Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/79/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: X. Č., K.. XX.X.XXXX, O. B. X, XXX XX V., o zaplatenie 287,72 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 7.2.2018, č. k. 14Csp/209/2016-44 takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 44,36 EUR a 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 40 EUR od 19.7.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobcu zamieta,

III. žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie právne posúdil spor podľa § 52 ods. 1,2,3,4, § 54 ods. 1, 3, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1,2, § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere.

3. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 2.5.2014zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 400,- Eur. V predmetnej zmluve absentujú obligatórne zákonné náležitosti, a to druh spotrebiteľského úveru (§9 ods. 2 písm. a)), predpoklady použité pre výpočet RPMN (§9 ods. 2 písm. j), pričom výška RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa výpočtu súdu je výška RPMN 40,63% a nie 35,64%. Absencia uvedených náležitosti, resp. nesprávne uvedeného RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 400,- Eur a doposiaľ zaplatil sumu 360,- Eur, súd priznal žalobcovi rozdiel týchto súm, teda 40,- Eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 19.7.2016 do zaplatenia. Žalobcovi tiež priznal kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 4,366 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2 § 262 ods. 1,2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku vychádzajúc z obsahu odvolania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca vo vzťahu k zamietajúcej časti rozsudku. Namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný, a to z dôvodov nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Súd v rozhodnutí nijako nešpecifikuje, ktorý predpoklad výpočtu RPMN v zmluve o úvere údajne absentuje. Zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov Tieto skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spôsobil právne pochybenie. Žalobca trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správny údaj o RPMN banky. Ďalej uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere- dobrá pôžička; uvedeným označením úveru je titulovaná zmluva priamo v názve. Vymedzenie pojmu úver- dobrá pôžička, obsahujú obchodné podmienky v bode 5.1, a to banka poskytuje klientovi úver predovšetkým na splatenie záväzkov. Podmienkou pre poskytnutie tohto úveru je splatenie minimálne jedného záväzku v inej spoločnosti ako v banke. Klient sa podpisom zmluvy o úvere zaväzuje, že finančné prostriedky z tejto zmluvy o úvere použije predovšetkým na splatenie záväzkov, ktoré uviedol v návrhu a doložil v prehlásení veriteľa, resp. v obdobnom dokumente vystavenom a potvrdenom spoločnosťou, v ktorej chce svoje záväzky splatiť a je podmienkou pre poskytnutie tohto úveru. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy presne vedel, že uzatvára úver s podtitulom spotrebiteľský, ktorého špecifikom je splatenie iných úverov za lepších podmienok, čo vyplýva priamo z názvu tohto úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok v napadnutej časti ako aj konanie predchádzajúce v zmysel zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku.

7. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

8. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) a j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: druh spotrebiteľského úveru a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12. Po preskúmaní napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom neodôvodnil zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť, konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Nepreskúmateľný rozsudok je vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľné podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyrovná so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

14. Súd prvej inštancie pristúpil k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti a z jeho odôvodnenia vyplýva, cit: „V predmetnej zmluve o úvere absentujú obligatórne zákonné náležitosti, a to druh spotrebiteľského úveru, predpoklady použité pre výpočet RPMN, navyše výška RPMN je uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa výpočtu súdu je výška RPMN 40,63% a nie 35,64%. Absencia vyššie uvedených náležitostí, resp. nesprávne uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Totožný záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva aj zo skutočnosti, že z predložených listinných dôkazov súd nezistil, aby bol žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov.“

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva na základe akých skutočností súd vyhodnotil, že v zmluve o úvere- dobrá pôžička absentuje označenie druhu spotrebiteľského úveru a že absentujú predpoklady pre výpočet RPMN.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolaciemu súdu sa javí, že v prípade predmetnej zmluvy existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v zmluve, najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN, nakoľko je tu nezanedbateľné riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal z celkovej čiastky úveru, ktorú v zmluve uviedol vo výške 616,34 Eur a nie zo sumy, ktorú žalovaný za poskytnutý úver aj skutočne zaplatí, a to sumu 648 Eur (36 splátok vo výške 18,- Eur). Pri zohľadnení výšky stanovenej splátky 18,- Eur a počtu splátok 36, celková čiastka úveru predstavuje 648,- Eur a nie 616,34 Eur ako je uvedené v zmluve o úvere zo dňa 2.5.2014. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby uvedených v zmluve (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/72/2017-103 zo dňa 19. 04. 2018).

18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

19. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s tou skutočnosťou, že v zmysle zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku úveru vo výške 616,34 Eur, avšak túto povinnosť mal žalovaný podľa zmluvy o úvere splniť prostredníctvom 36 mesačných splátok po 18,- Eur, teda žalovaný by na základe takto rozvrhnutých splátok mal zaplatiť žalobcovi sumu 648,- Eur. Až na základe posúdenia, či došlo k chybe v písaní, prípadne k uvedeniu nesprávnych údajov o výške úrokovej sadzby a výške RPMN v neprospech spotrebiteľa s úmyslom jeho uvedenia do omylu alebo z iného dôvodu, je možné posúdiť, či nesprávnosť týchto údajov v predmetnej zmluve má za následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.)

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (396 ods. 3 .

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .