Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/132/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXXX/XX, XXX XX L. V. B., o zaplatenie 121,76 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.januára 2018, č. k. 3Csp/199/2016-64 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., III.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 121,76,- eur a to v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia.

II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 708, § 710, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 4, § 53 ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 01.12.2015 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený účet, zároveň obsahom zmluvy bola zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne náležitosti týkajúce sa úrokovej sadzby, doby trvania zmluvy. V zmluve je uvedený iba denný limit platobnej karty vo výške 1.000 eur. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že ku dňu 16.05.2016 banka previedla interným prevodom dlh klienta vo výške 121,76 eur. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.08.2017 uviedol, že suma istiny 121,76 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, pričom konkrétne operácie a ich výška vyplýva z priložených výpisov k účtu. Z predložených výpisov vyplýva aj reálne čerpanie finančných prostriedkov žalovaným. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je nezamestnaný, v minulosti pracoval v Y. pre firmu, ktorá si stanovila podmienku, aby si žalovaný otvoril účet v banke; to aj zrealizoval, vo firme pracoval 2 mesiace a keď zistil, že firma skrachovala a na účet mu nedošli žiadne peniaze, musel ísť do mínusu, pričom presne ani nevie koľko finančných prostriedkov vyčerpal. Súd skonštatoval, že vzťah medzi stranami sporu je vzťah spotrebiteľský, samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby ani podmienky za akých by bol žalovaný povinný ich platiť. Zmluva odkazuje na sadzobník poplatkov a obchodné podmienky, ktoré sú vopred pretlačené a vypracované žalobcom ako dodávateľom. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ich ovplyvniť, individuálne vyjednať ich znenie tak, aby bolo možné uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti. Nepostačuje v žalobcom pripravenej pretlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a sadzobníkom sa klient oboznámil a sú súčasťou zmluvy. Z predloženej zmluvy podpísanej žalovaným dňa 01.12.2015 je zrejme, že táto neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Keďže ide o podstatnú náležitosť zmluvy, s absenciou týchto údajov zákon č. 129/2010 Z.z., v ust. § 11 ods. 1 spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi len sumu 121,76 eur, t.j. čiastku, ktorú podľa žalobcom predložených dokladov žalovaný vyčerpal ( č. l. 4 spisu). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva neobsahuje žiadne náležitosti týkajúce sa úrokovej sadzby a žiadaný úrok 28% ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1. do 5. rokov v decembri 2015, úrok činil 11,93%, so splatnosťou do jedného roku činil 7,85 %, z toho je zrejmé, že žalobcom žiadaný úrok v danom prípade značne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1,2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v rozsahu zamietavej časti a v časti trov konania (výrok II a III). Uviedol, že zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte ( § 708 a násl. obchodného zákonníka). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Žalovaný svojim postupom v zmluve potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, poplatkami sadzobníkom, ktoré sú súčasťou zmluvy tak, ako to vyplýva z čl. IV bod 5 zmluvy. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta , ale aj zákon o spotrebiteľských úveroch. K názoru súdu, že dohoda o výške úroku je neprimeraná žalobca uviedol, že posudzovanie primeranosti ceny poskytnutého plnenia sa neposudzuje podľa ustanovení o neprijateľných podmienkach. V zmysle § 1 a ods.2 nariadenia vlády, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako 3 mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne. Odvolateľ napadá aj výrok rozsudku v časti trov konania s odôvodnením, že súd nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%. Žalobca žiadal priznať istinu 121,76 eur s prísl., v časti žiadanej istiny bol plne úspešný, čo znamená, že úspech žalobcu predstavoval 100%. Navrhol, aby odvolací súd v zamietavej časti rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a násl. bez nariadenia pojednávania ( § 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu 1. inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia, ak odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 01.12.2015 uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo dojednanie zmluvy o zriadení bežného účtu, zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a zmluvy o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva (č. l. 3 spisu). K žalobe doručenej súdu prvej inštancie žalobca okrem zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb predložil aj výpis z účtu žalovaného za obdobie od 30.04.2016 do 16.05.2016 (č. l. 4), sadzobník poplatkov žalobcu účinný od 01.07.2016 (č. l. 10 - 12), ako aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 01.10.2016 (č. l. 5 - 9 spisu),

10. Žalobca v podanom odvolaní odvodzuje dôvodnosť svojho nároku od všeobecných obchodných podmienok pripojených k žalobe. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) boli účinné od 01.10.2016. Sadzobník poplatkov je účinný od 01. 07. 2016, pričom zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretá medzi stranami sporu je zo dňa 01.12.2015.

