Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-88-2017.pdf
PDF · 97.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Ján Molitoris - AUTOMONT, IČO: 10 806 130, Počekanec 16/26, 094 31 Hanušovce nad Topľou, právne zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Na hradbách 5, Bardejov, proti žalovanému: H. F., U.. X.X.XXXX, R.. U. XXXX/XX, XXX XX H. U. F., o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. XC/XXX/XXXX-XXX z 25.mája 2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou, ďalej len (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných vo výroku rozsudku, žalobu v časti o vydanie vecí 1x dielenský pracovný stôl (ponk) so skrinkami, zásuvkami a veľkým zverákom, kovový, vrch drevený, 1x vykurovaciu teplovzdušnú pec na opotrebovaný olej, 1x hliníkový rebrík, 6x hasiace prístroje veľké CO2, 10x hasiace prístroje práškové, 1x umývací stroj VAP zn. Karchen s prísl., žltá farba, 2x zábradlie schodiskové - chrómované 2x3 m,9x dvere drevené interiérové - dub, 1x kuchynská linka 3,5m čerešňa, 1x elektrický sporák s keramickou platňou, 1x nerezový drez, 1x digestor, 1x elektrickú rúru zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal. K čiastočnému zastaveniu konania pristúpil v dôsledku späťvzatia žaloby v časti v súlade s § 144 a 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré naďalej ostali predmetom konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení, a to § 126 Občianskeho zákonníka, Čl. 8 Civilného sporového poriadku, § 150 ods.1, § 153 ods.1 a § 154 Civilného sporového poriadku. K jednotlivým hnuteľným veciam uviedol: „ - 1 kus dielenský prac. stôl (ponk so skrinkami, zásuvkami, kovový s dreveným vrchom) - sa síce v areáli nachádzal, ale žalovaný, podľa názoru súdu preukázal, že bol odkúpený od spoločnosti Tempus Bavaria. Táto skutočnosť je zrejmá zo správy, ktorú si súd vyžiadal, ako aj faktúry, ktorá bola predložená žalovaným, ako aj spoločnosťou. Naviac, podľa názoru súdu, aj syn žalobcu, ktorého navrhoval žalobca vypočuť ako svedka a súd ho vypočul v súvislosti s týmto stolom, uviedol, že na ňom pracoval, keď robil v spoločnosti Tempus Bavaria.
- hliníkový rebrík spolu s 1 ks umývacieho stroja VAP zn. Karchen - mal súd za to, že nebolo preukázané, aby tieto veci boli v dispozícií žalovaného (keď naviac takéto veci, a to hliníkový rebrík, ako aj umývací stroj VAP bol žalobcovi vydávaný) a ďalší hliníkový rebrík, ako aj jeden kus umývacieho stroja, ktoré by sa nachádzali u žalovaného, zistené neboli, s tým, že mimo tvrdení žalobcu, ktorý sa ich vydaní domáhal, týmto žiadne iné dôkazy, ani navrhované, ktoré by preukazovali dispozíciou žalovaným, neboli.
- 6 ks hasiacich prístrojov CO2 a 10 ks hasiacich prístrojov práškových - k tomu súd poukazuje, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby mu vlastnícky patrili. Pri ohliadke súd zistil značný počet týchto hasiacich prístrojov, kde však samotný žalobca nedokázal uviesť, ktoré konkrétne mu patria. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozporuplnosť tvrdení žalobcu, keď vo svojej výpovedi uviedol, že 6 ks hasiacich prístrojov bolo vyradených, 10 kusov boli v budove, avšak podľa jeho názoru, síce nepatria budove, ale sú povinnou súčasťou revízie budovy. Pri ohliadke vypovedal zmätene, keď raz tvrdil, že môže ísť o túto CO2, potom o inú. V tejto veci súd považuje za potrebné podotknúť, že aj v zmysle stavebných a bezpečnostných predpisov sú hasiace prístroje povinným vybavením stavby pri ich používaní a táto skutočnosť vyplýva aj zo stavebných predpisov a kolaudačného rozhodnutia.
- vykurovacia teplovzdušná pec - táto bola namontovaná a využívaná na vykurovanie dielne, čo potvrdil aj žalobca, dodávajúc, že bola namontovaná dodatočne, kde bola vybraná sklená tabuľa, aby bolo možné odvádzať dym z tejto pece. Na základe toho vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za to, že táto pec bola dlhšiu dobu používaná na vykurovanie dielne, kde sa nachádzala, bola predmetom dražby a teda tvorila súčasť budovy. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k tejto veci aj po vykonaní dražby.
- 1 kuchynská linka 3,5 m, 1 elektrický sporák s keramickou platňou, nerezový drez, digestor, elektrická rúra - súd po vykonaní ohliadky mal za to, že tak, ako bolo aj vyššie preukázané, táto dlhšiu dobu slúžia ako vybavenie kuchyne, bola užívaná pri prevádzke predmetnej stavby. Podľa názoru súdu tvorí príslušenstvo stavby a taktiež bola predmetom dražby, keďže bola vydražená spolu so stavbou. Na základe toho mal súd za preukázané, že tieto veci boli taktiež vydražené spolu s nehnuteľnosťou, a teda žalobca nepreukázal, že zostal vlastníkom predmetných veci aj po vykonaní dražby.
- 2x zábradlie schodiskové- chrómované 2x3 m - pokiaľ názoru súdu, nebola preukázaná ich existencia, a to ani pri ohliadke, teda nebolo preukázané, aby také zábradlie bolo k dispozícií žalovaného. Súd pri ohliadke zistil, že 2 kusy zábradlia, ktoré sa nachádzalo v chodbe vedúcej do WC, malo rozmery cca po 1m, každé z nich, a teda zrejmé teda nejde o zábradlie, ktoré je predmetom konania. Naviac, pri ohliadke súd zistil, že pri vchode do miestnosti slúžiacej ako telocvičňa, sa nachádzajú 2 schodíky, kde na stene pri dverách boli navŕtané 3 diery a vizuálne teda tam chýba zábradlie, a teda nie je vylúčené, že mohlo ísť o zábradlie, ktoré sa nachádza vyššie.
- 9 kusov dvere interiérové - súd pri vykonaní ohliadky zistil, že v miestnosti, označenej ako prechodná kancelária, sa za dverami nachádza 8 kusov dverí, nie 9 kusov, kde je 5 kusov sklených dverí a 3 kusy plných dverí . Žalobca tvrdil, žeby malo ísť o dvere, ktoré sú predmetom konania, avšak tento súčasne vo svojej výpovedi 10.12.2015 uvádzal, že požaduje 9 kusov dverí, z ktorých 5 kusov bolo plných a 4 kusy od polovice so sklami mrazené. Aj v danom prípade, podľa názoru súdu, ide o rozporuplnosť v tvrdení žalobcu jednak, pokiaľ sa týka jeho výpovede na súdnom pojednávaní, ako aj pri ohliadke. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobcom nebolo preukázané, aby išlo o dvere vlastnícky patriace žalobcovi, ak naviac žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval jeho vlastníctvo k dverám, ktoré súd zistil pri ohliadke a ktoré sa nachádzali k dispozícií žalovaného, nepredložil.“
3. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP, teda stranám sporu náhradu trov nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že k súdnemu sporu došlo v dôsledku nezhôd medzi stranami sporu v súvislosti s určením doby vypratania areálu, na ktorých nezhodách sa podieľali obe strany. Konštatoval, že k vydaniu prevažnej väčšiny vecí došlo v priebehu konania, čo smerovalo k čiastočnému zastaveniu konania. Napriek tomu, že vo zvyšku žaloby bol žalovaný úspešný, tento sa zriekol práva na náhradu trov konania, čo viedlo súd prvej inštancie k nepriznaniu trov konania obom stranám sporu.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietavom výroku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil súd prvej inštancie žalobcovi uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím na strane žalobcu boli dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, e/, h/ CSP. Nesprávne právne posúdenie videl v otázke, či interiérové drevené dvere v počte 9 kusov a kuchynská linka, pozostávajúca z elektrického sporáku s keramickou platňou, nerezového dresu, digestora a elektrickej rúry a teplovzdušná pec sú neoddeliteľnou súčasťou vydraženej nehnuteľnosti a teda či príklepom nadobudol vydražiteľ aj k týmto vlastnícke právo. Po citácií § 120 ods.1 a § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že tieto sporné hnuteľné veci nemôžu byť považované za súčasť nehnuteľnosti, ale len za jej príslušenstvo, keďže ide o samostatne stojace hnuteľné veci, ktorých demontážou nemôže dôjsť k znehodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá bola vydražená. Trval na tom, že žalovaný nenadobudol vlastnícke právo príklepom k týmto veciam, preto boli splnené všetky právne podmienky pre ich vydanie žalobcovi. Samotné faktické užívanie týchto vecí spolu s vydraženou nehnuteľnosťou podľa žalobcu nemá žiadne právne účinky, tak ako aj skutočnosť, že znalec pri ohodnocovaní nehnuteľnosti tieto veci pojal do popisu budovy. Zdôraznil, že správca mohol dražiť len veci, ku ktorým bolo zriadené záložné právo, avšak súd nevykonával dôkaz záložnou zmluvou ani výpisom z centrálneho registra záložných práv a žalovaný uvedené skutočnosti v procesnej obrane ani nenavrhol. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie prevzal argumentáciu žalobcu (správne „žalovaného“, poznámka odvolacieho súdu), pričom argumentácia žalobcu nebola predmetom skúmania jej správnosti. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že tento nezohľadnil písomný dôkaz vykonaný na pojednávaní dňa 27.4.2017 pod označením „zoznam hnuteľných vecí“, v ktorom boli ručne vyškrtané položky, ktoré žalovaný odmietol vydať. Žalovaný tento dôkaz nespochybnil, ani nenamietal , pričom ide o veci, vo vzťahu ku ktorým bola žaloba zamietnutá. Mal za to, že predmetný dôkaz obsahuje výpočet vecí na vydanie, z ktorého boli postupne vyškrtávané odovzdané veci. Sporné veci sa teda nepochybne nachádzajú v nehnuteľnosti autosalónu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo siahodlhého zoznamu hnuteľných vecí mu bolo vydaných viac ako 95% kusov, z čoho je možné vyvodiť záver, že žalobca mal detailný prehľad o jeho vlastníctve k veciam a že sa nejednalo o žiaden výmysel. Preto aj nepatrné nepresnosti pri popisovaní dverí alebo určovaní ich počtu nemôžu byť rozhodujúcimi pre zamietnutie ich vydania. Na základe uvedeného konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, ak predmetný dôkaz vôbec nehodnotil a nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo sa premietlo do nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Žalobca namietal aj nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania strán sporu. Mal za to, že súd prvej inštancie mal správne aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1,2 CSP vo vzťahu k zastavenej časti konania, keďže žalovaný v priebehu konania vydal žalobcovi podstatnú časť žiadaných hnuteľných vecí až po začatí súdneho konania, čo znamená, že žalobca bol v tejto časti úspešný. Pre stanovenie miery úspešnosti žalobca uviedol, že hodnota vecí, vo vzťahu ku ktorým bolo konanie zastavené je viac ako 30 000 eur a hodnota vecí, vo vzťahu ku ktorým bola žaloba zamietnutá je asi 3 000 eur, čo by znamenalo, že úspešnosť žalobcu je vo výške 80%. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 25.7.2017. Skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní považoval za zavádzajúce. Zdôraznil, že od začiatku konania spochybňoval celú žalobu a k svojim tvrdeniam predložil vždy dôkaz, na rozdiel od žalobcu. Do pozornosti dal skutočnosť, že vlastníkom stavby K. E.. Č.. XX, v ktorej sa majú podľa tvrdenia žalobcu veci nachádzať boli C. G. K. G. G. a nepatrila žalobcovi pod jeho IČOm. K tvrdeniu žalobcu, že podstatnú časť vecí vydal až po začatí súdneho konania žalovaný rozviedol sled udalostí predchádzajúcich predmetnému sporu. V zmysle týchto, žalobcovi a jeho manželke ešte 10.4.2014 odovzdal výzvu na vypratanie predmetu dražby s upozornením, že pristúpi k zabezpečeniu objektu a vyprataniu vecí na ich náklady. Potom však v dobrej vôli ponechal žalobcu a jeho manželku v priestoroch bez platenia, s úmyslom poskytnúť im čas na vysťahovanie počas nasledujúcich 3 mesiacov. Keďže žalobca s manželkou sa odmietli z priestorov vysťahovať a odmietli ho vpustiť do budovy, pristúpil k uzavretiu areálu, na čo boli vopred upozornení. Po uzatvorení areálu vyzýval žalobcu a manželku na vypratanie, avšak termín vypratania sa stále z ich strany posúval a ich konanie bolo zmätočné. Zdôraznil, že žalobca najprv odmietol vypratávať areál a žiadal vypratávanie zastaviť a potom podal žalobu na súd o vydanie vecí. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca vstupoval do nehnuteľností bez oznámenia a odtiaľ si odnášal svojvoľne veci aj jemu nepatriace. O týchto skutočnostiach boli súdu predložené dôkazy. V snahe vyhnúť sa tomu, aby žalobca z priestorov zobral aj veci, ktoré patria k stavbe alebo priamo žalovanému, tak žalovaný trval na vyprataní nehnuteľnosti za jeho prítomnosti v dohodnutom čase. Dňom 16.7.2015 žalobca dovypratával všetky priestory areálu Autosalón, teda zobral si všetky veci, ktoré požadoval. Žalovaný trval na tom, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vychádza z dôkazov vykonaných v priebehu konania a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jednotlivým veciam. Nebolo preukázané, že dielenský pracovný stôl je vlastníctvom