Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33CbPv/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: HORPHAG RESEARCH MANAGEMENT SA, Vaenue Louis - Casai 71, CH - 1217 Meyrin, Švajčiarsko, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s.r.o. advokátska kancelária, Eurovea Central 1, Bratislava proti žalovanému: UNIMED PHARMA, spol. s r.o., Oriešková 11, Bratislava, IČO: 31 367 216 zastúpený: JUDr. Miroslava Tencerová, Hurbanovo nám. 5, Bratislava o žalobe vo veci porušovania práv k ochrannej známke a nekalej súťaže, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný pri umiestnení a prezentácii svojich výrobkov a služieb na trhu zdržať sa používania označenia „Natur-Pykno“. II. Žalovaný je povinný pri umiestňovaní a prezentácii svojich výrobkov a služieb na trhu zdržať sa používania označení obsahujúcich výrazy „Pycno“, Pykno“, „Pycnogenol“ alebo „Pyknogenol“. III. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na vlastné náklady uverejniť nasledovné ospravedlnenia za porušenie práv k žalobcovej ochrannej známke v týždenníku Zdravotnícke noviny najmenej vo formáte A4: „Spoločnosť UNIMED PHARMA, spol. s r.o. sa ospravedlňuje spoločnosti HORPHAG RESEARCH MANAGEMENT SA za to, že svojim produktom ProVens porušila ich ochranné známky PYCNOGENOL® a PYCNO®. Toto ospravedlnenie je zverejnené na základe právoplatného rozsudku.“ pričom ak tak žalovaný neučiní, môže toto ospravedlnenie v príslušnom rozsahu a forme zverejniť žalobca sám, na náklady žalovaného. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 32.500 Eur ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie žalobcových ochranných známok, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. VI. Žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia nebude rozhodovať o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 7.2.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti pri umiestnení a prezentácii svojich výrobkov a služieb na trhu zdržať sa akéhokoľvek používania ochrannej známky žalobcu PYCNOGENOL® a používania referencií na štúdiu Spadea L. a Balestrayyi E.: Treatment of vascular retinopaties with pycnogenol, (Liečenie vaskulárnej renopatie pycnogenolom), k povinnosti pri umiestnení a prezentácii svojich výrobkov a služieb na trh zdržať sa používania označenia „Natur Pykno“, k povinnosti pri umiestnení a prezentácii svojich výrobkov a služieb na trhu zdržať sa používania označení obsahujúcich výraz „PYCNO“, „Pykno“, „Pycnogenol“ alebo „Pyknogenol“, k povinnosti na vlastné náklady do troch dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie za porušenie práv k žalobcovej ochrannej známke v denníku SME a zároveň týždenníku Zdravotnícke noviny najmenej vo formáte A4: „Spoločnosť Unimed Pharma, spol. s r.o. sa ospravedlňuje spoločnosti HORPHAG RESEARCH MANAGEMENT SA za to, že svojim produktom ProVens porušila ich ochranné známky PYCNOGENOL ® a PYCNO®. Toto ospravedlnenie je zverejnené na základe právoplatného rozsudku.“ Pričom ak tak žalovaný neučiní, môže toto ospravedlnenie v príslušnom rozsahu a forme zverejniť žalobca sám, na náklady žalovaného. Ďalej sa žalobca domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie 65.000 Eur za porušenie žalobcových ochranných známok, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Uvedeného sa domáhal z nasledujúcich dôvodov: žalobca je švajčiarskou spoločnosťou založenou v roku 1925 a je majiteľom ochranných známok PYCNOGENOL ® a PYCNO®. Najúspešnejším produktom žalobcu je PYCNOGENOL ®, ktorý má omladzujúce účinky a je súčasťou tabliet výživových doplnkov. Ďalším významným produktom žalobcu je PYCNO Quinone®. Žalovaný je slovenská farmaceutická spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1994 a špecializuje sa na výrobu oftalmologických produktov. Žalovaný používa ochranné známky žalobcu, hoci k nim nemá žiadne práva a používa zároveň označenia, ktoré sú zameniteľne podobné s ochrannými známkami žalobcu, čím porušuje práva vyplývajúce zo žalobcových ochranných známok a koná voči žalobcovi nekalosúťažne. 3. PYCNOGENOL ® je výrobok, ktorý sa získava špeciálnym extrahovaním borovicovej kôry a názov sám osebe je chránený ako ochranná známka vo viac ako 100 jurisdikciách. Žalobca má viac ako 160 distribútorov vo viac než 36 krajinách. Žalobca je o. i. majiteľom nasledujúcich medzinárodných ochranných známok, ktoré sú zapísané a platné aj na území SR: (a) Slovná ochranná známka č. 818652 „PYCNO“, za písaná pre triedy 1, 3, 5 a 30 s prioritou od 2.6. 