Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Csp-78-2018.pdf
PDF · 70.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7Csp/78/2018
Uznesenie
Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31340890, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanej Y. S., nar. XX.XX.XXXX, Za R. č. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 3 417,08 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 05.10.2018 podal na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3 417,08 eura.
2. Žalobca v žalobe označil ako žalovanú osobu: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, Za R. č. XXX/XX, XXX XX L..
3. Z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5D/41/2018 súd zistil, že žalovaná Y. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Za R. č. XXX/XX, XXX XX L., zomrela dňa 13.01.2018. Rovnako má súd z vyššie uvedeného dedičského spisu za preukázané, že majetok nepatrnej hodnoty po nebohej Y. S. bol vydaný Ondrejovi S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX L. ktorý sa postaral o pohreb poručiteľky. Následne bolo konanie o dedičstve uznesením č. k. 5D/41/2018-26 zo dňa 30.05.2018 zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2018.
4. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2018 žalobca reagujúc na výzvu súdu oznámil, že prihliadnuc na ust. § 579 a § 470 zák. č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka má za to že, smrť poručiteľa je právne relevantná skutočnosť majúca za následok prechod dlhov poručiteľa na dedičov, t.j. dlhy poručiteľa prechádzajú ex lege jeho smrťoua bez ďalšieho (napr. právneho úkonu) na dedičov. Na základe uvedeného žiadal, aby súd pokračoval v konaní s dedičmi strany konania.
5. Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6. Podľa ust. § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa ust. § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 61 C.s.p., má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
10. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.
11. Podľa ust. § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
12. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví
14. V predmetnej právnej veci má súd z dedičského spisu tunajšieho súdu za preukázané, že žalovaná Marta Čonková, nar. 25.05.1951, naposledy bytom Za Jarkom č. 868/69, 091 01 Stropkov, zomrela dňa 13.01.2018. Na základe vyššie uvedených skutočností, subjekt označený žalobcom: Marta Čonková, nar. 25.05.1951, Za Jarkom č. 868/69, 091 01 Stropkov ako žalovaná v čase začatia konania nemala procesnú subjektivitu byť účastníkom konania, nakoľko táto zomrela dňa 13.01.2018, t.j. pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (žaloby). Keďže nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, je nedostatkom konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil.
15. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania. Zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, keďže podal žalobu proti žalovanej - osobe, ktorá v čase podania žaloby nemala procesnú subjektivitu. Keďže žalovanej žiadne trovy vzniknúť nemohli, súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným zákonným ustanovením (argumentum a contrario) tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.