žalobcu, bolo preukázané, že vykurovacia pec je súčasťou vykurovania stavby, hliníkový rebrík sa v stavbe nenachádzal, hasiace prístroje patria k budove v rámci základného požiarneho projektu, umývací stroj Vap sa v budove nenachádzal, zábradlie a interiérové dvere patria k stavbe a tiež nebolo preukázané, že sa jedná o konkrétne veci patriace žalobcovi. Kuchynská linka a spotrebiče k nej patriace patria k stavbe, teda aby sa s ňou spolu užívali. Vo vzťahu k spotrebičom napríklad syn žalobcu potvrdil, že tieto užíval aj bývalý nájomca, pričom žalobca nepreukázal, že spotrebiče zakúpil on ako podnikateľ a z tohto dôvodu mu patria. Trval na tom, že podľa výsluchov svedkov, vykonanej obhliadky a dokumentácie, ktorá z archívu bola predložená súdu, boli potvrdené skutočnosti ním uvádzané.
7. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu aj to, že odvolanie žalobcu bolo podané na súde až 21.6.2017, teda po uplynutí lehoty na odvolanie, preto navrhol odvolanie odmietnuť ako oneskorené a pre prípad včasnosti podania odvolania navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznať.
8. K vyjadreniu žalovaného žalobca svoje stanovisko nepredložil.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasledujúcich CSP a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom, podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením.
10. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Na skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne a výstižné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie síce posúdil vykurovaciu teplovzdušnú pec ako súčasť budovy, avšak zároveň dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo to, že žalobca k tejto veci svoje vlastníctvo nepreukázal a že táto pec bola taktiež predmetom dražby. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby preto nebolo rozhodujúcim to, či vykurovacia teplovzdušná pec spĺňa právnu kvalifikáciu uvedenú v § 120 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, žeby sa tým vec znehodnotila. Vo vzťahu ku kuchynskej linke bolo konštatované, že táto tvorí príslušenstvo stavby a zároveň, že bola predmetom dražby, pričom žalobca taktiež nepreukázal, že ostal vlastníkom kuchynskej linky aj po vykonaní dražby. Zamietnutie žaloby vo vzťahu k interiérovým dverám súd prvej inštancie posúdil ako neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pričom poukázal na ním tvrdené rozporuplné skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na vyhodnotení viacerých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, preto odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nie je dôvodná. Odvolací súd mal za to, že žalobcom označený dôkaz v odvolaní ako „zoznam hnuteľných vecí“ nie je dôkazom o vlastníctve hnuteľných vecí, ale len listinou, ktorú si pre svoje potreby vyhotovil žalobca bez toho, aby bola táto odsúhlasená žalovaným.
12. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným pripomína, že súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, B.. Ú.E. XXX/XX).
13. V súlade s vyššie uvedeným nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť každý dôkaz a argumentáciu strán sporu, ale len tie dôkazy a tú argumentáciu, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie o predmete sporu.
14. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá v súlade s ustanovením § 387 ods.1,2 CSP.
15. Vo vzťahu k trovám strán sporu vyhodnotil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie taktiež za vecne správne a súladné s § 257 CSP. Stotožnil sa so záverom súdu, že medzi stranami sporu prebiehala komplikovaná komunikácia pred podaním žaloby, v dôsledku čoho nie je možné dospieť k záveru, že podanie žaloby žalobcom na súd zavinil žalovaný. Z predloženej komunikácie vyplýva, že žalobca pri vypratávaní areálu neposkytol dostatočnú súčinnosť, čo mohlo predísť predmetnému sporu. Bolo nepochybné, že k prevzatiu hnuteľných vecí žalobcom došlo až za súčinnosti súdu.
16. Z uvedených dôvodov potvrdil odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách strán sporu v súlade s § 387 ods. 1,2 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania, vzhľadom na úspešnosť žalovaného, bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
18. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).