2003 (b) Slovná ochranná známka č. 569034 „PYCNOGENOL“ zapísaná pre triedy 3 a 5 s prioritou od 1.11. 1990 (c) Slovná ochranná známka č. 666367 „PYCNOGENOL“ zapísaná pre triedu 29 s právom priority od 3.6. 1996 (d) Slovná ochranná známka č. 824810 „PYCNO-Q10“ zapísaná pre triedy 3 a 5 s právom priority od 24.10. 2003 (e) Slovná ochranná známka č. 854068 „PYCNOGENOL“ zapísaná v triede 32 s právom priority od 24.3. 2009 Žalobca je zároveň majiteľom ochranných známok Spoločenstva (CTM): (a) Slovná CTM č. 1020695 „PYCNO“, zapísaná pre triedu 32 (b) Slovná CTM č. 0666367 „PYCNOGENOL“ zapísaná pre triedu 29 (c) Kombinovaná CTM č. 0635630 „PYCNOGENOL“ zapísaná pre triedu 3 a 5 Žalovaný vyrába Porušujúci výrobok určený pre komplexnú ochranu oka. Podľa vonkajšieho balenia ako aj príbalového letáku tento výrobok obsahuje látku „natur - pykno“, ktorá je podľa uvedení na web stránke žalovaného www.unimedpharma.sk a www.unimedpharma.eu účinná pri zastavení progresie diabetickej renopatie, kde ako referenciu žalovaný uvádza publikáciu od autorov Spadea L. a Balestrayyi E.: Treatment of vascular retinopaties with pycnogenol, čo v preklade znamené „liečenie vaskulárnej renopatie pycnogenolom“. Týmto žalovaný evokuje, že Porušujúci výrobok obsahuje pycnogenol. Žalovaný v roku 2008 podal 4 prihlášky na registráciu označenia „Natur-Pykno“ ako ochrannej známky v rôznych prevedeniach v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Voči týmto návrhom podal žalobca námietky, ktorým Úrad vyhovel a odmietol zapísať označenie „Natur-Pykno“ ako ochrannú známku, pretože označenie „Natur-Pykno“ je vizuálne čiastočne podobné s ochrannou známkou PYCNO, je foneticky čiastočne podobné s ochrannou známkou PYCNO a je sémanticky podobné s ochrannou známkou PYCNO. Žalovaný voči rozhodnutiu Úradu podal rozklad. 28.2. 2011 Úrad rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Následne žalovaný požiadal o súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením právoplatným 8.9. 2011 konanie zastavil pre neodstránenie vád žaloby. Žalobca vyzval listom zo dňa 19.6. 2012 žalovaného, aby upustil od porušovania jeho ochranných známok. Žalovaný listom zo dňa 29.6. 2012 uviedol, že nepoužíva označenie „pycnogenol“ na výrobkoch proVens a ani iných. Predmetný textový obsah etikety pre spotrebiteľa je podnikovou normou PN 42-2007, tj. interným dokumentom žalovaného a bola nahradená inou normou. Následne žalovaný zo svojej internetovej stránky www.unimedpharma.eu odstránil dokument „textový obsah etikety pre spotrebiteľa Pro Vens“ a nahradil ho dokumentom „ProVens EN PIL“, kde v texte nahradil slovo „pycnogenol“ slovom „natur-pykno“. Žalovaný teda síce prestal používať označenie identické s ochrannou známkou žalobcu, nahradil ho však označením, ktoré je jednoznačne s ochrannou známkou žalobcu zameniteľné. Konanie žalovaného má deštrukčný vplyv na základnú funkciu ochranných známok žalobcu, teda na schopnosť odlíšiť tovary žalobcu od tovarov iných výrobcov. Konanie žalovaného oslabuje rozlišovaciu spôsobilosť, dištinktívnosť a jedinečnosť žalobcových ochranných známok. Výsledkom je ujma na strane žalobcu, ktorá spočíva v prospechu žalovaného. Vyššie popísané konanie žalovaného považuje žalobca za konanie nekalosúťažné, pričom žalovaný napĺňa skutkovú podstatu klamlivej reklamy, vyvoláva nebezpečenstvo zámeny a napĺňa skutkovú podstatu parazitovania na povesti. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že výrobky žalovaného nikdy neboli predmetom kontroly kvality a nikdy mu nebola žalobcom udelená licenčná zmluva. Ujma žalobcu spočíva najmä v znížení rozlišovacej spôsobilosti jeho ochranných známok, čo je základná funkcia ochranných známok. Konaním žalovaného utrpela aj dobrá povesť ochranných známok žalobcu, nakoľko porušujúci výrobok neprešiel kontrolou kvality. Finančná ujma žalobcu je ťažko vyčísliteľná. Je však zrejmé, že pokým obrat z produktu Bio-pycnogenol (ktorý na trh dodáva zmluvný partner žalobcu) má od vstupu porušujúceho výrobku na trh klesajúcu tendenciu, porušujúci výrobok má tendenciu rastúcu. Primerané zadosťučinenie 65.000 Eur požaduje žalobca s prihliadnutím: na fakt, že konanie žalovaného má vplyv na základnú funkciu ochranných známok, dlhodobosť registrácie ochranných známok, dlhodobosť porušovania žalobcových práv, vedomie žalovaného o porušovaní práva žalobcu. 