Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cob-35-2018.pdf
PDF · 130.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Slavomír Dubjel, Puškinova 16, Prešov, SKP úpadcu JZ, s.r.o. v konkurze, 400 Kendice, IČO: 45 879 281, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Radačovským, Žriedlová 3, Košice proti žalovanému: Gift Gallery s. r. o. (s predchádzajúcim obchodným menom REDA s.r.o.), Galvaniho 16, Bratislava, IČO: 31 347 177, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšocim, konajúcim v mene FELŠOCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31 Bratislava, IČO: 47 254 203, o zaplatenie istiny 10.997,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/254/2016-150 zo dňa 7.12.2017 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/254/2016-150 zo dňa 7.12.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 24Cb/254/2016-159 zo dňa 5.1.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania za odročené pojednávanie dňa 27.11.2017, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Košice II dňa 16.09.2016, postúpenou súdu dňa 01.12.2016, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.997,78 eur spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 9.4.2014, č.k. 2K/2/2014-229 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka JZ, s.r.o. Rovnakým uznesením bol JUDr. Slavomír Dubjel ustanovený do funkcie správcu majetku úpadcu JZ, s.r.o. Úpadca po dohode so žalovaným dodal tomuto tovar, ktorý je identifikovaný v žalovaných faktúrach. Za vyššie spomínané dodanie tovaru došlo rovnako aj k riadnej fakturácii, čoho dôkazom sú priložené faktúry. Faktúry boli vystavené za výdaje tovaru za obdobie 01.12. - 31.12.2013, 01.01. - 31.01.2013, 01.02 - 28.02.2013, 01.03. - 31.03.2013, 01.-30.04.2013. Žalovaný po podania žaloby na súd napriek predžalobnej výzve faktúry neuhradil.
3. Okresný súd Košice II vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 35Cb/155/2016- 49 zo dňa 29.09.2016, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že je spoločnosťou, ktorá uskutočňuje nákup a predaj tovarov - reklamných predmetov a zabezpečuje ich potlač. Na tomto podklade uzavrela ako partner a dodávateľ dňa 01.10.2010 so spoločnosťou SHELL Slovakia, s.r.o. ( ďalej len „SHELL“) Zmluvu o spolupráci, na podklade ktorej vykonávala činnosti - dodávala tovar pre zákaznícky program SMART klub, spočívajúci v tom, že zákazník čerpacej stanice na základe elektronickej karty môže nazbierané body bezodplatne vymeniť za tovar podľa ponukového katalógu, a to na čerpacej stanici, ktorú prevádzkuje prevádzkovateľ ako partner (napr. nájomca) spoločnosti SHELL. Takýmto prevádzkovateľom bola i spoločnosť JZ s.r.o., ktorej na podklade zmluvy so spol. SHELL dodával žalovaný tovar na jeho odovzdávanie zákazníkom z programu SMART klub. Odovzdanie uvedených tovarov zákazníkom čerpacích staníc SHELL fakticky prebiehalo tak, že tento sa neodovzdával do sídla spol. SHELL a táto ho nedistribuovala na čerpacie stanice, ale dodával sa priamo prevádzkovateľom čerpacích staníc, ktorí ho objednávali na sklad a čakali, kým si nejaký zákazník uplatní jeho výmenu za body. Tovar však nikdy nebol tovarom prevádzkovateľa čerpacej stanice, ale žalovaný ho predával pre spol. SHELL a táto umožňovala jeho faktickú dispozíciu prevádzkovateľom čerpacej stanice na odovzdanie jej zákazníkom. Úloha žalobcu v reťazci trojstranných vzťahov bola len fakturačná a odovzdávacia smere dodania tovaru zákazníkovi, žalobca bol partnerom spol. SHELL, ktorá zaviedla SMART klub a akoby v jej mene odovzdával tovar aj jej zákazníkom. Pre zjednodušenie komplikovaného účtovného a fakturačného procesu bolo medzi stranami dohodnuté, že faktúry žalovaného sa s faktúrami prevádzkovateľa čerpacej stanice budú započítavať. Zjednodušením transakcií bolo aj to, že faktúry úpadcu fyzicky vyhotovoval žalovaný a vo svojom systéme ich po odsúhlasení úpadcom aj obe spoločnosti započítavali. Z uvedeného dôvodu tak faktúry predložené správcom nie sú opečiatkované ani podpísané a nie je v nich ani zmienka o dodaní tovaru úpadcom žalovanému, nakoľko tento sa fyzicky nikdy späť žalovanému nedodával. Nešlo tu o právny vzťah žalovaného a úpadcu, ale právny vzťah žalovaného a spol. SHELL, ktorá prevádzkovala čerpaciu stanicu prostredníctvom úpadcu. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Ďalej namietol miestnu príslušnosť súdu na konanie vo veci.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že dohody o vzájomnom započítaní neboli spôsobilé uskutočniť vzájomné započítanie z dôvodu absencie súhlasu úpadcu. Dohody taktiež sú podpísané obchodnou spol. Accace k.s., ktorá nemá oprávnenie uskutočňovať a podpisovať za úpadcu vzájomné započítanie pohľadávok stranami sporu. Z uvedeného dôvodu žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu.
5. Žalobca ako prostriedky procesného útoku uplatnil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy - uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 2K/2/2014-299, výzvu na zaplatenie dňa 15.08.2016, odpoveď k výzve na zaplatenie zo dňa 18.08.2016, dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov, faktúry č. FA č. SH/2012/837/8223/24 zo dňa 11.02.2013 vo výške 569,28 eur, č. FA č. SH/2012/838/8258/28 zo dňa 11.02.2013 vo výške 498,91 eur, č. FA č. SH/2012/839/8261/25 zo dňa 11.02.2013 vo výške 441,56 eur, č. FA č. SH/2012/840/8284/24 zo dňa 11.02.2013 vo výške 292,31 eur, č. FA č. SH/2012/754/8223/23 zo dňa 09.01.2013 vo výške 2.122,11 eur, č. FA č. SH/2012/756/8261/24 zo dňa 09.01.2013 vo výške 1.194,99 eur, č. FA č. SH/2012/755/8258/24 zo dňa 9.1.2013 vo výške 506,41 eur, č. FA č. SH/2012/920/8261/26 zo dňa 11.03.2013 vo výške 596,01 eur, č. FA č. SH/2012/921/8284/25 zo dňa 11.03.2013 vo výške 144,94 eur, č. FA č. SH/2012/918/8223/25 zo dňa 11.03.2013 vo výške 818,70 eur, č. FA č. SH/2013/89/8258/28 zo dňa 10.05.2013 vo výške 130,56 eur, č. FA č. SH/2013/91/8284/28 zo dňa 10.05.2013 vo výške 141,60 eur, č. FA č. SH/2013/90/8261/28 zo dňa 10.05.2013 vo výške 164,09 eur, č. FA č. SH/2012/1049/8223/26 zo dňa 8.4.2013 vo výške 877,98 eur, č. FA č. SH/2012/1050/8258/27 zo dňa 8.4.2013 vo výške 389,71 eur a č. FA č. SH/2012/990/8284/26 zo dňa 6.4.2013 vo výške 15,10 eur (ďalej len ako „žalované faktúry“).
6. Žalobca ako prostriedky procesnej obrany v konaní uplatnil skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení a listinné dôkazy - Zmluva o spolupráci uzatvorená medzi SHELL Slovakia, s.r.o. a žalovaným zo dňa 01.10.2010, Dohody o vzájomných zápočtoch pohľadávok a záväzkov, výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 01.02.2013 do 30.06.2013 a návrhy na vykonanie dôkazu výsluchom konateľky úpadcu, výsluchom zástupcu spoločnosti Accace k.s., výsluchom zástupcu žalovaného, dopytom na spoločnosť SHELL Slovakia, s.r.o. ohľadom účtovného fungovania Shell Smart Klubu, predložením zmluvy medzi úpadcom a žalovaným.
7. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.
8. Žalobca na pojednávaní dňa 07.12.2017 uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného. Má za to, že podľa zmluvy medzi žalovaným a úpadcom bol tovar žalovanému riadne dodaný. Zmluva im nebola doručená, vyzvali na súčinnosť konateľku úpadcu K.. A. R., avšak túto zmluvu im neposkytla, ako ani účtovnícka firma úpadcu. Na predmetnú výzvu im neboli doručené žiadne doklady preukazujúce riadne a včasné dodanie tovaru žalovanému. V zmysle vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že ten priznáva existenciu svojho záväzku, nakoľko poukazuje na uzatvorené dohody o započítaní, ktoré boli uzatvorené medzi žalovaným a úpadcom, no predmetné dohody podpisovala spoločnosť, ktorá viedla účtovníctvo
- ACCACE, ktorá však neboola oprávnená akýmkoľvek spôsobom konať v mene a na účet spoločnosti úpadcu, a preto táto dohoda nie je akceptovateľná.
