akceptovať ani tvrdenie žalovaného, že by obchodná spolupráca medzi ním a dodávateľom J. of K. s.r.o. nebola ekonomicky opodstatnená, keď poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16.12.2015. V citovanom rozsudku bola riešená skutkovo odlišná situácia, keď bola poskytnutá len jediná reklamná služba, a to reklama v rádiu, ktorej okolnosti si daňový subjekt dojednával priamo s výrobcom reklamy. V tomto prípade tomu tak nie je, keďže dodávateľ J. of K. s.r.o. poskytol žalobcovi komplexné reklamné služby, ktoré pozostávali z viacerých samostatných služieb. Časť z nich zabezpečil priamo dodávateľ J. of K. s.r.o. Žalobca pritom nebol v priamom kontakte s jednotlivými subdodávateľmi a všetky podmienky spolupráce riešil len s dodávateľom J. of K. s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16.12.2015 v prejednávanej veci neaplikovateľné. Žalobca pritom už aj v žalobe jasne opísal dôvody spolupráce s dodávateľom J. of K. s.r.o. a jej ekonomickú opodstatnenosť.

21. Žalobca napokon v replike namietol aj názor žalovaného o tom, že v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov je výlučne na správcovi dane, ako dôkazy vyhodnotí a určí, akú má ktorý dôkaznú hodnotu. Žalobca rešpektuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, avšak táto musí vychádzať z pravidiel formálnej logiky, pričom závery, ku ktorým dospeje správca dane, musia prameniť zo skutočne vykonaného dokazovania a správca dane sa musí dostatočne vysporiadať so všetkými okolnosťami, ktoré počas konania vyšli najavo, aby boli jeho závery preskúmateľné. V tomto prípade tomu tak však nebolo, keďže žalovaný svoje závery v napadnutom rozhodnutí opiera o také skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaných dôkazov. Žalobca na toto spochybnenie poukázal už v žalobe, pričom žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí poukázal na výpovede svedkov Petra Y., D.. P. N., F. C. a L.. D. Vargu, ktoré v tomto konaní ani neboli vykonané, čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

22. V duplike žalovaný zhrnul svoju doterajšiu argumentáciu. Zdôraznil, že pri posudzovanom zdaniteľnom obchode došlo k daňovému úniku. Tento daňový únik je dôsledkom podvodného konania žalobcu, jeho dodávateľa - spoločnosti J. of K. s.r.o. - ktorý len prefakturoval poskytnuté služby so symbolickým navýšením, ktoré malo obsahovať ďalšie služby a tiež je dôsledkom konania subdodávateľa - spoločnosti P. P., s.r.o., ktorá neodviedla daň do štátneho rozpočtu. Žalobca mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na konaní poznačenom podvodom. Žalovaný sa zaoberal vedomosťou platiteľa o zapojení do podvodného reťazca. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania

povinnej miery opatrnosti v obchodovaní podnikateľských subjektov, mal byť pri uskutočňovaní svojich obchodných transakcií obozretný a vyberať si obchodných partnerov zodpovedne a s náležitou starostlivosťou. Správca dane v súlade s daňovým poriadkom, so zákonom o DPH a s právom Európskeho spoločenstva požadoval, aby sa žalobca ako odberateľ uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov. Žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Práve naopak, žalobca bol tým článkom, ktorý si uplatnil nadmerný odpočet. Povinnosťou správcu dane bolo posúdenie uzatvorených zmlúv a dokladov vo vzťahu k určeniu výšky dane, a to v ich vzájomnej súvislosti najmä s ohľadom na to, či nešlo o uzatvorenie zmlúv so snahou, v konečnom dôsledku, znížiť daňový základ. Správca dane pri vyhodnocovaní dôkazov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, neprihliadal.

23. Žalovaný označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného. Žalovaný sa s vedomosťou žalobcu o zapojení do daňového úniku vyrovnal na strane 21 napadnutého rozhodnutia, pričom v celom svojom rozhodnutí popísal zistený skutkový stav, tento vyhodnotil, riadne odôvodnil so záverom, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je správne a preto ho potvrdil. Vo vyjadrení žalovaného nie sú žiadne nové závery ani skutočnosti, len precízne vyrovnanie sa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe. Ani námietka žalobcu, že poukázal na výpovede svedkov, ktoré v tomto konaní neboli vykonané, nemôže mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný poukázal na dôkazy známe mu z jeho činnosti v inom daňovom konaní, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený už počas konania za zdaňovacie obdobie august 2015. Žalovaný neuprel žalobcovi žiadne práva, žalobca o vykonaných dôkazoch vedel, mal možnosť sa s nimi zaoberať a tiež sa k nim vyjadriť už v daňovom konaní za zdaňovacie obdobie august 2015.

24. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení žalobcovi, vykonal vo veci pojednávanie, nakoľko to požadoval žalobca. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na obsahoch svojich písomných podaní. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že prípadná vedomosť žalobcu o podvodnom konaní, resp. zneužívajúcom konaní, nebola správnymi orgánmi preukázaná. V konaní došlo k procesným pochybeniam, a ktoré poukázal v žalobe. Taktiež poukázal na použitie výpovedí svedkov vypočutých k inému zdaňovaciemu obdobiu. Obsah týchto výsluchov nie je zaznamenaný ani v protokole o daňovej kontrole ani v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane, pričom až žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na tieto výpovede a vyhodnocuje ich ako dôkazy. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní k uvedeným svedeckým výpovediam skonštatovala, že hoci boli títo svedkovia vypočutí v konaní týkajúceho sa iného zdaňovacieho obdobia, nie je z hľadiska efektívnosti daňového konania potrebné v každom zdaňovacom období týchto svedkov opätovne predvolávať a vypočúvať. Okrem toho žalobca bol v konaní, v rámci ktorého boli títo svedkovia vypočúvaní, o ich výsluchoch vždy upovedomený, avšak sa ich nezúčastnil. Otázkou vedomosti žalobcu o podvodnom konaní, resp. zneužívajúcom konaní, a prípadnej vedomosti žalobcu o tom, sa žalovaný zaoberal na str. 21 napadnutého rozhodnutia.

25. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.07.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 10.800,- Eur na DPH znížením nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 zo sumy 57.446,50 Eur na sumu 46.646,50 Eur.

26. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol

č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.12.2016. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca si za zdaňovacie obdobie december 2015 uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou J. s.r.o., A. XX, Q., IČO: XX XXX XXX, na základe Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015. Odpočet bol uplatnený:

- z faktúry č. XXX-X-XXXX, dátum dodania 28.12.2015, základ dane 15.000,- Eur, DPH 3.000,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- z faktúry č. XXX-X-XXXX, dátum dodania 28.12.2015, základ dane 15.000,- Eur, DPH 3.000,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- z faktúry č. XXX-X-XXXX, dátum dodania 28.12.2015, základ dane 14.000,- Eur, DPH 2.800,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- z faktúry č. XXX-X-XXXX, dátum dodania 28.12.2015, základ dane 10.000,- Eur, DPH 2.000,- Eur, predmet: reklamná kampaň

27. Konateľ spoločnosti J. of K. s.r.o. - J. F. - bol predvolaný správcom dane ako svedok (11.05.2016). Žalobca bol o termíne výsluchu upovedomený, avšak sa výsluchu nezúčastnil. Svedok potvrdil, že faktúry č. XXX-X-XXXX, č. XXX-X-XXXX, č. XXX-X-XXXX a č. XXX-X-XXXX vystavila spoločnosť J. of K. s.r.o., vystavil ich on osobne, podpísal ich a odtlačok pečiatky patrí pečiatke spoločnosti, ktorú používajú. Predmetné faktúry má jeho spoločnosť zaúčtované účtovníctve, DPH z týchto plnení bola odvedená. Spoločnosť žalobcu faktúry uhradila prevodom dňa 03.02.2016 na účet spoločnosti vedený v A., a.s. Obchodná spolupráca so žalobcom prebiehala a základe vzájomnej dohody, uzatvorenej zmluvy a dodatku k zmluve, ktoré správcovi dane predložil. Svedok jednal priamo s pánom F., s ktorým sa osobne pozná. K faktúram č. XXX-X-XXXX a č. XXX-X-XXXX uviedol, že pán F. mu zadal, čoho by sa reklama mala týkať a on spolupracoval so spoločnosťou T. D. s.r.o., konkrétne s pánom B., ktorý to zabezpečil. Pravdepodobne reklamu zabezpečil pán B. subdodávateľsky. Reklama zahŕňala reklamný spot v televízií U. a U. TV. A. spoty zabezpečil pán B., svedok nevedel uviesť, či to bola priamo natáčať niektorá z televízií, nezaujímal sa o to. Jeho úlohou bolo zabezpečiť to pre žalobcu a odkontrolovať si, či sa reklama vysielala. Kontrola odvysielania prebiehala tak, že si to odkontroloval v televízií sledovaním reklamy, ktorá bola odvysielaná 3 až 4 krát do týždňa na každej z televízií. Fakturácia pre žalobcu v zmysle vystavených faktúr zahŕňala len prefakturovanie návrhu, zabezpečenia a realizácie reklamnej kampane a reklamných spotov, nie ich konkrétnu realizáciu. Realizácia reklamných spotov bola uhradená obchodnému partnerovi, ktorý ich dodal, teda spoločnosti T. D. s.r.o. K faktúram č. XXX- X-XXXX a č. XXX-X-XXXX svedok uviedol, že obdobným spôsobom bola realizovaná aj reklama na LED obrazovke v U. Q. a v Q.. Všetko mal zabezpečiť dodávateľ - spoločnosť T. D. s.r.o. D. spoty sú zachytené na CD nosiči dát. Svedok ďalej uviedol, že prípravu, návrhy a realizáciu letákov vykonal on sám osobne pomocou výpočtovej techniky a distribúciu letákov zabezpečil s rodinnými príslušníkmi. Letáky boli distribuovaná v okresoch U., U. Q., I. do poštových schránok. Distribuoval ich on so synmi autami, ktoré má ich spoločnosť v prenájme. Správcovi dane neskôr predložil vzor letákov. Faktúra za výrobu letákov bola vystavená v mesiaci november 2015 a bola uhradená. Svedok tiež správcovi dane predložil faktúry vystavené spoločnosťou T. D. s.r.o.

