Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-145-2016.pdf
PDF · 95.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/145/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Z. F., N. XX.XX.XXXX, A. N. Č. L.. Č.. XX M. A., zastúpeného splnomocnencom JUDr. Stanislavom Melišekom, advokátom, so sídlom AK na Sabinovskej ul. 8 v Bratislave proti žalovanému Q. K., N. XX.XX.XXXX, A. M. C. Č..F.. XX, v konaní o zaplatenie 1 440,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 440,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.07.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobcovi súd oproti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 13.10.2016 žalobu, ktorou navrhlo zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1440,-eur s 5,05% úrokom z omeškania od 31.10.2015 do zaplatenia a trovy konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tými skutočnosťami, že žalobca od neho prevzal sumu 1440,-eur ako pôžičku bez dohody termínu jej vrátenia s tým, že ju vráti na výzvu žalobcu. Žalobca vyzval na vrátenie v 8. mesiaci 2015. Žalovaný oznámením sms zo dňa 1.9.2015 uznal dlh a zaviazal sa ho splatiť po 720,- eur , prvú splátku do 30.9.2015 a druhú splátku do 30.10.2015. Žalovaný dlh neuhradil ani na výzvu zástupcu žalobcu zo dňa 11.7.2016. Žalobca z dôvodu omeškania žalovaného uplatnil zo žalovanej sumy aj úrok z omeškania 5,05%. 3. Žalobca k žalobe priložil dôkazy, a to text z 1.9.2015 a z 9.9., výzvu jeho splnomocnenca adresovanú žalovanému z 11.7.2016. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe neuznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1440,-eur. Tvrdil, že mu žalobca poskytol iba sumu 240,-eur, na vozidlo, suma mu bola odovzdaná v hotovosti. Uviedol, že ho žalobca kontaktoval sms správou, aby dlh splatil a žalovaný sms správou odpovedal, že sumou nedisponuje a žiadal žalobcu, aby mu oznámil spôsob, akým má sumu uhradiť, či chce splátky v hotovosti alebo na číslo účtu a nedohodli ani výšku splátok za dlh. Žalobca mu ku dňu 28.6.2017, t.j. ku dňu vyhotovenia vyjadrenia k žalobe mu žalobca neodpovedal. Žalovaný uviedol, že nedisponuje dôkazom ku komunikácii so žalobcom. Dlh žalovaný uznal iba do výšky 240,-eur. 5. Žalobca dal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného dňa 6.9.2017. Žalobca tvrdí, že žalovaný nevyvrátil žalobcovo tvrdenie o tom, že žalobca žalovanému poskytol žalovanú sumu ako pôžičku bez dohody termínu jej vrátenia a to, že túto vráti na výzvu. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že mu
požičal iba 240,-eur. Poukázal na sms správy, zaslané žalobcom žalovanému, z tých je zrejmé, že mu žalobca poskytol 1440,-eur a žalovaný sa ju zaviazal splatiť dvoma splátkami. Žalobca môže súdu ako dôkaz dať na nahliadnutie sms správu v telefóne, na ktorú sa žalovaný v replike odvoláva. Od sms žalovaný nekomunikuje so žalobcom a o svojom záväzku sa nezmieňuje. 6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 240,-eur. V sms nie je uvedená výška pôžičky, žalobcovi preto jeho tvrdenie nepotvrdil ani nevyvrátil. Žiadal od žalobcu, aby mu oznámil, akým spôsobom má pôžičku vrátiť. Podľa žalovaného vrátenie pôžičky začali strany riešiť až súdnym konaním. Žalobca je tým, kto od predmetnej sms nekomunikuje a o svojom záväzku sa nezmieňuje. Žalovaný trval na svojom vyjadrení. 7. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu. 8. Splnomocnenec žalobcu navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalobcu. Riadne predvolaný žalobca sa na pojednávanie dostavil. Žalovaný, predvolaný fikciou doručenia sa na pojednávanie nedostavil. Neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že bude konať v neprítomnosti žalovaného, súd otvoril pojednávanie. 