4. Podaním doručeným súdu 24.6.2014 sa k veci vyjadril žalovaný: pojem „pycnogenols“ je oddávna používaný vo vedeckej terminológii pre skupinu antioxidantov - bioflavonoidov (kde sa zaraďuje nielen extrakt z kôry borovice, ale aj extrakt z hroznových jadierok, zeleného čaju, čučoriedok, iného ovocia a pod. s podobnými vlastnosťami. Nejedná sa teda o originálny názov žalobcu, ale o registráciu v odbornej verejnosti všeobecne známeho pojmu - pôvodne vedeckého odborného termínu, ako ochrannej známky. Uvedené sa stalo predmetom sporov, nakoľko podľa odbornej verejnosti je pojem PYCNOGENOL vedeckým termínom a nemalo by byť umožnené jeho používanie ako ochrannej známky. Žalovaný je výrobcom produktu proVens, ktorý obsahuje okrem iného extrakt z kôry prímorskej borovice, čučoriedok a zeleného čaju. Jedná sa o produkt zameraný pre komplexnú ochranu oka. Je pravdou, že ako referenciu na účinky OP látky, tj. proantokyanidínu - extraku z kôry prímorskej borovice žalovaný požil štúdiu Treatment of vascular retinopaties with pycnogenol, Pylother. Res., 15:219-223, 2001, a to z dôvodu, že sa jedná o verejne dostupný zdroj, pričom sa jedná o štúdiu testujúcu účinku borovicového extraktu pri diabetickej retinopatii a tiež poukazujúcu na účinky borovicového extraktu pri ochoreniach očí. Požitie takejto referencie nemôže byť v rozpore s platným právom, keďže sa jedná o verejne dostupný zdroj. Samotná skutočnosť, že v názve je použitý pojem „pycnogenol“, nemôže zakladať protiprávne konanie žalovaného, keďže tento len citoval názov štúdie. Je nesporné, že produkt žalovaného ProVens obsahuje extrakt z kôry prímorskej borovice. Použitá citácia má doplňujúci - upresňujúci charakter k informáciám o všeobecne známych a publikovaných účinkoch jednotlivých zložiek produktu ProVens. Prepojeniu s názvom „pycnogenol“ sa nedá vyhnúť, keďže predmetom ochrany žalobcu je všeobecne zaužívaný odborný termín pre antioxidanty z borovice a z ovocia. Keďže žalovaný sa chcel vyhnúť používaniu predmetného registrovaného označenia pycnogenol pre OPC zložku jeho produktu, zvolil si pre ňu označenie Natur-Pykno. V produkte žalovaného však ide naviac o synergický účinok troch zložiek - extraktu z kôry borovice, zeleného čaju a čučoriedok, čo predstavuje jedinečný produkt. Je pravdou, že žalovaný v roku 2008 podal 4 prihlášky na registráciu označenia „Natur-Pykno“ a ochrana mu nebola priznaná. Pôvodne mal zámer domáhať sa preskúmania predmetných rozhodnutí na súde, avšak následne od tohto zámeru upustil. Konal tak z dôvodu, že sa rozhodol pre iné označenie svojho produktu, ktorý označil ProVens. Označenie „Natur-Pykno“ sa vzťahuje výlučne na účinné látky obsiahnuté v produkte. Vo všetkých materiáloch žalovaného bolo označenie pycnogenol odstránené v roku 2008, nedopatrením ostalo v anglickej verzii príbalového letáku ProVens, čo na základe výzvy žalobcu žalovaný odstránil. Žalovaný má za to, že nijakým spôsobom neporušuje ochranné známky žalobcu, ktorý si prihlásil všeobecne používaný odborný termín „pycnogenol“ a označil ním dokonca aj svoje produkty. Produkt žalovaného je určený pre ochranu oka, pričom produkt žalobcu je určený pre kozmetické a omladzujúce účely a pre srdce. Pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti je takmer nemožná, nakoľko produkt žalovaného je špecifický a spotrebitelia ho nakupujú najmä na odporúčanie oftalmológa. Bežný spotrebiteľ nemá vedomosť o odborných termínoch pycnogenol a „natur-pykno“. Nie je teda splnená podmienka nekalej súťaže - žalobca a žalovaný nie sú súťažitelia, nakoľko u každého z nich sa jedná o výrobok s iným účelovým určením. Za zníženie obratov žalobcu nezodpovedá žalovaný, keďže sa jedná o rozdielne produkty s rozdielnym účelom použitia. Z toho, že niektoré zložky sú s podobným alebo rovnakým účinkom, nemožno automaticky vyvodzovať, že produkty sú navzájom zastupiteľné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada žalovaný žalobu zamietnuť. 