9. Žalovaný na pojednávaní dňa 07.12.2017 uviedol, že žalobca od počiatku neunáša dôkazné bremeno, pričom na to mal dostatočný časový priestor. Žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého si uplatnil svoj údajný nárok, nepreukázal riadne vyhotovenie vystavených faktúr a predovšetkým dodanie tohto tovaru žalovanému, pôvod tohto tovaru, t.j. či išlo tovar vo vlastníctve žalobcu, ako ho nadobudol, a ako si ho mal žalovaný od neho nejakým spôsobom objednať. Považuje za nespravodlivé a šikanózne, aby bolo prenášané dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý naviac svoje dôkazné bremeno aj uniesol, o čom súdu predložil dôkazy a písomné vyjadrenia, na ktoré poukazuje.
10. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
11. Žalobca nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu (uzavretie kúpnej zmluvy ohľadne žalovaného plnenia) ani dodanie tovaru, ktorého úhrady sa domáhal. Súdu nepredložil žiadny dôkaz o objednaní tohto tovaru žalovaným, o uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným ani dôkaz o jeho dodaní žalovanému (ktorý jeho objednanie a dodanie popieral).
12. Súd poukazuje na skutočnosť, že faktúry priložené k žalobe, ako účtovný a daňový doklad, samé o sebe nie sú dôkazom, ktorý je z hľadiska hmotného práva spôsobilý preukázať existenciu záväzkového vzťahu strán sporu a nesvedčí ani o dodaní tovaru žalovanému. Faktúra predstavuje len vyúčtovanie nejakého plnenia. Nesvedčí však o tom, že sa toto plnenie aj uskutočnilo. Predloženie daňového dokladu
- faktúr preto nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to je deklarované faktúrami, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Okrem toho sa súdu javí, že faktúry nie sú ani riadnym daňovým dokladom v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vystavenia faktúr, nakoľko nie je zabezpečená vierohodnosť ich pôvodu podľa § 71 zákona. Z faktúr nie je zrejmé, ktorá osoba ich vystavila, chýba na nich pečiatka a podpis osoby, ktorá faktúru vystavila, ďalej nie je zrejmé, prečo pri niektorých faktúrach je pečiatka „SCHVÁLENO“ a pri niektorých (napr. SH/2012/838/8258/25, č. SH/2012/839/8261/25, č. SH/202/840/8284/24 pečiatka „NESCHVÁLENO“, čo tieto pečiatky znamenajú, kto ich nimi opatril. Jedným zo spôsobov zabezpečenia vierohodnosti faktúry môžu byť kontrolné mechanizmy podnikových procesov vytvárajúce spoľahlivý kontrolný záznam priraďujúci faktúru k príslušnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby vytvorením spoľahlivého kontrolného záznamu prepájajúceho faktúry s dodaniami tovaru alebo služby. Príkladom uskutočnenia kontrolných mechanizmov podnikových procesov je napríklad párovanie podporných dokumentov s faktúrou, pričom je z nich zrejmé, že údaje uvedené vo faktúre sú rovnaké ako na podporných dokumentoch prináležiacich k dodávke tovaru alebo služby. S faktúrou by sa nemalo nakladať ako s nezávislým a samostatným dokumentom. Faktúry sú len jedným z dokladov v súbore dokumentov, ktoré súvisia s konkrétnou zdaniteľnou transakciou (objednávka, zmluva, prepravný doklad, platobná poukážka, atď.). U dodávateľa by mala byť faktúra pripojená k objednávke, k potvrdeniu o vydaní tovaru, jeho preprave a k príjmu platby. Žalobca vzhľadom k uvedenému vierohodnosť faktúr nijakým spôsobom nepreukázal. K faktúram nie sú priložené žiadne doklady (dodacie listy, objednávky), ktoré by svedčili o tom, že k zdaniteľnému plneniu došlo, teda nepreukazujú tak vznik zdaniteľného plnenia podľa daňových predpisov ani existenciu akéhokoľvek záväzku žalovaného.
