Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-162-2016.pdf
PDF · 202.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/162/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EDYPLUS s.r.o., so sídlom sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, s r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: 1/ V. W., I.. XX. XX. XXXX, Z. Z.. I. XXXX/XX, O. I. G., 2/ W. W., I.. XX. XX. XXXX, Z. Z.. I. XXXX/XX, O. I. G., o zaplatenie sumy 13.533,38 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e žalovaných v 1/ a 2/ rade, spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.505,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.505,24 € od 20.5.2016 do dňa zaplatenia, a to všetko im p o v o ľ u j e uhradiť v 200-eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27. 10. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.533,38 eur spolu s úrokmi vyčíslenými do 27. 09. 2016 vo výške 2.174,28 eur, úroky z omeškania vyčíslené do 27. 09. 2016 vo výške 496,23 eur, úrok 7,80 % ročne zo sumy 13. 533,38 od 28. 09. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 06. 03. 2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na
základe ktorej poskytol žalobca žalovaným splátkový úver vo výške 20.000,- eur. Žalovaní sa v Zmluve o úvere, ako to vyplýva z článku I. bod 1., zaviazali žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom, 119 mesačných splátkach po 244,48 eur, splatných vždy do 20. Dňa v mesiaci. Prvá splátka dlhu bola splatná dňa 20. 04. 2009. Konečná splatnosť pohľadávky bola účastníkmi dohodnutá na 20. 02. 2019. Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 8,64 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 12,37%. Žalovaní súhlasili, aby žalobca pri splácaní pohľadávky vykonával inkaso z ich inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien, v súlade so Zmluvou o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Úverovými podmienkami. Úroky z omeškania boli v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok dohodnuté vo výške, ktorá bude zverejnená bankou v Sadzobníku úrokových sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa dlžník dostane do omeškania so splácaním svojho dlhu. V Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli, že v období od 20. 04. 2012 do 20. 09. 2012 sa žalovaným znižujú zmluvne dohodnuté splátky úveru zo sumy 244,48 eur mesačne na 63 eur mesačne s tým, že po uplynutí doby zníženia splátok budú pohľadávku splácať spôsobom dohodnutým v Zmluve o úvere tak, aby bola konečná splatnosť úveru dodržaná. Žalovaní svoj dlh zo Zmluvy o úvere spočiatku splácali riadne. K zhoršeniu platovej disciplíny žalovaných došlo, keď anuitné splátky v mesiaci október 2010 a november 2010 uhradili oneskorene. Následne jednotlivé zmluvne dohodnuté splátky začali splácať nepravidelne, na viackrát a často v sumách nižších ako zmluvne dohodnutých. Tak to bolo až do konca mesiaca apríl 2015. Následne žalovaní realizovali už iba dve úhrady a to dňa 06. 11. 2015 vi výške 30 eur a dňa 29. 01. 2016 vo výške 50 eur. Všetky úhrad realizované žalovanými boli žalobcom, v súlade so Zmluvou o úvere a zákonom, započítané na najstaršie nezaplatené splátky a ich príslušenstvo. Celkom žalovaní zaplatili 115 úhrad v sumách od 0,87 eur do 269,38 eur. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok poskytnutého úveru, žalobca písomným podaním zo dňa 04. 04. 2016 vyzval žalovaných, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatili celú sumu omeškania dlhu, ktorý ku dňu 01. 04. 2016 dosiahol výšku 6.212,55 eur s tým, že pokiaľ uvedená suma v určitej lehote nebude zaplatená, žalobca môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky. Predmetné výzvy boli žalovaným zaslané poštou dňa 05. 04. 2016 ako doporučené zásielky. V zmysle Zmluvy o úvere a bodu 6,3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 01. 01. 2015, sa uvedené listové zásielky považujú za doručené dňom 08. 04. 2016, aj keby ich žalovaní neprevzali. Pretože k zaplateniu omeškaného dlhu zo strany žalovaných nedošlo, žalobca v súlade s uzavretou Zmluvou o úvere, vyhlásil ku dňu 27. 04. 2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a písomným podaním zo dňa 29. 04. 2016, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil žalovaným. Súčasne ich vyzval, aby mu celú splatnú pohľadávku vo výške 15.426,04 eur zaplatili v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zaslané oznámenie o mimoriadnej splatnosti, ktoré bolo žalovaným doručené do vlastných rúk, prevzala žalovaná v 2. Rade dňa 04. 05. 2016, a to aj za žalovaného v 1. Rade. Aj keby menovaná žalovanému v 1. Rade listovú zásielku neodovzdala, tak by sa s poukazom na bod 6. 3. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., účinných od 01. 01. 2015, považovala predmetná zásielka za doručenú dňa 05. 05. 2016, t.j. tretím dňom od jej odovzdania žalobcom k poštovej preprave. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t.j. k 27. 09. 2016, dosiahla výška splateného dlhu žalovaných celkom sumu 16. 203,89 eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 13. 533,38 eur, úrokov vo výške 2.174,28 eur, vyčíslených od 17. 10.2014 do 27. 09. 2016, pri úročení dlžnej istiny úrokom 7,80 % p.a., úrokov z omeškania vo výške 496,23 eur vyčíslených od 13. 09.2015 do 27. 09. 2016, pri úročení splatnej istiny a splatných úrokov, úrokom z omeškania 5% p.a.. Od tohto vyčíslenia pohľadávky vznikol žalobcovi voči žalovaným, v zmysle Zmluvy o úvere, ešte právny nárok na zaplatenie úrokov vo výške 7,80% p.a. z istiny 13.533,38 eur, od 28.09.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 15.707,66 eur (istina 13.533,38 eur + úroky 2.174,28 eur) od 28.09.2016 do zaplatenia.
2. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a súvisiacemu výroku o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Namietali, že doposiaľ na úver zaplatili 14 881,45 Eur, nesplatená istina tak činí 5118,896 Eur. Vo vyjadrení zo dňa 12.04.2017 poukázali na to, že zmluva o splátkovom úvere v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Taktiež výška RPMN uvedená v zmluve je nespráva, nakoľko podľa ich zistení, táto má byť 8,35 %. Všeobecné obchodné podmienky pri uzatváraní zmluvy im neboli vysvetlené. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie požiadali, aby im súd dovolil splácať dlžnú sumu v splátkach. Opätovne navrhujú, aby im súd povolil splácať dlh v splátkach vo výške 150-200 Eur. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je pravdou, že žalovaní uhradili sumu 14 881,45 Eur. Vo vzťahu k otázke obligatórnych náležitostí zmluvy poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15. RPMN nebola v zmluve uvedená v neprospech žalovaných. Žalovaní svojimi podpismi deklarovali, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámili. Umožniť žalovaným splácať dlh v splátkach je na voľnej úvahu súdu, pričom podľa všetkého, súd nevidel dôvod žalovaným takúto možnosť poskytnúť. Výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania je v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nepremlčanú časť pohľadávky pozostávajúcu z nezaplatenej istiny ako aj zo zmluvného úroku do času mimoriadneho zosplatnenia dlhu. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí citoval ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, medzi iným aj ust. § 9 ods. 2 upravujúce obligatórne náležitosti zmluvy a ust. § 11 ods. 1 stanovujúce následky absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaní v priebehu konania (podanie zo dňa 10.02.2017 - č.l. 93 a 12.04.2017 -č.l. 107) namietali skutočnosť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 06.03.2009 neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. i), čoho dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či sa súd prvej inštancie zaoberal predmetným argumentom žalovaných, akým spôsobom resp. či vôbec na vec aplikoval ním citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd na ďalej uviedol, že zmluva, z ktorej žalobca vyvodzuje existenciu žalobou uplatneného nároku bola uzatvorená dňa 06.03.2009, kedy zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebol účinný. Pred účinnosťou zákona č. 129/2010 Z.z. bola oblasť zmlúv o spotrebiteľských úveroch regulovaná zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca v zákone č. 258/2001 Z.z. jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 zaoberajúce sa otázkou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Smernica 2008/48/ES bola do právneho poriadku SR transponovaná zákonom č. 