5. Podaním doručeným súdu 4.12.2014 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca nasledovne: žalovaný má za to, že Pycnogenol je generický pojem, čo dokladuje odbornými článkami, ktoré však túto skutočnosť nepreukazujú, resp. sa jedná o pochybné internetové stránky. Žalovaný uvádza, že sa vedú súdne spory ohľadom používania pojmu pycnogenol - avšak ich nekonkretizuje. Čo sa týka výsledkov štúdie Treatment of vascular retinopathies with Pycnogenol®- štúdia netestovala účinky borovicového extraktu, ale účinky prípravku PYCNOGENOL ®. V názve štúdie je použitá ochranná známka PYCNOGENOL ® a nie (ako tvrdí žalovaný) len „Pycnogenol“, štúdia nie je verejne dostupná (ako tvrdí žalovaný), ale verejne dostupný je len jej abstrakt, prístup k samotnej štúdii je spoplatnený. PYCNOGENOL ® nie je „obyčajným borovicovým extraktom“, ale je značkou konkrétneho borovicového extraktu, ktorý získava žalobca špeciálnym spôsobom extrahovania a ktorý má veľmi špecifické zloženie a vlastnosti a podlieha prísnej kontrole kvality a je chránený ochrannou známkou takmer po celom svete. Žalobca nespochybňuje zloženie alebo účinky porušujúceho výrobku, ale tvrdí, že spôsob, ktorým žalovaný používa termín „natur-pykno“ porušuje práva k ochrannej známke žalobcu PYCNO®. PYCNOGENOL ® nie je používaný len v prípravkoch na omladenie pleti, ale používa sa ako súčasť rôznych prípravkov, medzi ktorými sú aj prípravky na ochranu a posilnenie očí (napr. visistrong). Ostatní výrobcovia, ktorí používajú prípravok PYCNOGENOL ® sú oprávnenými užívateľmi tohto označenia na základe zmluvných vzťahov so žalobcom. Prípravok označený ako pycnogenol a pycnogenol strong je medzi prvými v kategórii ZRAK, OČI na www.biocare.sk. PYCNOGENOL ® nie je „obyčajným borovicovým extrakom“, ale je značkou konkrétneho borovicového extraktu. Používanie ochranných známok PYCNOGENOL ® a PYCNO® žalovaným bez uzavretia licenčnej zmluvy predstavuje porušenie práv žalobcu. Čo sa týka požadovaného primeraného zadosťučinenia: toto má plniť okrem kompenzačnej funkcie aj sankčnú a preventívnu. Pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia nemožno vychádzať z materiálnych nárokov. Výška požadovaného zadosťučinenia predstavuje úplné minimum ujmy, ktoré žalovaný svojím protiprávnym konaním žalobcovi spôsobil. 6. Na pojednávaní konanom dňa 8.6. 2017 boli prítomní zástupca žalobcu a žalovaného. Pridržiavali sa doterajších návrhov a vyjadrení. 7. Podaním doručeným súdu 3.10. 2017 sa vyjadril zástupca žalovaného, pričom doložil znalecký posudok Ing. Jaroslava Ďaďa, Phd 3/2017, znalca v odboroch priemyselné vlastníctvo a ekonómia a manažment, ako i Expertný posudok prof. RNDr. Daniela Grančaia, CSc, ktoré majú potvrdzovať tvrdenia žalovaného, že v prípade pojmu „pycnogenol“ sa jedná o vedecký termín. 8. Podaním doručeným súdu 26.10. 2017 sa k veci vyjadril zástupca žalobcu, pričom vo svojom vyjadrení doplnil odôvodnenie v časti požadovanej výšky nemajetkovej ujmy, reagoval na námietku žalovaného, podľa ktorej je výraz „pykno“ označením účinnej látky a vyjadril sa k znaleckým posudkom doručeným ako prílohy podania žalovaného doručené súdu 3.10. 2017. O.i. žalobca uviedol, že ak by uznal argumentáciu žalovaného, že „pykno“ je účinná látka, je zvláštne, že táto nie je uvedená v rámci zloženia výrobku na zadnej strane obalu. Čo sa týka znaleckého posudku 3/2017 Ing. Jaroslava Ďaďa, Phd: jeho nález nemá oporu v literatúre, na ktorú znalecký posudok odkazuje, navyše - túto literatúru nemožno považovať za určenú širokej laickej verejnosti. Najzásadnejšia výhrada spočíva v tom, že rozlišovaciu schopnosť, resp. opisnosť hodnotí s odkazom na používanie v odbornej literatúre, pričom zákon o ochranných známkach jasne stanovuje, že na to, aby sa označenie stalo opisným, resp. aby stratilo rozlišovaciu schopnosť, sa musí stať obvyklým v bežnom jazyku. Znalecký posudok nielenže také hodnotenie neobsahuje, ale navyše ani neodkazuje na dôkaz alebo materiály, ktoré by dokladali obvyklosť používania výrazu „pyknogenol“ v bežnom jazyku užívanom priemerným spotrebiteľom na Slovensku. Prof. Granči odkazuje na vedecký článok z roku 1979, ktorý v žiadnom prípade nemôže dokladovať, či nejaký výraz je alebo nie je dnes obvyklý v bežnom jazyku. Dôkazy predložené žalovaným nielenže nepotvrdzujú tvrdenia žalovaného, že PYCNO resp PYCNOGEL sú obecným popisným označením pre účinnú látku, ale naopak dokazujú, že PYCNOGENOL ® označuje špecifickú zmes proantokyanidínov extrahovaných výlučne z kôry francúzskej borovice, ktorú získava a spracováva žalobca a v súvislosti s jej predajom aj poskytuje licenciu k používaniu označení PYCNOGENOL ® a PYCNO®. 9. Podaním doručeným súdu 19.10. 2018 sa vyjadril zástupca žalovaného, pričom nad rámec doterajších vyjadrení uviedol: slovná medzinárodná ochranná známka č. 818652 „PYCNO“ bola právoplatne zrušená pre územie SR, a to s účinnosťou od 15.5. 2014. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobca túto známku nepoužíval v SR pre žiadne tovary a služby, pre ktoré bola zapísaná.

