Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich Vladimíra Kasáka a Miroslava Krupku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2018 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

B. V., nar. XX.XX.XXXX Z. C., E. K. L., O. C. XXX/XX, U. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v bode 1/ rozsudku

dňa 12.08.2017 v čase od 01.00 hod. do 02.15 hod. pristúpil k oknu na prízemí rodinného domu v obci L., ul. O. C. XXX/XX, U.. C., vystúpil na okno, chytil sa rukami a vytiahol sa na balkón na prvom poschodí, následne prešiel na ľavú stranu balóna vo výške 2,40 m a postavil sa na drevené zábradlie s výškou 1,10 m, potom sa chytil rukami zábradlia, ktoré bolo na poschodí v podkroví vo výške 2,50 m od balkóna na prvom poschodí, vytiahol sa na zábradlie s výškou 1,10 m, ktoré preliezol a následne vošiel do izby cez otvorené balkónové dvere, ľahol si ku W. I., dal jej cez oči mikinu, na čo sa zobudila, odtlačila ho rukou od seba a povedala, aby odišiel preč, odkopla ho a začala kričať, aby odišiel, lebo zavolá otcovi a bude mať problém, potom sa obžalovaný B. V. otočil a odišiel smerom k balkónovým dverám, W. I. zavolala otcovi na mobilný telefón, obžalovaný B. V. vyšiel na balkón, po jeho prelezení sa spustil na balkón na prvom poschodí, prešiel na jeho pravú stranu a preliezol ho, spustil sa na dolné okno, zoskočil dole na zem a išiel smerom dozadu za rodinný dom, čím takto neoprávnene vnikol do obydlia B. I.N., pričom prekonal prekážku vo výške 4,90m,

v bode 2/ rozsudku

dňa 12.08.2017 v čase od 01.00 do 02.15 hod. v rodinnom dome B. I. v obci L., ul. O. C. XXX/XX, po tom, ako sa dostal do podkrovia vo výške 4,90 m od prízemia, si ľahol ku W. I., dal jej vankúš cez tvár, na čo sa prebudila, vankúš jej držal jednou rukou, snažila sa otočiť, pričom sa jej podarilo pootočiť, pretože obžalovaný B. V. jej sedel na nohách, potom jej prekryl tvár mikinou, na čo ho W. I. začala odtláčať rukou, obžalovaný B. V. ju začal opakovane hladkať po prirodzení cez nohavičky asi 6 - 7 krát, preto sa snažila spojiť nohy a pritiahnuť si ich k bruchu, aby sa ubránila, začala mu ohmatávať tvár a odtláčala ho, kedy uvidela a spoznala ich suseda obžalovaného B. V., ktorému povedala: „B., čo tu chceš, vypadni!“, na čo nereagoval a ďalej jej dával ruku do rozkroku, W. I. sa však podarilo dosiahnuť na mobilný telefón, povedala mu, že zavolá otcovi, na čo sa obžalovaný B. V. otočil a odišiel smerom k balkónovým dverám, z podkrovia po balkónoch a oknách zliezol dole,

t e d a

v bode 1/ rozsudku

neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal taký čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

v bode 2/ rozsudku

násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyroch/ rokov.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na tunajší súd dňa 14.02.2018 pod sp. zn. Pv 479/17/7703-17 obžalobu na obžalovaného B. V. pre skutok, ktorý je uvedený v bode jeden skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý právne kvalifikovala ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Zároveň touto obžalobou obžalovala B. V. aj pre skutok uvedený v bode dva skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný B. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2018 podľa § 257 ods. 1 až ods. 3 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v bode 1 obžaloby prokurátorky. Vo vzťahu skutku uvedenom v bode 2 obžaloby prokurátorky právne kvalifikovaného ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona vyhlásil, že sa cíti byť nevinným. Nakoľko obžalovaný následne na všetky otázky položené súdom v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku odpovedal „áno“, súd po súhlasnom stanovisku strán trestného konania jeho vyhlásenie vo vzťahu ku skutku uvedenom v bode 1 obžaloby právne kvalifikovanom ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na tomto hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané dokazovanie súvisiace len so skutkom, vo vzťahu ktorému obžalovaný vyhlásil, že je nevinný a tiež o treste, a to výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej, svedkov, znalcov a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2018 priznal, že v ten večer vyliezol na balkón domu B. I. a cez balkón vošiel dnu. Tie balkónové dvere boli podľa neho otvorené. Vošiel do izby svedkyne - poškodenej W. I., ktorá v tom čase spala, vytiahol zo skrine mikinu a hodil ju na ňu. V izbe svietilo svetlo na nočnom stolíku a svedkyňa - poškodená W. I. ležala na posteli prikrytá paplónom v polohe na bruchu. V dome bola tma. Potom si k nej ľahol, na čo sa ona prebrala, odstrčila ho rukou do tváre a povedala mu, aby vypadol, lebo zavolá otcovi. Preto odišiel domov a ľahol si spať. Neskôr prišli policajti a začali všetko vyšetrovať. Prečo išiel do skrine a prečo vytiahol mikinu, odôvodniť nevedel. Poprel však akýkoľvek vzájomný kontakt medzi ním a svedkyňou -poškodenou W. I., ako aj to, že by jej prekryl tvár mikinou alebo vankúšom. Ako dôvod svojho príchodu k nej uviedol, že ho pozvala cez Facebook, kde mu okolo desiatej hodiny večer napísala, že má prísť, že okno bude otvorené a že

ho bude čakať. V tom čase už ležal na posteli doma a z jej pozvania očakával pohlavný styk s W., hoci predtým mali iba susedský a kamarátsky vzťah. Správu, ktorú mu písala W. I. mal podľa neho vidieť E. I., ktorému ju ukazoval asi dve až tri minúty predtým, ako sa rozišli. Poškodená mu ukázala, ktoré okno je jej a tak vedel, do ktorého okna má liezť. Bolo to asi dva dni pred tým večerom, kedy mu hovorila, že tam bude mať izbu a že ju už má hotovú, lebo jej rodičia prerábali podkrovie. O tom, koľko má rokov nevedel, ale myslel si, že už má 18 rokov. Potvrdil, že aj predtým si mailovali, kedy sa jej pri tej komunikácii obžalovaný pýtal, či má frajera a že sa mu páči. Svedkyňa - poškodená mu odpísala, že frajera nemá. Túto komunikáciu vnímal tak, že svedkyňa - poškodená chce niečo viac, ako kamarátstvo. Vo vzťahu k priebehu toho večera uviedol, že okolo 20.00 hod. išiel do reštaurácie on, Š. G., E. I.Á., svedkyňa - poškodená W. I. a jej kamarátka V. P.. On so Š. G. si dali po dve pivá a po pol deci tvrdého alkoholu, E. I., W. I. Q. V. P. poli kofolu. V reštaurácii sedeli asi do 22.00 hod., kedy odišla W. I. s V.C. P. a po chvíli za nimi odišiel aj obžalovaný s kamarátmi. Po ceste domov ešte stretli W. I. s V. P.. Obžalovaný však so Š. G. a E. I. išli domov a svedkyňa - poškodená W. I. kráčala za nimi. Potom sa obžalovaný so Š. a E. rozprávali pri E. dome. Š. G. išiel domov, lebo mu prišlo zle, obžalovaný sa s E. I. ešte chvíľu rozprávali a potom každý išiel domov. Obžalovaný potom, čo odišiel z izby svedkyne - poškodenej W. I. išiel domov, ktorý je hneď vedľa domu I. a ľahol si spať. Neskôr rodičia svedkyne - poškodenej búchali na okno ich domu a rozprávali sa s jeho otcom. Na to mu otec svedkyne - poškodenej povedal, že ide volať policajtov, čo aj urobil a po príchode polície sa svedkyni - poškodenej W. I. ospravedlnil a ona jeho ospravedlnenie prijala.

Na tomto hlavnom pojednávaní svedkyňa - poškodená W. I. vypovedala, že dňa 11.8.2017 mal Š. G. narodeniny a tak mu išli v ten deň s jej kamarátkou V. P. zablahoželať a ako darček sme mu odniesli 0,5 l fľašu Vodka jemná. Š. ich nato pozval v ten večer do podniku C. L. Z. L., kde okrem Š. G., jej, V. P. bol prítomný aj E.Á. I. a obžalovaný. Všetci spolu prišli do reštaurácie asi okolo 21.00 hod. a sadli si k jednému stolu. S obžalovaným sa v ten večer nerozprávala, okrem otázky, ktorú jej obžalovaný položil, a to kedy sa vráti jej brat z Anglicka. Svedkyňa - poškodená pila kofolu. Pripustila, že v minulosti požila alkoholické nápoje, ale iba raz a rodičia jej dali príučku, takže odvtedy nepije. Svedkyňa - poškodená spolu s V. P. odišli pred chlapcami z reštaurácie asi o 21:45 hod. a istý čas ešte boli v areáli Základnej školy na hojdačkách. Asi 22:15 hod. odprevadila V. k jej domu, čo je asi vzdialenosť na pol ceste medzi reštauráciou a jej domom a druhú časť cesty išla sama. Stretla ešte obžalovaného, E. a Š., ktorí boli v dosť podnapitom stave a Š. G. na ňu kričal, aby ich počkala, ale to neurobila. Zhruba o 22:30 hod. prišla domov, osprchovala sa, vyfénovala si vlasy a asi o pol noci sa išla najesť do kuchyne. Zvonku počula, ako spadla lavička, pretože o ňu niekto zakopol. Preto svedkyňa - poškodená vyšla von, pozrela sa z garáže a na dlažbe pred domom zbadala sedieť obžalovaného a E. I.. Spýtala sa ich čo robia a prečo ju sledujú, čo však oni popreli. Ďalej to neriešila a išla hore na poschodie rodinného domu do svojej izby. Obžalovaný jej následne začal vypisovať správy na mobilný telefón v tom duchu, aby išla vonku, že jej chce niečo povedať, na čo mu povedala, že nemá záujem. Svedkyňa - poškodená potvrdila, že sú to tie správy, ktoré odovzdala vyšetrovateľom. Asi o 01.00 hod. hodine išla spať, pričom na sebe mala oblečená nohavičky a tričko. Bola prikrytá paplónom a dekou. Zobudila sa na to, že cítila váhu inej osoby na sebe a to, ako obžalovaný na nej sedel, na tvári mala vankúš prikrytý mikinou a preto keď otvorila oči, nič nevidela. Nakoľko spala na bruchu, vankúš s mikinou mala na boku tváre pritlačený. Bol to najmenší z troch vankúšov, ktoré mala na posteli. Potvrdila, že v ten večer mala mikinu v skrini. Obžalovaný ju obchytkával v oblasti panvy a svedkyňa - poškodená sa bránila tak, že sa snažila stiahnuť svoje nohy k bruchu, pravou rukou mu ohmatala tvár a podľa toho zistila, že je to obžalovaný. Slovne ho vyzvala, aby odišiel, na čo on nereagoval. Preto ľavou rukou siahla po mobilnom telefóne s tým, že mu povedala, že zavolá otcovi. Na to sa obžalovaný schytil a vyšiel cez balkón z jej izby von. Svedkyňa - poškodená vyšla na balkón, zapla si baterku na mobile, posvietila si ňou a videla, ako obžalovaný vyskočil z balkóna. Potom zavolala otcovi a povedala mu, že obžalovaný bol u nej v izbe a že na nej sedel a že ju dusil. O tom, že ju mal obžalovaný aj obchytkávať vypovedala až neskôr na polícii, pretože pred rodičmi sa hanbila, čo oni pochopili. Na to jej otec začal volať na mobil otcovi obžalovaného, ktorý ho dvakrát zrušil a tretí krát zdvihol telefón obžalovaný. Nato ona s jej rodičmi išli k domu obžalovaného a s jeho otcom to riešili. Obžalovaný poprel, že by bol v jej izbe s tým, že u nej v izbe bol Š.. Následne sa zavolala polícia, s ktorou komunikovali jej rodičia. Svedkyňa - poškodená im len oznámila, že obžalovaný za ňou prišiel, že ju dusil, obchytkával a zoskočil dole z balkóna. Obžalovaný sa jej na podnet policajtov pri policajnom aute v ten večer ospravedlnil. Poprela, že by mala v izbe zapnuté svetlo a že by mala na stolíku lampičku. Vertikálne žalúzie na balkónových dverách boli odrhnuté úplne, takže do izby prenikalo mesačné svetlo a svetlo z pouličného osvetlenia z ulice oproti domu. S obžalovaným mala len kamarátsky vzťah, hoci tento jej dával návrhy cez facebook na hlbší vzťah, ktoré ona odmietla. Poprela, že by v ten večer

obžalovanému písala na facebook a už vôbec, že by ho pozývala k sebe večer cez otvorené balkónové dvere. Potvrdila, že si v ten večer písali a ona túto komunikáciu predložila polícii. Svedkyňa - poškodená sa domnieva, že obžalovaný mohol vedieť, koľko má rokov, nakoľko vedel, že je približne rovnako stará, ako obžalovaného mladšia sestra.

Svedkyňa - poškodená na hlavnom pojednávaní v rámci svojej výpovedi na fotografiách vyhotovených v rámci ohliadky na miesta samom označila okno vedúce do jej izby, posteľ a vankúš, ktorý jej mal obžalovaný položiť na tvár.

Pri konfrontácii z prípravného konania medzi obžalovaným a svedkyňou - poškodenou, ktorú súd oboznámil na hlavnom pojednávaní prečítaním jej obsahu zo zápisnice zo dňa 08.02.2017 vyplynulo, že obaja zotrvali na svojich výpovediach ohľadom dotykov obžalovaného na intímnych miestach svedkyne

- poškodenej, kedy obžalovaný uvedené popieral a svedkyňa - poškodená vypovedala o dianí v jej izbe zhodne ako na hlavnom pojednávaní. Rovnako zotrvali na rozdielnych tvrdeniach ohľadom údajného pozvania obžalovaného formou sms správy zo strany W. I..

Svedok B. I., otec svedkyne - poškodenej W. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi, ktorú podal v prípravnom konaní. Vypovedal, že asi o pol druhej v noci mu zavolala na jeho mobilný telefón dcéra W. s tým, že bol u nej obžalovaný. Svedok sa jej opýtal, prečo tam bol a čo tam robil, avšak svedkyňa - poškodená mu nato povedala v telefóne, že nevie. Potom spolu s manželkou vybehol k dcére do izby, kde sa jej znova pýtal, ako sa tam obžalovaný dostal a čo tam robil. W. I. mu povedala, že obžalovaný vošiel cez balkón a cez balkón aj vyšiel von, že na nej sedel a že ju dusil vankúšom. Dcéra bola podľa svedka rozrušená. O obchytkávaní sa s manželkou dozvedeli až neskôr. Svedok vyšiel hneď na balkón, ale obžalovaného nebolo vidno. Potom išiel skontrolovať izby, či mu nezmizli nejaké peniaze. Potom volal otcovi obžalovaného na jeho mobilný telefón, ktorý mu dva krát nezdvihol a vypol mu telefón. Na tretíkrát zdvihol obžalovaný, ktorého keď sa v telefóne opýtal, čo robil u jeho dcéry, tak povedal, že nikde nebol a že svedok má ísť vonku, že si to vysvetlia. Tak išiel vonku, najprv sedel s obžalovaným na lavičke pred domom, potom vyšla jeho manželka a za manželkou neskôr aj dcéra W.. W. I. už prišla von pred ich dom, keď už bol vonku otec obžalovaného, ktorého zobudili a ktorý bol rozospatý. Svedok otcovi obžalovaného vysvetlil, čo sa malo stať a on neveril, že to spravil obžalovaný, pričom obžalovaný sa svedkovi vyhrážal, že uvidí, čo s ním urobí. Obžalovaný bol podľa svedka zjavne nervózny. Svedok obžalovanému povedal, že ak sa neprizná, tak zavolá políciu. Na to otec obžalovaného povedal, že majú zavolať políciu, čo aj urobil. V ten večer sa s dcérou W. I. stretol iba raz, a to okolo pol noci, keď si išla robiť jesť a hovorila mu, že ju obžalovaný ešte s dvoma kamarátmi sledovali a že behali okolo domu. Svedok spočiatku neveril, že by obžalovaný mohol jej dcére ublížiť, lebo mu pripadal veľmi tichý, ale všetko podľa svedka nasvedčuje tomu, že to tak mohlo byť.

Svedkyňa W. I. st., matka svedkyne - poškodenej W. I. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrvala vo svojej výpovedi z prípravného konania a uviedla, že v noci ich s manželom zobudil telefón, kedy im volala dcéra W., že bol u nej obžalovaný, načo sa manžel do telefónu opýtal, načo tu bol a ako sa tam dostal. Oni už medzitým utekali s manželom hore do dcérinej izby, kde sa jej opýtali, kde je obžalovaný, načo im dcéra povedala, že odišiel von cez balkón. Dcéra sedela na posteli, bola v šoku a jej manželovi povedala, že ju obžalovaný dusil, vankúš jej dal cez hlavu a ľahol si na ňu. Potom ušiel cez balkón. Vtedy im dcéra nepovedala, že ju obžalovaný mal aj ohmatávať, čo sa dozvedeli až pri čítaní zápisníc o jej výsluchu v prípravnom konaní. S manželom prehľadali izby a manžel volal otcovi obžalovaného, ktorý mu dvakrát zrušil mobil, avšak na tretíkrát mu zdvihol obžalovaný, kde mu povedal, že on nikde nebol s tým, že sa chce porozprávať. Tak vyšli pred ich dom, kde bol obžalovaný a im poprel, že by bol v izbe ich dcéry. Svedkyňa potom navrhla, aby išli zobudiť suseda - otca obžalovaného. Zabúchala otcovi obžalovaného na okno, na čo otec obžalovaného rozospatý vyšiel pred dom, kde mu povedali, čo sa stalo. Obžalovaný to aj pred svojim otcom popieral s tým, že bol nervózny a agresívny a chcel jej manžela biť. Otec obžalovaného povedal, že je to vážne obvinenie a že neverí, že jeho syn také niečo urobil. Následne zavolali políciu, ktorá prišla a na chodníku pred domom sa s obžalovaným zhovárala.

Svedok Š. G. na tomto hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedol, že dňa 11.08.2017 si išiel posedieť spolu s obžalovaným, E. I., W. I. Q. V. P. v bare v obci L. a po posedení išli domov. Obžalovaný ho spolu s E. I. boli odprevadiť pred jeho dom a tam sa rozišli, keď on vošiel do svojho domu. Obžalovaný a W. I. sa v ten večer správali k sebe normálne a kamarátsky.

