Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-272-2015.pdf
PDF · 128 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/272/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobkyne: JUDr. Viera Kubicová, so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Scholz Recycling s.r.o., IČO: 35 866 187, so sídlom Cintorínska 7, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Úpadca sa žalobou zo dňa 28.11.2014 doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 01.12.2014 domáhal voči žalovanej priznania náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 650.588,65 eur a náhrady trov konania. Vec bola dňa 13.04.2015 postúpená Okresnému súdu Komárno ako súdu miestne príslušnému na konanie.
2. Žalobu úpadca odôvodnil tým, že za zdaňovacie obdobie apríl 2008, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009 si uplatnil nadmerné odpočty na dani z pridanej hodnoty nasledovne: 04/2008 367.776,51 eur 03/2009 147.366,38 eur 04/2009 63.686,94 eur 05/2009 59.732,04 eur Spolu 638.561,87 eur. Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno vykonal za zdaňovacie obdobia apríl 2008, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009 v rokoch 2009 až 2011 v spoločnosti úpadcu daňové kontroly na daň z pridanej hodnoty z uplatnených nadmerných odpočtov na DPH. Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno v týchto zdaňovacích obdobiach úpadcom vykázané nadmerné odpočty neuznal, naopak v rámci pôvodných daňových kontrol vydal platobné výmery, ktorými určil vlastnú daňovú povinnosť úpadcu nasledovne: Obdobie: Nadmerný odpočet úpadcu Po daňovej kontrole 04/2008 367.776,51 eur 108.731,36 eur povinnosť 03/2009 147.366,38 eur 23.142,28 eur povinnosť 04/2009 63.686,94 eur 87,70 eur povinnosť 05/2009 59.732,04 eur 547,99 eur povinnosť Spolu 638.561,87 eur. 132.509,33 povinnosť. Všetky tieto daňové konania boli v roku 2012 právoplatne ukončené až rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR, ktoré zrušili rozhodnutia Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno za príslušné zdaňovacie obdobie. Rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR nadobudli právoplatnosť dňa 07.03.2012. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktorými boli ukončené pôvodné daňové kontroly, došlo ku konečnému rozhodnutiu vo veci. Na základe uvedeného bol teda Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno v zmysle § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. povinný postupovať v zmysle podaných daňových priznaní k DPH a nadmerných odpočtov DPH vykázaných úpadcom a vyplatiť úpadcovi sumu 638.561,87 eur so splatnosťou do 10 dní od právoplatného ukončenia kontroly (07.03.2012), t.j. do 17.03.2012. Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno do dňa podania žaloby uvedenú sumu 638.561,87 eur úpadcovi nezaplatil. Tým, že Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno nevrátil nadmerné odpočty úpadcovi, t.j. nezaplatil úpadcovi 638.561,87 eur v zákonnej stanovenej lehote do 10 dní od právoplatnosti, porušil Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno zákon (nekonal podľa zákona) a poškodil úpadcu. Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno v snahe nevrátiť úpadcovi nadmerné odpočty otvoril v septembri 2012 (6 mesiacov po vykonateľnosti pôvodných daňových kontrol) u úpadcu daňové kontroly DPH a to za tie isté daňové obdobia, t.j. za apríl 2008, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009. Ďalšími daňovými kontrolami boli určené daňové povinnosti nasledovne: 04/2008 108.731,36 eur povinnosť 03/2009 23.214,20 eur povinnosť 04/2009 87,70 eur povinnosť 05/2009 547,99 eur povinnosť Spolu 132.608,25 povinnosť. Všetky úkony Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno vykonané v rámci ďalších daňových kontrol vrátane rozhodnutí boli doručované úpadcovi s využitím inštitútu fikcie doručenia napriek tomu, že úpadca mal v danom čase právneho zástupcu E.. L. V., C., s ktorou Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno priamo komunikoval v pôvodných daňových kontrolách. Týmto postupom Daňový úrad Nitra