13. Žalobca iným spôsobom nepreukázal, že vyfakturovaný tovar žalovanému dodal, a že by žalovaný tento tovar prevzal. 14. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že tým, že žalovaný poukázal na dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov, žalovaný uznal, že k plneniu došlo, súd uvádza, že takáto argumentácia z pohľadu súdu vyznieva ako flagrantná snaha aspoň určitým spôsobom preukázať bezdôvodný nárok požadovaný žalobou, avšak bez toho, aby žalobca nejakým relevantným a logickým spôsobom reagoval na rozsiahlu argumentáciu žalovaného. Žalovaný totiž vo svojej argumentácii nikdy netvrdil, že k plneniu došlo, práve naopak poukazoval na to, že to bol on, čo tovar dodával, a to v rámci programu Smart klub realizovaného so svojim partnerom SHELL. Žalovaný od počiatku tvrdil len to, že započítanie bolo čisto formálne (čiže nešlo o započítavanie reálnych plnení, ale sa len formálne započítavali faktúry), a to pre zjednodušenie celého účtovného a fakturačného procesu s tým, že úloha úpadcu v celej záležitosti bola čiste fakturačná a odovzdávacia a výlučne na účtovné a daňové účely aj žalovaný vystavoval faktúry (za zákazníkom odovzdaný tovar), ktoré sa s faktúrami žalovaného (za úpadcovi dodaný tovar) započítavali, nakoľko len takto sa dalo odsledovať, koľko bolo dodaného tovar a koľko odovzdaného zákazníkom. Okrem iného žalobca tieto skutkové tvrdenia žalovaného pokiaľ ide o systém fakturovania a zápočtov, nikdy výslovne nepoprel, preto ich možno považovať za nesporné. 15. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení. Súd nemal preukázané, že by si žalovaný u žalobcu objednal tovar uvedený na faktúrach, ani že by mu žalobca tento tovar dodal. Nebolo z uvedeného dôvodu potrebné vykonávať širšie dokazovanie navrhnuté žalovaným, nakoľko v danej veci mal dôkaznú povinnosť žalobca a nie žalovaný. Ďalšie dokazovanie by viedlo len k zbytočnému predlžovaniu sporu.
16. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
19. Vzhľadom k ust. § 256 ods. 2 CSP súd priznal žalobcovi náhradu trov konania za pojednávanie dňa 21.11.2017, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci.
20. K tomuto súd uvádza, že sa na pojednávanie dňa 21.11.2017 dostavil právny zástupca žalovaného, ktorý pred otvorením pojednávania nevedel preukázať, že mu bola plná moc žalovaným udelená s odôvodnením, že plnú moc nedopatrením nechal vo svojej kancelárii. Uvedomujúc si, že žalovaný mohol skutočne udeliť plnú moc na jeho zastupovanie v konaní, súd pojednávanie dňa 21.11.2017 odročil bez meritórneho prejednania veci. Právny zástupca žalovaného ešte v ten istý deň doručil súdu riadnu plnú moc udelenú žalovaným dňa 20.11.2017. Súd uvádza, že trovy odročeného pojednávania jednoznačne vznikli v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý si plnú moc zabudol v kancelárii. V opačnom prípade by súd pojednávanie otvoril a meritórne rozhodol. Z tohto dôvodu súd priznal nárok na náhradu tohto odročeného pojednávania žalobcovi. O výške náhrady trov konania bude pritom rozhodnuté, samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, vydaným vyšším súdnym úradníkom.
21. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každej strany sporu, a to v každom štádiu civilného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve strana trvá. Civilný sporový poriadok v ust. § 180 a § 183 umožňuje, aby súd sám posúdil, či otvorí pojednávanie alebo pojednávanie odročí, ak sú na to dôležité dôvody. Pritom súd musí dbať na to, aby postupoval tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (čl. 17 CSP) a zároveň umožnil, aby strany sporu mali rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (čl. 6 CSP). Pritom prostriedkami procesného útoku nie sú, ako sa mylne domnieva žalobca, návrhy a vyjadrenia k tomu, ako má súd viesť pojednávanie, o tom rozhoduje výlučne súd.