9. Na pojednávaní prítomnej strane sporu súd uviedol, že má za nesporné, že žalovaný prevzal od žalobcu sumu 240,-eur, jeho záväzok vrátiť ich nezanikol. Za sporné mal súd tvrdenia strán o prevzatí sumy 1200,-eur, a to, že od žalobcu chýba dôkaz, že žalovaný prevzal aj túto sumu. 10. Žalobca vo výpovedi tvrdil, že sumu 1200,-eur žalovaný prevzal na adrese, kde býva žalobca. Podľa žalobcu u prevzatí čiastky 1200,-eur boli prítomní iba žalobca a žalovaný. Žalobca navrhol, aby súd v konaní na dôkaz, že žalovaný prevzal aj sumu 1200,-eur vypočul ako svedka jeho brata W. F.. 11. Súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými dôkazmi, a to sms správou, výzvou z 11.7.2016. vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu, výsluchom svedka J.N.. W. F., N. X.X.XXXX a zistil tento skutkový stav veci: 12. Zo sms z 1.9.2015 súd zistil, že v nej vyjadrené ospravedlnenie a prísľub vrátenia niečoho obdržaného. Osoba, ktorá sms poslala uvádza, že prijímateľ sms má napísať alebo zatelefonovať, ako chce splácať, hotovosť nemá a ponúka pomoc. 13. Sms z 9.9. znie: Dlh je 1440,-eur. Takže 720 do 30.9 a 720, do 30.10.2015. 14. Výzva splnomocnenca, urobená v mene žalobcu je adresovaná žalovanému do C. XX a je zo dňa 11.7.2016. Žalobca žiada, aby žalovaný uznaný dlh oznámením z 1.9.2015 vo výške 1440,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v dvoch splátkach po 720,-eur do 30.9.2015 a 30.10.2015 a zostal nesplatený, zaplatil žalovaný do 25.7.2016.
15. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalovaný bol jeho švagor. Spolu so žalobcovou nebohou sestrou, ktorá zomrela v roku 2009, nabrali pôžičiek, mali dlhy. Žalovaná suma je zložená z dvoch čiastok a to z čiastky 1 200,- eur, ktorú žalobca poskytol žalovanému ako svojmu švagrovi niekedy v roku 2014 z dôvodu, že žalovaný mienil podnikať a chýbali mu na to finančné prostriedky. Sumu odovzdal žalovanému vo svojom byte, na adrese kde býva. Druhú čiastku 240,- eur, žalobca žalovanému poskytol v roku 2014 následne po poskytnutí čiastky 1200, - eur. Čiastku 240,- eur požičiaval žalobca žalovanému na opravu auta dcéry žalovaného. O pôžičky žalovaný prosil. Žalobca ich poskytol z dôvodu, že chcel žalovanému pomôcť. Žalobca sumu 240,- eur odovzdal žalovanému na adrese S., M. L.. XX v rodičovskom dome žalobcu, kde žalovaný vtedy býval. Podľa výpovede žalobcu pri zmienke žalovaným o tom, že žalovaný dlží žalobcovi 1 440,- eur bol prítomný brat žalobcu, ktorého žalobca navrhol vypočuť ako svedka. Podľa žalobcu sms, ktorú prepísal rukou zo svojho mobilného telefónu a je z 1.9.2015 je reakciou žalovaného práve na stretnutie so žalovaným v lete 2015. 16. Z výsluchu svedka J.. W. F., N. XX.XX.XXXX, A. S., X. Č.. XXXX/XX súd zistil, že je bratom žalobcu. Uviedol, že je aj v príbuzenskom pomere so žalovaným, ktorý mal za manželku už nebohú sestru svedka. Svedok uviedol, že mu je vo veci známe toľko, že žalobca požičal žalovanému peniaze. Svedok bol niekedy v lete v roku 2015 prítomný pri bežnom stretnutí, keď svedok ako vlastník garáže nachádzajúcej sa v spoločnom dvore s rodinným domom, ktorého vlastníkmi boli žalovaný a sestra svedka a žalobcu, sa žalobca zámerne stretol so žalovaným na dvore za prítomnosti svedka. Žalobca sa pýtal žalovaného, kedy mu vráti požičané peniaze. Svedok počul od žalobcu sumu, žalobca vyslovil 1 400,- eur, možno aj nejaké drobné. Žalobca hovoril, že už dosť dlho nemá od žalovaného vrátenú sumu 1 440,- eur a pýtal sa žalovaného, kedy mu ich vráti. Zo strany žalovaného bola reakcia, že vráti žalobcovi peniaze. Pri situácii sa rozprávali bežné veci, ktoré s vecou vedenou na súde nesúvisia. Kedy došlo k požičaniu peňazí svedok nevedel. 