Žalovaný doložil rozhodnutie českého Úradu priemyselného vlastnítva, ktoré umožnilo zapísať označenie tretieho subjektu „Pinegenol“, nakoľko vyvodil nezameniteľnosť uvedených dvoch názvov. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že tu neexistuje súťažné postavenie žalobcu a žalovaného na trhu: spôsob predaja výrobkov u žalobcu a žalovaného je rozdielny (žalovaný ponúka výrobky výlučne v „kamenných lekárňach, kým žalobca prostredníctvom internetu), výrobok žalovaného je špecifickým - používa sa pri problémoch oka. Čo sa týka poklesu tržieb: tento je spôsobený mnohými skutočnosťami, napr vstup inovatívnych a lacnejších produktov s podobným určením, spôsob ich marketingu, cenová politika a pod. 10. Na pojednávaní dňa 22.10. 2018 sa vyjadrili zástupca žalobcu a žalovaného. Obaja sa pridržiavali doterajších vyjadrení. Zástupca žalobcu uviedol, že je pravda, že ochranná známka „PYCNO“ bola pre územie SR zrušená z dôvodu jej nepoužívania, čo bolo spôsobené zmenou distribútora a po uplynutí príslušného obdobia bude opäť požiadané o jej zápis. Nie je pravda, že výrobok žalovaného sa predáva výlučne cez „kamenné lekárne“, ponúkajú ho viaceré internetové obchody. 11. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi založenými v spise: výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného, vyobrazením výrobkov produktov žalobcu, kópiou ochranných známok žalobcu vrátane prekladu - v zmysle žaloby, výpisom CTM, fotografiou porušujúceho výrobku vrátane príbalového letáku, printscreeny z web stránok www.unimedpharma.sk <http://www.unimedpharma.sk> a www.unimedpharma.eu, rozhodnutiami Úradu z 28.2. 2011, kópiou uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica 24 S 47/2011, korešpondenciou strán sporu, kópiou NZ zo dňa 17.7. 2012 JUDr. Ruženy Bazerovej, printscreen z wikipédie zo dňa 6.2. 2014, zoznamom vedeckých štúdií o účinkoch PYCNOGENOL®, znaleckým posudkom Ing. Jaroslava Ďaďa a Expertným posudkom prof. RNDr. Daniela Grančaia, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav: 12. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v OR Švajčiarska, z výpisu z OR vyplýva, že bol registrovaný 30.6. 1994. Z výpisu z OR nie je zrejmé, že spoločnosť žalobcu bola založená v roku 1925 (tak, ako uvádza žalobca vo svojej žalobe). 13. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Dňom zápisu je 16.2. 1994. Predmetom podnikania žalovaného je o.i.: (i) výroba a distribúcia očných kvapiek, (ii) výroba, spracovanie, nákup a predaj kozmetických prostriedkov a výživových doplnkov. (iii) Výroba v rozsahu balenia a skladovania očných liekov a zdravotníckych pomôcok a skladovania výživových doplnkov. 14. Z výpisu z medzinárodného registra ochranných známok vyplýva, že žalobca je majiteľom ochrannej známky č. 818 652 „PYCNO“ , dátum zápisu 20.11. 2003, s prioritou 2.3. 2003. 15. Z výpisu z medzinárodného registra ochranných známok vyplýva, že žalobca je majiteľom ochrannej známky č. 569 034 „PYCNOGENOL“ , dátum zápisu 21.3. 1991, s prioritou 1.11.1990. 16. Z výpisu z medzinárodného registra ochranných známok vyplýva, že žalobca je majiteľom ochrannej známky č. 666 367 „PYCNOGENOL“ , dátum zápisu 3.12.1996, s prioritou 3.6.1996. 17. Z výpisu z medzinárodného registra ochranných známok vyplýva, že žalobca je majiteľom ochrannej známky č. 824 810 „PYCNO-Q10“ , dátum zápisu 20.4. 2004, s prioritou 24.10. 2003. 18. Z výpisu z medzinárodného registra ochranných známok vyplýva, že žalobca je majiteľom ochrannej známky č. 854 068 „PYCNOGENOL“ , dátum zápisu 5.4. 2005, s prioritou 2.2. 2005 19. Z výpisov z CTM vyplýva, že žalobca je majiteľom ochranných známok spoločenstva: (a) Slovná CTM č. 1020695 „PYCNO“, zapísaná pre triedu 32 (b) Slovná CTM č. 0666367 „PYCNOGENOL“ zapísaná pre triedu 29 (c) Kombinovaná CTM č. 0635630 „PYCNOGENOL“ zapísaná pre triedu 3 a 5 20. Z internetovej stránky WIPO vyplýva, že vyššie uvedené ochranné známky sú t.č. aktívne. 21. Žalobca je výrobcom a predajcom výrobku Bio- Pycnogenol (ako i ďalších výrobkov), ktorý je v príbalovom letáku označovaný ako výrobok, ktorý potláča tvorbu vrások a prispieva k hebkosti a obnoveniu pružnosti pleti a ktorý vďaka svojim antioxidačným vlastnostiam má ďalšie priaznivé účinky: znižuje zhlukovanie trombocytov, zlepšuje stav mikrocirkulácie, priaznivo pôsobí na steny ciev, predlžuje antioxidačný efekt vitamínu Ca E a chráni pred vznikom aterosklerózy i kardiovaskulárnych ochorení. Žalobca je výrobcom a predajcom výrobku VISISTROG, ktorý je v príbalovom letáku označovaný ako výrobok, ktorý prispieva k prirodzenej ochrane zraku, má antioxidačné účinky, prispieva k ochrane pred voľnými radikálmi, prispieva k ochrane očnej sietnice pred slnečným i počítačovým žiarením, stará sa o očnú sietnicu. Visistrong je obohatený o látky, ktoré pôsobia ako ochrana cievnej steny: Pycnogenol®, vitamíny C, E, B6, B12, kyselina listová, zinok, mangán, extrakty z čučoriedok a hroznových šupiek.

22. Žalovaný je výrobcom a predajcom výrobku ProVens, ktorý je v príbalovom letáku označený ako „výživový doplnok s obsahom kôry borovice Pinus Maritima (Natur - Pykno), zeleného čaju a čučoriedkového extraktu. Na internetovej stránke žalovaného www.unimedpharma.sk <http://www.unimedpharma.sk> je o výrobku proVens uvedené: ProVens obsahuje: 50 mg Natur-pykno (extrakt z kôry prímorskej borovice)

- je účinný pri zastavení progresie diabetickej retinopatie

- je účinný v boji proti oxidačnému stresu 100 mg extraktu zeleného čaju (EGCG - Epigalokatechín gallát)

- priaznivo ovplyvňuje glukózový a lipidový metabolizmus, zlepšuje toleranciu glukózy u diabetických pacientov

- má protektívny účinok na cievy

- zlepšuje prúdenie krvi, znižuje nadmerné zrážanie krvi 3 mg extraktu z čučoriedok

- majú antioxidačné, protizápalové a antiaterosklerotické účinky

- posilňujú stenu kapilár a zlepšujú krvný obeh v kapilárach

- majú pozitívny vplyv na cievy u ľudí s diabetom Kedy použiť ProVens?

- pri degeneratívnych a cievnych problémoch oka

- na komplexnú ochranu oka

- na spomalenie degeneratívnych procesov

- na ochranu pred civilizačnými chorobami

V súčasnosti internetová stránka žalovaného neodkazuje na štúdiu Spadea L. and Balestrazzi E.: Treatment of vascular retinopaties with pycnogenol, Phytother.Res., 15:219 - 223. Z obsahu spisu je však zrejmé, že v čase podania žaloby stránka žalovaného na uvedenú štúdiu odkazovala. 23. Z rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 22.2. 2011 POZ 6258-2008 II/16-2011, POZ 6261-2008 II/19-2011, POZ 6260-2008 II/18-2011 a POZ 6259-2008 II/17-2011 vyplýva, že Úrad potvrdil prvostupňové rozhodnutia, ktorými odmietol pre žalovaného zapísať označenie „Natur- Pykno“ ako ochrannej známky, nakoľko by mohla vzniknúť možnosť zámeny so staršími ochrannými známkami PYCNOGENOL® a PYCNO®. Úrad posudzoval označenia z hľadiska ich vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti a dospel k záveru, že sa celkovo vytvára u priemerného spotrebiteľa dojem ich zameniteľnosti - je tam čiastočná vizuálna a fonetická podobnosť. Zároveň Úrad uviedol, že „či už bude priemerný spotrebiteľ prvky „Pykno/PYCNO“ vnímať ako fantazijné bez konkrétneho obsahu alebo v súvislosti so sémantikou konkrétneho medicínskeho pojmu, nedokáže porovnávané označenia sémanticky odlíšiť. 24. Listom zo dňa 14.8. 2008 žalobca upozornil žalovaného na porušovanie práv k ochranným známkam a žiadal ho, aby okamžite prestal dodávať na trh produkty, na ktorých alebo v súvislosti s ktorými sa uvádza označenie Pycnogenol, resp. Pyknogenol, stiahol z trhu všetky takéto výrobky a oznámil zmluvných partnerov, aby žalobca mohol skontrolovať, či ide o licencovaných dodávateľov. 25. Listom zo dňa 21.8. 2008 oznámil žalovaný, že výroba ako aj distribúcia produktu ProVens s obalovým materiálom obsahujúcim označenie Pycnogenol, resp. Pykongenol bola zastavená, písomné materiály s označeniami Pycnogenol resp. Pyknogenol budú z trhu stiahnuté v najbližšej dobe a zároveň informoval o svojich zmluvných partneroch. 26. Listom zo dňa 16.6. 2012 žalobca vyzval žalovaného, aby upustil od používania ochrannej známky „PYCNOGENOL“ a to tým, že produkt žalovaného uvádza, že obsahuje „pycnogenol“, kde tento názov používa žalovaný ako generický pojem. 27. V liste zo dňa 29.6. 2012 žalovaný uviedol, že sa jedná o nedôvodné obvinenia a žalovaný označenie PYCNOGENOL na produktoch Pro Vens neuvádza. 28. Z Externého posudku prof. RNDr. Daniela Grančaia CSc z augusta 2017 vyplýva, že „pojem „pycnogenol(s)“ je pôvodne vedecký termín použitý v roku 1979 prof. J. Masquelierom na spoločné označenie triedy derivátov flava-3-olu, ktoré boli spočiatku zahrnuté do skupiny flavonoidov....... V súčasnosti sa však používa menej často, pretože bol nahradený pojmom oligomérne proantokyanidíny, k čomu prispelo najmä prihlásenie predmetného názvu ako ochrannej známky v znení Pycnogenol®pre špecifickú zmes proantokyanidínov extrahovaných výlučne z kôry francúzskej prímorskej borovice.“ 29. Zo znaleckého posudku 3/2017 Ing. Jaroslava Ďaďa, PhD vyplýva, že „výraz „pykongenol“ resp. „pycnogenols“, ako to vyplýva z rôznej literatúry z oblasti medicíny a farmácie tak odbornej ako aj určenej širokej laickej verejnosti, predstavuje odborný názov pre flavonoidné frakcie pochádzajúce napr. z extrakcie píniovej kôry alebo aj grapefruitových semien a bol zavedený v 50-tych rokoch 20. storočia.. Na základe uvedeného možno teda zhodný výraz „pyknogenol“, resp. „pycnogenol“ pokladať vo vzťahu ku kolíznym tovarom za opisný a udeľujúci porovnávaným označeniam rovnaký sémantický význam.

30. Žalobca sa teda v tomto spore domáha, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zdržať sa akéhokoľvek používania ochrannej známky žalobcu PYCNOGENOL® a označenia „Natur pykno“, označenia obsahujúceho výraz „PYCNO“, „PYKNO“, „PYCNOGENOL“ alebo „PYKNOGENOL“ (čoho sa podľa žalobcu dopúšťa tým, že na svojich web stránkach a na príbalových letákoch k výrobku ProVens udáva, že tento výrobok obsahuje natur pykno (extrakt z kôry prímorskej borovice), resp. pôvodne udával, že obsahuje pycnogenol. Ďalej žalobca žiada, aby sa žalovaný zdržal používania referencií na štúdiu Spadea L. a Balestrayyi E.: Treatment of vascular retinopaties with pycnogenol, (Liečenie vaskulárnej renopatie pycnogenolom). Ďalej žiada ospravedlnenie v denníku SME a denniku Zdravotnícke novniny a primerané finančné zadosťučinenie 65.000 Eur za porušenie žalobcových ochranných známok. 31. Podľa § 44 odsek 1 Obchodného zákonníka Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

32. Podľa § 44 odsek 2 Obchodného zákonníka Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,

b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,

c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,

d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,

e) podplácanie,

f) zľahčovanie,

g) porušovanie obchodného tajomstva,

h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. 33. Podľa § 45 odsek 1 Obchodného zákonníka Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa. 34. Podľa § 47 odsek 1 Obchodného zákonníka Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. 35. Podľa § 48 Obchodného zákonníka Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. 36. Podľa § 53 Obchodného zákonníka Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. 37. Podľa § 8 odsek 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku ® . 38. Podľa § 8 odsek 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach Ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie

a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením, c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

39. Podľa § 8 odsek 4 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach Ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené; môže sa domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody tým nie sú dotknuté. 40. Podľa § 8 odsek 5 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach Majiteľ ochrannej známky sa môže domáhať náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku konania uskutočneného po zverejnení prihlášky a ktoré by po zápise ochrannej známky mohlo byť považované za neoprávnený zásah do práv z ochrannej známky. 41. Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach Používaním ochrannej známky je používanie jej majiteľom v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná. 42. Podľa § 9 odsek 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach Používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je najmä

a) umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch,

b) ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo ponuka či poskytovanie takto označených služieb,

c) dovoz alebo vývoz takto označených tovarov,

d) používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.

43. Súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval skutočnosť, že trhové hospodárstvo si nemožno predstaviť bez hospodárskej súťaže, ktorá musí mať aj určitý stupeň agresivity. Podľa názoru súdu však musí ísť o čestnú súťaž, ktorá je na prospech tak podnikateľov, ako i spotrebiteľov. Nie je možné akceptovať a tolerovať konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je nečestné, neetické a ľstivé. 44. Súd teda skúmal, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty nekalej súťaže a či došlo k porušovaniu práv z ochranných známok žalobcu. 45. V prvom rade súd skúmal, či medzi stranami sporu existuje súťažný vzťah a to v predmete, čase a priestore a dospel k záveru, že uvedenú podmienku konania v hospodárskej súťaži má za preukázanú. Nebolo medzi stranami sporné, že súťažný vzťah existoval (existuje) „v rovnakom čase“ - tj od vzniku jednotlivých strán sporu až do rozhodnutia súdu a priestore (tj na území SR), žalovaný namietal, že súťažný vzťah neexistuje v predmete, nakoľko výrobok žalovaného je určený na ochranu a posilnenie oka a spotrebitelia ho nakupujú najmä na odporúčanie oftalmológa, kým výrobok žalobcu je určený pre kozmetické a omladzujúce účely a pre srdce. Súd porovnaním príbalových letákov produktu žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že títo sa „stretli“ v predmete: výrobok žalobcu o.i. má antioxidačné vlastnosti, znižuje zhlukovanie trombocytov, zlepšuje stav mikorcirkulácie, priaznivo pôsobí na steny ciev, predlžuje antioxidačný účinok a chráni pred vznikom aterosklerózy i kardiovaskulárnych ochorení. Výrobok žalovaného má protektívny účinok na cievy, zlepšuje prúdenie krvi, znižuje nadmerné zrážanie krvi, má antioxidačné, protizápalové a antiaterosklerotické účinky, posilňujú stenu kapilár a zlepšujú krvný obeh v kapilárach, má pozitívny vplyv na cievy u ľudí s diabetom. Súd ďalej zistil, že tak výrobky žalobcu ako i výrobky žalovaného sa predávajú prostredníctvom internetu. Žalobca (resp. jeho distribútori) ho predávajú napr. prostredníctvom stránky: www.finclub.cz <http://www.finclub.cz>, www.zdravie-global.sk <http://www.zdravie-global.sk>, www.biocare.sk <http:// www.biocare.sk>. Žalovaný (resp. jeho distribútori) ho predávajú napr. prostredníctvom stránky: www.magister.sk <http://www.magister.sk>, www.lekarna.cz <http://www.lekarna.cz>, www.mojalekaren.sk <http:// www.mojalekaren.sk>.

S ohľadom na uvedené skutočnosti námietku žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje súťažný vzťah súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 46. Súd pri posudzovaní naplnenia skutkovej podstaty nekalej súťaže hodnotí každý prípad jednotlivo a zohľadňuje všetky okolnosti konkrétneho prípadu. V tomto prípade dospel k záveru, že konaním žalovaného - uvedením informácie, že jeho výrobok obsahuje pycnogenol, resp. (neskôr) natur-pykno