Keď sa s obžalovaným rozišiel v ten večer, obžalovaný mu o svojich ďalších plánoch na ten večer nič nehovoril. O tom, čo sa malo v ten večer odohrať sa nerozprával ani s obžalovaným a ani so svedkyňou

- poškodenou. Obžalovaný mu bez ďalších podrobností len povedal, že ho v ten večer zobrala polícia.

Svedok E. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a vypovedal zhodne ako svedok G. o priebehu posedenia v bare v obci L.. Potvrdil, že s obžalovaným a svedkom G. prechádzali v ten večer okolo domu rodiny I.C. ale pri dome svedkyne - poškodenej neboli. Ako uviedol, svedkyňa - poškodená obžalovanému v ten večer písala niečo vtom zmysle, že je pozvaný a že má otvorené. Pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovedi z prípravného konania svedok potvrdil znenie mobilnej textovej správy alebo správy na Facebooku v znení „Ahoj B., kedy si chcel, tak máš dvere otvorené na balkóne“, ktoré uviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Svedok však nevedel povedať, akou formou bola táto správa odoslaná, či to bol začiatok alebo koniec tejto správy a tiež, či a čo na túto správu odpovedal obžalovaný. Správu mu obžalovaný ukazoval pred domom, v ktorom býva svedok G.. Keď sa pred jeho domom, kam potom išli od domu svedka G. rozchádzali, obžalovaný mu nič o tom, čo bude robiť ešte večer nehovoril. O tom, čo sa malo stať sa následne rozprával s obžalovaným len v tom zmysle, že ho vzali policajti, avšak nič bližšie mu obžalovaný nepovedal.

Svedkyňa V. P. vo svojej výpovedi pri odročenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2018 zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a opísala posedenie v bare v obci L. rovnako ako obžalovaný, svedkyňa - poškodená a svedkovia E. I. a Š. G.. Potvrdila, že obžalovaný s poškodenou v ten večer spolu nijako nekomunikovali. Svedkyňa - poškodená ju odprevadila domov a tiež išla domov. Vie to preto, lebo jej W. I. písala v ten večer cez messenger. Vylúčila, že by W. I. v ten večer požívala alkoholické nápoje.

Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Ľubica Onderušová vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku č. 78/2017 vypracovanom v prípravnom konaní. Vo vzťahu k osobnosti svedkyne - poškodenej W. I. uviedla, že u menovanej sa jedná o diferencovanú osobnosť s intelektovými schopnosťami v hornej časti pásma priemeru. Je síce uzavretá, snaží sa zo seba ukázať čo najmenej a prítomný je u nej veľký afektívny náboj, kde agresivita, ktorá je súčasťou každej štruktúry osobnosti, je u nej vyvažovaná úzkosťou prežívanou formou výčitiek svedomia. Kontakt s okolitým svetom je u svedkyne - poškodenej sprevádzaný zvýšeným vnútorným napätím, je zvýšene citlivá voči problémom, najmä morálnym a to tak svojim ako aj u iných ľudí. Časté je u nej sebaobviňovanie a v kritických situáciách sa u nej môže prejaviť regresné, čiže nezrelšie formy správania, napr. aj menej brzdená agresivita. Pamäťové schopnosti svedkyne - poškodenej sú ľahko nadpriemerné, dokáže zreprodukovať prežité udalosti bez závažných skreslení, nemá tendenciu dopĺňať to, čo si nezapamätala a takisto u nej neboli zistené tendencie k vymýšľaniu. V čase znaleckého vyšetrenia u nej boli prítomné výkyvy nálad a napätie, keď bola sama doma a strhávanie sa zo spánku. Závažnejšie príznaky, napr. depresie alebo posttraumatickej stresovej poruchy u nej neboli prítomné. Svedkyňa - poškodená je plne orientovaná v realite a je schopná podať objektívnu výpoveď. Vo vzťahu k otázke, či reakcia svedkyne - poškodenej na správanie sa obžalovaného zodpovedala jej osobnosti znalkyňa uviedla, že pri znaleckom vyšetrení jej svedkyňa - poškodená uviedla, že keď sa zobudila nato, že niekto na nej sedí, teda asi sedí a tvár mala prikrytú vankúšom, dotyčný ju mal obchytkávať v dolnej časti tela medzi nohami, jej reakcia bola, že sa snažila spojiť nohy a rukou mu ohmatala tvár a druhou rukou siahla po telefóne, ktorý mala blízko seba v nabíjačke a tiež, že dotyčnému povedala „vypadni, čo tu chceš, volám otcovi“. Ďalej znalkyni uviedla, že svedkyňa - poškodená sa snažila byť pokojná a nekričať, lebo vedela, že by ju nikto nepočul, pretože brat má silný spánok a rodičia majú izbu o poschodie nižšie na druhej strane domu a vedela, že ak sa začne brániť, tak ju páchateľ môže fyzicky premôcť. Z psychologického hľadiska by podľa znalkyne táto jej reakcia bola celkom možná, vzhľadom na štruktúru osobnosti svedkyne - poškodenej, kde uvažovanie menovanej je pružné a myslenie je účinné aj pri emocionálnom napätí. Svedkyňa - poškodená je schopná podľa znalkyne myslieť a predvídať aj v situáciách emocionálne napätých, medzi ktoré táto situácia určite patrí. Dokonca v takej situácii by bola podľa znalkyne u nej možná aj reakcia v tom zmysle, že sa začne vyslovene fyzicky aktívne brániť, ak by to slovné upozornenie páchateľ nerešpektoval. Podľa znalkyne bola by možná tá rekcia na konanie obžalovaného, ako ju popisovala svedkyňa - poškodená W. I..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2018 súd vypočul znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, Sexuológia JUDr. MUDr. Jána Uhrina, ktorý zotrval na záveroch

znaleckého posudku vypracovaného v prípravnom konaní č. 213/2017, ktorého predmetom bolo vyšetrenie duševného stavu a sexuality obžalovaného. Znalec pri tomto svojom výsluchu uviedol, že u obžalovaného B. V. nezistil duševnú poruchu v zmysle psychózy, teda obžalovaný nie je duševne chorý. Jeho rozumové schopnosti sú v dolnom pásme populačného priemeru, má dobre rozvinutú zložku inteligencie, nenarušené pamäťové ani úsudkové schopnosti. U obžalovaného nebola zistená závislosť od alkoholu ani inej návykovej látky. Sexodiagnostickým a phalopletizmografickým vyšetrením bola zistená sexuálna deviácia. V klasifikácii podľa Kolařského sa jedná o anomáliu typu B, tzv. koordinačnú anomáliu sexuálne motivačného systému. V klasifikácii podľa medzinárodnej klasifikácii chorôb sa kvótuje táto deviácia ako iná porucha sexuálnej preferencie. Vo forenznej praxi sa pre nemedicínsku, nepsychiatrickú, nesexuologickú odbornú verejnosť používa označenie sexuálna agresivita. Podstata tejto sexuálnej deviácie tkvie v tom, že u osoby dochádza k vzrušeniu pri neerotickej situácii u osoby, ktorá nie je sexuálne vyladená, neprejavuje záujem o osobu obžalovaného, teda pri nespolupracujúcej žene. U osoby väčšinovej sexuality by v obdobnom prípade k nástupu vzrušenia nedošlo. Vzhľadom na uvedené hodnotil ovládacie schopnosti obžalovaného ako podstatne znížené, približne o polovicu, rozpoznávacie schopnosti boli podľa znalca u obžalovaného znížené nepodstatne, iba pod vplyvom požitého alkoholu. Vzhľadom na uvedené je podľa znalca obžalovaný zo sexuologického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a navrhol mu uložiť ochranné sexuologické liečenie ústavným spôsobom. Znalec zdôraznil, že sexuálna deviácia je duševná choroba, ktorú však nemožno zamieňať so psychózou alebo retardáciou a sexuálna agresivita patrí k najzávažnejším chorobám, ktoré možno zo sexuologického hľadiska konštatovať. Nakoľko obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou, existuje riziko, že by sa jeho konanie mohlo opakovať. K dôvodom, pre ktoré znalec považuje obžalovaného za nebezpečného pre spoločnosť sa znalec vyjadril v tom zmysle, že príslušník väčšinovej sexuality sa snaží najprv vedieť ženu nejako zaujať, zoznámiť s ňou, flirtovať, pozvať na rande, potom ju bozkávať a následne svoje konanie smerovať k pohlavnému styku. Toto celé môže trvať u mladého neskúseného chlapca aj pol roka. U osoby väčšinovej sexuality, na diskotéke, na chate, toto celé môže prebehnúť za 30 minút. Tým pádom je pre ženu očakávateľné, že muž bude mať o ňu sexuálny záujem. Ak osoba trpí sexuálnou deviáciou, a to sexuálnou agresivitou, tak od momentu, kedy sa sexuálne vzruší a má o danú ženu záujem po moment, kedy sa o sexuálny styk pokúsi, môže byť táto doba extrémne krátka a žena nedostáva žiadne signály záujmu, kedy by mala nejaký priestor v prípade svojho nesúhlasu kontakt odmietnuť. Tá rizikovosť spočíva v tom, že sa osoba trpiaca sexuálnou agresivitou vzruší a vykoná pokus o súlož alebo pokus o dotýkanie sa genitálií, prípade si bude vynucovať orálny styk. Táto doba je krátka, môže to byť na opustenom mieste, môže tam byť žena sama a ten samotný pokus môže prebiehať násilne. Žena bude v závažnom ohrození, že sa na nej páchateľ dopustí sexuálneho násilia alebo násilia v širšom slova zmysle. K vyjadreniu sa k ovládacím schopnostiam pri sexuálnej deviácii znalec poukázal na odborné usmernenia. Ak sa jedná o osobu, ktorá vie o svojej deviácii, bola trestne stíhaná, bola trikrát odsúdená napr. za pedofilný delikt a malé dieťa pozve k sebe domov pod zámienkou, že budú hrať hry na PC, tak tam napriek tomu, že osoba trpí sexuálnou deviáciou a je o nej poučená, je jej delikt plánovaný, nie je možné konštatovať podstatné znížené schopnosti. Na opačnom póle je to, ak sa jedná o mladú osobu, ktorá nikdy nebola stíhaná pre sexuálny delikt, nevie nič o svojej sexualite a ako exhibicionista prvý krát exhibuje na verejnosti. Tu by znalec konštatoval úplné vymiznutie schopnosti. V prípade obžalovaného však znalec v jeho konaní videl určitú plánovitosť, pretože sa musel vyšplhať niekoľko metrov, volil nočnú hodinu, svedkyňa - poškodená tam bola sama a podobne. Vzhľadom na túto určitú plánovitosť a určitý čas, kedy prebiehalo toto konanie a kedy mal obžalovaný priestor uvážiť a zvládnuť sexuálny popud, znalec hodnotil tieto schopnosti ako znížené približne o polovicu. Nie je podľa znalca možné medicínsky vyjadriť, či to bolo 43% alebo 55%. Ako znalec ďalej vo vzťahu k možnej liečbe uviedol, sexuálna deviácia je vrodený stav, ktorý sám o sebe nie je možné zmeniť. Liečba smeruje k tomu, aby daná osoba akceptovala a zvnútornila túto skutočnosť a tiež k tomu, aby v ďalšej etape života bola schopná realizovať svoju sexualitu náhradnými spôsobmi, ktoré sú v medziach zákona. Základnou súčasťou liečby je psychoterapia, teda špecificky, odborne vedený rozhovor s danou osobou, či buď individuálne alebo skupinovo. Ďalšou formou liečby je podávanie antiandrogénov, teda liekov, ktoré biologicky tlmia sexualitu. Zvyčajne sa podľa znalca využíva kombinácia oboch týchto metód. Pri novozistenej deviácii, ktorá sa prvý krát prejavila sexuálnym deliktom, považuje znalec za najvhodnejšiu ústavnú formu, nakoľko je to liečba dostatočnej intenzity a zároveň je zabezpečená ochrana spoločnosti. Keď osoba v rámci tejto liečby prejde kľúčovými krokmi liečby, je možné podľa znalca ústavnú liečbu zmeniť na ambulantnú.

Vo vzťahu k tomuto dôkazu obžalovaný uviedol, že sa podrobuje dobrovoľnej liečbe u MUDr. Uhrovej, u ktorej bol už na troch sedeniach.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to úradného záznamu, zápisnice o ohliadke miesta, fotodokumentáciou a prepisom sms komunikácie, zápismi o dychovej skúške a listinami o osobe obžalovaného. Súd tiež oboznámil závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice.

Z úradného záznamu spísaného dňa 12.08.2017 príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Belej vyplýva, že dňa 12.08.2017 bola v čase o 02:20 hod. vyslaná hliadka na adresu L., O. C. Č.. XX na základe oznámenia B.G. I., že mu do domu vošiel neznámy chlap a následne z miesta ušiel. Po príchode hliadky ich čakal oznamovateľ spolu s manželkou W. I. a dcérou W. I.. B. I. uviedol, že neznámy chlap vyšiel po balkóne do izby na hornom poschodí, kde spala jeho dcéra W.. Následne začala rozprávať dcéra W., ktorá uviedla, že spala a zobudila sa na to, ako niekto na nej leží a vankúšom jej tlačí na tvár, nakoľko ležala na boku, tak sa nedusila. Po menšom súboji chytila chlapa za hlavu a zistila, že by to mohol byť jej sused B. V., tak ho odkopla a zakričala, že „B. odíď, lebo zavolám otcovi a budeš mať problém“. Na to muž zareagoval otočil sa a ušiel cez balkónové dvere. Následne menovaná vzala mobil a utekala tiež na balkón, kde videla, ako muž skočil z jedného balkóna na ďalší pod ním a následne na zem. Menovaná si bola istá, že sa jednalo o suseda B. V. a následne zavolala otcovi, ktorý prišiel aj s mamou do jej izby a zavolali políciu. B. V. sa hliadke priznal, že bol v izbe W. I., s ktorou sa chcel len porozprávať, lebo tá ho už dlhšiu dobu ignoruje, neodpovedá mu na jeho správy a vyhýba sa mu. Svoje konanie oľutoval a pred hliadkou sa W. I. ospravedlnil, že jej nechcel nijako ublížiť. Menovaný B. V. bol hliadkou zaistený a eskortovaný k ďalším úkonom.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva opis rodinného domu poškodeného B. I. z vonku a ako rozmiestnenie izieb vo vnútri rodinného domu, vrátane poschodia rodinného domu. Izba vedľa kúpeľne je zariadená dvoma váľandami, ktoré si pri sebe a na ktorých sú vankúše a paplóny. Vedľa je nočný stolík. V kúte vpravo je stôl a vedľa neho stolička. Naľavo v strede steny je dvojkrídlová drevená skriňa. Z ohliadky na mieste činu bola vyhotovená fotodokumentácia obsahujúca 38 farebných fotografií. Zároveň boli zaistené daktyloskopické stopy. Uvedené stopy boli predmetom znaleckého skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ. Zo záverov znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2017/2090 boli daktyloskopické stopy zaistené na mieste činu vyhodnotené ako neupotrebiteľné ku skúmaniu.

Súd tiež oboznámil sms komunikáciu obžalovaného so svedkyňou - poškodenou, v ktorej sa obžalovaný dožaduje, aby mohol prísť k svedkyni - poškodenej dnu, lebo jej chce povedať niečo dôležité, na čo mu ona odpísala, nech jej to napíše cez sms a tiež, že nechce zo strany obžalovaného ponúkaný vzťah. Súd tiež oboznámil obsah sms komunikácie medzi svedkyňou - poškodenou W. I. a svedkom Š.E. G.. Všetka komunikácia bola zo dňa 12.08.2017 od 00.10 hod. Zo záznamov o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného B. V. dňa 12.08.2017 bolo zistené, že o 03.28 hod. mal obžalovaný obsah alkoholu v dychu v objeme 0,31 mg/l, o 07:40 hod. 0,08 mg/l a o 10:03 už u obžalovaného nebola zistená prítomnosť alkoholu v dychu.

Nakoľko obžalovaný B. V. vo vzťahu ku skutku v bode prvom obžaloby vyhlásil, že je vinný a súd toto jeho vyhlásenie o vine prijal, súd uznal bez ďalšieho dokazovania obžalovaného za vinného z uvedeného skutku tak, ako je tento skutok uvedený v prvom bode skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný B. V. týmto konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal taký čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vzniknutiu, čím spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Vo vzťahu k druhému skutku obžaloby, prokurátorom právne kvalifikovaného ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, súd vykonal dokazovanie, ktoré navrhli strany trestného konania a ktoré aj sám v záujme zachovania zásady kontradiktórnosti trestného konania považoval za dostatočné na rozhodnutie o tomto skutku obžaloby. Všetky takto vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti.

Obžalovaný svoju vinu popieral v tom zmysle, že síce bol v izbe svedkyne - poškodenej W. I., avšak iba na jej pozvanie, po vniknutí do jej izby nachádzajúcej sa na druhom poschodí rodinného domu cez balkónové dvere, ktoré boli otvorené, vybral zo skrine mikinu, hodil ju na W. I. a ľahol si k nej. Ona sa prebrala zo spánku a po výzve, aby odišiel, túto rešpektoval a jej izbu opäť opustil cez balkónové dvere, zliezol dole pod balkón a išiel spať domov. Túto jeho verziu udalostí však v časti jeho konania vo

vzťahu k osobe svedkyne - poškodenej W. I. spiacej v tom čase na posteli vo svojej izbe nepodporuje výpoveď samotnej svedkyne - poškodenej. Tá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (s využitím zásady bezprostrednosti s konštatáciou suverénnej a bezprostrednej výpovede bez zárazov v reči a rozmýšľania nad udalosťou) uviedla, že sa zobudila na váhu cudzieho tela pri sebe (nevedela, či osoba vedľa nej ležala alebo pri nej sedela), vankúš s mikinou mala na boku tváre a táto osoba ju rukami obchytkávala v oblasti panvy na intímnych miestach. Preto sa bránila tým, že snažila sa stiahnuť nohy k sebe a odtlačiť osobu v tvári, pričom takto zistila, že je to obžalovaný, ktorého poznala hmatom ruky. Na výzvu, aby opustil jej izbu, obžalovaný vstal a vyšiel z jej izby von. Sama potom vyšla na balón, kde si posvietila mobilným telefónom a videla, ako obžalovaný zliezol z balkóna. Teda svedkyňa - poškodená jednoznačným spôsobom bez akýchkoľvek rozporov so svojou výpoveďou alebo konfrontáciou s obžalovaným v prípravnom konaní usvedčila obžalovaného z konania, ktorého súčasťou bolo aj hladenie jej prirodzenia obžalovaným cez nohavičky, ktoré mala v tom čase oblečené a to počas jej spánku. Uvedenú verziu udalostí povedala svedkyňa - poškodená aj svojim rodičom, ktorých prostredníctvom telefonátu na mobilný telefón jej otca privolala do svojej izby, aj keď im nespomenula hladkanie v oblasti prirodzenia. Svedkyňa - poškodená skutočnosť, že uvedené hladkanie zamlčala pred rodičmi a políciou v ten večer, neskôr a aj na hlavnom pojednávaní odôvodnila tým, že sa hanbila. Súd toto jej tvrdenie o dôvodoch zamlčania tejto formy sexuálnej praktiky aj vzhľadom na jej vek považuje za natoľko relevantné, že prvotné zamlčanie tejto časti konania obžalovaného nič nemení na dôveryhodnosti výpovede svedkyne - poškodenej ako celku.

Vo vzťahu k obhajobou spochybňovanej dôveryhodnosti výpovede svedkyne - poškodenej súd akcentuje závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Ľubice Onderušovej, ktorá u svedkyne - poškodenej zistila ľahko nadpriemerné pamäťové schopnosti, táto dokáže zreprodukovať prežité udalosti bez závažných skreslení a nemá tendenciu dopĺňať prežité udalosti o to, čo si nezapamätala a tak isto u nej neboli zistené tendencie k vymýšľaniu. Podľa znalkyne je svedkyňa - poškodená plne orientovaná v realite a je schopná podať objektívnu výpoveď. Aj správanie svedkyne - poškodenej potom, čo sa zobudila zo spánku, ktoré vo vzťahu k obžalovanému opísala vo svojej výpovedi je podľa znalkyne zo psychologického hľadiska možné a zodpovedajúce osobnosti poškodenej, ktorá má pružné a racionálne myslenie, účinné aj pri emocionálnom napätí. Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd vyslovuje právny záver, že výpoveď svedkyne - poškodenej o udalostiach uvedeného večera je pravdivá, a ako takú ju hodnotí z hľadiska účinnosti tohto dôkazu.

Žiaden zo svedkov z okruhu jej priateľov, s ktorými bola v bare v uvedený večer v L. (V. P., Š. G. Q. E. I.) neuviedol žiadne konanie zo strany svedkyne - poškodenej, ktorým by obžalovaného sexuálne provokovala. Tiež mal súd z výpovedí uvedených svedkov, ktoré potvrdil aj sám obžalovaný a záznamy o dychovej skúške za preukázané, že obžalovaný v uvedený večer konzumoval alkoholické nápoje a v čase skutku bol pod ich vplyvom. Pokiaľ sa jedná o existenciu sms správy od svedkyne - poškodenej W. I., ktorou mala obžalovaného pozvať v uvedenú noc k sebe domov, čo tvrdí obžalovaný a svedok E. I., okrem ich tvrdenia neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by existenciu uvedenej správy potvrdzoval, hoci v prípravnom konaní bola zabezpečená a na hlavnom pojednávaní oboznámená celá textová mobilná komunikácia svedkyne - poškodenej od 00:10 hod. uvedeného večera. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že aj keby uvedená sms zo strany svedkyne - poškodenej bola obžalovanému zaslaná na jeho mobilný telefón, toto pozvanie by ho zbavovalo trestnej zodpovednosti za prečin porušovania domovej slobody, teda za skutok v bode 1 rozsudku. V žiadnom prípade ho však nemohlo trestnoprávne relevantným konaním zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti za zločin sexuálneho násilia, ktorého sa dopustil v skutku v bode 2 obžaloby, pretože aj v prípade pozvania mu toto nedávalo právo využiť bezbrannosť poškodenej W. I. spočívajúcu v jej spánku a nútiť ju k sexuálnym praktikám spočívajúcim v hladkaní jej prirodzenia bez jej súhlasu.

Preto súd na základe na základe jednoznačne usvedčujúceho dôkazu spočívajúceho vo výpovedi svedkyne - poškodenej W. I.C., ako aj nepriamych usvedčujúcich dôkazov spočívajúcich vo výpovedí jej rodičov B.G. I. a W. I. staršej uznal obžalovaného za vinného aj zo skutku v bode 2 skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku a to v súlade s tým, ako je tento skutok uvedený v obžalobe. Súd mal bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že skutok sa nielen stal ale že tento napĺňa všetky znaky zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorá je vzhľadom na svoj vek a príčetnosť za tento skutok trestne zodpovedný. Napriek tomu, že svedkyňa - poškodená mala v čase spáchania skutku iba 17 rokov, teda ako dieťa bola chránenou

osobou, obžalobe sa nepodarilo preukázať, že by obžalovaný o tejto skutočnosti vedel, čo by malo vplyv na zmenu právnej kvalifikácie skutku (§ 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona).

Z hľadiska subjektívnej stránky v prípade oboch skutkov, ktoré majú samostatný charakter, obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený trestným zákonom, ktorým je v prípade prvého skutku právo na nedotknuteľnosť obydlia poškodeného B. I. a W. I. staršej a v prípade druhého skutku sloboda a dobrovoľnosť v oblasti sexuálneho správania poškodenej W. I..

Z aktuálneho odpisu registra trestov a výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý. Zo správy obce Lendak o povesti obžalovaného v mieste bydliska vplývajú údaje evidenčného charakteru. V mieste bydliska sa zdržiava zriedka, pretože chodí za prácou do zahraničia, v obci nevlastní majetok a jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

Súd u obžalovaného B. V. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko nebol doposiaľ súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý /§ 36 písm. j) Trestného zákona/. Nakoľko u obžalovaného súd nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § 37 Trestného zákona, súd v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 1:0 znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby upravenej v ustanovení § 200 ods. 1 Trestného zákona (od 5 rokov do 10 rokov) a jednu tretinu. Súd však ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých trestný čin uvedený v druhom skutku rozsudku je zločinom, spáchané dvoma skutkami. Preto v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú hranicu trestného činu najprísnejšie trestného, ktorým je zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona o jednu tretinu. Preto pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby od 5 rokov do 10 rokov. Súd vzhľadom na aplikáciu asperačnej zásady neuplatnil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, a to že obžalovaný spáchal viac trestných činov, nakoľko by takáto aplikácia pri zostrenej zásade zvyšovania trestu predstavovala pre obžalovaného dvojnásobné zvýšenie trestných sadzieb pre rovnakú okolnosť, čo je neprípustné.

Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. JUDr. Jána Uhrina vyplynulo, že obžalovaný trpí duševnou chorobou, a to sexuálnou deviáciou, v dôsledku ktorej boli jeho ovládacie schopnosti v čase spáchania činu znížená podstatným spôsobom a to zhruba o polovicu.

„Stav zmenšenej príčetnosti nemusí byť nutne dôvodom na uloženie miernejšieho trestu, lebo aj keď na jednej strane znižuje mieru zavinenia páchateľa, na strane druhej spravidla zvyšuje nebezpečnosť jeho osoby, čo súd, ak nezistí dôvod na postup podľa § 25 TZ, musí mať na zreteli pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle ustanovení § 23 a § 31 a nasl. TZ; v prípade mladistvého páchateľa tiež § 74 TZ“ /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.11.2003, sp. zn. 1To 11/1999/.

Zmenšená príčetnosť obžalovaného v čase spáchania jeho činu bola výlučne prejavom jeho sexuálnej deviácie a to za okolnosti, že o jej negatívnom vplyve nemal vedomosť, resp. nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by svedčil pre skutočnosť, že obžalovaný o svojej sexuálnej deviácii predtým vedel. Preto svoje správanie považoval za normálne, aj keď súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo v izbe svedkyne - poškodenej vybral zo skrine mikinu a hodil ju na vankúš, a to v čase keď spala. Konanie obžalovaného nemalo plánovitý charakter v tom zmysle, že by si obžalovaný vopred pripravil situáciu, kedy by vnikol k spiacej svedkyni - poškodenej cez otvorené okno, a teda, že by si svoj čin dôkladne pripravil a v tomto smere ďalej premyslene konal. Jeho konanie bolo z náhleho sexuálneho popudu, kedy využil nočnú hodinu, otvorené okno a spiacu W. I., pričom znížené zábrany v jeho konaní sexuálne agresívneho charakteru boli podporené požitým alkoholom. Obžalovaný teda konal v situácii, ktorá nebola vytvorená jeho vôľou a na ktorú sa nijako nepripravil.

Účelom trestu, ako to už súd vyššie uviedol, je ochrana spoločnosti pred obžalovaným a zabránenie recidíve tohto páchateľa v situácii, keď jeho rozhodnutie spáchať trestný čin významne ovplyvňuje

oslabená ovládacia zložka v dôsledku sexuálnej deviácie. Toto kriminogénne riziko v správaní sa obžalovaného je však do budúcna možné eliminovať prostriedkami odbornej lekárskej pomoci v rámci ochranného liečenia, kde sa obžalovanému poskytne tak kombinácia psychoterapie formou individuálnych a skupinových odborne vedených rozhovorov ale aj medikamentózna liečba, ktorá biologicky utlmí jeho sexualitu. Preto je podľa názoru súdu pre ochranu spoločnosti postačujúci aj trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby stanovenej zákonom a upravenej súdom. Súd zvýrazňuje aj mimoriadne priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, ktorý doposiaľ nielenže nebol súdne trestaný ale nedopustil sa ani priestupku a súdu nie sú známe ani iné jeho protispoločenské prejavy správania. Obžalovaný je mladý človek, zaradený do pracovného procesu a k svojmu ochoreniu pristupuje kriticky, kedy sa podľa svojho tvrdenia dobrovoľne počas súdneho konania začal podrobovať ambulantnej psychiatrickej liečbe. Za tejto situácie by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo v rozpore s účelom trestu, ktorým je ochrana spoločnosti ako aj individuálna prevencia a pre obžalovaného, vzhľadom na jeho vek, bezúhonný život, výkon práce a rodinné prostredie ako aj pre ochranu spoločnosti bude postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov. Tento trest, hoci pod dolnou hranicou trestnej sadzby, vyjadruje závažnosť konania obžalovaného nielen vo vzťahu k poškodenému B. I. ale najmä k poškodenej W. I., ktorej svojím konaním výrazne zasiahol do práv chránených Trestným zákonom o oblasti dobrovoľnosti sexuálneho správania. Tento trest zohľadňuje podľa názoru súdu všetky hľadiská rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v zmysle § 34 Trestného zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mimoriadne znížil trest u obžalovaného, pričom nebol viazaný obmedzeniami uvedenými v ustanovení § 39 ods. 3 Trestného zákona. Súčasne však v zmysle spomenutého ustanovenia a v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, ktoré podľa názoru súdu bude pre ochranu spoločnosti lepším prostriedkom ako prípadne trest uložený obžalovanému v zákonnej trestnej sadzbe. V danom prípade sa súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi znalca MUDr. JUDr. Jána Uhrina, ktorý zvýraznil, a zvýrazňuje to aj súd, mimoriadnu závažnosť tejto formy sexuálnej deviácie - sexuálnej agresivity pre spoločnosť, ako aj skutočnosť, že obžalovaný o tejto svojej diagnóze doposiaľ nevedel a táto sa prejavila sexuálnym deliktom. Znalcom proklamovaná dostatočná intenzita ústavnej formy liečby je podľa názoru súdu najvhodnejším prostriedkom na prvotné zvládnutie uvedenej sexuálnej agresivity a tým primárnu elimináciu potencionálnej trestnej recidívy sexuálneho charakteru u obžalovaného, čo je v záujme nielen obžalovaného, ale najmä ochrany spoločnosti. Samozrejme, po dosiahnutí tohto prvotného účelu liečby ústavnou formou môže za splnenia zákonných podmienok na odbornom základe súd rozhodnúť o zmene formy ochranného liečenia na ambulantnú. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nekonkretizoval rozsah a charakter u neho prebiehajúcej liečby, súd uvedené tvrdenie obžalovaného nemohol pri rozhodovaní o forme liečby brať do úvahy.

Preto súd na základe týchto právnych záverov vychádzajúcich z vykonaného dokazovania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko poškodení B. I. a W. I. si náhradu škody neuplatnili, súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.