17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. 20. Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne, ods. 2 dlh musí byť splnený riadne a včas. 21. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 22. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že čo do priznaných nárokov žalobcovi bola jeho žaloba podaná dôvodne. 23. Pokiaľ žalobca uviedol vo výzve zo dňa 24.10.2017 a odvolával sa na to, že žalovaného sms z 1.9.2015 je uznaním dlhu, súd ho za uznávací prejav žalovaného v právnom význame nepovažuje. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony podľa § 34 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a k platnosti právneho úkonu je okrem písomnej formy a verejného prísľubu dlžníka zaplatiť dlh aj uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Teda v zmysle § 558 OZ je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu a aj do výšky . ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma podľa § 40 ods. 1 OZ, musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň prisľúbiť dlh zaplatiť daná obsahom listiny, na ktorej je toto zaznamenané. Nepostačuje, že veriteľovi a dlžníkovi je jasný dôvod uznávaného dlhu, jeho výška, prísľub zaplatiť, určitosť musí byť poznateľná aj pre tretie osoby. Písomnosť - sms od žalovaného, dlžníka žalobcu z 1.9.2015 náležitosti v zmysle ustanovenia § 558 OZ nespĺňa. Žalovaný sa síce zaväzuje niečo „vrátiť“ svojmu veriteľovi (žalobcovi), ale chýba hospodársky dôvod, ktorý má byť základom „vrátenia“ a chýba aj ďalšia náležitosť, právny úkon nie je konkretizovaný výškou. Zo sms nevyplýva určitým spôsobom vyjadrenie prísľubu zaplatiť dohodnutým spôsobom. V prejave žalovaného v jeho sms absentuje vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh konkrétnym spôsobom a dokedy, z prejavu to nevyplýva. Preto má súd za to, že v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a chýbajúcu podstatnú náležitosť nedošlo k platnému právnemu úkonu uznania záväzku. Súd preto pri rozhodnutí o spore vychádzal z toho, že pred začatím súdneho konania žiadny záväzok žalovaným uznaný nebol a nedošlo platným právnym úkonom k zabezpečeniu záväzku ani titulom požičania sumy 1200,-eur ani titulom záväzku ohľadom sumy 240,-eur. 24. Ako už súd uviedol, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca žalovanému požičal sumu 240,-eur na opravu vozidla. V zmysle ustanovenia § 657 OZ trvá žalovanému jeho záväzok vrátiť žalobcovi veci rovnakého druhu, v tomto prípade peniaze, čo preukazuje časť z vyjadrenia žalovaného z 28.6.2017, v ktorej uvádza, že ho žalobca kontaktoval ohľadom splatenia dlhu. Kedy sa tak stalo žalovaný neuviedol. Zo svedeckej výpovede svedka J.. F. má súd preukázané, že žalobca kontaktoval žalovaného v lete 2015 za prítomnosti tohto svedka. Medzi stranami pri požičaní tejto sumy nebol dohodnutý čas, na ktorý žalobca peniaze žalovanému požičal. Čas vrátenia pri pôžičke nemusí byť určený konkrétnym dňom a žalobca, veriteľ žalovaného ponechal na vôľu dlžníka, kedy dlh splatí, čo vyplýva z vyjadrenia žalovaného. Sám žalovaný spája vo vyjadrení sms správu na dôkaz predloženú žalobcom s tým, že dlh ešte ku dňu 28.6.2017 do výšky 240,-eur nepochybne existoval, žalovaný bol podľa vyjadrenia ochotný dlh uhradiť a z týchto dôvodov súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 240,-eur a ako sankciu za to, že nesplnil dlh ani po doručení žaloby, čo súd považoval v zmysle § 563 OZ za žiadosť veriteľa (žalobcu) o úhradu dlhu, žalovaný sa doručením žaloby dozvedel, že žalobca požaduje od neho plniť, zaviazal súd žalovaného v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to od nasledujúceho dňa po doručení žaloby a do zaplatenia z dôvodu, že omeškanie žalovaného s platením peňažného dlhu trvá. O výške úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania nie je v rozpore s právnym predpisom, preto súd priznal úrok z omeškania vo výške požadovanej žalobcom. 