- pobočka Komárno znemožnil úpadcovi zachovávanie jeho práv a právom chránených záujmov. Na základe uvedeného a v rozpore so zákonom Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno konal bez toho, aby bol úpadca alebo jeho právny zástupca informovaný a „sám si začal, vykonal a dokončil“ ďalšie daňové kontroly, ktoré si vyhodnotil tak, že ich uzavrel rozhodnutiami právoplatnými dňa 19.12.2012. Úpadca je toho názoru, že Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno otvoril ďalšie daňové kontroly bez zákonného dôvodu a použil v nich tie isté dôkazy ako v pôvodných daňových kontrolách. Na základe žiadosti úpadcu Ministerstvo financií SR predbežne prerokovalo nárok úpadcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a listom zo dňa 23.04.2014 oznámilo úpadcovi, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu a považuje nárok úpadcu za neopodstatnený. V predmetnej veci úpadca podal aj návrh na vydanie protestu prokurátora. Krajská prokuratúra Nitra po preskúmaní veci vydala upozornenie prokurátora, ktorým konštatuje, že v ďalších daňových kontrolách došlo k porušeniu zákona. Prokuratúra v upozornení prokurátora konštatuje, že správca dane si nesprávne vyhodnotil zánik plnomocenstva právneho zástupcu úpadcu a mal doručovať nielen úpadcovi ale aj jeho právnemu zástupcovi. Prokuratúra z toho dôvodu má za to, že konanie ohľadom ďalších daňových kontrol nebolo právoplatne ukončené a žiadala správcu dane, aby predmetné rozhodnutia doručil aktuálnemu právnemu zástupcovi. Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno upozorneniu prokurátora nevyhovel, postúpil ho na nadriadený orgán - Finančné riaditeľstvo SR, ktoré upozorneniu opäť nevyhovelo. K nároku na náhradu škody úpadca uviedol, že k porušeniu právnej povinnosti došlo konaním Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno tým, že daňový úrad nevrátil úpadcovi nadmerné odpočty podľa právoplatných rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktorými boli ukončené pôvodné daňové kontroly v zákonnej lehote, t.j. do 17.03.2012. Nekonaním a nezaplatením nadmerných odpočtov DPH vo výške 638.561,87 eur došlo u úpadcu k vzniku škody. Porušenie právnej povinnosti - nekonanie a nevrátenie nadmerných odpočtov v zákonnej lehote - je v priamej súvislosti s vznikom škody - nevrátením nadmerných odpočtov podľa právoplatne ukončených pôvodných daňových kontrol. Úpadcovi vznikla skutočná škoda vo výške 638.561,87 eur, ktorá zodpovedá uplatnenému a priznanému nároku na nadmerné odpočty. Škoda ďalej zahŕňa aj trovy konania, ktoré úpadcovi vznikli v konaní, v ktorom došlo k protiprávnemu konaniu vo výške 6.154,02 eur a ušlý zisk vo výške 5.872,76 eur pozostávajúci z ušlého priemerného bankového úroku (vkladu) zo sumy 638.561,87 eur od 17.03.201 do zaplatenia a priemerného bankového úroku (vkladu) zo sumy 132.608,25 eur od 04.01.2013 (15 dní od právoplatnosti rozhodnutí o ďalších daňových kontrolách). Skutočná škoda spolu teda predstavuje sumu 650.588,65 eur.
3. Úpadca na preukázanie svojho nároku predložil nasledovné listinné dôkazy: prvú stranu rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2012 č. XXXXXXX/X/PO-XXX/XXXX, Č.. XXXXXXX/X/PO-XXX/XXXX, Č.. XXXXXXX/X/PO-XXX/XXXX, Č.. XXXXXXX/X/PO-XXX/XXXX, Oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 10.08.2012 s fotokópiou neprevzatej doručenky, Úradné záznamy zo dňa 17.09.2012, Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam zo dňa 24.09.2012 s doručenkou, Protokol z daňovej kontroly zo dňa 06.11.2012, Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 06.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Úradný záznam zo dňa 13.11.2012, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 09.08.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Úradné záznamy zo dňa 17.09.2012, Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam zo dňa 24.09.2012 s fotokópiou doručenky, Protokol z daňovej kontroly zo dňa 08.11.2012, Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 08.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Úradný záznam zo dňa 13.11.2012, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 29.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Úradný záznam zo dňa 23.10.2012, Prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2014, Žiadosť o predbežné prerokovanie škody zo dňa 24.10.2013, Oznámenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 06.10.2014, Podnet na podanie protestu prokurátora zo dňa 11.08.2014, Oznámenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 23.06.2014, Oznámenie Daňového úradu Bratislava zo dňa 05.05.2014, Oznámenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 23.01.2014 s odpisom upozornenia prokurátora, Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánu verejnej správy zo dňa 24.10.2013, Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 08.08.2014, úrokové miery z vkladov, výpočet ušlého zisku.