28. Správca dane vypočul svedka A. B. - konateľa spoločnosti T. D. s.r.o. Žalobca bol o termíne výsluchu svedka upovedomený, avšak sa ho nezúčastnil. Svedok potvrdil zabezpečenie reklamných služieb pre spoločnosť J. of K. s.r.o. na základe Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa XX.XX.XXXX. Jednalo sa o realizáciu reklamnej kampane v okresoch U., U. Q., I. a Q. za účelom zviditeľnenia činnosti dopravnej firmy C. L. U. s.r.o. a spropagovania otvorenia čerpacej stanice v areáli sídla tejto spoločnosti. Za reklamné služby vystavil spoločnosti J. of K. s.r.o., kde jednal s pánom F., nasledovné faktúry:

- faktúra č. XXXXXXXXX, dátum dodania 22.12.2015, základ dane 14.700,- Eur, DPH 2.940,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- faktúra č. XXXXXXXXX, dátum dodania 22.12.2015, základ dane 14.700,- Eur, DPH 2.940,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- faktúra č. XXXXXXXXX, dátum dodania 22.12.2015, základ dane 13.720,- Eur, DPH 2.744,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- faktúra č. XXXXXXXXX, dátum dodania 22.12.2015, základ dane 9.800,- Eur, DPH 1.960,- Eur, predmet: reklamná kampaň. Faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti T. D. s.r.o., boli uhradené prevodom na účet spoločnosti a DPH z predmetných zdaniteľných plnení bola odvedená. Svedok A. B. uviedol, že celú reklamnú kampaň zabezpečil prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti FP A., s.r.o., kde jednal s jej konateľom pánom U.. Svedok si fyzicky odkontroloval, či sú reklamné spoty na LED obrazovke odvysielané, keďže

v U. Q. býva. Spoločnosť T. D. s.r.o. má sídlo v Q., preto si to mohol skontrolovať aj tam. Rovnako tak si skontroloval odvysielanie spotov v TV U. a U. TV. Išlo k reklamné spoty týkajúce sa automobilovej prepravy spoločnosti C. L. s.r.o., predaj štrkopieskov, lomového kameňa. V televíziách boli iné reklamné spoty ako na C. obrazovkách.

29. Správca dane následne preveroval obchodný vzťah medzi spoločnosťami T. D. s.r.o. a jej dodávateľom - spoločnosťou FP A., s.r.o. na základe nasledovných faktúr vystavených spoločnosťou FP A., s.r.o. pre odberateľa T. D. s.r.o.:

- faktúra č. XXVFXXXXXX, dátum dodania 21.12.2015, základ dane 14.260,- Eur, DPH 2.852,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- faktúra č. XXVFXXXXXX, dátum dodania 21.12.2015, základ dane 14.260,- Eur, DPH 2.852,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- faktúra č. H., dátum dodania 21.12.2015, základ dane 13.450,- Eur, DPH 2.690,- Eur, predmet: reklamná kampaň,

- faktúra č. XXVFXXXXXX, dátum dodania 21.12.2015, základ dane 9.500,- Eur, DPH 1.900.,- Eur, predmet: reklamná kampaň.

30. Správca dane vypočul ako svedka D. D., konateľa spoločnosti J. K., s.r.o., ktorá sa stala nástupníckou spoločnosťou po spoločnosti FP A., s.r.o. O termíne výsluchu svedka bol žalobca upovedomený, avšak sa ho nezúčastnil. Svedok bol súčasne aj bývalým konateľom spoločnosti FP A., s.r.o. Keď svedka správca dane informoval, že mal byť konateľom spoločnosti FP A., s.r.o. v období od 22.11.2015 do 21.02.2016, uviedol, že sa mu to nezdá a musí si to preveriť. Za konateľstva v spoločnosti FP A., s.r.o. nevykonávala spoločnosť žiadnu podnikateľskú činnosť. K spolupráci medzi spoločnosťami T. D. s.r.o. a FP A., s.r.o. v zdaňovacom období december 2015 sa vyjadril, že za obdobie, kedy bol konateľom spoločnosti FP A., s.r.o., určite nespolupracoval so spoločnosťou T. D. s.r.o. a túto spoločnosť ani nepozná. Faktúry č. XXVFXXXXXX, č. XXVFXXXXXX, č. XXVFXXXXXX a č. XXVFXXXXXX, on nevystavoval, nepodpisoval, ani ich predtým nevidel. Spoločnosť C. L. U. s.r.o. nepozná, nikdy s ňou nespolupracoval. Na ďalšom ústnom pojednávaní svedok správcovi dane oznámil, že našiel plnomocenstvo udelenú L. U. na zastupovanie FP A., s.r.o. Toto plnomocenstvo bolo vystavené z dôvodu, aby si pán U. ako bývalý konateľ dokončil svoje potrebné záležitosti v spoločnosti FP A., s.r.o. Splnomocnenie, ktoré predložil, neobsahovala dátum ani podpis. Na otázku, prečo o plnomocenstve správcu dane neinformoval na predchádzajúcom ústnom pojednávaní, svedok D. D. uviedol, že táto skutočnosť ušla jeho pozornosti. Na plnú moc natrafil pri hľadaní dokladov týkajúcich sa zlúčenia spoločností. O obchodných transakciách uskutočňovaných pánom U. svedok vedomosť nemal.

