Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. C., L.. XX.XX.XXXX, I. K. C., L.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, deti rodičov

- matky: K.S. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Q. XXXX/XXB, P., a otca: Ľ. C., L.. XX.XX.XXXX, J. B. X, D. Ľ., o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 29.05.2018 výživné otca na maloletú D., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 75,-Eur mesačne a na maloletého I. K., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 35,-Eur mesačne na sumu 50,-Eur mesačne, ktoré výživné sa otec zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2018 do 31.10.2018 pre maloletú D. v sume 127,42 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 10,-Eur mesačne a pre maloletého I. K. v sume 76,45 Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 10,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/66/2015 - 51 zo dňa 12.04.2016 v časti výroku o výživnom.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú D. C. na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletého I. K. C. na sumu 80,- Eur mesačne. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/66/2015-51 zo dňa 12.04.2016 bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené, odporca bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou k maloletej D. v sume 50 Eur a na maloletého I. K. v sume 35 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca. S deťmi má zvýšené výdavky súvisiace s ich vzdelávaním, dcéra navštevuje 2. stupeň základnej školy (v čase podania návrhu 5/2018), syn navštevuje predškolské zariadenie C.- B., v Trnave. Dcéra ukončí v tomto školskom roku 2017/2018 vzdelávanie v základnej škole, bude pokračovať na strednej škole. Má podané prihlášky na štúdium ako opatrovateľka pre deti v škôlke na pedagogickej a sociálnej akadémii v Trnave, ďalšiu prihlášku si podala na štúdium v odbore kozmetička na strednej odbornej škole obchodu a služieb v Trnave, s čím je predpoklad zvýšených výdavkov s oblečením, krúžkami, odbornou praxou - pomôcky, školské výlety. Syn bude naďalej navštevovať materskú škôlku. Obedy a školné v škôlke pre syna stoja 60 Eur, treba mu častejšie kupovať pyžamá do škôlky, toaletné a hygienické potreby. O odporcovi po rozvode má iba minimálne informácie, údajne sa zdržuje v Anglicku v meste Halifax. Matka je zamestnaná, z platu uhrádza náklady súvisiace s potrebami pre deti, domácnosť, nájomné, služby za byt, tiež za pôžičku za odporcu, ktorá bola nadobudnutá počas manželstva.

2. Otec maloletých detí sa k návrhu matky na zvýšenie výživného písomne nevyjadril, zásielka mu bola zasielaná na adresu jeho trvalého pobytu, z uvedenej adresy sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu otca, a to ani na území Veľkej Británie, kde by sa mal údajne nachádzať. Z lustrácie z Registra obyvateľov vyplýva, že adresa trvalého pobytu otca je B. X, D. Ľ.A..

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojenými spisom tunajšieho súdu sp.zn. 14P/52/2016, ako aj spisom sp. zn. 10P 79/2015, výsluchom matky, procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. sp. zn. 11P/66/2015 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 12.04.2016 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, pričom otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletú D. v sume 50 Eur a na maloletého I. K. v sume 35 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že matka maloletej bola v čase rozhodovania súdu zamestnaná u zamestnávateľa V. Trnava, s.r.o. s príjmom mesačne v čistom cca 580,- Eur, matka poberala rodičovský príspevok do 12/2015 v sume 203,20 Eur, od 1/2015 poberá prídavky na maloleté deti vo výške 2 x 23,52 Eur mesačne. Otec od roku 2010 nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v roku 2009, vyradený bol z dôvodu nespolupráce s úradom, nepoberal dávky v hmotnej núdzi. V roku 2014 bol zamestnaný v spoločnosti O. consulting, spol. s.r.o., v 10/2014 mal z uvedeného pracovného pomeru čistý príjem 173 Eur. V roku 2015 bol v krátkych časových úsekoch zamestnaný v spoločnosti O.-D., s.r.o., kde mal v 5/2015 čistý príjem 25,35 Eur. Už v čase rozhodovania pri poslednej úprave sa otec nachádzal na neznámom mieste. Maloletá D. bola v uvedenom čase v školskom roku 2015/16 žiačkou 7. triedy, maloletý I. K. mal 3,5 roka, v uvedenom čase doposiaľ nenavštevoval predškolské zariadenie. Už v uvedenom čase otec na deti neprispieval žiadnou sumou.

5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že dôvodmi podania návrhu na zvýšenie výživného je hlavne tá skutočnosť, že D. nastúpila od 9/2018 na SOŠ pedagogickú v Trnave, je žiačkou 1. ročníka, mesačné náklady na ňu pozostávajú zo stravy v škole- 25 Eur + strava doma, ošatenie mesačne cca 50-60 Eur, mobil 12,- Eur, ISIC karta 20,- Eur-ročne, inak má bežné výdavky zodpovedajúce jej veku. Zvýšené výdavky mala v septembri v súvislosti s nástupom do novej školy, ide o náklady na školské potreby a tiež ošatenie. Maloletý I. K. navštevuje materskú školu, náklady predstavujú mesačné poplatky za stravu 30,- Eur, ZRPŠ ročne 50,- Eur, ošatenie cca 25,- Eur. Školné v sume 15,- Eur bolo posledný rok zrušené, avšak zvýšili sa výdavky súvisiace s ošatením. Maloleté deti sú zdravé, majú bežné choroby. Matka uviedla, že momentálne dostáva výživné od ÚPSVR ako náhradné výživné. S otcom detí nie je v žiadnom kontakte, dcéra s ním komunikuje cez Facebook, avšak on zrejme nechce uviesť kontakt na seba. Matka vyslovila podozrenie, že otec sa bojí návratu na Slovensko z dôvodu podaného trestného oznámenia vo veci neplatenia výživného. Matka nemá kontakt ani na bližšiu rodinu otca, všetci sú v Anglicku.

6. Z oznámenia ÚPSVaR vyplýva, že otec nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol vedený v roku 2009. Matka poberala dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v roku 2004, t.č. poberá prídavky na deti 2x 23,68 Eur na maloleté deti D. a I. K., do 11/2015 poberala rodičovský príspevok. Matke bolo priznané za povinnú osobu- Ľ. C.- otec maloletých detí, náhradné výživné od 8/2016, na D. v sume 50 Eur a na maloletého I. K. v sume 35 Eur mesačne.

7. Procesný opatrovník sa vyjadril v tom zmysle, že odporúča vyživovaciu povinnosť zvýšiť primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, veku a potrebám maloletých detí .

8. Z potvrdenia o príjme matky maloletých detí zo dňa 18.07.2018 (č.l. 19) vyplýva, že matka je zamestnaná u zamestnávateľa V. Trnava, s.r.o. a za posledný rok dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 459,00 eur.

9. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava vyplýva, že otec detí nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, ani poberateľom nemocenských, dôchodkových, úrazových dávok, ani dávok garančného poistenia. Matka v roku 2018 bola poberateľkou dávok nemocenského a ošetrovného v celkovej sume 695,90 Eur.

10. Z potvrdenia ÚPSVaR Trnava vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa mesačne vo výške 23,68 Eur za rok 2018.

11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

12. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti je dôvodný. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/66/2015 zo dňa 12.04.2016 došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré odôvodňujú zmenu - zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti otca.

13. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletých prišlo z dôvodu jednak uplynutia cca viac ako dvoch rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletých detí a k zvýšeniu nákladov na stravu, hygienické potreby, oblečenie, kultúru. Podstatná zmena nastala predovšetkým na strane maloletej D., keď maloletá sa priblížila k veku dospelosti- dosiahla 17 rokov, kedy menované výdavky na ňu sa približujú nákladom na dospelého. Okrem toho prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej v súvislosti s nástupom na strednú školu od septembra 2018, keďže nástupom na strednú školu sa zvyšujú ako náklady na školské potreby, tak aj na oblečenie, stravu. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletej preto bolo, aby sa nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 50,00 eur mesačne, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné na sumu 75,- Eur. Na strane maloletého I. K. došlo tiež k zmene, nakoľko tento navštevuje materskú školu, zvýšené náklady u neho predstavujú bežné zvýšené výdavky súvisiace s nárastom základných potrieb aké sú ošatenie, strava, preto súd v jeho prípade zmenil výživné za obdobie 2,5 roka o sumu 15,- Eur, čiže na sumu 50,- Eur. Podstatná zmena u neho bude súvisieť s nástupom do základnej školy od 9/2019, nakoľko momentálne navštevuje posledný ročník materskej školy.

14. Nakoľko súd nemal preukázaný príjem otca, ktorého miesto jeho pobytu nie je známe, zrejme býva v zahraničí- v Anglicku, pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že ak by aj otec bol zamestnaný, dosahoval by aspoň minimálnu mzdu, ktorej výška v roku 2008 predstavovala sumu 480,- Eur v hrubom, 403,- Eur v čistom (zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde), a ktorú súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného považoval za rozhodujúcu. Pokiaľ ide o súdnu prax, rodič by mal zo svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 25 do 30% na všetky vyživovacie povinnosti, z uvedeného potom vyplýva, že súdom určené výživné súd stanovil v hornej hranici, nakoľko maloletá D. je už vo veku blízkom veku dospelého a preto výživné by malo byť určené v najvyššej hranici. Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom k potrebám detí, s prihliadnutím na ich vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam otca pri jeho potencionálnom príjme za primerané. Spolu s výživným poskytovaným od matky, či už vo forme finančnej alebo vo forme každodennej osobnej starostlivosti zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí v požadovanom rozsahu.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na maloleté deti za odôvodnený a v tomto smere návrhu matky vo výroku I. rozsudku vyhovel. Súd teda zvýšil výživné otca na maloletú D. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 75,- eur mesačne a na I. K. zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne.

16. Súd zvýšil výživné otca na maloleté deti od 29.05.2018, kedy bol podaný matkou maloletých detí návrh na zvýšenie výživného. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 29.05.2018 súd vo výroku II. vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2018 do 31.10.2017, ktorý činí 127,42- Eur na mal. D. (2,42,- Eur za 29.-31. máj 2018, 5x 25,-Eur za jún, júl, august, september, október 2018) a 76,45 Eur na mal. I. K. (1,45,- Eur za 29.-31. máj 2018, 5x 15,-Eur za jún, júl, august, september, október 2018), od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, pričom nedoplatok je otcovi povolený splácať v splátkach po 2x 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania.

17. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. .