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 15.10.2015, v ktorom uviedla, že úpadca nerozlišuje rozdiely medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Ak výsledkom postupu daňového úradu bolo vydanie rozhodnutia, ktoré ako nezákonné nebolo nikdy zrušené, nemôže sa skúmať zákonnosť postupu daňového úradu. Na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu nepostačuje tvrdenie úpadcu o nezákonnosti rozhodnutí daňového úradu. V danej právnej veci nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Všetky rozhodnutia daňového úradu o nepriznaní nároku na nadmerný odpočet a vyrubení rozdielu dane vydané dňa 29.11.2012 sú právoplatné a neboli ako nezákonné zrušené. Tvrdenie úpadcu, že správca dane v rozpore so zákonom doručoval dokumentáciu ohľadom ďalších daňových kontrol priamo úpadcovi, pričom ten mal ustanoveného právneho zástupcu, nie je pravdivé. Dňa 15.11.2011 bola správcovi dane doručená plná moc, ktorou bola E.. L. V. splnomocnená na zastupovanie spoločnosti pri daňových kontrolách za mesiac 04/2008, 06/2008, 07/2008, 03/2009, 04/2009, 05/2009 až do právoplatného skončenia daňovej kontroly. To znamená, že právoplatným ukončením odvolacích konaní plné moci zanikli, stratili platnosť, a to dňom 08.03.2012. Od uvedeného dátumu všetky dokumenty v zmysle § 30 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. boli doručované daňovému subjektu na sídlo spoločnosti. Žalovanej nie je zrejmé, z akého titulu sa úpadca domáha vrátenia nadmerného odpočtu od štátu. Štát nie je oprávnený namiesto daňového úradu vrátiť úpadcovi uplatnený nadmerný odpočet, aj keď sa úpadca snaží uplatnený nadmerný odpočet označiť ako škodu. Úpadca sa môže domáhať vrátenia nadmerného odpočtu výlučne od daňového úradu v rámci verejného práva. Jedine príslušný správny súd (krajský súd) je oprávnený preskúmať správnosť rozhodnutia daňového úradu, ktorý rozhoduje o priznaní resp. nepriznaní nadmerného odpočtu. Konečné rozhodnutia daňového úradu, ktorými daňový úrad právoplatne rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu a určil daňovú povinnosť úpadca nežiadal preskúmať príslušným správnym súdom. Žalobu považuje žalovaná nielen za neopodstatnenú, ale v predmetnej právnej veci vzniesla aj námietku nedostatku pasívnej legitimácie Slovenskej republiky Ministerstva financií SR. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť. K svojmu vyjadreniu žalovaná pripojila nasledovné listinné dôkazy: Výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam zo dňa 24.09.2012 s fotokópiou doručenky, Výzva zo dňa 10.10.2012 s fotokópiou doručenky, Poskytnutie súčinnosti Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 17.10.2012, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2012 s fotokópiou neprevzatej zásielky, príkaz Krajskej prokuratúry Nitra na zaistenie peňažných prostriedkov č. A. F.-Y.- XXX-X/XX-X zo dňa 26.07.2012 a Odstúpenie príkazu Krajskej prokuratúry Nitra Daňovému úradu Nitra zo dňa 22.08.2012.
5. Úpadca vo svojej replike doručenej súdu dňa 10.12.2015 uviedol, že sa dožaduje náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno z dôvodu, že daňový úrad nevrátil úpadcovi nadmerné odpočty DPH v zákonnej lehote podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Škoda úpadcovi teda nevznikla až nezákonnými rozhodnutiami druhých daňových kontrol, ale už nevrátením nadmerných odpočtov na základe ukončených prvých daňových kontrol. Nie je teda možné postupovať podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré vyžaduje, aby právoplatné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Úpadca ďalej uviedol, že Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno právne kvalifikoval druhé daňové kontroly ako riadne daňové kontroly vykonané za účelom nevyplatenia už raz právoplatne priznanej dane. Zároveň neexistuje zákonný dôvod na začatie druhých daňových kontrol, resp. daňový úrad žiadny zákonný dôvod ako dôvod začatia opätovnej daňovej kontroly neuvádza. Z uvedených dôvodov sú druhé daňové kontroly jasne nezákonné. K povinnosti doručovať písomnosti počas druhých daňových kontrol právnemu zástupcovi úpadcu uviedol, že s argumentáciou žalovanej o zániku plnomocenstva právoplatným skončením daňových kontrol za mesiac apríl 