11. Z predložených listinných dôkazov bolo v konaní nepochybne preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 01.12.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe, ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet. Súčasťou zmluvy bolo aj uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty s denným limitom 1.000 eur. Samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby, ani podmienky za akých je žalovaný povinný ju plniť. Zmluva odkazuje len na sadzobník poplatkov a obchodné podmienky, pričom žalobcom v konaní predložené dôkazy (Sadzobník poplatkov a VOP) neboli v čase uzavretia zmluvy ( 01.12.2015) účinné. Naviac žalobca v konaní nijako nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi úrok vo výške 28%. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb predloženej žalobcom nevyplýva, aby touto zmluvou bol medzi stranami sporu dojednaný úrok z úveru.

12. Predmetná zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb neobsahuje teda žiadne dojednanie medzi zmluvnými stranami o výške úrokov ako podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. i zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje tieto nároky iba v zmysle Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov, čo je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časove obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny., ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Nakoľko táto podstatná náležitosť nebola medzi stranami sporu zmluvne dojednaná, žalobcovi nevznikol nárok na uplatňovanie úrokov a iných poplatkov voči žalovanému.

13. K odvolacej námietke žalobcu, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, a jeho odkaz na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 ( HOME CREDIT vs Biroóva), k tomu odvolací súd uvádza, že Súdny dvor v uvedenom rozsudku zo dňa 09.11.2016 uviedol, že zmluva o úvere resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente, avšak, vzhľadom na platnú právnu úpravu, dokumenty v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že ,,čl. 10´´ ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení s čl. 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy, uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice má zmluva zrozumiteľne a stručne uviesť dĺžku trvania tejto zmluvy. Zmluva podpísaná stranami sporu takýto údaj neobsahuje. Jeho uvedenie v nepodpísaných úverových podmienkach je pre nesplnenie podmienok ust. § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka neplatné.

14. V tomto smere súd nemal za preukázané, žeby zmluvné podmienky žalobcu jeho sadzobník boli akceptované zo strany žalovaného a žeby boli opatrené podpisom žalovaného. Nakoľko v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ má nárok na úroky a poplatky iba v prípade, ak boli uvedené v úverovej zmluve t.j. boli dojednané medzi zmluvnými stranami a strany sporu prejavili vôľu byť takýmito zmluvnými dojednaniami viazaní tým, že zmluvu s danými dojednaniami podpísali, preto súd obranu žalobcu v odvolacom konaní v tomto smere vyhodnotil ako neopodstatnenú.

15. Naviac odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu 1. inštancie, že výška úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnutie najvyššieho súdu SR 1Mcdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými, mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť iba finančné prostriedky, ktoré mu boli reálne poskytnuté. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je zrejme, že dlh žalovaného predstavuje 121,76 eur ( č. l. 4 spisu). Žalobcom účtovaný úrok vo výške 28% ročne je neplatný pre rozpor so zákonom, naviac odporujúci dobrým mravom, keďže predstavuje viac ako trojnásobok zákonnej sadzby ( 7,85%).

17. K odvolacej námietke žalobcu, že súd pri rozhodovaní pri trovách konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu, odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie mal o trovách konania rozhodnúť v súlade s ust. § 255 v spojení s § 257 CSP.

18. Podľa § 257 súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované ust. svojim charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu a je výnimkou pri uplatňovaní zákonnej zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom, alebo z časti dôvodom hodných osobitného zreteľa, tak musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnení. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Z hľadiska aplikácie ust. § 257 ide o posúdenie celého komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

19. Je nepochybné, že v predmetnom konaní žalobca mal úspech, keď súd mu priznal celú žalovanú istinu 121,76 eur. Odvolací súd má za to, že v danej veci bolo opodstatnené pri rozhodovaní o náhrade trov konania brať zreteľ na finančnú sociálnu situáciu žalovaného, ako na dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný je nezamestnaný, tiež jeho manželka R. Z. je nezamestnaná a spolu majú X maloleté deti. Ich jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 381,50 eur ( č.l. 36 spisu). Z tohto príjmu uhradzujú náklady za bývanie 137 eur mesačne a náklady na elektrinu 109,49 eur mesačne (č. l. 37 spisu). Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku aplikácie ust. § 257 majetková sféra žalobcu ako podnikateľského subjektu nebude ohrozená. V porovnaní s možným ohrozením základných životných potrieb žalovaného a jeho rodiny s tým, že žalobca ako úspešná strana konania nebude mať nahradené trovy konania sa javí ako spravodlivé nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Do úvahy je potrebné vziať aj skutočnosť, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval úroky vo výške 28% ročne, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl i v samotnom spotrebiteľskom charaktere predmetného súdneho sporu.

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .