Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/32/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2018, v trestnej veci proti obv. S. U. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/110/2017 zo dňa 18.5.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 241 ods. 6 Tr. poriadku z dôvodov uvedených v § 220 ods. 1 Tr. por. schválil zmier uzatvorený dňa 10.5.2018 pred probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Prešov, medzi obvineným: S. U., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom N., S. č. XXXX/X, zast. S.. O. R., advokátom, I. 8, N. a poškodenými: 1. K. J., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N. R. C., K. č. 7 2. Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., Kúpeľná č. 1, Prešov 3. Sociálnou poisťovňou, Masarykova č. 1, Prešov 4. K.. S. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N., S. č. XXXX/X

a trestné stíhanie vedené proti obvinenému S. U., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom N., S. XXXX/X, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. na križovatke ulíc N., K. a C. v N. s vyznačením prednosti v jazde dopravnými značkami, viedol osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, EČV:PO XXX CP, kde pri odbočovaní vľavo v smere jazdy z ul. N. na ul. K., teda z hlavnej cesty na vedľajšiu cestu, nedal prednosť v jazde protiidúcemu motorovému vozidlu, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a tak svojou prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti osobného motorového vozidla zn. Renault Scenic, EČV: SB XXX AX, ktoré v tom čase viedol vodič O. J., nar. XX.X.XXXX, jazdiaci rovno v smere od ul. C. na ul. N., teda pokračoval v jazde po hlavnej ceste, pričom následkom zráţky došlo k zraneniu spolujazdkyne vodiča O. J., a to K. J., nar. XX.XX.XXXX, sediacej vpredu na sedadle spolujazdca, podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia K.. K. J. č. XXX/XXXX v rozsahu: pomliaždenie hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie zadnej plochy hrudníka a krvná podliatina pravého predkolenia s dobou liečenia 38-40 dní, zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor sťažnosť. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že s týmto uznesením súdu nesúhlasí a nepovažuje ho za správne, citujúc pritom

znenie ust. § 220 ods. 1 Tr. poriadku, v ktorom sú zákonom vymedzené podmienky pre schválenie zmieru. Podľa názoru prokuratúry je evidentné, že v tejto veci zákonné podmienky na postup podľa § 220 ods. 1 Tr. poriadku splnené neboli, a to po materiálnej stránke. Z odôvodnenia uznesenia súdu vyplýva, s čím možno súhlasiť, že obvinený prehlásil, že spáchal skutok, pokiaľ ide o škodu, obvinený, ako aj poškodení v konaní o zmieri pred mediačným a probačným úradníkom po poučení o podstate inštitútu zmieru vyhlásili, že súhlasia so schválením zmieru. Poškodená K. J. uviedla, že škoda za poškodenie motorového vozidla jej už bola uhradená a škodu za náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatňuje prostredníctvom povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Toyota Yaris, EČV: PO XXX CP na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX v Komunálnej poisťovni, Bratislava. Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. bola spôsobená škoda uhradená. Poškodená Sociálna poisťovňa si bude uplatňovať škodu prostredníctvom povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Toyota Yaris, EČV: PO XXX CP na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX v Komunálnej poisťovni, Bratislava a poškodený K.. S. U. si nárok na náhradu škody neuplatňuje. Z dohody o zmieri, ktorú uzatvoril obvinený s poškodenými vyplýva, že obvinený urobil opatrenia na náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko riadne a včas nahlásil poistnú udalosť v Komunálnej poisťovni. Zároveň z odôvodnenia uznesenia súdu vyplýva, že obvinený zložil na účet Okresného súdu Prešov sumu 100,- Eur určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, čím podľa súdu boli splnené všetky podmienky pre schválenie zmieru podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku. S týmto záverom súdu však nemožno súhlasiť, nakoľko v predmetnej veci neboli splnené práve materiálne podmienky pre schválenie zmieru tak, ako to predpokladá ustanovenie § 220 ods. 1 Trestného poriadku. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že skutok, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie sa stal, tento napĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a že ho spáchal obvinený. Z uvedeného teda vyplýva, že obvinený sa dopustil trestného činu v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu ako vodičovi zákonom, konkrétne povinnosti vyplývajúcej mu z § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čo malo za následok spôsobenie ujmy na zdraví poškodenej K. J. s dobou liečenia 38-40 dní, a preto dôsledkom porušenia citovaného zákonného ustanovenia došlo k závažným následkom v podobe ujmy, resp. ublíženia na zdraví tak, ako to je uvedené vyššie. Nemožno preto považovať za dostačujúce skončenie trestného stíhania schválením zmieru a jeho zastavením, a to minimálne z dôvodu závažnosti spáchaného činu, na ktorú je potrebné vždy prihliadať. Zároveň poukázal na to, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je potrebné v takýchto prípadoch uložiť vodičovi aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, v tomto prípade, s poukazom na osobu obžalovaného, na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, čo pri schválení zmieru a zastavení trestného stíhania nie je realizované. Na základe vyššie uvedených skutočností má zato, že skončenie veci schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, bez toho, aby obvinenému bol uložený aj trest zákazu činnosti, je neprimerane mierne, a teda že na schválenie zmieru v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Prešove podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a súčasne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku tomuto súdu uložil vo veci konať a rozhodnúť.

Obvinený prostredníctvom obhajcu predložil k sťažnosti prokurátora písomne odôvodnené vyjadrenie. V dôvodoch uviedol, že materiálna podmienka podľa sťažovateľa je daná porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z ust. 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. a následkom spôsobenej ujmy na zdraví poškodenej J.j a s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu vyvodzuje, že je preto potrebné uložiť mu trest zákazu činnosti. On poukazuje na odôvodnenie uznesenia o schválení zmieru a dôvody, na základe ktorých súd prvého stupňa schválil zmier. S týmito dôvodmi sa stotožňuje. Z ustanovenia § 220 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že zmier možno schváliť len v konaní o prečine, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Prečin je definovaný v § 10 ods. 1 Tr. zák. V uvedenom zákonnom ustanovení nie je vyjadrená iba formálna stránka, ale nepochybne obsahuje aj materiálny znak, pretože inak by konanie obvineného nemohlo byť právne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví. Súd prvého stupňa dôsledne vyhodnotil povahu a závažnosť spáchaného činu, mieru, akou bol prečinom dotknutý verejný záujem, osobu obvineného a jeho osobné a majetkové pomery. Všetky zákonné podmienky hodnotil v ich súhrne a to s prihliadnutím aj na námietky, na ktoré poukazuje sťažovateľ. Zdôrazňuje, že mediácia prebehla zákonným spôsobom, poškodení boli v súlade so zákonom poučení, vyjadrili jednoznačný súhlas s mediáciou a uvedenou formou vyriešenia trestnej veci. Samotná poškodená J. bola riadne poučená o následkoch uzatvorenia zmieru. V intenciách zámeru zákonodarcu je potrebné pri podobných trestných činoch, páchateľmi, ktorých nie sú kriminálne