31. Po vykonaní vyššie uvedených dôkazov, vrátane listinných, správca dane vyhotovil protokol zo dňa 28.12.2018, v ktorom poukázal na to, že obchodná spoločnosť FP A., s.r.o., stojaca na začiatku vytvoreného reťazca dodávateľov a subdodávateľov, nepredložila účtovné a daňové doklady, z ktorých by bolo možné potvrdiť reálnosť týchto tvrdení, nakoľko osoba oprávnená konať za spoločnosť sa vyjadrila, že spoločnosť nevykonáva a nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, t.j. nemá k dispozícii účtovné a daňové doklady spoločnosti. Napriek tejto skutočnosti spoločnosť T. D. s.r.o. deklarovala prijatie predmetných reklamných služieb od spoločnosti FP A., s.r.o. predložením dodávateľských faktúr. D. D. ako bývalý konateľ spoločnosti FP A., s.r.o. síce správcovi dane dodatočne predložil splnomocnenie udelené L. U. za účelom dokončenia spornej obchodnej transakcie, avšak správca dane to vzhľadom na jeho predchádzajúcu výpoveď vyhodnotil ako účelové. Z dôvodu rozdielnych tvrdení obchodných spoločností T. D. s.r.o. a FP A., s.r.o. neboli odstránené pochybnosti správcu dane o skutočnej realizácii poskytnutých reklamných služieb.

32. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania, zohľadniac tým aj návrh právneho zástupcu žalobcu, vypočul svedka L. U. - bývalého konateľa spoločnosti FP A., s.r.o. Doklady spoločnosti FP A., s.r.o. správcovi dane nepredložil, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi, avšak správcovi dane potvrdil spoluprácu so spoločnosťou T. D. s.r.o. a verifikoval faktúry vystavené spoločnosťou FP A., s.r.o. pre odberateľa T. D. s.r.o., ktoré svedkovi pri ústnom pojednávaní správca dane predložil. Keď skončil s funkciou konateľa v spoločnosti FP A., s.r.o., mal dohodu s novým konateľom pánom D., že dokončí do konca roka 2015 obchod realizovaný so spoločnosťou T. D. s.r.o. Za tým účelom mu aj novým konateľom bolo udelené písomné splnomocnenie. Za účelom realizácie reklamných služieb v prospech spoločnosti C. L. U. s.r.o. navštívil lokálne televízie v U. a v U. Q. a spoločnosť R. L. s.r.o. v Q.. Uvedená spoločnosť vyrobila a zabezpečila odvysielanie spotov na LED obrazovkách umiestnených na športovej hale v U.

Q. a na športovej hale umiestnenej na S. U. v Q.. V TV U. jednal s pánom F., po jeho odchode s pani L.. V TV U. jednal s pánom Y. a v spoločnosti R. L. s.r.o. s pánom C..

33. Na žiadosť právneho zástupcu žalobcu boli za jeho účasti opätovne vypočutí aj svedkovia J. F. a A. B., ktorí zotrvali na obsahu svojich predchádzajúcich výpovedí vykonaných bez účasti žalobcu, resp. jeho zástupcu.

34. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.07.2017 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 10.800,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015, znížením nadmerného odpočtu zo sumy 57.446,50 Eur na sumu 46.646,50 Eur, dôvodiac porušením ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane poukázal na to, že výpovede všetkých zúčastnených svedkov nie sú pre účely správy daní postačujúce, svedkovia svoje stanoviská k dodaniu služieb potvrdili len v konštruktívnej rovine, účtovné aj daňové doklady subdodávateľských spoločností neboli z ich strany predložené, nakoľko sa jedná o nekomunikujúce daňové subjekty, ktoré v súčasnosti už neexistujú z dôvodu zlúčenia do iných obchodných spoločností a správcovi dane sa nepodarilo získať požadované účtovné a daňové doklady. Správca dane nemá za objektívne preukázané reálne plnenie, nakoľko nebola predložená účtovná a daňová evidencia subdodávateľa v reťazci, že vznikla daňová povinnosť. Podľa správcu dane žalobca v dostatočnej miere nepreukázal, že zdaniteľné plnenia deklarované na faktúrach, mu poskytla spoločnosť J. of K. s.r.o. Tieto v sebe nenesú ekonomický charakter obchodnej transakcie a sú len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov v zmysle zákona o DPH nemá opodstatnenie. Svedecké výpovede konateľov dodávateľa a subdodávateľov neboli podložené dôkazmi preukazujúcimi reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, ale boli len tvrdeniami o týchto skutočnostiach, pretože ani jedna z dodávateľských obchodných spoločností nemá zamestnancov, ani technické zabezpečenie pre realizáciu reklamných služieb. Správca dane tiež poukázal na osobu D. D., posledného konateľa spoločnosti FP A., s.r.o., ktorý najskôr poprel akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťou T. D. s.r.o., no pri neskoršom výsluchu predložil správcovi dane plnomocenstvo dané bývalému konateľovi spoločnosti za účelom dokončenia rozbehnutých obchodov do spoločnosťou T. D. s.r.o.

35. Správca dane v rozhodnutí skonštatoval, že zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej daňovej výhody v oblasti DP. Zdaniteľné obchody deklarované zo strany dodávateľa pre platiteľa a zároveň zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých je uvedená tuzemská spoločnosť ako dodávateľ tovaru majú čisto umelý charakter s cieľom získať neoprávnené odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie. Platiteľ je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Platiteľ získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z dodania reklamných služieb, z ktorých nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu u subdodávateľa FP A., s.r.o.

36. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že disponuje faktúrami vystavenými podľa § 71 zákona o DPH. Má za to, že pri fakturovaných reklamných službách došlo na strane dodávateľa k vzniku daňovej povinnosti. Reklamné služby boli reálne dodané, čo je preukázané dôkazmi. Reklamné služby žalobca použil na účely svojej podnikateľskej činnosti ako platiteľ dane. Z výpisov z účtov je zrejmé, že žalobca dodávateľovi uhradil cenu za dodané služby vrátane DPH. Žalobca, ktorý všeobecne poukázal aj na povinnosť rešpektovať právo EÚ, dospel k záveru, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočet DPH uniesol svoje dôkazné bremeno, vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť, v nadväznosti na čo poukázal na rozsudky NS SR vo veciach 3Sžf/23/2011, 3Sžf/1/2011 a 8Sžf/92/2014. Vypočutí svedkovia potvrdili skutočnosti uvádzané platiteľom, konateľ spoločnosti J. of K. s.r.o. J. F. opísal obchodný vzťah medzi touto spoločnosťou a platiteľom, ako aj so spoločnosťou T. D. s.r.o., prostredníctvom ktorej zabezpečoval väčšiu časť reklamných služieb pre platiteľa. A. B., konateľ spoločnosti T. D. s.r.o., opísal obchodnú spoluprácu zhodne s výpoveďou J. F., reklamnú kampaň zabezpečil prostredníctvom spoločností FP A., s.r.o., ktorej uhradil odplatu za poskytnuté služby. Obchodnú spoluprácu potvrdil aj L. U., konateľ tejto obchodnej spoločnosti v čase dojednania obchodnej spolupráce, ktorý reálne zabezpečil reklamné služby. Svedok D. D. pritom v rámci svojej výpovede logicky vysvetlil, z akého dôvodu opomenul predložiť plnú moc pre L. U. v rámci svojho výsluchu. Podľa platiteľa správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku, keď neobjasnil náležitým

spôsobom skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré bol povinný preukázať a následne to vyhodnotil v neprospech platiteľa.

37. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.10.2017 žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil. Prevzal a osvojil si skutkové zistenia správcu dane a na ne aplikované právne úvahy a závery. K rozsahu dokazovania v daňovom konaní žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaný vo veci sp. zn. 3Sžf/24/2012, podľa záverov ktorého správca dane je oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Nad rámec odôvodnenia správcu dane žalovaný poukázal na skutkové zistenia z daňového konania týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2015. Tieto z iného daňového konania prevzaté informácie do napadnutého rozhodnutia sa pochádzali z výsluchov F. C., U. Y., D.. P. N. a L.. D. F., konateľov alebo zástupcov spoločností, ktorí reklamné spoty propagujúce spoločnosť C. L. U. s.r.o. reálne vyrobili a zabezpečili ich prezentáciu v lokálnych televíziách a na C. obrazovkách.

38. Svedok F. C., konateľ spoločnosti R. L. s.r.o. v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia august 2015 uviedol, že pán Q. ho kontaktoval za účelom reklamnej kampane, ktorá sa týkala žalobcu. V roku 2015 s ním riešil reklamné kampane aj pre iné spoločnosti. Na túto reklamnú kampaň primárne tvorili reklamný spot týkajúci sa čerpacej stanice žalobcu, ktorý bol odvysielaný na LED obrazovkách. Jednal iba s pánom Q.. Reklamná kampaň sa týkala obdobia od marca do augusta 2015. Jednalo sa o výrobu spotu a jeho uverejnenie na ozvučených LED obrazovkách A. S. piesky a v U. Q.. Výroba spotu prebieha tak, že na základe podkladov dodaných objednávateľom vytvoril text, ktorý sa dá nahrať a pán Q. schválil jeho znenie. Následne F. C. spojil text so zvukom a vytvoril reklamný spot. Po vytvorení ho poslal pánovi Q. na schválenie a po schválení ho mohol uverejniť. Pán Q. mu dal fotky a svedok vytvoril text, ktorého znenie čerpal z webovej stránky žalobcu. Text nahovoril druhý spoločník I. L.. F. C. pozná pána U., tento kontaktoval F. C. za účelom reklamnej kampane, ktorá sa týkala žalobcu. Za účelom zviditeľnenia činnosti dopravnej firmy - žalobcu a spropagovania otvorenej čerpacej stanice v areáli sídla žalobcu vytvorili nový reklamný spot, propagujúci kamenivo, na výrobu ktorého mu dal podklady pán U.. Reklamná kampaň sa týkala obdobia od septembra do decembra 2015. Jednalo sa o uverejnenie reklamných spotov na LED obrazovkách v U. Q. a v Q.. Spolupráca prebiehala podobne ako s pánom Q.. P. R. L. s.r.o. vystavila nájomné zmluvy a faktúry za prenájom LED obrazoviek. Výroba spotu nebola fakturovaná, spot bol vyrobený grátis v rámci reklamnej kampane. Predmetom fakturácie bol reklamný priestor na LED obrazovke. Z predložených dokladov vyplýva, že od 01.03.2015 do 30.06.2015 bol objednávaný priestor iba v U. Q. a od 01.07.2015 bol objednávaný reklamný priestor aj v Q.. V Q. bola prevádzka LED obrazovky spustená až od júla 2015. So žalobcom osobne nespolupracoval, všetko riešil prostredníctvom pána Q. a pána U.. Mediálny plán neexistuje, je vytvorená reklamná slučka v rámci ktorej sú odvysielané spoty viacerých spoločností. Cena bola dohodnutá na osobnom stretnutí. Spoločnosť R. L. s.r.o. U. Q. má stanovenú štandardnú cenu 100,- Eur za mesiac za plochu. F. C. predložil nájomnú zmluvu zo dňa 08.07.2015 uzavretú so spoločnosťou P. P., s.r.o. Q., predmetom je prenájom reklamnej LED obrazovky umiestnenej na športovej hale na sídlisku P. a na S. U. v Q.. Objem uverejnenej reklamnej kampane je stanovený na 100 spustení reklamného spotu za jeden deň. Nájomcovi bude uverejňovaný ozvučený spot s dĺžkou 30 sekúnd, predmet nájmu sa prenajíma na dobu určitú od 01.08.2015 do 31.08.2015. Cena za nájom bola stanovená v sume 200,- Eur + daň. Predložená bola aj faktúra č. XXXXXXX zo dňa 21.09.2015, ktorou spoločnosť R. L. s.r.o. U. Q. fakturovala spoločnosti P. P., s.r.o. Q. odvysielanie reklamného spotu na veľkoplošnej LED obrazovke v U. Q. a v Q. podľa dohodnutej zmluvy v sume 240,- Eur, z toho daň vo výške 40,- Eur.

