Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, O., zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, PhD., advokátom, Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody vo výške 3.133,62 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodní žalobcovia sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 19.12.2017 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť im skutočnú škodu vo výške 1.133,62 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 Eur a trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 15.07.2014 im bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 841/14-30 zo dňa 08.07.2014 od súdneho exekútora X.. V. O.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok č. k. Y.-V.-XXXX/XX-J., ktorý vydal Victoria legal arbiter s.r.o. dňa 29.01.2014. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.06.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.06.2014. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresnom súde Bratislava II dňa 19.06.2014, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 30.06.2014, konanie prebiehalo pod sp. zn. . Celková vymáhaná suma bola ku dňu 08.07.2014 vo výške 5.275,07 Eur, predbežne vymáhaná suma spolu s trovami exekúcie bola vyčíslená vo výške 6.789,95 Eur. Voči predmetnému upovedomeniu o začatí exekúcie podali dňa 24.07.2014 námietky, ktorých obsahom bola skutočnosť, že dňa 16.06.2014 podali na Okresný súd Bratislava II žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. Y.-V.-XXXX/XX-J., ktorý bol exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Táto žaloba bola vedená pod sp. zn. . Dňa 17.10.2014 im bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -31, EX 841/2014 zo dňa 06.10.2014 o zamietnutí námietok. Dňa 15.01.2016 podali návrh na odklad exekúcie, na základe ktorého súd uznesením č. k. -61, EX 841/14 povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia veci sp. zn. . Dňa 18.10.2016 im bol doručený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -138 zo dňa 13.09.2016, ktorým súd v celom rozsahu zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2016. Listom zo dňa 24.11.2016 o tejto skutočnosti informovali povereného súdneho exekútora, pričom ho zároveň vyzvali o vrátenie získaných finančných prostriedkov. Dňa 24.01.2017 podali na Slovenskú komoru súdnych exekútorov sťažnosť, na ktorú im odpovedali, že v súlade so zákonom túto sumu nie je možné vrátiť. Dňa 17.03.2017 podali priamo ministerke spravodlivosti SR písomné podanie ako reakciu na stanovisko SKE. V odpovedi Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa konštatuje, že v prípade, ak sa domnievajú, že im bola v predmetnej veci spôsobená škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu alebo nesprávneho úradného postupu, môžu požiadať ministerstvo o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody podľa . Na základe uvedeného mali žalobcovia za to, že došlo k porušeniu ich práv, a to nesprávnym úradným postupom a naň vzťahujúcim sa súdnym rozhodnutím, ktorého nezákonnosť bola daná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -138 zo dňa 13.09.2016. Písomnou žiadosťou zo dňa 02.05.2017 sa domáhali od žalovanej, aby predbežne prerokoval ich nárok na náhradu škody, na čo im žalovaná listom zo dňa 24.10.2017 oznámila, že ich žiadosť bola vyhodnotená ako nedôvodná. Žalobcovia ako nezákonné rozhodnutie označili poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 30.06.2014 vo veci , EX 841/2014, nakoľko súd vydal toto rozhodnutie bez ohľadu na skutočnosti, ktoré bránili takémuto rozhodnutiu, nakoľko tu nebol daný právny základ na exekučné konanie, čo bolo neskôr podložené rozhodnutím totožného súdu rozsudkom -138. Ako nesprávny úradný postup žalobcovia označili postup Okresného súdu Bratislava II, ktorý predchádzal vydaniu nezákonného poverenia zo dňa 30.06.2014, keďže ešte pred podaním žiadosti o vydanie poverenia na súd dňa 19.06.2014, bola nimi na súde dňa 16.06.2014 podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd nepostupoval tak, aby nedošlo k neoprávnenému začatiu exekučného konania. Nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom došlo k nezákonnému vymoženiu finančných prostriedkov jednak zo mzdy od obchodnej spoločnosti COOPEX HOLD, a.s. v sume 297,49 Eur, v období od 09/2015 do 12/2015 a od Sociálnej poisťovne v sume 836,13 Eur, v období od 12.08.2014 do 11.03.2016, spolu v sume 1.133,62 Eur, čo predstavuje skutočnú škodu. Vzhľadom na porušenie ich základných práv garantovaných a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd žiadajú aj o zadosťučinenie - úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslili na sumu 2.000 Eur.

2. Dňa 29.06.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko v danej veci nie sú naplnené Uviedla, že zodpovednosť štátu za škodu, upravená v , je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. V súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím zdôraznila, že poverenie na vykonanie exekúcie nenapĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia, nakoľko v zmysle zákona musí ísť o taký právno-aplikačný akt či postup, ktorý má priame právne účinky na poškodeného, pričom poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navyše v súlade s ustanovením , právo na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo však nie je prípad žalobcov, nakoľko žalobcami namietané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 30.06.2014 nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť. Súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní. Je teda zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie nie je spôsobilé predstavovať nezákonné rozhodnutie, ktorým by mohla byť žalobcom spôsobená škoda. V súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorého presnú definíciu síce zákon neobsahuje, žalovaný uvádza, že žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup nie je preukázaný. Okresný súd Bratislava II ako exekučný súd postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Uznesením č. k. -31 zo dňa 14.08.2014 rozhodol o zamietnutí námietok proti exekúcii. Síce prebiehalo konanie o zrušenie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, avšak v tom čase nebolo ešte právoplatne skončené a teda exekučný titul bol naďalej právoplatný a vykonateľný. Zároveň nebolo rozhodnuté ani o odložení vykonateľnosti exekučného titulu, prípadne o odklade exekúcie. Hneď ako bolo rozhodnuté o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý bol exekučným titulom, bol podaný návrh na zastavenie exekúcie a exekúcia bola uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -80 zo dňa 24.04.2017 zastavená. Ani samotní žalobcovia neoznačili v podanej žalobe čo i len jedno ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré malo byť porušené Okresným súdom Bratislava II v rámci exekučného konania č. EX 841/2014. Žalovaný tiež uvádza, že postup súdu pri vydávaní poverenia nie je možné považovať za právno-aplikačný postup, ktorý má priame právne účinky na poškodeného. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobcovia tvrdenie o výške a existencii majetkovej ujmy žiadny spôsobom nepodložili, a preto žalovaný nemá skutočnú škodu za riadne preukázanú. Poukazuje tiež na tú skutočnosť, že v exekučnom konaní platí zásada zákazu návratu do pôvodného stavu. V prípade, že dôjde k vykonaniu exekúcie, hoci sa neskôr ukáže, že exekúcia nemala byť z dôvodu zániku exekučného titulu vykonaná, nemožno už vykonaný úkon zrušiť. Povinnému však zostáva nárok na náhradu škody alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K existencii nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko

vôbec nepreukázali vznik nemajetkovej ujmy, zákon nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy. K príčinnej súvislosti žalovaná uviedla, že už samotná pluralita titulov, teda nezákonné rozhodnutie aj nesprávny úradný postup, prakticky vylučuje existenciu príčinnej súvislosti, nakoľko vždy je možné skúmať existenciu kauzálneho nexu výlučne medzi konkrétnou príčinou a konkrétnou škodou. V prípade žalobcov absentuje existencia priamej resp. bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi namietaným poverením ako aj nesprávnym úradným postupom a škodou.

3. Dňa 22.08.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcov, v ktorom uviedli, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v čase, keď ešte súd nerozhodol o zákonnosti vydaného rozhodcovského rozsudku, teda bolo vydané predčasne.

4. Rozsudkom č. k. -82 zo dňa 25.01.2019 súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie pôvodní žalobcovia. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -134 zo dňa 30.06.2020 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Krajský súd ustálil, že žalobcovia dôvodne namietali nesprávny úradný postup exekučného súdu predchádzajúci vydaniu poverenia na výkon exekúcie, keď tento nedostatočne skúmal exekučný titul z hľadiska jeho vykonateľnosti tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a napriek neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Mal tiež za to, že nárok na náhradu škody podľa môže byť v civilnom sporovom konaní úspešne uplatnený až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať.

5. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, najmä žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámením o výsledku predbežného prerokovania škody, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -138 zo dňa 13.09.2016, uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -61 zo dňa 04.03.2016, stanoviskom pôvodnej žalobkyne v 1. rade k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.01.2019, stanoviskom Slovenskej komory exekútorov k sťažnosti zo dňa 10.02.2017, oznámením Sociálnej poisťovne o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa 18.12.2014, potvrdením spoločnosti COOPEX HOLD, a.s. o zrážkach, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 25.08.2000 o vykonaných zrážkach z dôchodku žalobcu, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. Y.-V.-XXXX/XX-J. zo dňa 29.01.2014, žiadosťou žalobcu o vydanie potvrdenia o zrážke z dôchodku adresovanou Sociálnej poisťovni zo dňa 10.03.2022, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 17.03.2017 o vykonaných zrážkach z dôchodku vo výške 863,13 Eur, uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -31 zo dňa 06.10.2014, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 07.02.2017, upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. EX 841/14-30 zo dňa 08.07.2014, uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -80.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 29.01.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria sp. zn. Y.-V.-XXXX/XX-J. vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovaným, ktorí sú totožní ako pôvodní žalobcovia v tomto konaní. Žalovaní boli predmetným rozsudkom zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.893,32 Eur spolu so špecifikovanou zmluvnou pokutou a príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 poskytol žalovaným revolvingový úver vo výške 1.500 Eur, ktorý nesplácali, do omeškania sa dostali už pri splátke č. 2. Dňa 24.06.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.06.2014. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EX 841/2014 na Okresnom súde Bratislava II dňa 26.06.2014, konanie prebiehalo pod sp. zn. . Poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX bolo vydané dňa 30.06.2014. Poverený súdny exekútor vydal dňa 08.07.2014 upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 841/14. Dňa 24.07.2014 žalobcovia podali námietky proti exekúcii, ktorých obsahom bola skutočnosť, že dňa 16.06.2014 podali na Okresný súd Bratislava II žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. Y.-V.-XXXX/XX-J., ktorý bol exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k.

-31 zo dňa 06.10.2014 námietky zamietol. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. -61 zo dňa 04.03.2016 povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia veci sp. zn. , predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2016. Uznesením č. k. -80 zo dňa 24.04.2017 bola exekúcia zastavená. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. -138 zo dňa 13.09.2016 v celom rozsahu zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovský súd v Žiline, č. k. Y.-V.-XXXX/XX-J. zo dňa 29.01.2014. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2016. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia predmetného rozsudku, bola na súde podaná dňa 13.06.2014. Žalobcovia dňa 02.05.2017 podali na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktorú im bolo listom zo dňa 24.10.2017 oznámené, že ich žiadosť bola vyhodnotená ako nedôvodná. Žalobcovia dňa 24.01.2017 podali sťažnosť Slovenskej komore súdnych exekútorov, na ktorú im bolo listom zo dňa 10.02.2017 oznámené, že sťažnosť považujú za neopodstatnenú a prešetrovanie za ukončené. Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že súdny exekútor žalobcovi dňa 20.12.2016 na účet finančné prostriedky nepodliehajúce exekúcii vo výške 228,62 Eur. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.12.2014 vyplýva, že na úhradu vymáhanej pohľadávky na základe príkazu na začatie exekúcie, ktorý vydal súdny exekútor X.. V. O. dňa 08.07.2014 č. EX 841/2014, budú naďalej vykonávané zrážky od 12.01.2015 vo výške 44,27 Eur. Z potvrdenia spoločnosti COOPEX HOLD, a.s., vyplýva, že na základe výzvy na začatie vykonávania zrážok zo mzdy povinného od X.. V. O. boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu v 2. rade v období od 09/2015 do 12/2015 spolu vo výške 297,49 Eur, pričom peniaze boli poukázané na účet súdneho exekútora. Listom zo dňa 25.08.2020 Sociálna poisťovňa, ústredie, oznámila žalobcovi, že na úhradu pohľadávky spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ktorá bola vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade X.. V. O. pod č. EX 841/14 bolo v období od 12.08.2014 do 11.02.2017 vykonané zrážky v celkovej sume 1.348,23 Eur. Zrazené sumy za obdobie od 12.08.2014 do 11.03.2016 v úhrnnej sume 836,13 Eur boli poukázané na účet súdneho exekútora. Po doručení príkazu na zrušenie exekúcie boli zrazené sumy za obdobie od 12.03.2016 do 11.02.2017 v celkovej sume 512,10 Eur poukázané dňa 23.12.2016 žalobcovi poštovým poukazom na výplatu.

8. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ""), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa . , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

11. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa , ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

15. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

16. Podľa , pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

18. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

19. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

20. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

22. Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

23. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu začatia predmetného exekučného konania, t.j. ku dňu 23.06.2014 (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie ().

24. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

25. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

27. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

28. Podľa § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

29. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. ku dňu 13.06.2014, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

30. Súd konštatuje, že žalobcovia dodržali postup podľa ustanovenia a , podaniu žaloby predchádzalo predbežné prerokovanie návrhu, pri ktorom žalovaný neuspokojil nárok žalobcov ani čiastočne. Nárok uplatnený na súde žalobcovia požadujú úhradu v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a tiež z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

31. Súd viazaný právnym názorom krajského súdu vyjadreným v uznesení č. k. -134 zo dňa 30.06.2020, opätovne posúdil dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy a v súlade s právnym názorom krajského súdu, ktorý ustálil, že žalobcovia dôvodne namietali nesprávny úradný postup exekučného súdu predchádzajúci vydaniu poverenia vykonanie exekúcie, keď tento nedostatočne skúmal exekučný titul z hľadiska jeho vykonateľnosti tak po stránke formálnej ako aj materiálnej, a napriek neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, dospel k záveru, že základ nároku daný je.

32. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že zo mzdy žalobcu boli vykonané zrážky vo výške 297,498 Eur a z dôchodku pôvodnej žalobkyne v 1. rade, Q. F., boli vykonané zrážky vo výške 836,13 Eur, ktorá boli poukazované na účet exekútorského úradu, spolu teda vymožená suma bola vo výške 1.133,62 Eur. Krajský súd v zrušujúcom uznesení poukázal na zásadu zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní, a to aj v prípade, že sa neskôr ukáže, že exekúcia nemala byť voči určitému subjektu z dôvodu nedostatku exekučného titulu vykonaná. V danej veci došlo v priebehu exekúcie k vymoženiu deklarovaných súm zo mzdy a dôchodku žalobcov spolu vo výške 1.133,62 Eur, čím vzniklo žalobcom právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od tých subjektov, ktoré sa na ich úkor obohatili. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že nárok na náhradu škody podľa môže byť v civilnom sporovom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Žalobca na pojednávaní dňa 11.03.2022 uviedol, že čo sa týka bezdôvodného obohatenia, bude tento nárok uplatňovať, z čoho bezpochyby vyplýva, že takýto nárok pred podaním žaloby, na základe ktorej sa začalo toto konanie, v ktorom si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa , uplatnený nebol. Z uvedeného teda vyplýva, že žaloba bola podaná predčasne.

33. Čo sa týka existencie skutočnej škody na strane žalobcu, súd konštatuje, že bez ohľadu na to, či v exekučnom konaní bola vymožená suma 1.133,62 Eur alebo 905 Eur (1.133,62 - 228,62 Eur, ktoré finančné prostriedky súdny exekútor žalobcom vrátil ako nepodliehajúce exekúcii), len samotný poskytnutý úver bol vo výške 1.500 Eur. Nebola teda vymožená ani len istina poskytnutého úveru. K uplatnenej nemajetkovej ujme vo výške 2.000 Eur súd uvádza, že nie je zrejmé, ako žalobca dospel k tejto sume.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle . Úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Podľa (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).