Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-304-2017.pdf
PDF · 101.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/304/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v spore žalobcu: Z. proti žalovanému: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, v zastúpení: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.733 eur a finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2017 žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia jej zaplatiť sumu 2.733 eur a finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na finančnú tieseň uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 10.7.2014 na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 15.000 eur. Žalobca, ako ďalej uviedla v žalobe nepripravoval spolu so žalovaným úverovú zmluvu po jednotlivých článkoch, zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná, pričom žalovaný má postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi - § 2 písm. u/ a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je nepredstaviteľné, aby úverová zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, s tým, že zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. Zároveň uviedla, že žalobca sa pri uzatváraní tejto spotrebiteľskej zmluvy dopustil aj nekalej obchodnej podmienky, keďže je zrejmé, že nebola správne informovaná pred uzavretím zmluvy o RPMN, čo bolo v rozpore so zákonom č. 258/2001, v ktorom je zakotvená povinnosť pre 12Csp/304/2017
žalovaného poskytnúť presné informácie o spotrebiteľskom úvere. Tieto údaje je žalovaný povinný uviesť, nakoľko spotrebiteľ má právo si tieto údaje porovnať a rozhodnúť sa, či vstúpi do úverového vzťahu so žalobcom. Ďalej uviedla, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a to pre veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok v rozpore so zákonom, pre rozpor s dobrými mravmi, pre absenciu náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z.z. s tým, že najmä zmluva neobsahuje náležitosť a to úrokovú sadzbu. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že zmluvu považuje za neplatnú, v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 O.Z. , ako aj s poukazom na ustanovenie § 37 O.Z. Ďalej v žalobe uviedla, že žiada vo veci samej o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov, nakoľko poskytnutý úver jej bol vo výške 15.000 eur, celkovo uhradila sumu 17.733 eur, takže žalobca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 2.733 eur. Zároveň žiadala, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni aj finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Žalovaný bol uznesením č.k. 12Csp/304/2017 zo dňa 12.1.2018 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
2. Žalovaný podaním doručeným súdu v zmysle uznesenia 12Csp/ 304/2017 - 16 uviedol, že žalobkyňa svoju argumentáciu opiera k Zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.7.2014, ktorá podľa jej názoru neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Žalobkyňa taktiež, ako uviedol žalovaný namieta neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. veľkosť písma uvedeného v zmluve o úvere. Žalovaný uviedol, že má za to, že táto zmluva o úvere spĺňa základné predpoklady na veľkosti písma, ktorú tiež žalobkyňa namieta, s tým, že zmluva je spísaná čitateľne a zrozumiteľne. Dokonca časť článku 4 obsahujúca základné podmienky poskytnutého úveru, ako výška úveru, mesačnej splátky, úrokovej sadzby, RPMN, celkovú čiastku úveru, termíny splatnosti je uvedená väčším a výraznejším písmom, aby spotrebiteľ predmetné ustanovenia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nemohol prehliadnúť. Argumentácie žalobkyne, ako ďalej uviedol žalovaný, sa pravdepodobne týka zmlúv uzatváraných pred zmenou právnej úpravy zakotvujúcej minimálne požiadavky na veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 1.6.2010 sa do Občianskeho zákonníka zaviedla úprava, ktorej cieľom bolo regulovať veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný poznamenal, že zmluva o úvere a všetky prílohy , z ktorých zmluva o úvere pozostáva, boli vyhotovené tak, že veľkosť písma a jej čitateľnosť spĺňajú požiadavku na veľkosť a čitateľnosť podľa súčasnej právnej úpravy, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebola prijatá. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa v predmetnom návrhu nereflektovala na zmenu právnej úpravy, keď odkazuje na zákon č. 25/2011, ktorý sa však nepoužije na zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 10.7.2014. Žalovaný ďalej k žalobe uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky požadované náležitosti podľa zákona č. 129/2010, keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, uvedená je výška mesačnej splátky, RPMN banky v percentách, taktiež priemerná RPMN na trhu, celková výška úveru, dátum prvej splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok a dátum konečnej splatnosti úveru. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmluve o úvere uvedený údaj o RPMN zodpovedá dohodnutým parametrom zmluvy, t.j. výšky úveru, výške mesačnej splátky úveru, počtu splátok, lehote splatnosti, úrokovej sadzbe, s tým, že žiadnu z predmetných skutočností žalobkyňa nespochybnila a žalovaný má za to, že RPMN úveru vo výške 15,96 % je v zmluve o úvere uvedený riadne a spotrebiteľka teda žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere nebola nijak spochybnená. Žalovaný ďalej v písomnom 12Csp/304/2017
vyjadrení k žalobe uviedol, že samotná žalobkyňa žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok žalobkyne žalovaný v celom rozsahu popiera. Žalovaný uviedol, že podáva námietku premlčania z dôvodu, že úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol splnením záväzku žalobcu zo zmluvy o úvere dňa 22.9.2015. Momentom splnenia záväzku žalobkyňa vedela, komu plní a v akej výške, t.j. vedela, kto sa na jej úkor mal údajne obohatiť a v akej výške. Žalovaný uviedol, že prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobkyňou bolo uplatniteľné v premlčacej lehote do 22.9.2017 s tým, že žalobkyňa svoj návrh na súd podala až 22.11.2017, t.j. v čase, kedy jej prípadný nárok bol už v celom rozsahu premlčaný. Žalovaný ďalej vo vyjadrení v časti uplatneného nároku žalobkyne o zaplatenie primeraného zadosťučinenia uviedol, že žalobkyňa v petite žiada o vydanie primeraného zadosťučinenia vo výške 500 eur, avšak predmetný návrh v časti uplatneného nároku žalobkyňa nijak neodôvodnila a vznik akejkoľvek ujmy nepreukázala a nemožno hovoriť ani o primeranosti nároku v takej výške v porovnaní s výškou požadovaného bezdôvodného obohatenia a žalovanému nie je ani jasné, v čom mal žalobkyni vzniknúť nárok na nejaké zadosťučinenie, ak jej bol poskytnutý úver, ktorý splatila, na základe platnej zmluvy o úvere. Zákonnou podmienkou vzniku nároku na finančné zadosťučinenie je skoršie uplatnenie práv na ochranu spotrebiteľa na súde. Tento nárok teda vznikne až vtedy, ak sa spotrebiteľ úspešne, (t. j. v podobe právoplatného a vykonateľného rozsudku) porušenia práva dovolá. Žalovaný tak žalobkyninu požiadavku na vydanie finančného zadosťučinenia popiera. Žalobkyňa bola uznesením č.k. 12Csp/304/2017 - 53 zo dňa 12.13.2018 vyzvaná, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, doručeného súdu dňa 13.2.2018.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.3.2018 uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, s tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.7.2014 bol úver dňa 22.9.2015 splatený v plnej výške vrátane príslušenstva v sume 14.574,88 eur. Pri predčasnom splatení úveru bola zle prerátaná úroková sadzba. Uviedla, že nesúhlasí s námietkou premlčania, nakoľko podľa jej názoru, ako ďalej uviedla vo svojom vyjadrení, žalovaný podniká na Slovensku dlhodobo a ako poskytovateľ úverov mal p oznať právne predpisy ohľadom poskytovania úverov a konanie žalovaného preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu získať majetkový prospech. V predmetnej veci je možné tak aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovenia § 107 O.Z, keď zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10 ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalovaný trvá na námietke premlčania, keďže žalobkyňa nepreukázala úmysle žalovaného obohatiť sa na úkor žalobcu podvodným spôsobom.
5. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že trvá na predmetnej žalobe, ako aj na vyjadreniach, ktorými reagovala na vyjadrenie žalovaného. Uviedla, že žiada, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej sumu 2.733 eur, ktorú sumu zaplatila na istine navyše, s tým, že naďalej má za to, že zmluva, ktorú uzatvorila so žalovaným nespĺňa náležitosti v zmysle zákona, zmluvu považuje za neplatnú. Z poskytnutého úveru vo výške 15.000 eur zaplatila celkovo 17.733 eur, takže žiada titulom bezdôvodného obohatenia vrátenia sumy 2.733 eur. Zároveň uviedla, že žiada, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť aj sumu 500 eur titulom finančného zadosťučinenia, ktorá suma predstavuje odškodné za to, že si zobrala úver 15.000 12Csp/304/2017
eur a zaplatila vyššiu sumu, ako uviedla v žalobe. Nesúhlasila s námietkou premlčania, ktorú uplatnil žalovaný, keďže má za to, že si nárok uplatnila v subjektívnej premlčacej lehote, ako aj objektívnej 3 ročnej premlčacej lehote, avšak v danom prípade treba aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu z dôvodu, že táto plynie od začiatku zmluvného vzťahu, s tým, že žalovaný, ktorý dlhodobo podniká na trhu, má poznať právne predpisy a na jej úkor sa úmyselne bezdôvodne obohatiť a preto by sa mala posudzovať objektívna lehota 10 ročná.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pridržiavajúc sa písomných vyjadrení k žalobe, s tým, že trvá na vznesenej námietky premlčania a ako sa vyjadril aj v poslednom písomnom vyjadrení, v danom prípade nie je možné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, nakoľko v tomto prípade nie je preukázané, že žalovaný mal úmysel sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť a získať majetkový prospech. Zároveň uviedol, že vyjadril a aj k náležitostiam zmluvy, ktorú považuje za platnú, táto spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona 129/2010 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, avšak z dôvodu v prvom rade vznesenej námietky premlčania ako ja z ďalších dôvodov v prípade, že by sa súd s námietkou premlčania nestotožnil, žiada žalobu zamietnuť, popiera aj nárok žalobkyne o zaplatenie finančného zadosťučinenia ako zdôvodnil v písomnom vyjadrení.
7. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, bola uzatvorená dňa 10.7.2014 ( čl. 10) zmluva o úvere, na základe ktorej, ako vyplýva z obsahu bodu 4.1 zmluvy o úvere bola schválená výška úveru vo výške 15.000 eur s počtom mesačných splátok 120, úrokovou sadzbou 14,90 % ročne, s výškou mesačnej splátky 240 eur s dátumom prvej splátky do 25.8.2014, RPMN Poštovky 15,96 % ročne, priemerná RPMN na trhu 11,89 % ročne, celková čistka úveru 29.079,08 eur, splácanie mesačne k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.7.2024. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 15.000 eur, ktorá skutočnosť nebola sporná s tým, že žalobkyňa uhradila celkovú sumu 17.733 eur, ktorú skutočnosť žalovaný nepopieral. Žalobkyňa v predmetnom konaní sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.733 eur s dôvodu, že úverovú zmluvu považuje za neplatnú , resp. bezúročnú a bez poplatkov, takže titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný sa domáhala vrátenia preplateného úveru vo výške 2.733 eur.
8. Z vykonaného dokazovania je tak nesporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou uzatvorenou v zmysle zákona č. 129/2010 účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
9. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Po uplatnení nároku žalobkyne tak, ako bolo uvedené, žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnúť v zmysle § 100 ods. 1 O.Z.
10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej ( § 101 a 110), na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12Csp/304/2017
11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná, plyne odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
13. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.
14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu, alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal.