39. Svedok U. Y. - konateľ spoločnosti V. K. TV, spol. s r.o. - v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia august 2015 uviedol, že spoločnosť zabezpečovala regionálne televízne vysielanie, výrobu a predaj nahratých a zvukových záznamov, propagačnú a reklamnú činnosť. V roku 2015 spoločnosť mala 3 zamestnancov. Od klienta požadujú nejaké podklady, spoločnosť následne pripraví konkrétny text vrátane scenára reklamy a po odsúhlasení pristúpi k výrobe, pošle kameramana, ktorý natočí zábery, následne to zostrihajú, doplnia hovoreným textom, titulkami. Takáto reklama ide znova na odsúhlasenie zákazníkovi. Odsúhlasenie reklamy, čo sa týka odvysielania, prebieha individuálne. Spoločnosť má orientačné ceny podľa počtu odvysielaní, čím viac odvysielaní, tým dáva spoločnosť nižšie ceny. Zmluvy sa väčšinou neuzatvárajú. Štandardne sa cena nemení a nemení sa ani počet odvysielaných spotov. Taktiež sa nestáva, že by sa cena menila z dôvodu zvýšených nákladov. Reklama propagujúca žalobcu bola objednaná v období marec až august 2015 spoločnosťou P. P., s.r.o. Q., cena reklamy bola stanovená na 100,- Eur za každý mesiac. V období september až

december 2015 objednala reklamu spoločnosť FP A., s.r.o., cena reklamy za zvýšený počet spotov bola 175,- Eur mesačne. Svedok si nepamätal, s kým za uvedené spoločnosti jednal. S uvedenými spoločnosťami nemala spoločnosť V. K. TV, spol. s r.o. uzatvorenú zmluvu. Text reklamy a realizovanie, resp. natočenie reklamných spotov, vykonali zamestnanci V. K. TV, spol. s r.o. Spoločnosť odvysielanie spotov nepreukazovala, len na požiadanie zasiela klientom DVD a mediaplán. K reklame pre platiteľa boli uskutočnené dve jednania, ku každej faktúre sa uskutočnilo jedno jednanie so zástupcami vyššie uvedených spoločností, ktoré reklamu objednali. Spoločnosť V. K. TV, spol. s r.o. nejednala nikdy priamo so zástupcom žalobcu. Spoločnosť V. K. TV, spol. s r.o. vystavila pre spoločnosť P. P., s.r.o. Q. faktúru č. N zo dňa 31.08.2015, ktorou fakturovala na základe zmluvy zo dňa 27.04.2015 odvysielanie reklamnej kampane v cene 720,- Eur, z toho DPH v sume 120,- Eur a faktúru č. N zo dňa 05.10.2015, ktorou fakturovala odvysielanie reklamnej kampane v cene 840,- Eur, z toho DPH v sume 140,- Eur. Faktúry boli zaplatené v hotovosti, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 03.09.2015 a 07.10.2015. Mediaplán platiteľa je tabuľka s dátumami odvysielania reklám od 03.03.2015 do 31.12.2015.

40. Svedok D.. P. N. - splnomocnený zástupca spoločnosti L. U., s.r.o. - v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia august 2015 uviedol, že spoločnosť L. U., s.r.o. vystavila za odvysielanie reklamy žalobcu v období marec až december 2015 faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 spoločnosti FP A., s.r.o. za odvysielanie „reklamného spotu C. v dĺžke 37 s.“ v U. a faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 13.10.2015 priamo pre žalobcu za „inzerciu vo videotexte" U. televízie. Faktúra č. XXXXXXXX bola uhradená v hotovosti a faktúra č. XXXXXXXX nebola do spísania zápisnice uhradená. Spoločnosť L. U., s.r.o. mala X zamestnancov. Na základe požiadavky klientov sa pripravia návrhy, dojedná sa ústne obdobie a obsah reklamy a po odsúhlasení textov sa natočia reklamy. Služby subdodávateľov spoločnosť nevyužívala. Spoločnosť má cenník za odvysielanie obrazovej reklamy podľa dĺžky spotu a podľa počtu opakovaní, za ktorý je stanovená cena. Reklama za obdobia marec až december 2015 na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 vystavenej pre spoločnosť FP A., s.r.o. bola objednaná osobne, dvoma pánmi, ktorých mená si už svedok nepamätal. Cena reklamy bola stanovená v zmysle cenníka, a to v hodnote 251,53 Eur. Písomná zmluva nebola uzavretá. Text reklamy, jej realizáciu a natočenie reklamných spotov vykonali redaktor U. W. a kameraman L. S.. D.. N. sa nevedel vyjadriť k obchodným jednaniam ohľadne reklamy žalobcu, t.j. či spoločnosť L. U., s.r.o. jednala priamo so zástupcom žalobcu. Svedok predložil správcovi dane faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2015, dátum dodania 25.12.2015, vystavenú pre spoločnosť FP A., s.r.o. za odvysielanie „reklamného spotu C. v dĺžke 37 s.“ v U. magazíne celkom 17 x od 36. týždňa do 25.12.2016 v sume 251,53 Eur, z toho DPH v sume 41,92 Eur a faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 13.10.2015, dátum dodania 30.09.2015, vystavenú pre žalobcu, za inzerciu vo videotexte U. televízie (27.8. - 9.9.), riadková inzercia - ponuka práce v celkovej sume 13,20 Eur, z toho DPH v sume 2,20 Eur.

41. Správca dane vypočul ako svedka Mgr. D. F., v období od 26.08.2003 do 11.06.2015 konajúceho za spoločnosť L. U., s.r.o. ktorý v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia august 2015 uviedol, že s L. U. telefonoval v júli 2015, dojednal s ním reklamu pre žalobcu. Potvrdil odvysielanie reklamy pre žalobcu. K reklamne na CD predloženej žalobcom správcovi dane svedok uviedol, že ani jednu z prehratých reklám nevyrobila spoločnosť L. U., s.r.o. a ani v mesiaci august 2015 nevysielala. Svedok uviedol, že na www.youtube.com <http://www.youtube.com> s použitím kľúčových slov „púchovský magazín“ a konkrétny dátum je možné reálne odvysielaný spot prehrať. Na otázku splnomocneného zástupcu platiteľa, či vie predložiť účtovný doklad o reklame za mesiac august 2015 svedok uviedol, že doklad bol vystavený a je zaradený v účtovníctve firmy, môže ho na vyžiadanie predložiť (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XX.XX.XXXX). Dňa 27.01.2017 Mgr. D. F. predložil správcovi dane faktúru č. XXXXXXX zo dňa 30.12.2015 spoločnosti D., s.r.o. U. pre spoločnosť FP A., s.r.o. za odvysielanie reklamného spotu v U. televízii v termíne od 01.08.2015 do 04.09.2015 v sume 36,- Eur bez DPH.

42. Nadväzujúc na vykonané dôkazy žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej daňovej výhody v oblasti DPH. Zdaniteľné obchody deklarované zo strany dodávateľa pre platiteľa a zároveň zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých je uvedená tuzemská spoločnosť ako dodávateľ tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať neoprávnené odpočítanie dane. Žalovaný uzavrel, že skutoční realizátori reklamnej kampane uskutočnili zdaniteľné obchody pre žalobcu, tieto boli vykonané, avšak do reálne odvysielaných reklamných kampaní fakturovaných ich originálnymi realizátormi čiastkami rádovo v stovkách Eur boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti J. of K. s.r.o., T. D. s.r.o. a FP A.,

s.r.o., ktoré dodávané reklamné služby medzi sebou prefakturovali v takej výške, že žalobcovi navýšili sumu za reklamu na rádovo desiatky tisíc Eur. Z daňových priznaní uvedených spoločností vyplýva, že vykazovali veľké príjmy a výdavky, ale reálne ani jedna z nich daň v sume vykázaných reklamných služieb do štátneho rozpočtu neodviedla. Žalovaný poukázal na zánik niektorých spoločností v reťazci formou zlúčenia s iným subjektom so zahraničným konateľom a z toho vyplývajúcu nemožnosť preverenia niektorých skutočností u týchto subjektov. Podľa žalovaného nebolo na základe zistení správcu dane preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a teda splnenie jednej zo základných podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH z prijatého zdaniteľného obchodu, ktorou podmienkou je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Deklarované reklamné služby síce boli reálne dodané, avšak nie prostredníctvom vo faktúrach značeného dodávateľa - spoločnosti J. s.r.o., ktorá bola do zdaniteľných obchodov umelo vložená a pri ktorej sa nepreukázalo, že by deklarované zdaniteľné obchody žalobcovi aj reálne dodala.

43. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že žalobca mal a mohol vedieť o neprimeranosti fakturovanej ceny za dodávané reklamné služby, nakoľko pre neho bola priamo (t.j. bez sprostredkovania iným subjektom) spoločnosťou L. U. s.r.o. vystavená faktúra zo dňa 13.10.2015 za inzerciu vo videotexte U. televízie v celkovej sume 13,20 Eur. Žalobca teda podľa žalovaného mal vedomosť o médiách, v ktorých bola poskytnutá reklamná kampaň a mal možnosť preveriť si ceny, za ktoré bola poskytnutá, preto záver správcu dane, že dôvodom vloženia fakturačného reťazca bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, zodpovedá podľa žalovaného zásadám logického myslenia.

44. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

45. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

46. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

47. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

48. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

51. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

52. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

53. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a prednesov účastníkov na pojednávaní dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú samotnú výrobu a existenciu (odprezentovanie) deklarovaných reklamných služieb a ich dodanie žalobcovi. Sporným zostalo, či spoločnosť J. of K. s.r.o., ktorá vystavila správcom dane spochybnené dodávateľské faktúry, bola aj skutočnými dodávateľom reklamných služieb tak, ako bolo deklarované v dodávateľských faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH. Preukázanie uvedenej skutočnosti má vplyv na následné posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH.

