Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14P-23-2018.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci manželov, na návrh navrhovateľky: S.. D. W., rodená D., nar. X.X.XXXX, bytom I. R. C. XXX, proti manželovi: F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, C. W., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. C. XXX, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo S.. D. W., rodenej D., nar. X.X.XXXX a F. W., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 14.9.2013 vo Voderadoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Voderady, vo zväzku VII., ročník 2013, na strane 12, pod por. č. 8, rozvádza.
II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého F. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný platiť na maloletého F. výživné v sume 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd upravuje styk otca s maloletým F. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v dobe od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Otec je povinný maloleté dieťa v určenom čase prevziať v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté dieťa odovzdať v mieste bydliska matky.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.3.2018 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol ich manželstvo z dôvodu citového odcudzenia a trvalého rozvratu manželstva. Na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť maloletého F. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi dieťaťa určiť povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150 eur, zároveň žiadala upraviť styk otca s dieťaťom v rozsahu každý párny kalendárny týždeň v dobe od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod, keď v takomto rozsahu styk s dieťaťom prebieha aj v súčasnej dobe.
2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva ako aj so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil, zároveň žiadal určiť mu výživné na dieťa v sume 80 eur mesačne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s ich sobášnym listom, s rodným listom maloletého dieťaťa, s potvrdeniami o výške pracovného príjmu účastníkov, a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14.9.2013 vo Voderadoch. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja manželia sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodil maloletý F. dňa XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v I. kde v súčasnej dobe navrhovateľka aj naďalej býva, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Navrhovateľka uviedla, že nezhody medzi nimi začali vznikať asi po roku od uzavretia manželstva z dôvodu, že spolu trávili málo času. Manžel bol vodičom kamiónu a bol často odcestovaný, netrávil s ňou a s dieťaťom čas ani cez víkendy, kedy bol doma. V dôsledku toho sa vzájomne odcudzili, pretože všetko okolo dieťaťa a domácnosti zostávalo na nej. Manžel ju nepodporoval ani v práci, vyčítal jej, že v práci zostáva dlho. S manželom žili v spoločnej domácnosti do februára 2018, kedy sa manžel z vlastného rozhodnutia odsťahoval. Od tejto doby prestali spoločne hospodáriť, na maloleté dieťa jej spočiatku platil 150 eur mesačne, od júla 2018 platí už iba 50 eur mesačne. S maloletým F. sa stretáva, každý druhý víkend si ho bráva ku svojim rodičom, kde otec býva. Navrhovateľka je zamestnaná, dosahuje priemerný pracovný príjem vo výške 787,53 eur v čistom, ďalší príjem nemá, poberá prídavky na dieťa. Spolu s maloletým bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov. Mesačne spláca hypotéku vo výške 429,28 eur, zálohu na plyn 70 eur, na elektrinu 33 eur, RTVS 4,64 eur mesačne, poplatok za vodu platí 41 eur polročne. Okrem toho má výdavky na stravu, na hygienu, za mobilný telefón platí mesačne 27 eur a výdavky na cestu do práce autom odhaduje na 200 eur mesačne. Maloletý F. od septembra 2018 chodí do materskej školy, kde platí školné mesačne vo výške 19 eur, stravné vo výške 25,80 eur platí otec dieťaťa a ZRPŠ vo výške 40 eur na rok zaplatili spoločne. Maloletý je zdravý, výdavky na dieťa sú bežného charakteru.
6. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, rovnako tak s dôvodmi, ktoré navrhovateľka uviedla ako príčinu rozvratu ich manželstva. Potvrdil, že s navrhovateľkou a dieťaťom netrávil čas, pretože bol stále odcestovaný, nakoľko chcel, aby sa mali finančne lepšie. Na čas po rozvode manželstva súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky a s navrhovaným rozsahom styku. Navrhol však určiť výživné na dieťa vo výške 80 eur mesačne. Od júla 2018 matke na výživu dieťaťa prispieva sumou 50 eur a od doby, odkedy dieťa chodí do škôlky, mu platí stravu v škôlke vo výške približne 25 eur, okrem toho dieťaťu platí poistku 38 eur mesačne. Od marca 2018 je zamestnaný v spoločnosti Betonáreň Stavmont s.r.o. Leopoldov, kde dosahuje pracovný príjem v priemernej výške 543,25 eur mesačne, ďalší príjem nemá. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 150 eur mesačne. Ďalšie výdavky má na svoju poistku 50 eur mesačne, na poistku u zamestnávateľa 35 eur štvrťročne, za telefón 45 eur a cestovné do práce okolo 20 eur mesačne. 7. Zástupca procesného opatrovníka uviedol, že pokiaľ ide o zverenie dieťaťa a úpravu styku otca s dieťaťom, navrhuje rozhodnúť v zmysle dohody rodičov, pokiaľ však ide o výživné zo strany otca, ním navrhovaná suma 80 eur na dieťa sa javí byť nízka, navrhol určiť výživné podľa zárobkových možností otca a v zmysle zásad rozhodovacej praxe súdov, v rozmedzí od 120 do 135 eur, nakoľko výživné v takejto výške je v záujme dieťaťa.
8. Z potvrdenia S.. E. I., Notárskeho úradu - zamestnávateľa matky súd zistil, že v roku 2018 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 787,53 eur.
9. Z výplatných lístkov otca dieťaťa za mesiace apríl 2018 až júl 2018 súd zistil, že otec dieťaťa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 543,25 eur.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
15. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií tak ako to Zákon o rodine predpokladá, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2018, nehospodária spolu rovnako dlhú dobu, nezúčastňujú sa spolu ani na výchove dieťaťa narodeného v manželstve a ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, a preto vzhľadom na dĺžku trvania tohto stavu, ako aj na intenzitu odcudzenia účastníkov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol.
16. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o výchove a výžive rodičov k maloletým deťom, ktoré sa v manželstve narodili (§ 100 Civilného mimosporového poriadku).
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
22. Navrhovateľka žiadala po rozvode manželstva zveriť maloletého F. do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné v sume 150 eur mesačne a upraviť rozsah styku otca s dieťaťom. Na čas po rozvode manželstva súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá doposiaľ riadne zabezpečovala jeho výchovu a starostlivosť, so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil aj otec, pričom ani procesný opatrovník dieťaťa nevidel dôvod na zmenu doterajšieho výchovného prostredia maloletého na čas po rozvode manželstva. Otec dieťaťa je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 543,25 eur, ďalší príjem nemá. Výdavky má otec približne v sume 369,66 eur (výživné na dieťa 50 eur, stravné v škôlke 25 eur, poistka dieťaťa 38 eur, príspevok rodičom na domácnosť 150 eur, poistka otca 50 eur, telefón 45 eur, cestovné do práce 20 eur mesačne, poistka u zamestnávateľa 11,66 eur mesačne z výšky 35 eur štvrťročne). Z toho dôvodu navrhoval určiť výživné
vo výške 80 eur mesačne. Matka je taktiež zamestnaná s mesačným príjmom vo výške 787,53 eur, poberá prídavky na dieťa. Výdavky má matka približne v sume 770,75 eur (splátka hypotéky 429,28 eur, záloha na plyn 70 eur, na elektrinu 33 eur, RTVS 4,64 eur, telefón 27 eur, výdavky na cestu do práce 200 eur mesačne, za vodu 6,83 eur mesačne z výšky 41 eur polročne). Maloletý F. chodí od septembra 2018 do materskej školy, kde sa platí školné mesačne vo výške 19 eur, stravné vo výške 25,80 eur ktoré platí otec a ZRPŠ vo výške 40 eur na rok ktoré zaplatili spoločne. Maloletý je zdravý, výdavky na dieťa sú bežného charakteru. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletému F. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností a možností výchovou povinných rodičov platiť výživné v určenej výške, i keď výživa zo strany matky je pokrytá hlavne jej osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa s prihliadnutím na jeho nízky vek. Vzhľadom na príjem, ktorý otec dosahuje, dospel súd k záveru, že výživné v určenej výške bude schopný platiť a výživné v takejto výške je postačujúce aj vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa. Súd pritom vychádzal nielen zo zákonných ustanovení, podľa ktorých majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale aj z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej sa výživou povinný rodič má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25% - 30% z jeho príjmu. V danom prípade ide o výživné určené v takomto rozpätí vzhľadom na príjem otca, keď súd zohľadnil jeho mesačný príjem dosiahnutý v pracovnom pomere 543,25 eur, z ktorého 25 % predstavuje 135,81 eur. Takto určené výživné vo výške 120 eur spolu s prídavkom na dieťa, ktoré matka na dieťa poberá, pokryje výdavky dieťaťa vzhľadom na jeho vek a potreby, keď výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že má vysoké výdavky, čo je hlavným dôvodom pre ktorý nemôže platiť vyššie výživné ako 80 eur, súd toto považoval za neprimerané majetkové riziká, ktoré otec na seba zobral a na ktoré bolo potrebné prihliadnuť. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, preto je potrebné, aby otec bol schopný dosiahnuť mesačne taký príjem, z ktorého bude schopný platiť určené výživné. Žiada sa zdôrazniť, že hoci otec nedosahuje vyšší príjem, s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa. Ani prípadné vyššie výdavky otca, nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine preto kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Otec tiež odôvodňoval nemožnosť platiť vyššie výživné na dieťa tým, že mu platí mesačne poistku vo výške 38 eur, k čomu je potrebné uviesť, že výživné ktoré má otec na dieťa platiť, má mať predovšetkým spotrebný charakter, pričom platenie poistenia má sporiaci charakter. V prvom rade je potrebné, aby dieťa malo zabezpečené svoje aktuálne potreby, až potom môže nasledovať sporenie pre budúce potreby dieťaťa, a to v takom prípade, pokiaľ výživou povinní rodičia majú k dispozícii ešte finančné prostriedky na tvorbu úspor dieťaťa, čo v danom prípade preukázané nebolo. Preto má otec aj sumu 38 eur, ktorú mesačne platí ako poistenie, vynaložiť na výživu dieťaťa. Súd z týchto vyššie uvedených dôvodov nezohľadnil výdavky otca ako povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a vychádzal z jeho skutočného príjmu pri určení výšky výživného.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Rodičia sa na úprave styku otca s maloletým dohodli, preto súd túto ich dohodu prevzal do výroku IV. svojho rozhodnutia.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).