Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Pc-31-2018.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Area
Subarea
26Pc/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom v právnej veci navrhovateľky, manželky X. W. rod. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. nad A., t.č. bytom M. G. XX/X, C. nad A., proti manželovi X. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. nad A., t.č. bytom M. G. XX/XX, C. nad A., o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky X. W., rod. J., nar. XX.X.XXXX na určenie výživného na manželku v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Navrhovateľka X. W., rod. J., nar. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.6.2018 domáhala, aby súd rozhodol o určení výživného zo strany jej manžela X. W., nar. XX.X.XXXX, a to vo výške 15,-Eur mesačne, počnúc od podania návrhu, so splatnosťou vždy do 25-teho dňa v mesiaci k jej rukám. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa 22.7.2011 v Žiari nad Hronom a toto naďalej trvá. Počas manželstva sa im narodili tri deti - X., nar. XX.X.XXXX, W., nar. XX.X.XXXX a S., nar. X.X.XXXX. Manželstvo bolo šesť rokov plne funkčné a harmonické. Problémy sa začali stupňovať ako si manžel pred časom našiel novú známosť. V súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti. Ona býva v 2-izbovom byte v podnájme, spolu s mal. deťmi a manžel býva s matkou. Celá starostlivosť o domácnosť a mal. deti zostala na nej. Poberá dávky v hmotnej núdzi približne 290,-Eur a pracuje nad dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 30 hodín mesačne. Celkový príjem má 370,-Eur. Z tohto príjmu platí nájom spolu s energiami vo výške 350,-Eur a zostatok má na pokrytie základných životných potrieb. Manžel sa momentálne zamestnal. Prvú výplatu dostane v apríli. Doteraz bol nezamestnaný. Dohodli sa, že sa momentálne nechcú rozviesť z dôvodu narušenia rodinných vzťahov.
2.
Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril, hoci tento mu bol riadne a včas doručený do vlastných rúk.
3.
Navrhovateľka ani jej manžel sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní, pričom svoju neúčasť na pojednávaní vopred žiadnym spôsobom neospravedlnili. Nakoľko účastníci konania nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania na iný termín, súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 CMP a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
4.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.
5.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 154 - 155 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Konanie sa začína len na návrh.
6.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje Zákon o rodine ( § 21 a nasl. ). Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z inštitútu manželského zväzku. Prostredníctvom tohto inštitútu sa okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Podľa ustanovenia § 18 ZR sú si manželia rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ustanovenia § 19 ZR zasa vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
7.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.7.2011 v C. nad A., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. nad A. vo zväzku 17, ročník 2011, na strane 81, pod por. číslom 43. Navrhovateľka odôvodňovala svoj návrh na určenie výživného tými skutočnosťami, že s manželom v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti, pričom ona býva spolu s tromi mal. deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva v prenajatom byte, kde uhrádza nájomné vo výške 350,-Eur mesačne a manžel býva s matkou. Starostlivosť o mal. deti a domácnosť zostala celkom na nej. Poberá dávky v hmotnej núdzi a pracuje na dohodu. Manžel bol nezamestnaný, avšak toho času sa zamestnal. Rozvádzať sa momentálne nechcú.
8.
Na základe zisteného skutkového stavu súd návrh manželky na určenie výživného posúdil ako nedôvodný. Pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd zisťuje najmä, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia, ako životná úroveň druhého manžela resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Pokiaľ ide o pomery na strane manželov, podľa lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že manželka od septembra r. 2017 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, uzavretej so zamestnávateľom Cleon
- upratovacie služby, s.r.o., kde dosahuje čistý príjem 80,04,-Eur mesačne. Manžel je od 11.6.2018 evidovaný ako zamestnanec spoločnosti Eridian, s.r.o., so sídlom Štúrova 3, Žiar nad Hronom. Taktiež v predchádzajúcich obdobiach pracoval ako zamestnanec v pracovnom pomere i na základe dohody
o vykonaní práce - spol. AZ Profistavba, s.r.o., MWS Casting, s.r.o., Strešné systémy Minka, s.r.o.. Naposledy dosahoval hrubý príjem z dohody vo výške 28,-Eur mesačne. Z preukázaných skutočností vyplýva, že súčasné zárobkové pomery na strane navrhovateľky nie sú menej priaznivé ako na strane jej manžela. Pokiaľ ide o posúdenie celkovej životnej úrovne oboch manželov i v kontexte s výdavkami, ktoré uhrádzajú na vedenie spoločnej domácnosti resp. svoje samostatné domácnosti, výživu mal. detí, príp. ďalších nevyhnutných a odôvodnených nákladov na živobytie, v tomto smere je nutné konštatovať, že účastníci súdu nedoložili, ani nenavrhli žiadne dôkazy. Na pojednávanie sa navrhovateľka ani jej manžel bez ospravedlnenia nedostavili. Hoci dôvody, na ktoré manželka poukázala v písomne podanom návrhu by mohli byť právne relevantné pre určenie vyživovacej povinnosti zo strany jej manžela, avšak navrhovateľka tieto svoje tvrdenia žiadnym konkrétnym dôkazom nepreukázala a neuniesla tak dôkazné bremeno. Z uvedených dôvodov súd jej návrh na určenie manželského výživného v celom rozsahu zamietol.
9.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.