Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/89/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne N.. T. U., B.. XX.X.XXXX, J. L. V., C. XXX/X, zast. JUDr. Milanom Sedlákom, MBA, advokátom Advokátskej kancelárie Olej, Sedlák, Dudášová, Garančovský a spol. so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19 proti žalovanej Poisťovni slovenskej sporiteľne, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 35 851 023, o zaplatenie 2 688,71 € s prísl.,o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 14C/23/2015 z 22. júna 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/23/2015-112 z 18. júla 2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2 688,71 € spolu s 8,25 % úrokom z omeškania zo sumy 2 688,71 € od 6.2.2014 do zaplatenia, a to na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), a že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni ako príslušenstvo pohľadávky náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky vo výške 286,12 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok). V prevyšujúcej časti žalovaného úroku z omeškania žalobu zamietol (IV. výrok).

2. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 2 688,71 € s 8,25 % úrokom z omeškania od 1.2.2014 až do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi manželom žalobkyne N.. T. U. a žalovanou bola dňa 10.3.2008 uzavretá poistná zmluva pre prípad smrti poisteného a pre prípad dožitia. Oprávnenou osobou v prípade úmrtia bola žalobkyňa. Dňa 5.12.2013 poistenec N.. T. U. zomrel a žalobkyni vzniklo právo na plnenie z predmetnej poistnej zmluvy vo výške 14 937,26 €. Žalovaná písomným podaním zo dňa 22.1.2014 oznámila žalobkyni, že z výpisu zo zdravotnej dokumentácie poisteného bolo zistené, že L.. U. boli pred podpisom poistnej zmluvy namerané hraničné hodnoty tlaku krvi v roku 2000 a je popisovaná novozistená hypertenzia, susp. syndróm bieleho plášťa, čo je v rozpore s dotazníkom poisteného, ktorý klient podpísal pri uzatváraní poistnej zmluvy. Z toho dôvodu jej bol priznaný nárok na výplatu poistného plnenia zníženej garantovanej poistnej sumy vo výške 12 248,55 €.

3. Z oznámenia poistnej udalosti (č.l.7) súd zistil, že ako dôvod smrti poisteného Ing. T. U. je uvedené chronický chorobne poškodené srdce. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie ku dňu 10.3.2008 Ing. T. U. (č.l. 23) súd zistil, že v roku 2000 bola novozistená hypertenzia - susp. syndróm bieleho plášťa,

opakovane Holter Tk bez indikácie liečby. Žalobkyňa uviedla, že jej manžel v roku 2008 uzavrel životné poistenie a v roku 2013 zomrel a príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, čo preukázala aj pitva. Keďže bol policajtom, pravidelne sa podroboval lekárskym prehliadkam, nikdy sa neliečil na ochorenie srdca, ale mal iba problémy s chrbticou. Neužíval žiadne lieky a deň pred smrťou bol u neurológa práve kvôli bolestiam chrbtice a bola mu určená liečba, ďalej uviedla, že 2 mesiace pred smrťou bol jej manžel na preventívnej prehliadke. Pri návšteve obvodného lekára T.. L. jej tento povedal, že nebol dôvod na krátenie poistného, pretože jej manžel sa neliečil na chorobu srdca. Taktiež uviedla, že jej manžel nikdy nebral žiadne lieky ani na vysoký tlak ani na srdce. Obvodný lekár jej manžela potvrdil, že bola u manžela zistená zvýšená hypertenzia a že mal Holter, ale bol mu zistený syndróm bieleho plášťa, a to nie je choroba vysokého tlaku. Ďalej uviedla, že vlastne životné poistenie jej manžel uzavrel z toho dôvodu, že v tom čase stavali rodinný dom a v Slovenskej sporiteľni im bol ponúknutý produkt životné poistenie. Žalovaná uviedla, že k zníženiu poistnej sumy došlo preto, že pri uzatváraní poistnej zmluvy poistený neuviedol, že bol vyšetrovaný pre chorobu zvýšeného krvného tlaku a že boli vykonávané merania Holterom a bola mu diagnostikovaná choroba bieleho plášťa, resp. syndróm bieleho plášťa. Keby túto skutočnosť bol manžel žalobkyne uviedol pri uzatváraní zmluvy, bola by mu určená poistná suma tak ako bola určená pri likvidácií poistnej udalosti, na základe vedomosti žalovanej o týchto skutočnostiach, o ktorých mal informovať poisťovňu poistený pri uzatváraní poistnej zmluvy. Poistený tým, že neuviedol tieto skutočnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy, porušil ust. Všeobecných poistných podmienok a na základe toho došlo k zníženiu poistnej sumy.

4. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Zb. v znení platnom do 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Predmetom konania je zaplatenie poistného plnenia.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná ako poistiteľ a N.. T. U. ako poistník uzatvorili dňa 10.3.2008 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie pre prípad smrti poisteného a poistná suma bola 450 000,00 Sk (14 937,26 €). Poistná zmluva bola uzatvorená od 1.4.2008 do 1.4.2033 s tým, že právo na poistné plnenie v prípade smrti poisteného má N.. T. U. - žalobkyňa. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky žalovanej, v zmysle ktorých súčasťou poistnej zmluvy sú písomné otázky poisťovne vzťahujúce sa na dojednané poistenie, zdravotný stav a ďalšie otázky s tým, že vedome, nepravdivé alebo neúplné odpovede môžu mať za následok oprávnenosť poistiteľa poistné plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. Poisťovňa je oprávnená overovať zdravotný stav osoby na základe správ vyžiadaných so súhlasom od lekára. Poistený dňa 5.12.2013 zomrel. Ako príčina smrti bolo chronické poškodenie srdca. Po oznámení úmrtia poisteného a uplatnenia nároku žalobkyňou si žalovaná vyžiadala výpis zo zdravotnej dokumentácie poisteného, z ktorej zistila, že nebohému bola v roku 2000 novozistená hypertenzia - susp. syndróm bieleho plášťa opakovane Holter Tk bez indikácie liečby, pričom v dotazníku pri uzatvorení poistnej zmluvy na otázku: „zistili Vám niekedy, príp. Vás sledujú a liečia na chronické, dlhotrvajúce, opakujúce sa nevyliečiteľné alebo iné závažné ochorenie (zvýšený krvný tlak...)“ uviedol poistený, že nie. Ak by mala vedomosť o zdravotnom stave poisteného, riziko by bolo zhodnotené ako zvýšené a to by znamenalo úpravu parametrov poistnej zmluvy v zmysle zníženia poistnej sumy. Ustanovenie § 798 umožňuje poisťovni plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné. V danom prípade nebola naplnená podmienka citovaného zákonného ustanovenia, a to, že išlo o vedomé, nepravdivé, neúplné odpovede, ako aj o skutočnosť, že žalovaná tieto informácie nemohla zistiť pri dojednávaní plnenia. Podmienky uzatvorenia poistnej zmluvy, ako aj podmienky poistného plnenia hodnotil lekár poisťovne. Pri hodnotení podmienok uzatvorenia poistnej zmluvy sa predmetný lekár uspokojil s dotazníkom o zdravotnom stave, v ktorom bol uvedený všeobecný lekár p. N.. U.. Napriek tejto skutočnosti si lekár žalovanej, ktorý posudzoval uzatvorenie poistnej zmluvy pri uzatváraní poistnej zmluvy nevyžiadal výpis zo zdravotnej karty poisteného a tento si vyžiadal až v prípade prehodnotenia prípadného poistného plnenia v dôsledku smrti. Súd má za to, že žalovanej v zastúpení zmluvného lekára, ktorého poveril prehodnotením uzatvorenia poistnej zmluvy a následne zhodnotením nároku na poistné plnenie nič nebránilo v čase pred uzatvorením poistnej zmluvy overiť si pravdivosť odpovedi v dotazníku o zdravotnom stave, ktoré si aj overil, avšak až po poistnej udalosti. V zmysle § 793 ods.1 a § 798 OZ, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť v prípade, že odpoveď poistníka na otázky bola vedome nepravdivá alebo neúplná, v poistnej zmluve bolo určené nižšie poistné ako malo byť a medzi vedome nepravdivou alebo neúplnou odpoveďou poistníka a určením nižšieho poistného je priama príčinná súvislosť. Zo záveru ošetrujúceho lekára jednoznačne vyplýva, že diagnóza hypertenzie sa u poistníka nepotvrdila, a preto mu ani nebola nasadená žiadna liečba. Zvýšenie hodnoty krvného tlaku u poistníka vyhodnotil jeho ošetrujúci lekár ako syndróm bieleho

plášťa, čo nie je chorobou, ale psychickou záležitosťou. Žiadna liečba nebola poistníkovi daná, a preto poistník nemal žiadny dôvod odpovedať v dotazníku žalovanej, že je v súvislosti s ochorením hypertenzie sledovaný, resp. liečený. Preto nie je naplnená fikcia ust. § 798 OZ, že poistník vedome nepravdivo alebo neúplne odpovedal ohľadne svojho zdravotného stavu. Zároveň by pre aplikáciu § 798 musela byť splnená podmienka, že medzi nesprávnou alebo neúplnou odpoveďou a určením nižšieho poistného je priama príčinná súvislosť. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalovaná bola povinná poskytnúť osobe, ktorú označil poistený Ing. Straka v súlade s ust. § 817 ods.1 OZ, ktorej v prípade smrti vznikne nárok na poistné plnenie, poskytnúť poistné plnenie vo výške 450 000,00 Sk, t.j. 14 937,26 € titulom dojednaného poistného plnenia pre prípad smrti poisteného.

5. Žalovaná dňa 22.1.2014 oznámila žalobkyni, že dňa 21.1.2014 ukončila šetrenie potrebné k zisteniu rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, preto mal súd za to, že uplynutím 15 dní odo dňa 22.1.2014 vzhľadom k tomu, že zníženie poistného plnenia bolo nedôvodné, vznikol žalobkyni nárok na poistné plnenie. Keďže žalobkyňa sa domáhala úrokov z omeškania od 1.2.2014, pričom žalovaná bola v omeškaní až od 6.2.2014, súd zaviazal žalovanú zaplatiť z dlžnej sumy úrok z omeškania od 6.5.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobný návrh zamietol. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby Základnej Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania navýšenej o 8 % -álnych bodov v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.

6. Keďže žalobkyňa mala neúspech len v nepatrnej časti (úrok z omeškania od 1.2. do 5.2.2014), súd jej priznal plnú náhradu trov konania.

7. V podanom odvolaní žiadala žalovaná, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne.

8. Okrem iného uviedla, že jej bol rozsudok doručený na pojednávaní 22.6.2017. Odvolací dôvod je v súlade s ustanovením § 365 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „Odvolacie dôvody" odsek 1 písmeno f) „f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.". a písmeno h) ,,h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci." Poistné plnenie bolo znížené Žalovaným podľa ustanovenia článku 15 bod 5 Poistných podmienok pre Investičné životné poistenie (ďalej len „Poistné podmienky") „Ak boli zmluvnými stranami, najmä v dôsledku nesprávne uvedeného dátumu narodenia alebo pohlavia Poisteného alebo zdravotného stavu alebo zamestnania alebo záľub, chybne stanovené technické parametre poistenia (Rizikové poistné, Poistná doba, Poistná suma), je Poistiteľ oprávnený Poistné plnenie z Poistnej zmluvy primerane znížiť." (viď príloha č. 1 Poistné podmienky). K zníženiu podľa uvedeného ustanovenia Poistných podmienok Žalovaný pristúpil z dôvodu opakovane nameraného zvýšeného krvného tlaku a sledovania tlaku pomocou tlakového prístroja Holter a následnej diagnostikácie syndrómu bieleho plášťa. V dotazníku pri uzatvorení poistnej zmluvy odpovedal poistený na otázku 11. Uveďte, či vás niekedy vyšetrili, sledovali alebo liečili na nasledujúce ochorenia alebo potiaže: písmeno a) srdca ciev (zvýšený krvný tlak,) negatívne (viď príloha č. 2 dotazník). Tzn. poistený neuviedol fakt, že bol vyšetrovaný na vysoký krvný tlak, uvedená skutočnosť je pre poistiteľa dôležitá, preto je uvedená otázka súčasťou dotazníka. Žalovaný znížil poistné plnenie podľa uvedeného Poistných podmienok a dotazníka, keďže s ohľadom na nevedomosť Žalovaného bola nesprávne určená poistná suma. Pokiaľ by došlo k uvedeniu sledovania resp. vyšetrovaniu poisteného na chorobu zvýšený krvný tlak poisteným pri vypĺňaní dotazníka, bola by pri uzatvorení poistnej zmluvy upravená poistná suma, tak ako k tomu došlo následne po zistení tejto skutočnosti pri šetrení poistnej udalosti. Uvedený postup Žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti bol Okresnému súdu predložený listinné podaním zo dňa 12.4.2017 (viď príloha č. 3 vyjadrenie k žalobe). Vecne konzistentne sa Žalovaný vyjadril aj ústne na pojednávaní a v rámci záverečnej reči. V odôvodnení Rozsudku bod 28. je uvedené citujem „Ustanovenie §798 umožňuje poisťovni plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§793) bolo určené nižšie poistné. V danom prípade nebola naplnená podmienka citovaného zákonného ustanovenia, a to, že išlo o vedomé, nepravdivé, neúplné odpovede, ako aj o skutočnosť, že žalovaná tieto informácie nemohla zistiť pri dojednávaní poistenia. Podmienky uzatvorenia poistnej zmluvy, ako aj podmienky poistného plnenia hodnotil lekár poisťovne. Pri hodnotení podmienok uzatvorenia poistnej zmluvy sa predmetný lekár uspokojil s dotazníkom o zdravotnom stave, v ktorom bol uvedený všeobecný lekár p. Ing Straku (poistený). Napriek tejto skutočnosti si lekár žalovanej, ktorý posudzoval uzatvorenie poistnej zmluvy pri uzatváraní poistnej zmluvy nevyžiadal výpis zo zdravotnej a tento si vyžiadal až v prípade prehodnotenia prípadného poistného plnenia v dôsledku smrti." Ako je uvedené v časti II. odvolania Žalovaný vykonal zníženie poistného plnenia na