18. Žalobkyňa v predmetnom konaní si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.733 eur z dôvodu, že žalovaný prijal plnenie bez právneho dôvodu, keď má za to, že predmetná úverová zmluva nespĺňa zákonné náležitosti, je neplatná, resp. bezúročná a bez poplatkov. Súd sa zaoberal, ako už bolo uvedené v zmysle § 100 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že úverový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným zanikol a to splnením záväzku žalobcu zo zmluvy o úvere a to dňa 22.9.2015, ako bolo preukázané žalovaným potvrdením o splatení pohľadávky úveru (čl. 11), z ktorého potvrdenia bolo preukázané, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2014 bol dňa 22.9.2015 splatený v plnej výške vrátane príslušenstva. Posledná splátka, ako vyplýva z prehľadu splátok bola uhradená dňa 14.9.2015. Vydanie bezdôvodného obohatenia tak bolo uplatniteľné v premlčacej dobe a to do 22.9.2017, nakoľko od 22.9.2015 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 22.9.2017, pričom žalobkyňa uplatnila nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia až dňa 22.11.2017, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty a z tohto dôvodu v čase podania predmetnej žaloby bol nárok žalobkyne z dôvodu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v celom rozsahu premlčaný. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je totiž rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného 12Csp/304/2017
obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený už mal predtým možnosť sa dozvedieť o skutočnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Žalobkyňa ku dňu 22.9.2015 mala všetky vedomosti ako aj predpoklady, ktoré jej umožňovali podať na súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia už v tento deň. Z hľadiska včasnosti uplatnenia nároku na súde nie je rozhodujúce, či žalobkyňa vie svoj nárok právne kvalifikovať, ale rozhodujúca je len vedomosť o existencii bezdôvodného obohatenia a o osobe, ktorá sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila. Súd konštatuje zároveň, že úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie tak, ako uvádzala žalobkyňa a poukázala na 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, preukázaný nebol. Občiansky zákonník totiž podstatu úmyselného konania nevymedzuje a preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenie obsiahnuté v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa O.Z. ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade, s poukazom na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Uvedený úmysel žalovaného nie je preukázaný ani predloženými rozhodnutiami žalobkyne, nakoľko rozhodnutia, na ktoré poukázala, sa týkali iných konaní a podľa názoru súdu toto nepreukazuje úmysel žalovaného v tomto konkrétnom konaní na získaní bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne.
19. Z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania právne relevantným spôsobom vzniesol námietku premlčania, súd sa tak, ako už bolo konštatované v prvom rade zaoberal touto námietkou premlčania a dospel k záveru, že v danej veci nie je možné žalobkyni premlčané právo priznať a z tohto dôvodu žalobu v časti bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na dôvodne podanú námietku premlčania zamietol. Súd poukazuje na to, že nepovažoval ďalej za potrebné zaoberať sa otázkou plynutia objektívnej premlčacej doby, ako ani ostatnými námietkami, nakoľko vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania a uplynutie subjektívnej lehoty na uplatnenie práva na súde boli bez právneho významu.
20. Žalobkyňa sa v ďalšej časti uplatneného nároku domáhala zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur mesačne. Žalobkyňa jednak v samotnej žalobe, ako ani v rámci výpovede predmetný nárok nijakým spôsobom neodôvodnila a taktiež ani nepreukázala vznik akejkoľvek ujmy a tak nemožno hovoriť ani o primeranosti nároku v takej výške v porovnaní s výškou požadovaného bezdôvodného obohatenia. Súd konštatuje, že žalobkyňa tak nepreukázala, v čom jej mal vzniknúť nárok na nejaké zadosťučinenie, keďže zákonnou podmienkou vzniku nároku na finančné zadosťučinenie je skoršie úspešné uplatnenie práv na ochranu spotrebiteľa na súde a tento nárok tak vznikne až vtedy, ak sa spotrebiteľ úspešne ( t.j. v podobe právoplatného a vykonateľného rozsudku) porušenia práva dovolá.
12Csp/304/2017
21. Nakoľko žalobkyňa uplatnený nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia nijakým spôsobom nepreukázala, pričom aj keď ide o slabšiu stranu sporu, to neznamená, že súd by bol oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu žalobkyne, pretože by išlo neprípustné narušenie zásady rovnosti zbraní. Súd tak prijal záver, že žaloba nebola dôvodná ani v časti o zaplatenia finančného zadosťučinenia, takže neboli splnené základné predpoklady na priznanie finančného zadosťučinenia od žalovaného, s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 veta posledná zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu a tak súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky 12Csp/304/2017
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).