2008, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009, sa nestotožňuje nielen úpadca ale aj Krajská prokuratúra Nitra. Zároveň si žalovaná odporuje, keďže druhé daňové kontroly nekvalifikuje ako opätovné daňové kontroly, t.j. malo by asi ísť o riadne daňové kontroly, pričom v takom prípade nemohlo plnomocenstvo zaniknúť právoplatným skončením daňových kontrol za mesiac apríl 2008, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009 dňa 08.03.2012, keďže tieto kontroly neboli ukončené, nakoľko v nich daňový úrad pokračoval. Keďže úpadca bol riadne zastúpený aj počas druhých daňových kontrol, mal daňový úrad povinnosť doručovať všetky listiny počas týchto kontrol právnemu zástupcovi úpadcu. Bez zákonného spôsobu doručenia rozhodnutí, ktorými sa ukončili druhé daňové kontroly, nemohli tieto rozhodnutia nadobudnúť právoplatnosť. Úpadca žiada nahradiť škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom - nevyplatením nadmerných odpočtov DPH v zákonom stanovenej lehote. Žalovaná za účelom zabránenia splnenia si tejto svojej zákonnej povinnosti, nezákonným spôsobom vykonala opätovné daňové kontroly v rozpore so zásadou res iudicata. V týchto druhých daňových kontrolách daňový úrad nevykonal žiadne nové dôkazné prostriedky, len zopakoval tie isté skutočnosti ako v prvých daňových kontrolách a zámerne nedoručoval právnemu zástupcovi úpadcu. Uvedeným konaním vznikla úpadcovi škoda, ktorú si vyčíslil v petite žaloby. Zároveň, nakoľko úpadca žiada nahradiť škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je pasívne legitimovaná Slovenská republika, v tomto prípade zastúpená Ministerstvom financií.
6. Žalovaná vo svojej duplike doručenej súdu dňa 30.10.2017 uviedla, že vrátenie nadmerného odpočtu je úpadca oprávnený požadovať výlučne od príslušného daňového úradu. Štát môže byť zodpovedný za škodu spôsobenú nevrátením nadmerného odpočtu, nemôže byť však zaviazaný na vrátenie nadmerného odpočtu. Pokiaľ by si súd osvojil argumentáciu úpadcu, mali by sme na jednej strane rozhodnutie súdu, ktorým je štát zaviazaný na vrátenie nadmerného odpočtu a súčasne právoplatné (nezrušené) rozhodnutia daňového úradu o nepriznaní nadmerného odpočtu. Pokiaľ má úpadca za to, že mu škoda vznikla na základe rozhodnutí z prvej daňovej kontroly, nie sú preukázané ani zákonné podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody, keďže v danom prípade nedošlo k zrušeniu právoplatných rozhodnutí a nejedná sa o vykonateľné rozhodnutia. Taktiež nie je preukázaná škoda, keďže na základe druhej riadnej daňovej kontroly bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní nároku na nadmerný odpočet. Žalovaná ďalej uviedla, že daňový úrad Komárno začal daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 04/2008, 06/2008, 03/2009, 04/2009, 05/2009. Počas rozsiahleho dokazovania bolo preukázané, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane. Správca dane vydal dodatočné platobné výmery, voči ktorým podal úpadca odvolania. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutia daňového úradu zrušilo z dôvodu nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly. Nastala však paradoxná situácia, keďže správca dane mal zo štátneho rozpočtu vrátiť úpadcovi nadmerné odpočty z dôvodu procesnej chyby. Zrušením rozhodnutí daňového úradu boli anulované daňové kontroly, to znamená, ako keby ani neboli vykonané. Je potrebné zdôrazniť, že Finančné riaditeľstvo SR nevrátilo vec na ďalšie konanie. Správca dane nemohol vykonať opätovnú kontrolu v zmysle § 44 ods. 4 ale len riadnu kontrolu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. O začatí druhej daňovej kontroly bol úpadca riadne vyrozumený, dňa 24.09.2012 mu bola zaslaná výzva na vyjadrenie sa k zisteniam, ktorá mu bola doručená dňa 09.10.2012. Úpadca nepodal písomné vyjadrenie k doručenej výzve ani sa so správcom dane neskontaktoval. Z uvedeného dôvodu správca dane považoval dokazovanie za dokončené. Rozhodnutia z druhej daňovej kontroly nadobudli právoplatnosť dňa 09.12.2012 a ako nezákonné rozhodnutia nikdy neboli zrušené. Na tieto rozhodnutia sa uplatnila fikcia doručenia, keďže úpadca ich neprevzal napriek tomu, že boli riadne doručené doručenkou „do vlastných rúk“, „opakované doručenie“. K duplike žalovaná pripojila rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 17.02.2012 č. XXXXXXX/X/PO-XXX/XXXX, Č.. XXXXXXX/X/PO-XXX/ XXXX, Č.. XXXXXXX/X/PO-XXX/XXXX, Č.. XXXXXXX/X/PO-XXX/XXXX.
7. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37K/35/2017 zo dňa 11.01.2018 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi: Scholz Recycling s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 866 187. Následne uznesením zo dňa 10.04.2018 bol na majetok tohto dlžníka vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. Viera Kubicová, so sídlom kancelárie Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, značka správcu S272. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 23.04.2018.
8. Súd na prejednanie veci nariadil na 12.11.2018 pojednávanie, na ktoré sa dostavila správkyňa konkurznej podstaty úpadcu a zástupkyňa žalovanej. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu sa v plnom rozsahu pridržiavala podanej žaloby, poukázala na to, že za rozhodujúce obdobie bola zo strany daňového úradu nezákonne vykonaná druhá daňová kontrola a rozhodnutia v nej vydané neboli úpadcovi riadne doručené, keďže neboli doručované jeho právnemu zástupcovi. Nárok úpadcu je právne posúdený ako náhrada škody, nejde teda o vrátenie nadmerného odpočtu ale o náhradu škody spôsobenej úpadcovi nesprávnym úradným postupom. K porušeniu právnych povinností došlo konaním Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno tým, že podľa právoplatných rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR nebol v zákonnej lehote vrátený nadmerný odpočet. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných vyjadrení, má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky nároku na náhradu škody. Rozhodnutie daňového úradu o nepriznaní nadmerného odpočtu síce bolo zrušené Finančným riaditeľstvom SR, avšak uvedené zrušenie nenapĺňa skutkovú podstatu na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Úpadca sa domáha vrátenia uplatneného nadmerného odpočtu napriek tomu, že sa preukázateľne potvrdilo, že na nadmerný odpočet nemá ani nárok. Žalobu navrhla zamietnuť, pričom pre prípad jej zamietnutia si žalovaná neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10. Úpadca si za zdaňovacie obdobia apríl 2008, marec 2009, apríl 2009 a máj 2009 uplatnil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v celkovej výške 638.561,87 eur. Daňový úrad Nitra - pobočka Komárno vykonal v rokoch 2009 až 2011 za tieto zdaňovacie obdobia u úpadcu daňové kontroly, v rámci ktorých úpadcom uplatnené nadmerné odpočty nezistil, naopak po skončení daňových kontrol začal vyrubovacie konania, v ktorých vydal rozhodnutia, ktorými určil vlastnú daňovú povinnosť úpadcu v celkovej výške 132.509,33 eur. Proti týmto rozhodnutiam podal úpadca odvolania, o ktorých Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo dňa 17.02.2012 tak, že rozhodnutia daňového úradu zrušil. Dôvodom zrušenia rozhodnutí daňového úradu bola skutočnosť, že daňový úrad nedodržal lehotu na skončenie daňovej kontroly. Následne daňový úrad začal v septembri 2012 za tie isté zdaňovacie obdobia ďalšie daňové kontroly u úpadcu, v rámci ktorých boli opäť vydané rozhodnutia, ktorými bola určená vlastná daňová povinnosť úpadcu v celkovej výške 132.608,25 eur. Všetky písomnosti v rámci ďalších daňových kontrol boli zasielané priamo úpadcovi.
11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
12. Podľa 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
19. Podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.09.2012 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.) ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.
20. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.) ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
21. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
22. V prejednávanej veci sa úpadca domáhal nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno tým, že daňový úrad nevrátil úpadcovi nadmerné odpočty podľa právoplatných rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktorými boli ukončené pôvodné daňové kontroly v zákonnej lehote 10 dní od právoplatného ukončenia kontrol (07.03.2012), t.j. do 17.03.2012.
23. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených troch podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej veci na žalobcovi. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup príslušného orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup možno považovať každú ďalšiu činnosť štátnych orgánov a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, t.j. v prejednávanej veci u Ministerstva financií Slovenskej republiky, keďže bez tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v občianskom súdnom konaní.
24. Úpadca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno, keďže má za to, že tým, že daňový úrad nevrátil úpadcovi nadmerný odpočet do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, navrhla ju zamietnuť jednak pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie, ako aj pre vecnú neopodstatnenosť žaloby.
