Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Ek-1025-2018.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Subarea
1Ek/1025/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mačinec, s.r.o., IČO: 47 392 991, so sídlom Stožok 270, 962 12 Stožok, prav. zast.: AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36 867 306, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, proti povinnému: E. Z., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. V. XXX, XXX XX F. V., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 163,30 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Kováč, PhD., so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. 88EX 265/2018, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 21,01 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 163,30 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - N. S. R. L. L. R.. B.. XUp/XXX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2018 a vykonateľnosť dňa 10.02.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 20. 07. 2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Kováč, PhD., so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. 88EX 265/2018.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 22.08.2018 podal návrh na zastavenie exekúcie. Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 22.08.2018 zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal povinný dňa 30.08.2018, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že nie je si vedomý toho, že má nejaké podlžnosti voči oprávnenému. Pracoval ako vodič s vlastnou živnosťou, koncesiou, vlastným autom a vlastnými nákladmi na prepravu osôb, ktoré povinnému aj ostatným vodičom sprostredkovával oprávnený na základe sprostredkovateľskej zmluvy za 10% provízie zo sumy, ktorú zaplatili cestujúci. Povinný uvádza, že sa to praktizovalo tak, že na dispečingu určili jedného šoféra, ktorý mal od ostatných šoférov ráno na parkovisku, kde sa všetci stretávali vyberať provízie. Povinný uvádza, že stále poctivo odovzdával v obálke so svojím menom každú jednu províziu, ale pár krát sa stalo, že sa provízia záhadne stratila a musel znova zaplatiť, lebo keď sa ohradil nedostal najmenej týždeň žiadnu jazdu a prišiel o zárobok, a tak radšej zaplatil znova. Povinný poukázal na to, že toto sa stalo aj iným šoférom, aj jeho synovi, ktorý tiež pracoval ako vodič u oprávneného a nedávno musel zaplatiť okolo 400 Eur, nakoľko mu bol zablokovaný účet. Povinný uvádza, že ako oprávnený povinnému a ostatným šoférom dokáže, že nezaplatili, keď o odovzdávaní alebo prevzatí provízií nič nepodpisovali. Peniaze odovzdávali z ruky
do ruky ráno na parkovisku a vždy inému šoférovi a to či boli všetky obálky dopravené na dispečing je otázne. V návrhu na zastavenie povinný poukazuje na to, prečo sa peniaze neposielali na účet firmy aby mali aj šoféri aj firma doklad o zaplatení a vyhli by sa zbytočným problémom. Takto ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Povinný uvádza, že zaplatil a oprávnený, že nezaplatil, až na to, že tento istý problém majú všetci šoféri, ktorí asi pred rokom od oprávneného zo spoločnosti odišli. Povinný uvádza, že jeho kolega, pre túto istú záležitosť podal na oprávneného trestné oznámenie za hanobenie mena a pre povinného je toto obvinenie taktiež urážkou na cti a hanobenie jeho mena. Povinný v návrhu uvádza, že pri preberaní listu, na ktorom je pečiatka exekútorského úradu pred poštárkou utrpeli s manželkou strašný šok a hanbu, nakoľko sú slušní a poctiví ľudia. Povinný tvrdí, že spolu so synom patrili medzi najobľúbenejších šoférov nielen v kolektíve, ale hlavne u cestujúcich, o čom svedčili aj preferencie na internetových stránkach a medzi prvými mali koncesiu a všetky potrebné doklady v poriadku. Povinný ďalej uvádza, že často boli až 30 hodín za volantom a až keď napokon odmietol takúto dlhú trasu s argumentáciou, že nebude riskovať životy ľudí ani svoj, bolo mu povedané, že komu sa nepáči nech ide kopať kanále. Povinný uvádza, že následne so synom odišli, hneď za nimi aj ďalší vodiči a dispečeri a teraz jazdia pre prepravnú spoločnosť, ktorú založili bývalí dispečeri od oprávneného. Povinný v návrhu uvádza, že trvá na odvolaní a pokiaľ oprávnený bude trvať na nepodloženom obviňovaní a vymáhaní toho, čo už zaplatil, bude uvažovať o podaní trestného oznámenia.
5. Súdny exekútor postúpil súdu aj vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie, v ktorom oprávnený uvádza, že tvrdenia povinného o tom, že vymáhaná pohľadávka bola uhradená, resp. že neexistuje považuje za absurdné a zo strany povinného za nijako nepreukázané. Svojho práva na zaplatenie vymáhaných súm sa oprávnený domáhal na súde prvej inštancie, kde spor skončil vydaním platobného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bol povinnému riadne doručený a ten voči nemu nepodal v zákonnej lehote odpor. Oprávnený ďalej poukazuje na to, že zaplatenie vymáhaných súd voči povinnému sa domáha na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, pričom trvá na tom, že k dnešnému dňu nedošlo zo strany povinného k žiadnej úhrade. Oprávnený ďalej uvádza, že každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Oprávnený ďalej uvádza, že materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Ďalej poukazuje oprávnený na to, že formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok, ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Oprávnený ďalej tvrdí, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania sa do exekučného neprenášajú a nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Oprávnený v závere uvádza, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý je vykonateľný, nebol zrušený, pričom nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani tu nie sú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a z uvedených dôvodov žiada, aby bol návrh povinného zamietnutý a aby súd priznal oprávnenému náhradu trov konania spočívajúcich vo vyjadrení sa k návrhu na zastavenie (1 úkon vo výške 8,30 Eur, režijný paušál vo výške 9,21 Eur + DPH).
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
11. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
12. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie S. R.G. L. L. R.. B.. XUp/XXX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX, ktorým súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny vo výške 163,30 Eur spolu s príslušenstvom pohľadávky. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.
13. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie exekúcie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
14. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ak povinný nesúhlasí s výškou pohľadávky na úhradu ktorej bol zaviazaný exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, nakoľko tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie všeobecného súdu, pretože je týmto rozhodnutím súdu viazaný. Povinný mal svoje námietky vznášať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.
15. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
21. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
22. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 21,01 Eur vrátane DPH. Súd oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 21,01 Eur (odmena za 1 právny úkon - podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 8,30 Eur + 1 x režijný paušál za rok 2018 vo výške 9,21 Eur + DPH vo výške 3,50 Eur), pričom ich súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.