54. Správny súd konštatuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (viď rozsudok SD EÚ vo veci Q., C-285/2011). Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ Q., C-285/11, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/2011 (L. Kft) a C-142/2011 (U. R.) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.

55. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach SD EÚ, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry SD EÚ. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016). Správca dane ani žalovaný sa však riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom. Takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Žalovaný (správca dane vôbec) dôvodil, že žalobca mal a mohol vedieť o neprimeranosti fakturovanej ceny za dodávané reklamné služby, nakoľko pre neho bola priamo spoločnosťou L. U. s.r.o. vystavená faktúra zo dňa 13.10.2015 za inzerciu

vo videotexte U. televízie v celkovej sume 13,20 Eur. Žalobca teda podľa žalovaného mal mať vedomosť o médiách, v ktorých bola poskytnutá reklamná kampaň a mal možnosť preveriť si ceny, za ktoré bola poskytnutá, preto záver správcu dane, že dôvodom vloženia fakturačného reťazca bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody, zodpovedá podľa žalovaného zásadám logického myslenia. S uvedeným zdôvodnením sa však správny nestotožňuje. Žalovaným použitá argumentácia neberie do úvahy zjavnú kvalitatívnu rozdielnosť reklamných služieb, ktoré boli fakturované spoločnosťou L. s.r.o. faktúrou zo dňa 13.10.2015 (riadková inzercia vo videotexte televízie) oproti tým, ktoré boli v priebehu decembra 2015 žalobcovi fakturované spoločnosťou J. of K. s.r.o., majúce formu audiovizuálnych reklamných spotov. Podľa názoru správneho súdu nie je argumentačne korektné iba formálne porovnávanie (t.j. bez zisťovania podrobnejších detailov) reklamy majúcej formu v podstate iba textového inzerátu s reklamou prezentujúcou určitý subjekt alebo produkt formou zvukovoobrazového diela na LED obrazovke umiestnenej v exteriéri, prípadne formou reklamného spotu v lokálnej televízii.

56. Napadnuté rozhodnutie neponúka odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom základe, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca, limitovaný v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení absenciou tých vyhľadávacích oprávnení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosťou daňových orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Ak sa argumentuje, že tu k podvodu alebo k zneužitiu práva došlo, ak daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vymenujú niektoré skutočnosti (dôkazy) majúce preukazovať existenciu zneužívajúceho konania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdia v súvislosti s otázkou možnej ne/vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní, je potrebné bez takéhoto posúdenia závery daňových orgánov považovať za predčasné, t.j. nepreskúmateľné.

57. Za dôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu majúcu základ v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný poukázal na obsah výpovedí svedkov U. Y., D.. P. N., F. C. a L.. D. F., ktorí boli vypočutí ako svedkovia v inom daňovom konaní týkajúcom sa iného zdaňovacieho obdobia. Týmito výpoveďami následne žalovaný podporil záver, že výška zdaniteľných obchodov fakturovaných žalobcovi jeho dodávateľom mala byť umelo navýšená, čo ďalej argumentačne previazal s konštatáciou umelo vytvoreného fakturačného reťazca. Uvedená argumentačná línia pritom nie je súčasťou ani protokolu o výsledku daňovej kontroly a ani odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, a to ani náznakom. Možno prisvedčiť názoru, že týmto postupom žalovaného došlo k porušeniu zákona. Z pohľadu ex post tu správny súd vidí porušenie ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. tu počíta s tým, že všetky dôležité zistenia, na ktorých chce daňový orgán (a potom aj odvolací orgán v prípadnom odvolacom konaní) založiť svoju argumentáciu rezultujúcu právnym názorom podporujúcim neskorší výrok meritórneho rozhodnutia v daňovom konaní, sa stanú súčasťou protokolu z daňovej kontroly, s ktorým bude kontrolovaný daňový subjekt oboznámený s následnou možnosťou uplatnenia práva sa k zisteniam nielen vyjadriť, ale v nadväznosti na konkrétne zistenia aj navrhnúť doplnenie dokazovania (Výnimkou sú skutkové zistenia vyplývajúce z dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní, čo však nie je tento prípad). Tým, že žalobca bol s istými relevantnými skutkovými zisteniami a okolnosťami, ktoré až druhostupňový správny orgán vzal za jeden z ťažiskových základov svojho rozhodnutia, oboznámený až potom, ako si prečítal doručené mu rozhodnutie žalovaného, proti ktorému už nebolo možné podať riadny opravný prostriedok, došlo k porušeniu jeho práva vyjadriť sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia k jeho podkladom, čo sa pri správe daní realizuje aj prostredníctvom oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Možno teda prisvedčiť žalobcovi, že uvedeným postupom došlo nielen k situácii, kedy skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v zreteľahodnej časti v rozpore s obsahom administratívneho spisu (z dôvodu absencie zápisníc o svedeckých výpovediach Petra Y., D.. P. N., F. C. a L.. D.

F. v spise týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia december 2015), ale že uvedeným postupom došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, keďže ním došlo k odňatiu možnosti žalobcovi vyjadriť sa k zabezpečeným dôkazom pred konečným rozhodnutím vo veci.

58. S poukazom na vyššie uvedené úvahy a právne závery správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP zrušil, pričom dospel k záveru, že je potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, v ktorom nie je vôbec žiadna správna úvaha o riešení otázky vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní. Správca dane následne v zmysle právneho názoru vysloveného správnym súdom administratívne konanie doplní, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.

59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

60. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.