Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/18/2018

Potvrdené rozhodnutím 10Co/14/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Y. R., W.. X.X.XXXX, M. F. Č. E. XX, T., prechodne bytom M. Š. XX, T., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 866,60 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 10Csp/18/2018-73 z 13.11.2018, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Y. R., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. E. XX, Prešov, prechodne bytom M. Š. XX, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 866,6 eura, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 866,6 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2018 pod sp. zn. 10Csp 18/2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,17 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 372/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Poukázal na odôvodnenie predmetného rozsudku. Predmetný rozsudok Okresného súdu Prešov bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co 81/2016 zo dňa 31.05.2017. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 300,17 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho účet obohatiť.

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2018 pod sp. zn. 19Csp 25/2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 566,43 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C 372/2015 o určenie neplatnosti právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca v postavení spotrebiteľa v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný. Poukázal na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 29C 372/2015 zo dňa 17.06.2016. Predmetný rozsudok Okresného súdu Prešov bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co 258/2016 zo dňa 26.09.2017. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 566,43 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho účet obohatiť.

3. Keďže predmetné konania majú charakter spotrebiteľského sporu, týkajú sa tých istých strán a zároveň spolu skutkovo súvisia, súd s poukazom na § 166 tieto spojil uznesením č.k. 10Csp 18/2018-41 zo dňa 28.05.2018 na spoločné konanie s tým, že budú vedené pod sp. zn. 10Csp 18/2018.

4. Žalovaný s predmetnými žalobami nesúhlasil. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 17C 372/2015, tým sa podľa jeho názoru nepreukazuje splnenie zákonnej podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pretože záver o neplatnom uzavretí zmluvy pre „zmenu“ RPMN odporuje právnej úprave upravujúcej určenie tohto údaju, ako aj súdnej praxi. Zákon č. 258/2001 Z.z. a ani iný právny predpis neurčili, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Ak mal byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Záver o neprijateľnej podmienke v článku 8.1 je v rozpore so záverom súdu, že nedošlo k platnému uzavretiu danej dohody pre zmenu výšky odplaty za odklad splatnosti splátok. Ak platí to, že dohoda nebola uzavretá, potom dané ustanovenie nemôže byť neprijateľné, pretože nevzniklo a teda žiadnu nerovnováhu nemôže ani spôsobovať. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 29C 372/2015, tým sa podľa jeho názoru rovnako nepreukazuje splnenie zákonnej podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pretože záver o rozpisovaní splátky ako náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere odporuje právnej úprave a záver o neuzavretí zmluvy v písomnej forme sa vzťahuje na všeobecné ustanovenia občianskeho práva, nie na ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom a ani nekonkretizoval také okolnosti, v ktorých by bolo možné určiť splnenie ním tvrdených funkcií požadovaného finančného zadosťučinenia. Popiera tiež výšku nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia a spôsob jej určenia, ktorú považuje za neprimeranú. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v oboch prípadoch sú podľa neho naplnené predpoklady ustanovené § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere poukázal na rozhodnutia okresných súdov, ktoré boli podkladom týchto žalôb a sú potvrdené krajských súdom. Spotrebiteľ teda úspešne uplatnil svoje práva. Námietky žalovaného považuje za nedôvodné. Poukazuje na to, že primerané finančné zadosťučinenie má mať satisfakčnú relutárnu funkciu, ale aj sankčnú funkciu, ktorá je prioritná. Má teda odradiť v tomto prípade žalovaného od prijímania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o požadované výšky finančného zadosťučinenia, v jednom aj druhom prípade ide o výšku odvodenú od výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Tieto sumy nepovažuje za neprimerané, pretože žalovaný dlhodobo používa neprijateľné zmluvné podmienky a vysoké úrokové sadzby a tiež náležitosti jeho zmlúv nie sú v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navrhuje preto žalobám vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

6. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 372/2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co 81/2016, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C 372/2015, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co 258/2016, vyjadreniami žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 02.12.2015, č.k. 17C 372/2015-66 určil, že bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 6. 2010, v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako “úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 124,74 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 75,60 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľnou podmienkou. Zároveň uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 300,17 eura s príslušenstvom.

8. Súd v predmetnom rozhodnutí poukázal na to, že porovnaním údajov v bode 5 a 6 vyplýva, že sú odlišné v časti uvedenia výšky RPMN 70,02 % pod bodom 5 a 65,54 % výšky RPMN pod bodom 6 a ďalej pri predpokladanej RPMN pri revolvingu v bode 5 je údaj 60,29 %, v bode 6 je údaj 56,10 %. V čase uzatvárania zmluvy, resp. vypisovania údajov v bode 5 neboli vypísané sumy o výške Dohody o poskytnutí služby za odklad splátok v bode 8. Tieto údaje boli vypísané až po schválení úveru dňa 28. 6. 2010 žalovaným. Takýto proces uzatvárania zmluvy svedčí tomu, že došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy v rozpore s § 43a - § 44 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný potom, čo mu bola dodaná žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru s vyznačenými údajmi v bode 5 zmenil základné náležitosti dohody týkajúce sa výšky RPMN ako aj údaje o výške odmeny za odklad splátok bez toho, že by žalobcu o tejto zmene upovedomil a vyžiadal si od neho dodatočný súhlas. Nedošlo v tomto procese uzatvárania zmluvy k akceptácii zmeneného návrhu v zmysle § 43a ods. 1, teda k prijatiu zmeny zo strany žalobcu a zmeny, ktoré vykonal žalovaný pri schválení úveru sú novým návrhom, ktorý nebol zo strany žalobcu prijatý. Nová Zmluva o zmenenom návrhu nebola písomne uzavretá, preto zmluvu, ktorú podpísal žalobca dňa 17.6.2010 súd nepovažuje za platne uzavretú. Pokiaľ ďalej žalovaný tvrdil, že dojednanie Dohody o poskytnutí služby podľa 8.1 bolo individuálnym dojednaním, k takémuto tvrdeniu neuviedol žiaden dôkaz, pričom v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je dôkazná povinnosť na jeho strane. Žalobca naopak uviedol, že o tejto zmluvnej podmienke nebol oboznámený, v čase, keď podpisoval zmluvu nebola uvedená ani výška odmeny za takúto službu a bol oboznámený len s možnosťou poskytnutia odkladu splátok bez bližšieho objasnenia. Naviac sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu, že táto služba o odklade splátok je viazaná len pre prípad straty zamestnania alebo choroby, teda práceneschopnosti, ale v prípade, ak žalobca bol zamestnaný, je už len na posúdení žalovaného ako veriteľa, či mu takúto službu poskytne alebo nie, teda nejde tu o dodanie služby, ktorú využil žalobca, pričom si žalovaný už vopred strháva za to odmenu bez toho, že by takéto právo poskytol alebo nie. Za zisteného skutkového stavu súd má za to, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu tejto služby, lebo žalobca ako spotrebiteľ pred podpisom zmluvy sa nemal možnosť oboznámiť s touto zmluvnou podmienkou, údaj o výške tejto odplaty mu nebol známy, tento údaj bol dopísaný až po schválení zmluvy žalovaným, teda nemal možnosť ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah tejto zmluvnej podmienky. Takisto sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že tu ide o grafické odlíšenie od ostatného obsahu zmluvy, naopak, táto zmluvná podmienka je zahrnutá do textu zmluvy a splýva s ďalším textom, teda nejde o žiadne odlíšenie. Zmluvné dojednanie o odklade splátok nie je formulované tak, že si spotrebiteľ môže túto službu aktivovať za poplatok, ale je formulovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ nepotrebuje, zjavne ju ani nechce, musí zaplatiť poplatok vo výške 124,74 EUR, resp. 75,60 EUR, čo predstavuje 14,85 % k výške poskytnutého úveru 840,- EUR. Mesačná splátka úveru je 47,69 EUR, pričom za odklad troch splátok má spotrebiteľ zaplatiť 124,74 EUR, a to vopred už pri podpise zmluvy. Ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Požadovaný úrok z úveru vo výške 70,02 % spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, odporuje dobrým mravom a takýto rozpor s dobrými mravmi je tu spojený s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvnú podmienku súd preto vyhovel návrhu a vyslovil, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek tomu, že táto zmluvná podmienka bola vyhlásená rozsudkami súdov Slovenskej republiky za neplatnú, ju naďalej používa. Pokiaľ žalobca plnil úroky odporujúce dobrým mravom, ide o plnenie z neplatného právneho úkonu a na strane žalovaného preto došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí vydať podľa § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka.

9. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 31.05.2017, č. k. 23Co 81/2016-87 predmetný rozsudok potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že rozsudok je dostatočne preskúmateľný, vyplýva z neho to, že súd dohodu v bode 8.1 posúdil ako nerovnovážnu v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že takéto dojednanie nebolo individuálnym dojednaním, že žalovaný k takémuto tvrdeniu neuviedol žiaden dôkaz. Odvolací súd sa stotožňil aj s tým, že dojednaný úrok bol v rozpore s dobrými mravmi a aj keby bol v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, aj o takomto úroku možno urobiť záver, že odporuje dobrým mravom. Úrok vo výške prevyšujúcej 70 % pri spotrebiteľskom úvere je nepochybne odporujúci dobrým mravom, pokiaľ v rozhodnom čase úroky bánk neprevyšovali 11 % za obdobný úver. Správny je teda aj výrok o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

10. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 17.06.2016, č.k. 29C 372/2015-24 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 566,43 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 2.10.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

11. Uvedený rozsudok odôvodnil tým, že nakoľko žalovaný poskytol žalobcovi iný úver a za iných podmienok ako uvedených v žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere žalobcom dňa 7.12.2009, schválením revolvingového úveru žalovaným dňa 11.12.2009 s údajmi rozdielnymi oproti údajom požadovaného revolvingového úveru, ide zo strany žalovaného o nový návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, a preto pre platné uzatvorenie zmluvy bola nevyhnutná písomná akceptácia uvedeného návrhu žalobcom v zmysle ustanovenia § 43c ods. 2, 44, a 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktorý by okrem iného musel obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ustanovením § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300026349 je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného preto mal žalovaný nárok iba na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov podľa karty klienta vo výške 957,05 eur. Aj v prípade, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere by bola platným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., táto okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 citovaného zákona veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úroky alebo poplatky, ktoré v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené nie sú. Keďže predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ustanovením § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. a to údaje o výške úroku, uvedený úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov a teda žalovanému by opätovne vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov z poskytnutého úveru. Z predloženej karty klienta nesporne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol úverové prostriedky v celkovej výške 957,05 eur, pričom tento v jeho prospech realizoval úhrady vo výške 1.523,48 eur, teda s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých úverových prostriedkov, čo predstavuje sumu 566,43 eur, preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.

12. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.09.2017, č. k. 21Co 258/2016-40 predmetný rozsudok potvrdil. Vo svojom rozhodnutí vyjadril odvolací súd súhlas so súdom prvej inštancie, že žalovaným bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a to bez toho, aby žalobcom došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ (bod 5. Žiadosti/Zmluvy) nie sú úplne zhodné s „Údajmi o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6. Žiadosti/ Zmluvy). Napr. v bode 5 Žiadosti/Zmluvy je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1.493,73 Eur s výškou mesačnej splátky 91,28 Eur a bode 6 Žiadosti/Zmluvy poskytnutá čiastka úveru 1.061,31 Eur s výškou mesačnej splátky 64,93 Eur, podobne výška predpokladanej RPMN v bode 5 Žiadosti/Zmluvy je 68,83 % a v bode 6 Žiadosti/Zmluvy 67,52 %. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom revolvingovom úvere“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mal žalobca prijať. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom (vyjadrený podpisom dňa 11.12.2009) je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto skutočnosti boli rozhodujúce a aj postačujúce pre prijatie konečného záveru súdu, že strany sporu neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom úvere a nedostatok písomného prejavu vôle žalovaného byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru (daný prípad) zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu.

13. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že úvery bral preto, že súrne potreboval vyplatiť nejaké veci. Veľa veci pri uzatváraní zmlúv o úvere mu bolo zatajených. Až na prvom pojednávaní vo veci vydania bezdôvodného obohatenia sa dozvedel, že bolo uzatvorená aj nejaká dohoda o odklade splátok, za ktorú mal platiť. Keď uzatváral zmluvu, pýtali sa ho len to, že koľko si chce požičať. Nik mu nepovedal, že sa bude platiť aj nejaký poplatok za uzavretie zmluvy. Predmetnú žalobu podal tiež preto, že do práce mu zaslali oznámenie, že neplatí úvery. Malo ísť o oznámenie o vykonávaní zrážok zo mzdy. Pritom však úvery splácal. V práci mal úraz, požiadal preto o odklad splátok. Poskytli mu tri mesiace odkladu. Nevedel však, že za takúto službu musel zaplatiť. PN-ka však trvala rok. Musel ísť na operáciu. Zo spoločnosti žalovaného mu telefonovali denne aj štyrikrát s tým, že musí splácať. Denne mu posielali aj niekoľko mailov s upozornením, že je im dlžný.

14. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

18. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

20. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný svoju pohľadávku v neoprávnenej výške 866,6 eura (300,17 eura + 566,43 eura) prijímal, a to aj prostredníctvom zrážok zo mzdy (čo je zrejmé z výsluchu žalobcu), v dôsledku čoho nemohol žalobca disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k jeho živobytiu.

21. Uvedené finančné prostriedky boli žalobcom platené nad rámec toho, na čo mal žalovaný nárok s poukazom na právoplatné rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 17C 372/2015 a sp. zn. 29C 372/2015.

22. V konaní sp. zn. 17C 372/2015 bolo zistené, že žalovaný okrem iného v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 28.06.2010 požadoval aj zmluvný úrok vo výške 70,02 %, ktorý súd vyhodnotil ako úrok v rozpore s dobrými mravmi, pretože v rozhodnom čase úroky bánk neprevyšovali 11 % za obdobný úver. Rovnako dohodu uvedenú v bode 8.1 posúdil ako nerovnovážnu v neprospech spotrebiteľa. Uvedené závery boli potvrdené aj odvolacím súdom. Nič na tom nemení nesúhlas žalovaného s takýmto právnym posúdením.

23. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že žalobca na súde úspešne uplatnil porušenie jeho práva, v dôsledku čoho mu bolo priznané bezdôvodné obohatenie a rovnako bola určená aj neprijateľná podmienka spôsobujúca hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

24. Rovnako i v konaní sp. zn. 29C 372/2015 bol súdom prijatý záver o existencii bezdôvodného obohatenia s ohľadom na to, že žalovaný predostrel žalobcovi ako spotrebiteľovi nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, avšak zo strany žalobcu tento návrh nebol písomne prijatý.

Nedošlo teda k dohode strán o náležitostiach zmluvy. Tieto skutočnosti boli rozhodujúce a aj postačujúce pre prijatie konečného záveru súdu, že strany sporu neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom úvere pre rozpor s ustanovením § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nedodržanie písomnej formy v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. je jednoznačne možné považovať za porušenie povinnosti ustanovenej ustanoveniami na ochranu spotrebiteľov.

25. Závery súdov, ktoré súviseli s určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky i s priznaním nárokov žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, svedčia o tom, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa i osobitnými predpismi. Pri aplikácii ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prislúcha spotrebiteľovi aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie proti tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

26. Ujma, ktorá nielen objektívne hrozila, ale v konkrétnom prípade aj vznikla, bola vo výške 866,6 eura (300,17 eura + 566,43 eura). Bolo preukázané, že žalovaný v dôsledku absencie platnej dohody o úroku a neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čo malo za následok bezúročnosť úveru, ako aj neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zinkasoval od žalobcu nad rámec pohľadávky vyplývajúcej zo zmlúv o revolvingovom úvere predmetnú pomerne vysokú sumu, hoci na ňu zákonný nárok nemal.

27. So zreteľom na uvedené má žalobca podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi (Zákon o spotrebiteľských úveroch) zo strany žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi jednoznačne v tomto prípade vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného života. Žalobca bol vystavený psychickému vypätiu zo strany žalovaného v dôsledku jeho konania (zo spoločnosti žalovaného mu telefonovali denne aj štyrikrát s tým, že musí splácať úvery; denne mu posielali aj niekoľko mailov s upozornením, že je im dlžný) a zavádzania ako spotrebiteľa.

28. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.

29. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 866,6 eura. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.