Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: T.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, X., zastúpeného advokátkou, JUDr. Luciou Morgošovou, so sídlom Béžová 6, Bratislava, proti žalovanému: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. W.N. XX, X., zastúpenému splnomocneným zástupcom N.. J. O., bytom L. W. XX, X., o zaplatenie 3.397,46 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.397,46 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 20.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.397,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.02.2018 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril žalobca ako veriteľ dňa 22.06.2016 Zmluvu o pôžičke, Uznanie dlhu, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a iné zmluvné dojednania, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 10.770,- eur, pričom sa žalovaný zaviazal splatiť pôžičku v lehote do 31.12.2016. Dlh žalovaný uznal čo do dôvodu aj do výšky. Dňa 22.06.2016 bola notárom spísaná notárska zápisnica, v ktorej žalovaný uznal svoj dlh zo zmluvy, udelil súhlas s vykonateľnosťou a exekúciou podľa Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dlh nesplnil, inicioval žalobca exekučné konanie. Dňa 27.02.2017 žalovaný čiastočne uhradil dlh v časti istiny 6.000,- eur, dňa 23.01.2018 uhradil dlh v časti istiny 21,- eur, dňa 02.02.2018 uhradil dlh vo výške 4.800,- eur (istina v časti 3.648,- eur, zvyšok tvorí príslušenstvo pohľadávky, trovy exekúcie a odmena exekútora). Dňa 19.02.2018 žalovaný čiastočne uhradil dlh vo zvyšnej časti 2.008,22 eur (istina v časti 1.101,- eur, zvyšok tvorí príslušenstvo pohľadávky, trovy exekúcie a odmena exekútora). Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, bol na základe zmluvy povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Zmluvná pokuta spolu je vo výške 3.397,46 eur, na zaplatenie ktorej je povinný žalovaný.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na odôvodnenie uviedol, že sa nejedná o zmluvu o pôžičke, nakoľko peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté pred podpisom zmluvy, ale nie bezprostredne pred podpisom zmluvy. Išlo len o uznanie dlhu, a preto je zmluvná pokuta neplatne dohodnutá. Jedná sa o dvojité zabezpečenie splatnosti pohľadávky, ktoré síce nie je v rozpore so zákonom, ale je ho možné klasifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Výška zmluvnej pokuty je neprimeraná, keďže ročná miera pokuty je 54,75 %, čím zmluvná pokuta značne prevyšuje výšku škody, ktorá by mohla byť spôsobená nesplnením si povinnosti žalovaným, a teda aj jej výška je v

rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žalovaného pri podpise zmluvy ubezpečoval, že ak mu peniaze vráti, nebude si voči nemu uplatňovať zmluvnú pokutu. Napokon žalovaný uviedol, že už celý dlh spolu s príslušenstvom žalobcovi splatil, a to pred podaním žaloby.

3. Žalobca uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje za neopodstatnenú, bez právneho základu. Žalobca skutkové tvrdenia ohľadne údajného skoršieho poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému poprel. Preukázateľne odovzdal peňažné prostriedky žalovanému v deň uzatvorenia zmluvy, a to dňa 22.06.2016, čo je zrejmé aj z predložených dôkazov (zmluva, výdavkový pokladničný doklad, notárska zápisnica). V nadväznosti na uvedené, považuje žalobca tvrdenia žalovaného za účelové a zároveň nepotvrdené. Navyše žalobca uviedol, že žalovaný doposiaľ nespochybňoval zmluvu o pôžičke, pričom v rámci predchádzajúceho exekučného konania sa sám odvolával na existenciu tejto zmluvy. V danom prípade písomne uzavretá zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v súlade s § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Žalobca žalovanému reálne odovzdal dohodnutú sumu (čo žalovaný ani nespochybňuje), a teda právny vzťah zo zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu platne vznikol. V zmysle platnej právnej úpravy bol žalobca oprávnený dohodnúť si zabezpečovací inštitút v podobe zmluvnej pokuty aj v písomne uzavretej zmluve o pôžičke, a teda bola dojednaná platne. K namietanému uplatneniu inštitútu zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi žalobca uviedol, že poskytol pôžičku žalovanému bezúročne, a teda bez akéhokoľvek protiplnenia. Keby žalovaný riadne a včas vrátil pôžičku žalobcovi, žalobca by nebol nútený uplatniť akýkoľvek zabezpečovací prostriedok. Ani samotná výška zmluvnej pokuty nie je zrejme neprimeraná, pričom žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.08.2008, sp. zn. 33Odo/1064/2006, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.01.2015, sp. zn. 15Co/897/2013, a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.06.2011, sp. zn. 17Co/2/2011. Žalobca ďalej uviedol, že výšku zmluvnej pokuty žalovaný nerozporoval ani pri podpise zmluvy, ani pri spísaní notárskej zápisnice, pričom obrana žalovaného, že si žalobca voči nemu nebude uplatňovať zmluvnú pokutu, ak mu pôžičku vráti, vyznieva zjavne nedôvodne v kontexte toho, že bol dlh žalovaného vymožený až v rámci exekučného konania, a teda nedobrovoľne, po zamietnutí podaných námietok žalovaného proti exekúcii.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že pôžičku poskytoval žalobca žalovanému postupne od roku 2013, t.j. pred uzatvorením zmluvy o pôžičke. Notárska zápisnica a zmluva o pôžičke boli spísané na zabezpečenie pôžičiek poskytnutých žalovanému žalobcom v minulosti. V tomto smere bol na žalovaného vyvíjaný zo strany žalobcu značný nátlak, využil k tomu nízke právne vedomie žalovaného, ktorému neumožnil pred podpisom zmluvy a notárskej zápisnice sa s týmito oboznámiť, prípadne s niekým poradiť. Keďže žalovaný nespochybňoval nikdy svoj záväzok voči žalobcovi, nevidel problém v dodatočnom podpísaní týchto dokumentov a nikdy nezvažoval, že by mohol žalobca tieto zneužiť voči žalovanému. Pri podpisovaní notárskej zápisnice uviedol notárovi, že mu boli peniaze poskytované priebežne, ako žalovaný potreboval, pričom notár zapísal do zápisnice, že žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanému pred podpisom zápisnice, a nie v deň podpisu zápisnice. Výdavkový pokladničný doklad podpísal žalovaný u notára v deň spísania notárskej zápisnice, bez poskytnutého protiplnenia. Dlžná čiastka bola poskytnutá žalovanému postupne. V rokoch 2013 a 2014 poskytol žalobca žalovanému sumu 9.080,- eur, dňa 17.03.2014 žalovaný žalobcovi prostriedky vrátil a v ten istý deň žalovaný podpísal žalobcovi uznanie dlhu vo výške 4.080,- eur. Dňa 06.06.2016 žalobca predal žalovanému auto bez protiplnenia, čím mu požičal na jeho kúpu 4.500,- eur. Písomnú kúpnu zmluvu neuzatvorili. Motorové vozidlo žalovaný medzičasom predal. Zostatok sumy 2.190,- eur požičal žalobca žalovanému v menších čiastkach od 23.03.2016 do 30.05.2016. V tejto dobe bol žalovaný bez finančných prostriedkov - dňa 23.03.2016 sa vrátil zo šesťmesačného výkonu trestu pre alkohol za volantom a bol nezamestnaný. Žalovaný sa zamestnal až mu vrátili vodičský preukaz dňa 03.10.2016. Od toho času žalovaný pracuje u pôvodného zamestnávateľa a žije riadnym životom. Aj s poukazom na uvedené je nepravdepodobné, že by žalobca žalovanému požičal sumu 10.770,- eur, ak by mu žalovaný už v minulosti dlhoval sumu 8.500,- eur a viac. Žalovaný bol v čase podpisu notárskej zápisnice o uzavretí zmluvy, uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy v značnej finančnej tiesni, aj keď v zápisnici je uvedené, že dôvodom na podpísanie uvedeného nie je jeho tieseň, či už finančná alebo iná. To svedčí o tom, že žalovaný by pod tlakom a bez právnej pomoci podpísal čokoľvek a v súčasnosti to žalobca zneužíva. Žalovaný dlžnú čiastku vyplývajúcu mu zo zmluvy o pôžičke zaplatil až v exekučnom konaní preto, lebo nemal na jej zaplatenie finančné prostriedky, dlh uhradili nakoniec jeho rodičia. Na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov má žalovaný za to, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 10.770,- eur v hotovosti dňa 22.06.2016, t.j. v deň podpisu zmluvy

o pôžičke a notárskej zápisnice, ale jednalo sa o uznanie dlhu za poskytnuté pôžičky v období, ktoré predchádzalo dňu 22.06.2016. Preto žiadal žalovaný, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalovaného v duplike nijakým spôsobom nespochybňujú nárok žalobcu, ktorý žalobca považuje v plnom rozsahu za daný. Uviedol tiež, že uplatnená zmluvná pokuta, prípadne jej výška nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/172/2007 zo dňa 30.09.2008.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22.06.2016 Zmluvu o pôžičke, Uznanie dlhu, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a iné zmluvné dojednania (č.l. 7 - 9 spisu), na základe čoho sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 10.770,- eur, ktoré žalobca poskytol žalovanému pred uzavretím zmluvy a ich prijatie žalovaný ako dlžník potvrdil svojim podpisom. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku v lehote do 31.12.2016. V prípade omeškania s vrátením peňažných prostriedkov sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania (čl. III. bod 3.7 zmluvy). V čl. IV uvedeného dokumentu žalovaný uznal dlh voči žalobcovi vo výške 10.770,- eur. V čl. V uvedeného dokumentu sa zmluvné strany dohodli na zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov žalovaného pre prípad nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy vo výške istiny, zákonných úrokov z omeškania a tiež zmluvnej pokuty. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 22.06.2016, podpísaného oboma stranami sporu súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 10.770,- eur (č.l. 10 spisu). Notár C. Ď. spísal dňa 22.06.2016 notársku zápisnicu N 1206/2016, NZ 22478/2016, NCRiS 23108/2016 (č.l. 11-15 spisu), v ktorej žalovaný ako osoba povinná dal súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, uznal záväzok voči osobe žalobcu ako osobe oprávnenej, a súhlasil s exekúciou. V notárskej zápisnici žalovaný vyhlásil, že svoj dlh voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.06.2016 zaplatí v lehote do 31.12.2016. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade nesplnenia si záväzku žalovaného, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy. Z vyúčtovania exekútora JUDr. Juraja Rácika (č.l. 17 spisu) v exekučnej veci proti žalovanému súd zistil, že žalovaný zaplatil v rámci exekučného konania dňa 27.02.2017 sumu 6.000,- eur žalobcovi ako oprávnenému, dňa 23.01.2018 zaplatil sumu 21,- eur na účet súdneho exekútora, ktorá bola dňa 29.01.2018 odoslaná žalobcovi ako oprávnenému, dňa 02.02.2018 zaplatil sumu 4.800,- eur, ktorá bola dňa 05.02.2018 vo výške 3.648,- eur odoslaná žalobcovi ako oprávnenému a dňa 19.02.2018 zaplatil sumu 2.008,22 eur, ktorá bola dňa 19.02.2018 vo výške 1.731,99 eur odoslaná žalobcovi ako oprávnenému. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.10.2017, č. k. 16Er/805/2017 - 29 súd zistil, že súd zamietol námietky žalovaného proti exekúcii vedenej na podklade notárskej zápisnice N 1206/2016, NZ 22478/2016, NCRiS 23108/2016 spísanej notárom C. Ď. dňa 22.06.2016 ako nedôvodné, nakoľko exekučné konanie začalo v súlade so zákonom z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky žalobcu (č.l. 45 - 46 spisu). Dňa 17.03.2014 žalovaný uznal dlh voči žalobcovi vo výške 4.080,- eur, pričom sa zaviazal vrátiť tieto prostriedky najneskôr do 01.05.2016 (č.l. 52 spisu). 7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7.2. Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

7.3. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.4. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.770,- eur. Tiež nebolo sporné, že žalovaný pôžičku žalobcovi splatil počas exekučného konania, platbou vo výške 6.000,- eur priamo žalobcovi dňa 27.02.2017, a platbami v sume 21,- eur dňa 23.01.2018, v sume 3.648,- eur dňa 02.02.2018 a v sume 1.101,- eur dňa 19.02.2018 na účet exekútora, čím žalovaný vrátil požičané finančné prostriedky žalobcovi po splatnosti dlhu, ktorá bola dohodnutá najneskôr do dňa 31.12.2016. Sporné bolo, či dohodnutá zmluvná pokuta a jej výška nie je v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a či má žalobca na jej zaplatenie právo. Súd uvádza, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola dohodnutá písomne, obaja účastníci zmluvy s ňou vyslovili súhlas. Žalovaný namietal, že na základe uvedenej zmluvy o pôžičke neposkytol žalobca žalovanému pôžičku v čase spísania zmluvy, ale po častiach v období niekoľkých rokov pred jej uzavretím, čo spôsobuje neplatnosť zmluvnej pokuty pre jej rozpor s dobrými mravmi. Táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná, naopak, pokladničným výdavkovým dokladom podpísaným žalovaným bolo preukázané, že pôžičku žalobca poskytol žalovanému dňa 22.06.2016, t.j. v deň podpisu zmluvy o pôžičke, a v deň spísania notárskej zápisnice. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom notára C. Ď., ktorý zápisnicu spísal, za účelom preukázania toho, že žalobca žalovanému pri spísaní výdavkového dokladu peniaze uvedené v zmluve o pôžičke neodovzdal. Vykonanie tohto dôkazu súd považoval za neúčelné a nehospodárne vzhľadom k tomu, že aj v prípade výpovede notára, že peniaze v jeho prítomnosti žalobca žalovanému bezprostredne pred spísaním zápisnice, resp. pri spísaní výdavkového dokladu neposkytol, by bez ďalšieho nepreukazovalo, že peniaze žalobca nepožičal žalovanému dňa 22.06.2016, tak ako to potvrdil svojím podpisom žalovaný na výdavkovom pokladničnom doklade. Navyše aj v prípade, že by bola pôžička poskytnutá skôr, nie dňa 22.06.2016 ako to jednoznačne vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu, neodôvodňovalo by to neplatnosť zmluvnej pokuty dohodnutej dodatočne v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie včasného vrátenia už skôr poskytnutej pôžičky splatnej v budúcnosti.

9. Žalovaný ďalej namietal, že dokumenty (zmluva, not. zápisnica, výdavkový pokladničný doklad) podpísal na nátlak žalobcu, ktorý využil jeho nevedomosť a tieseň, pričom žalovaný nemal možnosť sa o obsahu dokumentov s nikým poradiť a riadne sa s nimi oboznámiť. V ďalšom tvrdení žalovaný uviedol, že keďže nespochybňoval svoj záväzok voči žalobcovi, nevidel v dodatočnom podpísaní predložených dokumentov žiadny problém, s tým, že neočakával, že to žalobca voči nemu zneužije. Vzhľadom na rozpor tvrdení žalovaného o tom, že žalobca použil pri podpisovaní dokumentov na neho nátlak, pričom zároveň žalovaný uviedol, že nemal problém dokumenty podpísať vzhľadom na jeho záväzok voči žalobcovi, tvrdeniu žalovaného o nátlaku žalobcu súd neuveril. Tiež vzhľadom na obsah dokumentov nerozporovane podpísaných žalovaným vrátane notárskej zápisnice, spísanej za prítomnosti notára, v ktorej bolo výslovne uvedené (štvrtá strana), že ju žalovaný spisuje bez nátlaku, vedomý si jej obsahu a jej významu.

10. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.

11. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva sa súd zaoberal všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Zmluvná pokuta zabezpečovala riadne a včasné vrátenie pôžičky v nemalej výške (10.770,- eur) poskytnutej medzi fyzickými osobami, a to bezúročne. Zmluvné strany si nedohodli ani úrok z omeškania vo vyššej výške, na aký má veriteľ právo zo zákona v prípade omeškania dlžníka so zaplatením splatného dlhu. V prípade, že by žalovaný splnil záväzok zo zmluvy o pôžičke v dohodnutej dobe splatnosti, bol by povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého plnenia. Žalovaný si však svoj záväzok v dobe splatnosti ani sčasti dobrovoľne nesplnil, a to napriek tomu, že od októbra 2016 je riadne zamestnaný. Záväzok si splnil žalovaný až v rámci exekučného konania

v období od februára 2017 do februára 2018. Súd s ohľadom na vyššie uvedené považoval výšku dohodnutej zmluvnej pokuty (0,15 % denne) za primeranú účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, a to splnenie si povinnosti žalovaného vrátiť poskytnutú bezúročnú pôžičku riadne a včas. Výška zmluvnej pokuty teda nebola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd poukazuje aj na judikatúru súdov SR v obdobných veciach (napr. rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 03.02.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2008, sp. zn. 2Cdo/172/2007)

12. Na základe vyššie uvedeného zaviazal súd žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.397,46 eur vypočítanej ako súčet zmluvnej pokuty vo výške 0,15 % denne zo sumy 10.770,- eur od 01.01.2017 do 27.02.2017 (936,99 eur), zo sumy 4.770,- eur od 28.02.2017 do 23.01.2018 (2.361,15 eur), zo sumy 4.749 eur od 24.01.2018 do 02.02.2018 (71,24 eur) a zo sumy 1.101,- eur od 03.02.2018 do 19.02.2018 (28,08 eur). Súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške 5 % ročne v súlade s § 517 O.z. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa 20.02.2018, t.j. odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia.

13. K žalovaným namietanému rozporu zmluvnej pokuty s dobrými mravmi pre dvojité zabezpečenie splatnosti pohľadávky z dôvodu zaplatenia zákonných úrokov z omeškania z dlžnej sumy (spolu s istinou) v exekučnom konaní a následné uplatnenie si zmluvnej pokuty žalobcom súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Trnava z 10.11.2009, sp. zn. 21Cob/40/2009, v ktorom je uvedené: „Žiaden právny predpis súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel)“. S uvedeným sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ako v plnom rozsahu úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.