závadové osoby dať možnosť stranám v konaní využiť svoje právo dispozície s konaním a dať možnosť rozhodnúť o tom, či medzi sebou uzavrú zmier. Je účelom trestného konania v takýchto prípadoch, aby ustúpila represia štátu prejavujúca sa riešením veci pred súdom na pojednávaní a ukladaním trestov pred vzájomnou slobodnou a vážnou dohodou medzi stranami. Vyriešenie veci inak ako represívnym zásahom štátu do vzťahu medzi páchateľom a poškodeným je vzhľadom na výchovný účel takéhoto riešenia ďaleko efektívnejšie ako ukladanie trestu páchateľovi. Výchovný efekt sa v tomto smere prejavuje nielen v posilnení postavenia poškodeného v konaní, ale výchovne inštitút zmieru pôsobí aj na samotného obvineného a ostatných členov spoločnosti. Je spoločensky nutným trendom ústup v odôvodnených prípadoch od represie a hľadanie iných možností vybavenia veci, čo zákonodarca vyjadril aj v možnom postupe podľa § 220 ods. 1 Tr. por. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine - prečine ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. je do jedného roka. Poškodeným uhradil spôsobenú škodu. I z tohto jeho postoja je vidieť, že predmetné protiprávne konanie oľutoval, vyslovil ľútosť nad svojím správaním a i nahradením škody vyjadril nielen slovne, ale predovšetkým aktívne - ako ho predmetné protiprávne konanie veľmi mrzí. V čase spáchania skutku bol študentom vysokej školy. Do spáchania žalovaného skutku, ale i v súčasnosti vedie riadny život. V priestupkovom konaní nebol doposiaľ riešený a nedopustil sa priestupku na úseku cestnej premávky. Z uvedeného teda vyplýva, že dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku, nedopúšťal sa trestných činov. K spáchaniu žalovaného skutku sa v celom rozsahu doznal a jeho konanie oľutoval. Táto ľútosť nebola len formálnym vyhlásením, ale jeho skutočným vnútorným postojom k spáchanému prečinu. Dokazovanie nebolo vykonávané pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov, v predmetnej veci bol aktívne účastný na dôkazných úkonoch. K námietke sťažovateľa vo vzťahu ku generálnej a individuálnej prevencie je potrebné uviesť, že inštitút zmieru upravený v trestnom poriadku zohľadňuje aj zásady generálnej a individuálnej prevencie, pretože v opačnom prípade by uvedený inštitút zákonodarca neprijal a zákon neupravoval. V posudzovanej veci boli preto splnené všetky zákonné podmienky pre schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania. Zaistené tak bolo splnenie verejného záujmu ako aj uspokojené potreby poškodených. Takéto rozhodnutie je dostačujúce vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu. Z uvedených dôvodov preto navrhol sťažnosť prokurátora zamietnuť, pretože nie je dôvodná.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým schválil zmier uzavretý medzi obvineným a poškodenými a ktorým trestné stíhanie obvineného zastavil, oprel o záver, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky uvedené v § 220 ods. 1 Tr. poriadku. K tomuto záveru okresného súdu po preskúmaní veci dospel aj krajský súd.

Podľa § 220 ods. 1 Tr. poriadku v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený

a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito, b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu

a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Obvinený je stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, znaky ktorého naplnil tým, že inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženú mu podľa zákona, za čo mohol byť potrestaný odňatím slobody až na jeden rok.

Vybavenie veci schválením zmieru a zastavením trestného stíhania je prípustné pri prečinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou 5 rokov. V predmetnej veci teda zákon vybavenie veci zmierom pripúšťa.

Z hľadiska povahy a závažnosti predmetného prečinu je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že nejde o úmyselný, ale že ide o nedbanlivostný trestný čin. Ďalej je potrebné poukázať na okolnosti prípadu, ktoré nasvedčujú, že nebola prekročená bežná typová závažnosť predmetného trestného činu, a to tak vo vzťahu k spôsobeným zraneniam, ako i k porušeniu dôležitej povinnosti. Naopak, aj keď poškodenej K. J. boli bezpochyby spôsobené vážne a bolestivé zranenia, tak podľa znalca nedošlo k ohrozeniu ani k poškodeniu životne dôležitých orgánov a zranenia by nemali mať trvalé následky, ale k ich úplnému vyhojeniu by malo dôjsť v rámci doby liečenia 38 - 40 dní.

Rovnako, aj keď obvinený porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, tak nehodu nespôsobil agresívnou a bezohľadnou jazdou, ale bežnou neopatrnosťou, ktorá sa môže prihodiť aj inak disciplinovaným vodičom. To, že porušovanie právnych predpisov nie je obvinenému vlastné, je zrejmé z odpisu registra trestov, z evidencie priestupkov a z evidenčnej karty vodiča. Z nich vyplýva, že obvinený má vodičské oprávnenie od 8.6.2015, no doposiaľ nemá ani jeden záznam o porušení predpisov o pravidlách cestnej premávky. Záznam nemá ani o spáchaní priestupku, či trestného činu.

Nie je preto možné súhlasiť so sťažovateľom, že vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu nie je vybavenie veci zmierom a zastavením trestného stíhania dostačujúce.

Keďže boli splnené aj ďalšie podmienky stanovené zákonom, krajský súd považuje napadnuté uznesenie prvostupňového súdu za správne a zákonné.

Z uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.