22. Súd konštatuje, že žiadne procesné práva neboli žalobcovi odopreté. Práve naopak, žalobca opomína, že rovnaké procesné práva prislúchajú aj žalovanému. Súd je toho názoru, že práve vtedy, keď by dňa 21.11.2017 otvoril pojednávanie a konal by akoby v neprítomnosti žalovaného, by došlo k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Súd, ak by pojednávanie otvoril, musel by akceptovať návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktorý žalobca mienil podať, čo deklaroval vo svojom vyjadrení a teda, súd by žalobe musel vyhovieť, nakoľko by bol návrhom viazaný. V danej veci by tak bol žalovaný neúmerne procesne sankcionovaný a zo strany súdu by išlo o pripustenie formalistického, bezbrehého prístupu ku konaniu, ktorý nepožíva ústavnú ochranu. Je zrejmé, že žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý však na pojednávaní touto plnou mocou nedisponoval.
23. Primeranou sankciou za situáciu, ktorú zavinil právny zástupca žalovaného, je práve to, že žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov tohto odročeného pojednávania. Preto bolo rozhodnuté tak, ako to vyplýva z druhého výroku tohto rozsudku.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalovaný a z toho dôvodu súd žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania (mimo odročeného pojednávania dňa 21.11.2017) O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
26. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP).
27. Ako prvý odvolací dôvod, ktorý súčasne považuje za najzásadnejšiu vadu konania v konaní pred súdom prvej inštancie, uviedol porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach v znení jednotlivých protokolov (ďalej aj „dohovor") „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne, a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadený zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo o záväzkoch (...)." Uvedený článok 6. ods. 1 dohovoru preto vyjadruje jednu z najdôležitejších zásad kontradiktórneho konania, a teda zásadu rovnosti zbraní, ako zásadu širšieho ponímania práva na spravodlivý proces. Tento základný princíp vyžaduje, aby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči protistrane.
28. Mal za to, že právo na spravodlivý proces bol porušený súdom v postupe, ktorý bol uvedený v Námietkach voči procesnému postupu zo dňa 05.12.2017 v znení doplnenia námietka zo dňa 22.12.2017. V zmysle uvedených námietok došlo k umožneniu zastupovania žalovaného právnym zástupcom bez riadne udelenej plnej moci, pričom táto skutočnosť vyplývala priamo zo súdneho spisu. Uvedená zjavná nevýhoda spočíva v tom, že osobe bez plnej moci, sa umožnilo vyjadriť k tomuto nedostatku, pričom právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý mal riadnu plnú moc, táto možnosť poskytnutá nebola.
29. Podľa ustanovenia § 183 ods. 1 CSP „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Z uvedeného dôvodu, mal konajúci súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP konať v neprítomnosti týchto osôb a postupovať v zmysle ustanovenia § 274 CSP, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na takýto postup. Ak by prvostupňový súd konal nezávisle, podľa zásady kontradiktórnosti a v súlade so zásadnou práva na spravodlivý proces vychádzajúcou z vyššie citovaného článku dohovoru, nielenže by rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ale súčasne by sa minimálne umožnil vyjadriť právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý takejto možnosti bol bez vysvetlenia príslušne konajúceho zbavený, čo považuje za nerešpektovanie zásady rovnosti strán sporu.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto naďalej zotrváva na tom, že postupom súdu bol porušený článok 6 ods. 1 dohovoru, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že sa neumožnilo žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnosti, že na pojednávanie zo dňa 20.11.2017 sa dostavila osoba bez plnej moci, ktorej sa možnosť vyjadriť sa k uvedenej právnej veci umožnila.
31. Súd rovnako uvádza, že k nepredloženiu plnej moci došlo opomenutím zo strany právneho zástupcu žalovaného, čo kladie na ťarchu žalobcu. Žalobca nemôže zato, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca si nezodpovedne plní svoje povinnosti, pričom súd nemôže suplovať resp. subsumovať úlohu ochrancu (procesných) práv žalovaného.
32. Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomuto bodu odvolania, poukázal na skutkové tvrdenia uvedené v písomných vyjadreniach resp. na konaní pred súdom prvej inštancie. Opätovne uviedol nasledovné rozhodné skutočnosti pre rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 86 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej aj „ZKR") je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu.
33. Nakoľko v predmetnom konkurznom konaní sa ukázali viaceré nezákonné majetkovoprávne úkony bývalých konateľov spoločnosti a ich obchodných partnerov, je zákonnou povinnosťou správcu preskúmať celú účtovnú dokumentáciu a snažiť sa vymôcť práva z majetkových prevodov, ktoré neboli riadne vydokladované. Naďalej má za to, že dôkazy predložené žalovaným dokazujú jeho tvrdenia neuspokojivo. Jeho názor odôvodnil predovšetkým skutočnosťou, že zánik pohľadávok, ktoré sú predmetom konania, nie je riadne dokázaný. Žalovaným predložené Dohody o vzájomnom započítaní (nie jednostranné zápočty) nemajú náležitosti právneho úkonu, ktorým je dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok, a síce absentuje podpis úpadcu. Zároveň samotný podpis obchodnej spoločnosti, ktorá nemala oprávnenie uzatvárať takúto dohodu je dôvodom pre neplatnosť tohto právneho úkonu.
34. Poukázal na to, že nie je možné akceptovať konštatovanie, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko jediný listinný dôkaz, ktorý žalovaný vzniesol, ako prostriedok procesnej obrany voči faktúram, ktoré predložil žalobca, je neplatným právnym úkonom. Zdôraznil, že obchodná spoločnosť, ktorá sa starala o účtovníctvo úpadcu, nie štatutárnym orgánom či prokuristom orgánu, a preto nie je resp. nebola v žiadnom rozsahu oprávnená vykonávať akékoľvek svojvoľné úkony smerujúce k započítavaniu akýchkoľvek pohľadávok za žalobcu resp. úpadcu.
35. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
36. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 4.2.2018. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
37. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
38. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
39. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.
40. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod žalovaného, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces v súvislosti s odročením pojednávania konaného dňa 21.11.2017 z dôvodu, že právny zástupca žalovaného nedoložil do spisu plnú moc udelenú mu žalovaným, keď konštatoval, že túto si zabudol v advokátskej kancelárií a pojednávania z toho dôvodu bolo odročené na 7.12.2017. Odvolací súd mal za to, že týmto postupom súdu prvej inštancie neboli porušené procesné práva na spravodlivý proces žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd akceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného v súvislosti s nedoložením plnej moci, dal možnosť mu vyjadriť sa k tejto otázke avšak žalobcovi nebolo možné produkovať jeho procesné návrhy resp. návrh na to, aby bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že pojednávanie bolo odročené na termín 7.12.2017 a v rámci pojednávania mal byť právny zástupca žalobcu riadne vypočutý, žalobca mal možnosť predložiť všetky listinné dôkazy navrhovať dokazovanie v predmetnej veci, vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že mu nebolo upreté právo na riadny a spravodlivý proces.
41. Pokiaľ ide o námietku, že súd nemal dôvod pojednávanie odročiť z dôvodu, že právny zástupca žalovaného nemal k dispozícii plnú moc, ktorá bola v ten istý deň následne doručená súdu, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že všeobecné súdy v sporovom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Civilný proces sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie tak v prospech žalobcu ako aj žalovaného.
42. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každej strany sporu.
43. Podľa ust. § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
44. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že je na úvahe súdu či bude pojednávať alebo či pojednávanie z dôvodu neprítomnosti osoby, ktorá bola na pojednávanie riadne predvolaná pojednávanie odročí.
45. Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
46. Podľa ust. § 183 ods. 2 CSP Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
47. Podľa ust. § 183 ods. 3 CSP Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
48. Je nesporné, že právny zástupca žalovaného sa dodatočne dostavil na pojednávanie, ospravedlnil sa, že nemá pri sebe plnú moc, ktorú zrejme omylom nechal v kancelárii v dôsledku čoho súd uznal za vhodné pojednávanie odročiť za účelom predloženia plnej moci zo strany právneho zástupcu žalovaného, ktorú ešte v ten istý deň doručil. Ani jedna zo sporových strán nebola v rámci tohto pojednávania vypočutá, právny zástupca žalovaného netrval na odročení pojednávania, mal za to, že súd by mohol pojednávať za jeho prítomnosti aj bez predmetnej plnej moci čo však súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné a z uvedených dôvodov pojednávanie odročil.
49. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi podať návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, keďže mal za to, že sa na pojednávanie riadne predvolaný žalovaný nedostavil resp. dostavil sa jeho právny zástupca bez plnej moci nie je podľa názoru odvolacieho súdu upretím procesných práv žalobcu na spravodlivý proces.
50. Súd má dbať na to, aby strany sporu mali rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Pritom prostriedkami procesného útoku nie sú, ako sa mylne domnieva žalobca, návrhy a vyjadrenia k tomu, ako má súd viesť pojednávanie, o tom rozhoduje výlučne súd.
51. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že práve vtedy, keď by dňa 21.11.2017 otvoril pojednávanie a konal by v neprítomnosti žalovaného, by došlo k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Ak by tak súd konal napriek tomu, že právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie síce dostavil avšak bez udelenej plnej moci, ktorú si ponechal v kancelárii a ktorú v ten istý deň doručil na súd prvej inštancie. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil danú situáciu, že zo strany žalovaného resp. jeho právneho zástupcu nejde o žiadne obštrukcie, že žalovaný nepotreboval ďalší čas na to, aby produkoval prostriedky procesnej obrany resp. preukazoval nejaké iné ďalšie dôkazy na svoju obhajobu, keďže všetky listinné dôkazy boli ku dňu tohto pojednávania riadne predložené súdu.
52. K nepredloženiu plnej moci došlo neúmyselne opomenutím právneho zástupcu. Rešpektujúc právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie súd nemal dôvod na to, aby stranu sporu sankcionoval až tak tvrdo, že by strana sporu stratila spor bez toho, aby vôbec mala možnosť uplatniť si v konaní prostriedky procesného útoku či procesnej obrany.
53. Súd prvej inštancie zohľadnil uvedenú skutočnosť a priznal za účasť na pojednávaní konanom dňa 21.11.2017 náhradu trov konania, keďže žalovaný spôsobil, že uvedené prejednanie veci nebolo v tento deň možné.
54. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod týkajúci sa veci samej, odvolací súd súhlasne ako súd prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že bol tovar, ktorý bol vyfakturovaný zo strany žalobcu, žalovanému aj skutočne dodaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že tovar dodával žalovaný na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej spoločnosťou Shell a táto umožňovala jeho faktickú dispozíciu prevádzkovateľom čerpacej stanice na odovzdanie jej zákazníkom. Žalobca nepredložil jediný dodací list, ktorým by preukázal dodanie tovaru žalovanému. Faktúry, ktoré predložil žalobca v rámci podanej žaloby nie sú listinným dôkazom o dodaní tovaru, sú iba účtovným dokladom. Taktiež z faktúr nie je zrejmé, ktorá osoba ich vystavila, chýba na nich pečiatka a podpis osoby, ktorá faktúry vystavila, ďalej nie je zrejmé, prečo pri niektorých faktúrach je pečiatka schválené a pri niektorých neschválené, čo tieto pečiatky znamenajú a kto tieto faktúry nimi opatril.
55. Z predloženej zmluvy o spolupráci je nesporné, že Shell prevádzkovala v rámci svojich aktivít vernostný zákaznícky program Smart klub na území Slovenskej republiky a v súvislosti s týmto programom boli a budú vydávané zákazníkom čerpacej stanice Shell - členom Smart klub elektronické karty, prostredníctvom ktorých zbierajú zákazníci body najmä v závislosti na realizovanom obrate pri nákupe tovaru a služieb v sieti čerpacích staníc. Tieto body sa načítavajú na zákaznícke karty Smart. Podmienky účasti v Smart klube sú definované vo Všeobecných podmienkach a pravidlách Smart klubu. Z čl. 1 uvedenej zmluvy vyplýva, že Shell tak poskytuje zákazníkom možnosť získať naturálny rabat vo forme tovaru, služieb a iných majetkových hodnôt v priamej väzbe najmä na výšku realizovaného obratu nákupov v sieti čerpacích staníc.
56. V bode 2. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že partner bude pre Shell vykonávať činnosti v súvisiace so Smart klubom tak, ako sú popísané v jednotlivých ustanoveniach tejto zmluvy. A že partner sa najmä zaväzuje, že požiadavky spoločnosti Shell bude v rámci Smart klubu nakupovať tovar do svojho výhradného vlastníctva, bude ho skladovať, bude nakupovať a skladovať poukážky, bude tieto veci predávať prevádzkovateľom tejto spoločnosti a na účet spoločnosti Shell bude tieto veci doručovať a odovzdávať do vlastníctva zákazníkovi tak, aby boli dodržané všeobecné podmienky a pravidlá Smart klubu. Druhy tovaru a poukážok sú uvedené v prílohe č. 1.
57. Z tejto zmluvy je zrejmé, že v zmluvnom vzťahu bol žalovaný jedine so spoločnosťou Shell Slovakia s.r.o. Žiadny zmluvný vzťah so žalobcom ako prevádzkovateľom žalovaný nemal. Žalobca žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že vyfakturovaný tovar žalovanému skutočne dodal a že by žalovaný od žalobcu tovar prevzal. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že tým, že žalovaný poukázal na dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok záväzok uznal, že k plneniu došlo. Túto argumentáciu žalobcu nemožno podľa odvolacieho súdu akceptovať, keďže žalovaný vo svojej argumentácii nikdy netvrdil, že k plneniu došlo. Práve naopak poukázal na to, že to bol on, čo tovar dodával a to v rámci programu Smart klub realizovanom so svojim partnerom Shell, tak ako to vyplýva aj z vyššie uvedenej zmluvy.
58. Z obsahu spisu je zrejmé, že úloha úpadcu v celej záležitosti bola čiste fakturačná, odovzdávacia a výlučne na daňové účely vystavoval aj on faktúry za zákazníkom odovzdaný tovar, ktorý sa s faktúrami žalovaného za úpadcovi dodaný tovar započítavali. Iba takto sa totiž dalo odsledovať koľko bolo dodaného tovaru a koľko odovzdaného zákazníkom. Úpadca ako prevádzkovateľ čerpacej stanice Shell nemal mať prečo zaplatené za tovar, ktorý nedodával žalovanému. Navyše aj z bodu 4 zmluvy vyplývalo, že Shell je povinný uhradiť partnerovi kúpnu cenu za tovar a poukážky, ktoré Shell od partnera kúpil. Kúpna cena je uvedená v prílohe č. 1.
59. Na základe zisteného skutkového stavu vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že žaloba je nie dôvodná a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania dodania predmetného tovaru žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanému žiaden tovar nedodal a medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená ani žiadna kúpna zmluva za dodanie tovaru, nebolo možné predmetnej žalobe vyhovieť.
60. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o rámcovú zmluvu, tak ako uviedol samotný žalovaný, ktorá zaviedla medzi stranami obchodnú zvyklosť roky zaužívanú a nerozporovanú ale naopak dohodnutú a v tomto systéme Shell Smart klubu, ktorý presne popisuje čo je predmetom tohto konania a úlohou všetkých strán zúčastnených na Shell Smart klube a teda žalovaný predáva tovar žalobcovi ako čerpacej stanici, následne ho spätne účtovne odkupuje v množstve prevzatom zákazníkom a následne ho takto refaktúruje spoločnosti Shell, ktorá až posledná ho skutočne platí. Za tento tovar tak neplatí žalobca žalovanému ani naopak, preto to v zmluve nie je ani uvedené ale platí t.j. uhrádza reálnu platbu spoločnosť Shell žalovanému. Daný systém predaja, následnej kúpe a následného opätovného predaja bol takto dohodnutý výlučne pre účtovné účely práve na tomto podklade predmetné faktúry sú len účtovným dokladom pod menom úpadcu avšak reálne úpadca tieto faktúry nevystavoval. Boli vystavené len pre účtovné účely v systéme žalovaného na preukázanie skutočne dodaného tovaru zákazníkom spoločnosti Shell, ktorí daný tovar odobrali cez čerpaciu stanicu žalobcu a preto predmetné faktúry nie sú ani opečiatkované ani podpísané, pretože boli vyhotovené len systémom a nikdy neslúžili na skutočné zaplatenie. Takto systémové a pre účely účtovníctva sa napokon uskutočnilo aj započítanie, ktoré sa uskutočnilo oboma spoločnosťami a súčasne sa neformálne vystavili započítacie dokumenty ako podklad pre účtovníctvo.
61. Tento spôsob spolupráce medzi žalovaným a spoločnosťou Shell a jednotlivými prevádzkovateľmi reálne fungoval, bol takto zaužívaný avšak z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by zmluvným partnerom vo vzťahu k žalovanému bol žalobca a že by žalobca bol tou spoločnosťou, ktorá dodávala tovar žalovanému a že by žalovaný bol povinný za dodaný tovar zaplatiť keďže ani samotný žalobca nebol nikdy vlastníkom tovaru, ktorý bol fakturovaný.
62. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má odvolací súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o zaplatenie fakturovanej ceny tovaru dodávaného žalovaným a nie žalobcom a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
63. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalovanému lebo mal v spore plný úspech.
64. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).