Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-20Csp/202/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanej: Š. F., W.. XX.XX.XXXX, F. V. I. XX, v konaní o zaplatenie 1.941,23 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.941,23 €, dlžné úroky z istiny vo výške 2.220,81 €, zmluvný úrok vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.941,23 € od 1.7.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.941,23 € od 1.7.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2018 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1.941,23 € s príslušenstvom z titulu nároku na doplatenie neuhradených splátok úveru.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 14.05.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.100 €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto žalobca vyhlásil dňa 26.10.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaná je z toho dôvodu ku dňu 30.6.2018 povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu v sume 1.941,23 €, dlžné úroky z istiny do 30.6.2018 vo výške 2.220,81 €, zmluvný úrok vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.941,23 € od 1.7.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.941,23€ od 1.7.2018 do zaplatenia, bankové poplatky v sume 84,38 € a náhradu trov konania.

3. Súd zaslal žalovanej žalobu spolu s prílohami a poučením na vyjadrenie dňa 24.08.2018. Žalovaná si uvedenú zásielku prevzala dňa 28.08.2018, o čom svedčí doručenka na č. l. 150 spisu, avšak v konaní zostala nečinná.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 12.11.2018. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil ale svoju neúčasť ospravedlnil. Dostavila sa žalovaná. Vychádzajúc z § 180 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, obchodnými podmienkami pre úver, Všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, aktuálnym stavom zadlženia, výzvou na splatenie dlžnej sumy, zmluvou o úvere a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca so žalovanou uzavrel dňa 14.05.2013 zmluvu o úvere (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.100 €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto žalobca vyhlásil dňa 26.10.2015 úver za predčasne splatný. Žalobca ku dňu 30.6.2018 eviduje voči žalovanej pohľadávku, ktorá pozostáva z dlžnej istiny v sume 1.941,23 €, dlžných úrokov z istiny do 30.6.2018 vo výške 2.220,81 €, zmluvných úrokov vo výške 24,50% ročne zo sumy 1.941,23 € od 1.7.2018 do zaplatenia, zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.941,23€ od 1.7.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov v sume 84,38 € a náhrady trov konania.

7. Zo zmluvy o úvere zo dňa 14.05.2013 vyplýva, že výška úveru bola v sume 2.100 €, splátka bola určená na 59,29 € mesačne s tým, že počet splátok bol určený na 72 mesiacov. Celková výška nákladov bola 1.927,33 €, priemerná RPMN 18,86%, RPMN banky 27,45%, úroková sadzba 24,50%, termín konečnej splatnosti 14.05.2019.

8. Z aktuálneho stavu úveru zo dňa 30.4.2018 (č. l. 101 - 104 spisu) vyplýva, žalovaná spolu zaplatila žalobcovi sumu 672 €.

9. Zmluva o úvere, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 14.05.2013, bola uzatvorená podľa 497 a nasl. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovanej zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona. č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Obč. zák., preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Obč. zák.).

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.100 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť, a žalobcovi nevrátila celú istinu (ale len 672 €) riadne a včas, súd vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy - dlžnej istiny 1941,23 €. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok z istiny do 30.4.2018 vo výške 2.220,81 €. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 24,50% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( máj 2013 ) činila úrok 14,57% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami v danom prípade značne neprevyšuje (viac ako dvojnásobne) mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi, preto priznal žalobcovi aj tento nárok. Zároveň zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.

18. Čo sa týka zmluvných úrokov z istiny po zosplatnení, súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej sumy. Ani ust. § 658 ods. 1 Obč. zák. a iné ustanovenia Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu, v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje sú príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je treba ich odlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka). Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/213/2018 z 24.10.2017).

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal žalobcovi aj zmluvný úrok 24,50% ročne zo sumy 1.941,23 € od 1.7.2018 do zaplatenia.

20. Súd žalobcovi nepriznal nárok na nezaplatené bankové poplatky výške 84,38 €, nakoľko ich žalobca bližšie nešpecifikoval. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na bankové poplatky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

21. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Obč. zák.).

22. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to 5,05% ročne zo sumy 1.941,23 € od 1.7.2018 do zaplatenia.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( § 255 ods. 2 .

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. § 263 ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a to tak, že žalobcovi aj napriek nepatrnej časti neúspechu (bankové poplatky v sume 84,38 €) priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej, keďže bol v konaní úspešný a iba v nepatrnej časti neúspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).