129/2010 Z.z. (podľa čl. 27 smernice 2008/48/ES členské štáty prijmú a uverejnia do 12. mája 2010 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu). Zákon č. 258/2001 Z.z. však vychádza zo smernice Rady 87/102/EHS, ktorá bola zrušená smernicou 2008/48/ES s účinnosťou k 12.05.2010. Keďže súd prvej inštancie sa v rozsudku nevyrovnal s otázkou, či zmluva o splátkovom úvere obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zodpovedanie tejto otázky má priamy vplyv na záver o tom, či úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov, záver súdu prvej inštancie o existencii nároku žalobcu na zmluvný úrok do času mimoriadneho zosplatnenia dlhu je predčasný. Okolnosť, či žalobcovi na základe zmluvy vo všeobecnosti vôbec vznikol nárok na zmluvný úrok, má v konečnom dôsledku relevanciu aj vo vzťahu k vyčísleniu výšky dlhu žalovaných s ohľadom na nimi vykonané úhrady. Žalovaní v priebehu konania tiež žiadali (na pojednávaní dňa 25.04.2017 - č.l. 108), aby im súd umožnil splatiť dlžnú sumu v splátkach s poukazom na ich finančnú, sociálnu situáciu. Súdu tiež predložili listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (č.l. 111-119). Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovaným uhradiť dlžnú sumu jednorazovo do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom však neuviedol, z akých dôvodov žiadosti žalovaných o poskytnutie dlhšej lehoty nevyhovel. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku vo vyššie naznačených intenciách. V novom rozhodnutí sa vyrovná aj s odvolacími námietkami. Zároveň rozhodne o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 06.03.2009, Dodatkom č. 1 k Zmluve o splátkovom úvere, výzvami zo dňa 04.04.2016, predžalobnými výzvami, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.4.2016 s kópiou doručenky, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01. 01. 2015, Obchodnými podmienkami účinnými od dňa 15.01.2009, vyčíslením pohľadávky, prehľadom o transakciách na úverovom účte č. 0562645783. Ďalej súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 08. 02. 2017, spolu s prílohou - prehľadom o transakciách na úverovom účte, písomným vyjadrením žalovaných zo dňa 10.02.2017, stanoviskom žalobcu zo dňa 22.02.2017, vyjadrením žalovaných zo dňa 12.04.2017, prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďami žalovaných, dokladmi o príjmoch a výdavkoch žalovaných a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
6. Predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 06. 03. 2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkom v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 20.000,- eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 7,80 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 244,48 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.4.2009, konečná splatnosť úveru dňa 20. 02. 2019.
7. V Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli, že v období od 20. 04. 2012 do 20. 09. 2012 sa žalovaným znižujú zmluvne dohodnuté splátky úveru zo sumy 244,48 eur mesačne na 63 eur mesačne s tým, že po uplynutí doby zníženia splátok budú pohľadávku splácať spôsobom dohodnutým v Zmluve o úvere tak, aby bola konečna splatnosť úveru dohodnutá.
8. Ako vyplýva z čl. II bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách. Dlžník vyhlasuje tiež, že pred podpisom tejto zmluvy bol zo strany Banky písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ó zmene a doplnení niektorých zákonov, a to prostredníctvom Formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.
9. Podľa bodu 5. Záverečných ustanovení zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
10. V zmysle Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“), banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
11. Ako vyplýva z Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.
12. Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.
13. V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.
14. Listom zo dňa 04. 04. 2016 žalobca žalovaných vyzval na úhradu dlžnej sumy 6212,55 eur v lehote 15 dní s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
15. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27. 04. 2016, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 15.426,04 eur do 15 dní.
16. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 11. 01. 2017 uviedol, že zmluvné strany sa v Zmluve o úvere dohodli na tzv. zloženom úroční úveru- kapitalizácií úrokov a poplatkov. To znamená, že úroky a poplatky, ktoré dlžník v dohodnutej lehote nezaplatil, sa dňom nasledujúcim po ich splatnosti, pripísali k istine a stali sa jej súčasťou. Uvedeným spôsobom sa nesplatené úroky a poplatky pripočítali k istine až do zmeny bankového informačného systému dňa 14. 10. 2011. Od uvedeného dátumu sa príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky a poplatky, vyčíslovalo samostatne. V zmysle čl. 5 bod 5.5.7.1. Úverových podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy zmluvné strany dohodli, že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutých. Žalovaní v priebehu trvania zmluvného vzťahu uhradili celkom sumu 14.509,08 eur. V zmysle článku I. bodu 1. Zmluvy o úvere je dlžník povinný, za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a platiť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, pričom bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá výška úrokovej sadzby 7,80% p.a. Podľa článku I. bodu 10. Banka a dlžník sa dohodli, že typom úverovej sadzby je fixná do splatnosti. Od uzavretia zmluvného vzťahu do 31. 01. 2013 bola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania 8% p.a. a od 01. 02. 2013 až doposiaľ bola sadzba úroku z omeškania 5% p.a. To znamená, že dohodnutá výška účtovaných úrokov z omeškania, bola vždy nižšia ako maximálna možná výška úrokov z omeškania podľa osobitných predpisov. Ako vyplýva z článku I. bodu 7 Zmluvy o úvere, zmluvné strany sa dohodli, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, nap. V prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať v súlade s Úverovými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnú splatnosť Pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na Rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou ex. konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií. Podľa bodu 6. 3. Úverových podmienok, ak je dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, zaplatením úrokov, zmluvných pokút, poplatkov, odmien, náhrady škody a nákladov vynaložených bankou alebo iných peňažných záväzkov, je povinný zaplatiť banke okrem úrokov tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania až do bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky. Žalovaní sa v Zmluve o úvere, ako to vyplýva z článku I. bod 1., zaviazali žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom, v 119-ich mesačných splátkach po 244,48 eur mesačne, splatných vždy do 20. Dňa v mesiaci. Prvá splátka dlhu bola splatná dňa 20. 04. 2009. Konečná splatnosť úveru bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 20. 02. 2019.
17. Dňa 10. 02. 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných v ktorom uviedli, že splátkový úver riadne splácali v mesačných splátkach po 244,48 eur. Neskôr sa dostali do finančnej tiesne. Dňa 23. 04. 2012 uzavreli so SLSP a.s. Dodatok č.1 k Zmluve o splátkovom úvere a v dobe od 20. 01. 2012 do 20. 09. 2012 boli povinní splácať splátky vo výške 63 eur mesačne. Splátky potom nesplácali. Zmluva bola zo strany žalobcu vopred pripravená. Zmluvu o úvere uzavreli ako spotrebitelia. Zároveň vo svojom vyjadrení poukázali, že žaloba neobsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 03. 2009 neobsahuje náležitosti uvedené v písmene i) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený len počet mesačných splátok a výška mesačnej splátky ako jedná suma, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina. Zároveň vo vyjadrení uviedli, že je taktiež neprijateľné ustanovenie zmluvy, ktoré odkazuje, že zmluvné vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom. Žalovaní poukázali aj na skutočnosť, že žalobca si v žalobe neoprávnene uplatňuje úrok vo výške 7,80 % p.a. ročne zo sumy 13.533,38 eur od 28. 09. 2016 do zaplatenia, pričom k zosplatneniu došlo ku dňu 27. 04. 2016, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Dohodnuté úroky z poskytnutých finančných prostriedkov platia len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a má platiť úroky z omeškania a nie dohodnuté úroky. Zo žaloby nie je zrejmé aké splátky zaplatili a chýbajú dátumy a sumy jednotlivých splátok a ktoré splátky si žalobca uplatňuje v žalobe, dátum a výšku jednotlivých splátok a taktiež chýba rozpis úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca v žalobe iba konštatoval, že zaplatené splátky zaplatené neskôr pripočítal k najstarším nezaplateným splátkam. Žaloba bola podaná dňa 27. 10. 2016.Žalovaní vzniesli aj námietku premlčania splátok splatných do 20. 10. 2013, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 27. 10. 2016, teda 3 roky pred podaním žaloby. Vo svojom neskoršom podaní uviedli, že žalobcovi spolu zaplatili 14881,45 eur, pričom taktiež poukázali na RPMN, ktorú žalobca v zmluve neuviedol správne. Výška RPMN predstavuje 8,35 %, pričom samotná zmluva uvádza 8,64%.
18. Žalobca vo svojom prednese iba uviedol, že trvá na podanej žalobe. Tvrdenia žalovaných považuje iba za účelové v snahe vyhnúť sa splneniu svojich povinností.
19. Vo svojom vyjadrení na pojednávaní žalovaní uviedli, že uhradili sumu 14881,45 eur, pričom vychádzali z výpisov žalobcu. Následne sa žalovaný v 1. rade vyjadril, že jeho manželka bola oboznámená s doručením zosplatnenia, ktoré bolo doručené dňa 04. 05. 2016. Žalovaný zároveň uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 429,48 eur a iný príjem nemá. Žalovaná v 2. rade je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 140,40 eur. Má taktiež živnosť, s tým, že jej vychádzal príjem mesačne okolo 500 eur. Obaja žalovaní majú vyživovaciu povinnosť voči 4 maloletým deťom. Bývajú vo vlastnom rodinnom dome, avšak splácajú hypotéku 340 eur, pôžičku 30 eur mesačne. Momentálne splácajú nezaplatenú istinu 1000 eur v mesačných splátkach po 100 eur. Zároveň uviedla, že aj v tomto prípade by chcela splátky maximálne vo výške 100 eur.
20. Na pojednávaní dňa 18. 10. 2018 zástupca žalovaného uviedol, že trvá na skutkovom a právnom základe podanej žaloby. Zároveň uviedol, že ak súd rozhodne o splátkach, navrhoval zaplatenie priznanej sumy do 5 rokov.
21. Žalovaní v 1/ a 2/ rade žiadali o splátky mesačne po 150 eur a súdu predložili doklady o ich príjmoch a výdavkoch. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je príjem je vo výške 439, 90 eur ( výsluhový dôchodok). Žalovaná v 2. rade poberá invalidný dôchodok 144,50 eur. Má živnosť, pričom príjem zo živnosti je 375,77 eur. Bývajú vo vlastnom rodinnom dome. Platia hypotéku 342,79 eur, SIPO 268,19 eur. Platia splátky určené súdom. Majú vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým deťom.
22. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
24. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
31. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
32. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
33. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
35. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a. druh spotrebiteľského úveru, b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
36. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, 37. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, 38. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
40. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
41. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
42. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
43. V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
44. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
46. V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
47. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
48. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
49. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
50. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
51. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
52. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákon o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitúte pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych vzťahov.
53. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
54. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa., pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
55. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
56. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku bez ohľadu na skutočnosť, či spotrebiteľ vznesie námietku premlčania.
57. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nesplácal jednotlivé splátky úverovej zmluvy riadne a včas, a keďže sa dostal do omeškania s platením, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.6.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a žiadal žalovaných, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od oznámenia zosplatnenia. Žalovaným bolo zosplatnenie doručené dňa 04. 05. 2016.
58. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
59. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.
60. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
61. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.
62. Súd je toho názoru, že ust. bodu 5. Záverečných ustanovení zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 06. 03. 2009 v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.
63. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
64. Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. II. bodu 5. Záverečných ustanovení) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
65. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn. 1Co/95/2013.
66. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá úprava občianskeho práva.“
67. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedený vyššie a zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so zreteľom na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“
68. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celú dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 27. 10. 2016, jedná sa o splátky splatné najneskôr 27. 10. 2013. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20. 11. 2013. Jedná sa tak o 64 nepremlčaných splátok. Premlčaných je tak 55 splátok.
69. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 7,80 % v čase podpisu zmluvy.
70. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
71. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v období marec 2009 činil úrok 8,8142 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý úrok v danom prípade neprevyšuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
72. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).
73. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).
74. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).
75. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
76. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu.
77. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 27. 04. 2016, pričom žalovaní prevzali zosplatnenie dňa 04. 05. 2016 a uhradiť mali dlžnú sumu do 15 dní. Zo strany žalobcu tak došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru zo splátok splatných do 27. 04. 2016, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.
78. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi nezaplatené úroky z úveru iba z 30 nepremlčaných splátok do zosplatnenia, teda žalobcovi priznal istinu a úrok z úveru spolu v sume 7758,60 eur (30 splátok po 258,62 eur = 7758,60 eur). Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na 34 nepremlčaných splátok istiny po 168,07 eur, ktorých splatnosť nastala predčasne na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobcom (výpočet splátky istiny: 20000 eur:119 splátok= 168,07 eur). Žalobcovi tak vznikol nárok na istinu v sume 5714,38 eur a istinu spolu s úrokom z úveru v sume 7758,60 eur.
79. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/370/2013 zo dňa 27.10.2014 vyplýva: „Podľa zákonom stanovenej úpravy splatnosti úrokov podľa obchodného ako aj občianskeho práva (§ 658 ods.1 OZ podľa ktorého pri peňažnej pôžičke možno dojednať úroky) úroky sú splatné najneskôr spolu s istinou. Veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Z uvedenej zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti).“
80. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“
81. Platby žalovaného v sume 14509,08 eur boli zarátané podľa výpisov žalobcu, na najskôr splatné splátky, pričom sa jednalo aj o premlčanú časť dlhu v sume 12541,34 eur a suma 1967,74 eur bola zarátaná na nepremlčané splátky. Žalovaným tak ostáva uhradiť nepremlčanú časť dlhu v sume 11505,24 eur (istina a úroky z úveru v sume 13472,98 eur - úhrady 1967,74 eur).
82. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaného najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo pohľadávky súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
83. Súd v danom prípade tiež nemohol akceptovať zložené úročenie pri spotrebiteľskom úvere, ako to požaduje žalobca, nakoľko pri takomto úročení dochádza k duplicitnému úročeniu úrokov z omeškania úrokmi z omeškania, ako aj vyčísľovaniu úrokov z úveru z úrokov z úveru.
84. V tejto súvislosti je možné porovnať rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/5/2013 zo dňa 07.01.2014 v obdobnej veci, z ktorého súd cituje nasledovné: „V zmysle čl. II. bod. 3 zmluvy o splátkovom úvere sa totiž zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v základných podmienkach zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Žalobca tak zrejme po určitom čase pripisoval k istine (k sume poskytnutého úveru) splatný úrok, úrok z omeškania a príslušné poplatky. Podľa odvolacieho súdu sa však žalobca môže domáhať dohodnutého úroku vo výške 17,30% ročne len z poskytnutého úveru vo výške 1.078,80 eura a nie aj z poplatkov, splatných úrokov ani z úrokov z omeškania. Ak však žalobca vyčíslený úrok, úrok z omeškania a poplatky pripočíta k sume poskytnutého úveru a celú sumu nazve istinou a následne sa domáha ďalších úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov z omeškania z úrokov, úrokov z omeškania z úrokov z omeškania, úrokov z omeškania z poplatkov, takýto postup vyčísľovania istiny v prípade spotrebiteľských zmlúv podľa názoru odvolacieho súdu nie je prípustný, nie je v súlade s normami na ochranu spotrebiteľa, preto by bolo potrebné uvedenú zmluvnú podmienku posúdiť v zmysle generálnej klauzuly ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či takéto zmluvné dojednanie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve nie je v zmysle noriem na ochranu spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“
85. Každé ustanovenie zmluvy alebo Obchodných podmienok ( v danom prípade bod 5.5.7.1. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom zo dna 01.07.2007, v znení účinnom od 15.01.2009), podľa ktorého splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, súd aj v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím považuje za neprijateľné a neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, preto absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a s poukazom na citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19.
86. Pokiaľ ide o poplatky za správu úveru po 2,99 eur mesačne, súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné:
87. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
88. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).
89. Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie.
90. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za správu úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru v zmysle čl. I zmluvy o splátkovom úvere. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na žalovaného nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.
91. Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19.
92. S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť poplatky za správu úveru spolu v sume 2,99 eur mesačne (Časť 1 bod 1 zmluvy) ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, preto absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
93. Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
94. Súd v časti uplatneného nároku na istinu a úrok z úveru súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čo do sumy 11505,24 eur, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Súd pre úplnosť opätovne poukazuje, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z úveru iba do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a preto nebolo možné vyhovieť ani jeho návrhu na priznanie úrokov z úveru po tomto dátume. Vo zvyšnej časti preto súd nárok žalobcu na úrok z úveru zamietol. Ako bolo vyššie uvedené, súd zamietol žalobu aj v časti premlčaného nároku žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11505,24 eur (splátky istiny a úroku z úveru) a žalobu čo do zvyšku ako nedôvodnú zamietol.
95. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 496,23 eur do 27. 09. 2016, nakoľko nebol žalobcom dostatočne špecifikovaný a teda nie je zrejmé z akých súm je vypočítaný. Súd však priznal žalovanému úrok z omeškania od 20. 05. 2016, (t.j. od prevzatia zosplatnenia 4. 05. 2016 boli žalovaní povinní uhradiť do 15 dní, t.j. do 19. 05. 2016), nakoľko týmto dňom žalobcovi vnikol preukázateľne nárok. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania v období od 20. 05. 2016 bola 5 % ročne.
96. Súd vzhľadom na záver odvolacieho súdu, aby sa vyrovnal s otázkou, či zmluva o splátkovom úvere obsahuje obligátorne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza nasledovné:
Argument o nesprávnej RPMN podľa žalovaného za neopodstatnený, nakoľko ním uvedený výpočet RPMN vo výške 8,35 % nie je správny. Žalovaní síce zadal pre výpočet parametre ako výška úveru 20 000 eur, výška splátky istiny 244,48 eur a počet splátok 119, avšak nezohľadnil ďalšie skutočnosti uvedené v zmluve ako napr. spracovateľský poplatok. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že RPMN je v spotrebiteľskej zmluve uvedená správne Ďalej čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok súd poukazuje na eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (t. j. jeho výklad v súlade so smernicou), aby sa tak zabezpečil „reálny účinok“ smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Súd členského štátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreného v odôvodnení uznesenia zo dňa 22.02.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 146/2017: „Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny -eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, ktorý uznesením čk. 12Co/149/2016-60 zo dňa 15.2.2017 a uznesením čk. 17Co/17/2017-63 z 27.7.2017, zrušil rozsudky súdov prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, keď okresný súd konštatoval, že spotrebiteľský úver musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, inak sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 4.5.2010 „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.“ Súd má za to, že z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. výslovne nezakotvuje povinnosť uvádzať v rámci zmlúv o spotrebiteľských úveroch členenie splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, a preto sa nemôže jednať o výklad ustanovenia contra legem, ktoré by bránilo eurokonformnému výkladu.
97. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj závery Krajského súdu v Prešove súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
98. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
99. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Príjem žalovaných je spolu 960,17 eur mesačne, pričom majú vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým deťom. Zároveň súd predložili doklady o výdavkoch, ktoré prevyšujú ich príjem. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť likvidačné pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku veriteľa. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (napríklad rozsudok Krajského súd Trnava sp.zn. 10Co/293/2016 zo dňa 14. 06. 2017. Vzhľadom na to, že žalobca súhlasil s uhradením pohľadávky v lehote maximálne 5 rokov a z dôvodu finančnej situácie žalovaných mal súd za to, že splátky vo výške 200 eur mesačne sú primerané.
100. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
101. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
102. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
103. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 85,01 % a jeho neúspech predstavoval 14,99 %. Nárok žalobcu by tak predstavoval 70,02 %. Súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP, pretože dospel k záveru, že pre jeho aplikáciu sú splnené kumulatívne obe podmienky, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde. Súd zohľadnil majetkove pomery žalovaných ako aj to, že majú vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým deťom. Z predložených dokladov tiež vyplýva, že žalovaný v 1. rade poberá iba výsluhový dôchodok a žalovaná v 2. rade má síce živnosť, ale je zároveň poberateľkou invalidného dôchodku. Súd má za to, že v prípade ak by žalovaných voči žalobcovi zaviazal na zaplatenie trov, žalovaní by boli vzhľadom na povahu a okolnosti sporu neprimerane tvrdo postihnutí. Súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že je tu priestor na aplikáciu ust. § 257 CSP. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o trovách 1. inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.