25. Čo sa týka žaloby o zaplatenie sumy 1200,-eur, o ktorej žalobca tvrdil, že ide o pôžičku, poskytnutú žalovanému v byte, nachádzajúcom sa na adrese bydliska žalobcu , súd vychádzal opäť z výpovede svedka F.. Svedok dosvedčil, že v čase, kedy bol svedok prítomný pri rozhovore žalobcu a žalovaného, rovnakom ako žalobca kontaktoval žalovaného so žiadosťou, aby žalovaný dlh splatil, žalobca požadoval
od žalovaného nie sumu 240,-eur, ale sumu 1440,-eur. Súd vychádzal pri rozhodnutí aj z toho, že ak by nebola pôžička až do tejto výšky realizovaná, žalovaný by sa pred svedkom bránil, že sumu celkom 1440,-eur nedlží, ale že čiastku nižšiu. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 1200,- eur titulom pôžičky. Čo sa týka splatnosti pôžičky a úroku z omeškania, súd rozhodnutie zdôvodňuje ako u sumy 240,-eur. Žalobca nedokázal, že sa výzva na vyrovnanie dlhu z 11.7.2016 s požiadavkou žalobcu zaplatiť sumu 1440,-eur do 25.7.2016 dostala aspoň do sféry dispozície žalovaného, nebolo dokázané, kedy sa žalovaný dozvedel o tom, že žalobca (veriteľ) požaduje splniť dlh, preto sa na základe výzvy nedalo ustáliť, či a ktorým dňom sa žalovaný dostal do omeškania s platením dlhu. Súd mal preukázané doručenkou od žalovaného, že žalovaný žalobu, z ktorej sa dozvedel, že veriteľ požaduje dlh zaplatiť prevzal 9.6.2017. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že povinnosť uhradiť žalované na splnenie povinnosti dlžníka z pôžičiek vznikla žalovanému nasledujúcim dňom po dni doručenia žaloby a od nasledujúceho dňa, t.j. od 10.6.2017 sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Podľa tvrdení žalovaného, obsiahnutého v jeho vyjadrení, mal žiadať aj v sms iba o splátky na sumu 240,-eur. Zo žiadneho dôkazu, preloženého stranami nevyplynulo, že sa v zmysle ustanovenia § 565 OZ zmluvné strany dohodli na akýchkoľvek splátkach zo sumy 1200,-eur alebo zo sumy 240,-eur. Dohodu súd považuje za dvojstranný právny úkon, v ktorom veriteľ a dlžník dohodnú výšku splátky a čas, kedy je zročná. Takáto dohoda preukázaná nebola. V týchto súvislostiach súd žalobcovi súd nepriznal úrok z omeškania od požadovaného dňa 31.10.2015, t.j. od nasledujúceho po zročnosti druhej údajnej splátky, ale tak, ako je zdôvodnené v tomto bode rozsudku a vo zvyšku súd žalobu, t.j. o úrok z omeškania zo sumy 1440,-eur od 31.5.2015 do 9.6.2017 zamietol. 26. Žalovaný vo vyjadreniach poukazoval na to, že mu žalobca neoznámil spôsob, akým požaduje plniť. Podľa § 561 ods. 1 OZ ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Žiadna zo strán netvrdila dohodu o spôsobe úhrady dlhu. Možno plniť v hotovosti, bezhotovostne, poukázaním sumy prostredníctvom pošty. V zmysle uvedeného ustanovenia bolo na žalovanom ako dlžníkovi žalobcu, veriteľa žalovaného, aký spôsob zvolí na splnenie záväzku. Bez dohody žalovaného so žalobcom nebol povinný žalobca žalovanému v tomto smere nič oznamovať. 27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalobca bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že mu oproti neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .