Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Cb-49-2016.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/49/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: Z. K., J.. XX.X.XXXX, trvalý pobyt Y., štátny občan N. o zaplatenie 942,77 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 942,77 €, úroky v sume 2.247,18 €, úroky vo výške 24,00 % ročne zo sumy 942,77 € od 17.12.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 942,77 € od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 942,77 €, úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 v sume 2.247,18 €, úroky vo výške 24,00 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny v sume 942,77 € od 17.12.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 942,77 € od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu nesplateného úveru.
2. Súd mal preukázané z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 3Er/835/2011, že právny predchodca žalobcu si pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu uplatnil aj na rozhodcovskom súde, ktorý jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to rozhodcovským rozsudkom sp. zn. IDC0410004 zo dňa 6.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2011 a vykonateľnosť dňa 16.7.2011. Dňa 15.12.2011 podal právny predchodca žalobcu spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. na tunajšom súde návrh na vykonanie exekúcie na základe hore uvedeného rozhodcovského rozsudku, avšak Okresný súd Senica žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 3Er/835/201-13 zo dňa 30.1.2012, v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoE/96/2012-46 zo dňa 5.3.2013 a uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 7ECdo/248/2013 zo dňa 9.4.2014, zamietol z toho dôvodu, že po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že bol vydaný v rozpore so zákonom, keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone. Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Senica uznesením č.k. 3Er/835/2011-80 zo dňa 12.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.5.2015, exekučné konanie zastavil. S poukazom na hore uvedené skutočnosti bolo možné, aby si žalobca pohľadávku, ktorá
je predmetom tohto sporu následne uplatnil na súde. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol premlčaný, keďže premlčacia doba v prípade žalovanej pohľadávky neuplynula, nakoľko od podania žaloby na rozhodcovskom súde prestala plynúť až do právoplatného zastavenia exekučného konania.
3. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5Cb/49/2016-36 zo dňa 28.4.2017, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, a preto súd tento platobný rozkaz uznesením č.k. 5Cb/49/2016-43 zo dňa 21.7.2017 zrušil.
4. Žalovaný v odôvodnení odporu uviedol, že dňa 20.3.2008 si zobral od Poštovej banky, a.s. spotrebný úver vo výške 30.000,00 Sk (dnes 1.000,00 €), ktorý sčasti splatil. V tej dobe bol zamestnaný v spoločnosti V., N..V..Q.. S.. V dôsledku znižovania stavu počtu zamestnancov prišiel o prácu a nebol ďalej schopný tento úver splácať. Neskôr sa dostal do výkonu trestu, kde je už viac ako päť rokov. Súhlasil s tým, že má žalobcovi zaplatiť istinu v sume 942,77 €, avšak nesúhlasil, že má zaplatiť úroky v sume 2.247,18 €, trovy právneho zastúpenia v sume 144,07 € a iné trovy konania v sume 56,50 €. Tvrdil, že exekučná strana (pravdepodobne mal na mysli žalobcu) si splatnú splátku navýšila o vyše 220 %, a preto žiadal o zníženie úrokovej sumy. O zníženie úrokovej sadzby žiadal i zo sociálnych dôvodov, keďže je vo výkone trestu, nezamestnaný, po operácii infarktu myokardu, nepoberá dôchodok, nemá žiadny príjem, zostal bez trvalého pobytu a nemá žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Po skončení trestu a upravení dlžnej sumy je ochotný pristúpiť na nejaký splátkový kalendár a dohodnúť sa so žalobcom na splatení úveru, ktorý žalobca prebral od Poštovej banky, a.s.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 9.10.2017 a zo dňa 14.11.2017 k odporu žalovaného uviedol, že je pripravený so žalovaným uzavrieť zmier.
6. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 3Er/835/2011, Zmluvou o úvere zo dňa 20.3.2008, listinou „Aktuálny stav úveru ku dňu 1.12.2010“ vyhotovenou z bankového informačného systému Poštovej banky, a.s., výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 16.4.2009, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/92/2016-88 zo dňa 29.3.2016, Všeobecnými obchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s. platnými dňom 17.12.2007 a účinnými dňom 1.1.2008, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
7. Poštová banka, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu nesplateného úveru zo dňa 20.3.2008, ktorá je predmetom tejto žaloby, na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom 8 Gregory Afxentiou, 6023 Larnaca, Cyprus. Spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 ďalej na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 ďalej na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanému Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 ďalej na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, teda na žalobcu.
8. Poštová banka, a.s., so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 uzavrela so žalovaným dňa 20.3.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. v znení účinnom od 1.1.2008 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“). Na základe tejto Zmluvy o úvere Poštová banka, a.s. poskytla žalovanému spotrebný rýchly úver vo výške 30.000,00 Sk (995,82 €), s dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 24 % ročne. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnutý úver splácať v 40. pravidelných mesačných anuitných splátkach po 1.177,00 Sk (39,07 €), so splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2008 a konečnej splátky dňa 20.7.2011. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 26,82 %. Celková výška nákladov bola vyčíslená v sume 13.881,54 Sk (460,78 €).
9. Žalovaný porušoval svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, nakoľko riadne a včas neplatil jednotlivé splátky úveru v dohodnutej výške, čím sa s platením jednotlivých splátok úveru dostal do omeškania, a z toho dôvodu Poštová banka, a.s. listom zo dňa 16.4.2009 oznámila žalovanému, že úver sa stal v zmysle
obchodných podmienok ku dňu 16.4.2009 predčasne splatný v celom rozsahu a súčasne žalovaného vyzvala na zaplatenie dlžnej istiny v sume 942,77 €, úroku v sume 56,28 € a poplatkov za upomienky v sume 28,22 € v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný na túto výzvu Poštovej banky, a.s. vôbec nereagoval a pohľadávku neuhradil.
10. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasledujúce Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, poplatkov, poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu, členských príspevkov a poplatkov za poistenie alebo záruky, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru okrem úrokov.
13. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
14. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že Poštová banka, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 20.3.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. v znení účinnom od 1.1.2008. Táto Zmluva o úvere je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, pretože Poštová banka, a.s. pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Po preskúmaní Zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Predmetom Zmluvy o úvere bol na strane jednej záväzok Poštovej banky, a.s. poskytnúť žalovanému úver vo výške, mene a za podmienok dohodnutých v zmluve a na strane druhej záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Poštová banka, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 30.000,00 Sk (995,82 €) prevodom na osobný účet žalovaného, s dohodnutou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 24 % ročne, za podmienok uvedených v Zmluve o úvere. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal Poštovej banke, a.s. splácať v 40. pravidelných mesačných anuitných splátkach po 1.177,00 Sk (39,07 €), splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2008 a splatnosťou konečnej splátky dňa 20.7.2011. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 26,82 % a celková výška nákladov bola vyčíslená v sume 13.881,54 Sk (460,78 €). Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti uhrádzať riadne a včas dohodnuté mesačné anuitné splátky úveru, Poštová banka, a.s. listom zo dňa 16.4.2009 oznámila žalovanému, že úver sa stal v zmysle obchodných podmienok ku dňu 16.4.2009 predčasne splatný v celom rozsahu a súčasne žalovaného vyzvala na zaplatenie dlžnej istiny v sume 942,77 €, úroku v sume 56,28 € a poplatkov za upomienky v sume 28,22 € v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný na túto výzvu Poštovej banky, a.s. vôbec nereagoval a do podania žaloby na súd svoj dlh z nesplateného úveru žalobcovi nezaplatil. Ku dňu podania žaloby na súd predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému istinu nesplateného úveru v sume 942,77 € a úroky z úveru vyčíslené ku dňu 16.12.2016 v sume 2.247,18 €. Žalovaný tvrdenia žalobcu v priebehu konania nepoprel po právnej a ani skutkovej stránke. Súd prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať, nemal preukázané, že by žalovaný zaplatil žalobcovi zvyšok nesplateného úveru, úroky z úveru vyčíslené ku dňu 16.12.2016 a ani úroky vo výške 24,00 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny. Súd preto s poukazom na hore uvedené skutočnosti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšok nesplateného úveru v sume 942,77 €, úroky z úveru vyčíslené ku dňu 16.12.2016 v sume 2.247,18 € a úroky z úveru vo výške 24,00 % ročne zo zostatku nesplatenej istiny.
22. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene aj úrok z omeškania, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, avšak len vo výške 5,00 % ročne zo sumy 942,77 € od 17.12.2016 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal s plnením v prospech žalobcu evidentne do omeškania, a to v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku uplatnenej výšky úroku 9 % ročne nad priznanú výšku úroku 5 % ročne súd žalobu zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore len nepatrný úspech, uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý mal v spore takmer plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
30. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.