25. Súd sa v prvom rade zameral na skúmanie, či je daná vecná legitimácia strán sporu. Žalobu pôvodne podal dňa 01.12.2014 žalobca Scholz Recycling s.r.o., na ktorého majetok bol v priebehu konania uznesením sp. zn. 37K/35/2017 zo dňa 10.04.2018 vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. Viera Kubicová, so sídlom kancelárie Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, značka správcu S272. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 23.04.2018. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu došlo v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. k prerušeniu súdneho konania, keďže toto konanie sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Správkyňa konkurznej podstaty v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. navrhla pokračovať v konaní, čím sa stala stranou sporu namiesto úpadcu. Aktívna vecná legitimácia správkyne konkurznej podstaty úpadcu je teda v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. daná. Pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplýva z § 3 ods. 1 písm. d) a § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorých štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, pričom v mene štátu koná ministerstvo, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva. Keďže Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre oblasť financií, daní, colníctva, cien, finančnej kontroly a vnútorného auditu, a úpadca tvrdil, že škoda mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno, je zrejmé, že za takúto škodu nesie zodpovednosť Slovenská republika, konajúca Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Súd teda konštatuje, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.
26. Ďalej súd skúmal, či je splnená obligatórna podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho nesprávnym úradným postupom, ktorou je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, t.j. v prejednávanej veci u Ministerstva financií Slovenskej republiky, keďže bez tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v občianskom súdnom konaní. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že úpadca žiadosťou zo dňa 24.10.2013 požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Nitra - pobočka Komárno, pričom po predbežnom prerokovaní nároku úpadcu Ministerstvo financií Slovenskej republiky zistilo, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu, preto predmetný nárok úpadcu Ministerstvo financií Slovenskej republiky považovalo za neopodstatnený. O uvedenej skutočnosti bol úpadca upovedomený listom zo dňa 23.04.2014. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako obligatórnu podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom mal preto súd za preukázanú.
27. Následne sa súd zaoberal preskúmaním samotného nároku žalobcu, teda či nevrátením uplatneného nadmerného odpočtu v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V súvislosti s tým považuje súd za zásadné ustanovenie tretej vety § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. podľa ktorého, ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zo samotného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že daňový úrad by bol povinný vrátiť nadmerný odpočet do desiatich dní od rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR len v prípade, ak by sa týmto rozhodnutím priznal nadmerný odpočet. Rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR však došlo len k zrušeniu platobných výmerov daňového úradu, ktorými bol nepriznaný nadmerný odpočet a bola určená vlastná daňová povinnosť. Rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR teda nie sú rozhodnutia, ktorými by bol priznaný nadmerný odpočet, preto od ich právoplatnosti daňovému úradu neplynula žiadna lehota na vrátenie nadmerného odpočtu. Existencia pozitívneho rozhodnutia (teda rozhodnutia priznávajúceho nadmerný odpočet) je pritom základným a nevyhnutným predpokladom na to, aby daňovému úradu vznikla povinnosť vrátiť nadmerný odpočet v lehote do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia priznávajúceho nadmerný odpočet. Keďže žalobca existenciu právoplatného rozhodnutia, ktorým by bol priznaný nadmerný odpočet, nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku povinnosti daňového úradu vrátiť nadmerný odpočet. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom daňového úradu, ktorý mal spočívať práve v porušení povinnosti vrátiť nadmerný odpočet v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR a súd vyhodnotil, že daňový úrad takúto povinnosť nemal, nevrátením nadmerného odpočtu v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, preto nie je splnená jedna zo základných podmienok nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Napriek tomu, že úpadca v žalobe aj ďalších vyjadreniach v priebehu konania namietal aj porušenie iných povinností daňového úradu, z týchto nevyvodzoval svoj nárok na náhradu škody, preto súd neskúmal, či ďalším postupom daňového úradu, a teda vykonaním ďalších daňových kontrol a doručovaním písomností v rámci týchto kontrol priamo úpadcovi a nie jeho právnemu zástupcovi, došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
28. Vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom predpokladá (ako bolo už uvedené vyššie) súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Keďže súd vyhodnotil, že nevrátením nadmerného odpočtu v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nemohla ním byť preto spôsobená ani škoda, preto nie sú splnené základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaná mala v konaní plný úspech, keďže súd žalobu zamietol. Vznikol jej teda voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže však zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 12.11.2019 výslovne uviedla, že pre prípad úspechu v spore si voči žalobcovi neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).