základe ustanovenia Poistných podmienok v spojitosti s nesprávne vyplneným dotazníkom zo strany poisteného. V prípade, ak by odpovedal na uvedenú otázku poistený pravdivo a uviedol vyšetrovanie pre vysoký krvný tlak a ďalšie okolnosti prípadu, bola by určená poistná sumu vo výške na ktorú bola znížená nesprávne určená poistná suma pri šetrení poistnej udalosti. Ustanovenie Občianskeho zákonníka §793 ustanovuje povinnosť poistníka ako aj poisteného poskytnúť poistiteľovi pravdivé a úplné informácie. Význam a zmysel ustanovenia spočíva v možnosti poistiteľa rozhodnúť sa na základe poskytnutých informácií o tom či vôbec vzhľadom na riziko uzavrie s poistníkom resp. poisteným poistnú zmluvu, prípadne za akých podmienok. Na splnenie časti vedomého porušenia povinnosti odpovedať úplne a pravdivo postačuje nedbanlivosť (nie len úmyselné konanie) poisteného. V danom prípade došlo jednoznačne k vedomému porušeniu odpovedať pravdivo a úplne na uvedenú otázku, poistený nesporne vedel o vyšetrovaní svojho vysokého krvného tlaku a napriek tomu odpovedal na otázku v dotazníku negatívne. V predmetnom prípade došlo k uvedenému vyhláseniu o zdravotnom stave zo strany poisteného a teda nie Žalovaný ako poistite!', ale práve sám poistený porušil daným vyhlásením ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný na základe vykonaného vyhlásenia o zdravotnom stave poisteného nemal dôvod ďalej skúmať zdravotný stav poisteného a vychádzal pri uzatvorení poistenia z vyjadrení poisteného. Nebol žiaden dôvod overovať si tvrdenia poisteného v dotazníku zo strany Žalovaného a spochybňovať vyjadrenia poisteného, keďže k šetreniu zdravotného stavu pri uzatváraní zmluvy došlo na základe dotazníka, ktorý je zdrojom informácií o zdravotnom stave poisteného. Na základe uvedených skutočností Žalovaným dospel Okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný vykonal zníženie poistného plnenia v súlade s poistnou dokumentáciou a Občianskym zákonníkom.

9. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla žalobkyňa v zastúpení, že je toho názoru, že ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nebol v danom prípade naplnený a to z týchto dôvodov: Žalovaná v bode II odvolania opakovane ako vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že v prípade poistníka došlo opakovane k nameraniu zvýšeného krvného tlaku poistníka a sledovania tlaku poistníka pomocou tlakového prístroja Holter a následnej diagnostikácie syndrómu bieleho plášťa. S ohľadom na to, že poistník odpovedal na otázku č. 11 dotazníka negatívne, podľa žalovanej neuviedol fakt, že bol vyšetrovaný resp. sledovaný na vysoký krvný tlak, uvedená skutočnosť je pre poistiteľa dôležitá, a preto žalovaná pristúpila k zníženiu poistného plnenia. Otázka č. 11 v dotazníku znie: „uveďte, či vás niekedy vyšetrili, sledovali alebo liečili na nasledujúce ochorenia a potiaže: a) srdca a ciev (zvýšený krvný tlak) Zalobkyňa aj vo svojom vyjadrení uviedla, že formulácia uveďte, či vás niekedy vyšetrili ... na nasledujúce ochorenia a potiaže..." zahŕňa všetky zdravé osoby, keďže ťažko existuje osoba, ktorá by nebola preventívne vyšetrená na krvný tlak. Táto časť otázky tak nie je správna, pretože na základe odpovede na ňu nemožno vyselektovať osoby zdravé a osoby s ochorením ale len osoby, ktoré ešte neboli na preventívnej prehliadke. Žalobkyňa k argumentu žalovanej o tom, že poistník bol sledovaný na krvný tlak predovšetkým dáva do pozornosti svoju odpoveď zo dňa 18.04.2017 na vyjadrenie žalovanej k žalobe, v ktorej aj s poukazom na citáciu odborného článku Ambulantné monitorovanie krvného tlaku T.. W. O., T.. Y. K. L.., L.. T.. J. L., L.." jasne argumentovala, že meranie krvného tlaku „ABPM je v posledných rokoch oprávnene považované za najobjektívnejšiu metódu merania TK v diagnostike a kontrole liečby artériovej hypertenzie. Má výhody vo väčšej presnosti, spoľahlivosti, reprodukovateľnosti, automatickosti, v tesnejšej korelácii s orgánovými zmenami, ako aj v stanovení prognostickej závažnosti artériovej hypertenzie." Pre metódu ABPM je často používaný výraz „tlakový Holter". Táto forma merania krvného tlaku nazývaná aj „meranie Holterom" nie je sledovaním pacienta ale len presnejšou formou merania krvného tlaku. Táto presnejšia metóda merania krvného tlaku tak zabránila tomu, aby bol pacient mylne diagnostikovaný ako hypertonik, čo by malo v zmysle uvedeného článku za následok nasadenie liekov, ktoré nepotrebuje so všetkými ich nežiaducimi účinkami na zdravotný stav pacienta. Žalobkyňa preto ešte raz zdôrazňuje, že poistník (manžel žalobkyne) v danom prípade neuviedol ani nesprávnu odpoveď v dotazníku, pretože zmeranie krvného tlaku metódou ABPM (Holter) je len oveľa presnejším meraním krvného tlaku a preto s ohľadom na záver nepotvrdenia hypertenzie, ktorý sa nachádza aj v zdravotnej dokumentácii poistníka tak poistník ako pacient mohol mať pri nepotvrdení vysokého tlaku krvi touto metódou oveľa väčšiu istotu, že je zdravotne v poriadku ako pri meraní tlaku v ambulancii a teda nemal mať prečó pochybnosti o svojom stave a z toho dôvodu nemožno mať pochybnosti o jeho dobrej viere pri vyplňovaní zdravotného dotazníka. Podľa citovaného odborného názoru bol teda pacient vyšetrený oveľa komplexnejšie a spoľahlivejšie ako býva zvykom pri obyčajnom meraní tlaku v ambulancii. Konanie poistníka pri vyplňovaní zdravotného dotazníka preto nemožno považovať ani za uvedenie nesprávnych informácii a už vôbec nie za uvedenie vedome nesprávnych informácií, ktoré sú predpokladom na

zníženie plnenia. Samotnú skutočnosť, že mal v čase merania krvného tlaku v ambulancii psychickú nepohodu, ktorá znamenala nameranie zvýšenej hodnoty krvného tlaku, vyhodnotil jeho ošetrujúci lekár ako možný syndróm bieleho plášťa, čo nie je ochorením srdca ani v zmysle vyššie uvedeného článku ani v zmysle článku, na ktorý žalobkyňa odkazovala v žalobe. Žalobkyňa je na základe týchto skutočností toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a odvolací dôvod uvedený žalovanou v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) tak nie je daný. K právnemu posúdeniu veci žalobkyňa uvádza: S ohľadom na uvedené skutočnosti preto nemožno považovať za preukázané zo strany žalovanej, že by poistník odpovedal na časť otázky č. 11 dotazníka (sledovaný na ochorenie zvýšeného krvného tlaku) nesprávne a už vôbec preto neprichádza do úvahy preukázanie druhej kumulatívnej podmienky pre aplikáciu § 798 OZ, pretože odpoveď poistníka na otázku č. 11 bola správna, a teda nemožno uvažovať o zavinení poistníka formou minimálne vedomej nedbanlivosti (že poistník vedel, že je v súvislosti s ochorením zvýšeného krvného tlaku sledovaný že môže svojou nesprávnou odpoveďou porušiť rovnováhu zmluvného vzťahu s poisťovateľom a napriek tomu sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že to nebude v poistnom vzťahu dôležité.) Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobkyňa toho názoru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, v ktorom dospel k správnym skutkovým zisteniam aj správne podľa bodu 28 napadnutého rozsudku vyhodnotil nesplnenie podmienok pre aplikáciu $ 798 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník na základe ktorého žalovaná žalobkyni plnenie krátila, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a tak nie je daný ani druhý odvolací dôvod uvedený žalovanou v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

10. K tomuto vyjadreniu bolo dané ďalšie vyjadrenie (odvolacia replika žalovanej na č. l. 143-144), na ktoré podanie však už odvolací súd neprihliadol.

11. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v a zistil, že rozsudok je vecne správny a aj argumentačne odôvodnený, preto ho potvrdil podľa § 387 CSP, pričom súhlasí s dôvodmi uvedenými v rozsudku.

12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

14. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

15. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a ani odkaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ústavného súdu nie je primeraný a náležitý. Žalobkyni v procese nebolo odopreté právo vyjadrovať sa a nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

16. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je

nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. Obe konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom sú spojené a predstavujú jeden celok podľa ustálenej súdnej praxe.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu).

18. Súd správne rozhodol a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil podľa § 387 CSP.

19. Odvolacie dôvody sú neopodstatnené, nie je správne tvrdenie žalovanej, že by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec inak posúdil ako správne a žalobkyňa v žiadnom prípade neporušila Občiansky zákonník.

20. Pravdivé a úplné informácie znamenajú, že poistník odpovedá v dotazníku alebo na číslo 11 dotazníka (sledovaný na ochorenie zvýšeného krvného tlaku) nesprávne, lebo poistník neodpovedal.

21. Účelové tvrdenie žalovanej, že ide o nesprávne vyplnenú otázku číslo 11 dotazníka, neprichádza do úvahy, keďže preukázanie druhej kumulatívnej podmienky pre aplikáciu § 798 (odpoveď poistníka na otázku číslo 11 bola úplná), a tak nebolo možné ani uvažovať o zavinení poistníka formou minimálnej vedomej nedbanlivosti, že on vedel, keď on v súvislosti s ochorením zvýšeného krvného tlaku mal byť sledovaný, že svojou nesprávnou odpoveďou porušil rovnováhu zmluvného vzťahu s poisťovateľom, (t. j. so žalovanou) napriek tomu sa mal bez primeraných dôvodov spoliehať na to, že to nebude v poistnom vzťahu dôležité.

22. Skutkové zistenie aj hodnotenie dôkazov súdu prvej inštancie je správne, lebo nebolo zistené, že by medzi vykonaným dôkazom a z neho vyvodeným skutkovým záverom bol zrejmý nesúlad, obe konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom sú spojené nádoby, a predstavujú napokon jeden celok, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie 3Cdo/12/2017, 4Cdo/197/2011).

23. Keďže súd prvej inštancie postupoval zákonne a aj spravodlivo vyhodnotil nesplnenie podmienok pre aplikáciu § 798 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na základe ktorého žalovaná žalobkyni plnenie krátila, nebol daný odvolací dôvod uvedený v odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm. h) [je treba doplniť, že uznesenie sp. zn. 14C/23/2015 (opravné) z 18.7.2017 nadobudlo právoplatnosť].

24. Žalobkyni neboli priznané trovy odvolacieho konania, ktoré nie sú podľa § 396 účelným vyjadrením tohto zákonného ustanovenia (uplatnené za vyjadrenie k odvolaniu) a preto odvolací súd ich nepriznal ako úspešnej strane.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.