- došlo k nekalosúťažnému konaniu tak, ako to uvádza žalobca vo svojich podaniach a vyjadreniach, tj došlo k naplneniu zákonných pojmových znakov nekalej súťaže: išlo o konanie v hospodárskej súťaži, konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi a uvedené konanie bolo žalobcovi spôsobilé privodiť ujmu. 47. Čo sa týka pojmu dobrých mravov súťaže - konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie konanie, ktoré je a) v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo b) môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V uvedenom prípade má súd za to, že uvádzanie pojmu „pykno“, „pycno“, „pyknogenol“, „pycnogenol“, „natur-pykno“ žalovaným - navodzuje u bežného spotrebiteľa dojem, že výrobky žalobcu a žalovaného pochádzajú z toho istého zdroja, alebo od ekonomicky prepojených subjektov a takéto správanie žalovaného porušuje konvencie slušnosti. Je zrejmé, že pojem natur-pykno obsahuje spoločný prvok s ochrannými známkami žalobcu - „pykno“, resp. „pycno“ a je spôsobilý u spotrebiteľa vytvárať spojitosť medzi výrobkami, ktoré obsahujú „pycnogelon“, resp. - u žalovaného „natur-pykno“. Je pravdepodobné, že priemerný spotrebiteľ farmaceutických výrobkov a prípravkov bude považovať slovný prvok „natur“ za opisný údaj charakterizujúci prírodné zloženie, či prírodný pôvod takto označeného zloženia. Žalovaný nepreukázal, že „pykno“, „pycno“, „pycnogelon“ a „pyknogelon“ sú pojmom medicínskym, ktorý má v medicíne konkrétny obsah. Už jeho samotné konanie - podanie prihlášky na ÚPV na zápis kombinovanej ochrannej známky „natur-pykno“ navodzuje dojem, že sám žalovaný považuje tento pojem za fantazijný a teda jeho argumentácia v tomto spore (že sa jedná o medicínsky pojem s konkrétnym obsahom) sa javí ako účelová (ak je žalovaný presvedčený o tom, že sa jedná o konkrétnu medicínsku látku - ako je možné, že sa domáhal zápisu tohto pojmu ako svojej ochrannej známky?). 48. Súd dospel k záveru, že bola naplnená skutková podstata klamlivej reklamy. Možnosť kvalifikácie určitého konania ako klamlivého je podmienená, okrem naplnenia podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže, splnením podmienok: a) Konanie musí spĺňať znaky reklamy, b) Predmetom reklamy musia byť tovary, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenia pôvodu výrobkov alebo iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním c) Reklama musí byť spôsobilá uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane a v dôsledku tohto uvedenia do omylu musí byť spôsobila ovplyvniť ekonomické správanie týchto adresátov, alebo poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa 49. Žalobca preukázal, že príbalový leták produktu žalovaného (obsahujúci informáciu, že výrobok obsahuje „natur-pykno“) je spôsobilý uviesť do omylu osoby, ktorým je reklama určená. Žalovaný na propagáciu používa informáciu o tom, že jeho výrobok obsahuje „natur-pykno“ a týmto spôsobom osoby, ktorým je reklama určená, uvádza do omylu a ovplyvňuje ich ekonomické správanie. 50. Súd dospel k záveru, že bola naplnená aj skutková podstata vyvolania nebezpečenstva zámeny. Žalovaný používa v príbalovom letáku svojho výrobku pojem, ktorý používa už právom iný súťažiteľ, čím žalovaná napodobňuje výrobky žalobcu. 51. Rovnako bola naplnená skutková podstata parazitovania na povesti, teda žalobca preukázal úsilie či snahu žalovaného „priživovať sa“ na úspechoch podnikania žalobcu. Žalovaný už dlhší čas a rôznymi spôsobmi používa ochrannú známku žalobcu na svojom výrobku. Do dnešného dňa na slovenskej aj anglickej verzii svojej webstránky ponechal informáciu pre spotrebiteľa, že jeho výrobok obsahuje „natur- pykno“ (pôvodne uvádzal Pycnogenol), čím podľa súdu porušuje práva žalobcu z jeho ochranných známok. Svojim konaním oslabuje rozlišovaciu spôsobilosť a jedinečnosť ochranných známok žalobcu. 52. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobcove práva boli nekalosúťažným konaním žalovaného porušené a ohrozené, súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáha povinnosti žalovaného zdržať sa pri umiestnení a prezentácii výrobkov a služieb na trhu akéhokoľvek používania označenia „Natur-Pykno“, ako i výrazov obsahujúcich výrazy „Pycno“, „Pykno, Pycnogenol“ a „Pyknogenol“. Súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáha zdržania sa pri umiestnení a prezentácii výrobkov a služieb na trhu akéhokoľvek používania ochranných známok žalobcu, nakoľko nemal za preukázané, že žalovaný v čase vydania tohto rozhodnutia ochranné známky žalobcu používa. Súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáha zdržania používania referencií na štúdiu Spadea L. a Balestrayyi E.: Treatment of vascular retionpaties with pycnogenol (Liečenie vaskulárnej renopatie pycnogenolom), nakoľko súd zistil, že v čase vydania rozhodnutia žalovaný už takýto odkaz (na uvedenú štúdiu) nepoužíva. 53. Čo sa týka požadovaného ospravedlnenia: žalobca požadoval ospravedlnenie minimálne vo formáte A4 a to v denníku SME a týždenníku (žalobca omylom uvádza, že v denníku) Zdravotnícke noviny. Uverejnenie ospravedlnenia v denníku SME: V uvedenom prípade požadoval žalobca ospravedlnenie formou, ktorá podľa súdu nesplní cieľ: oboznámil by sa s obsahom ospravedlnenia podstatne širší okruh osôb, ktoré doteraz neboli zoznámené s diskriminačným konaním žalovaného. Z verejne dostupných informácii o denníku SME vyplýva, že ho číta cca 5,5% populácie. Je teda zrejmé, že navrhnutým ospravedlnením v denníku SME by sa nesplnil primárny účel ospravedlnenia a neoboznámil by sa s jeho obsahom relevantný, a relatívne totožný okruh osôb, ktoré boli zoznámené s diskriminačným konaním žalovaného. Súd má za to, že základ tohto sporu - použitie sporného výrazu chráneného ochrannou známkou žalobcu - nie je predmetom úvah (a teda aj ovplyvňovania) bežného spotrebiteľa tak intenzívne, aby sa vyžadovalo a bolo primerané ospravedlnenie v denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Tento záver súd vyvodzuje aj zo skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal masívnu reklamnú kampaň žalovaného (postavenú na nekalosúťažnom správaní) s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá by znamenala primeranosť ospravedlnenia tak, ako to žalobca navrhuje. Uverejnenie ospravedlnenia v týždenníku Zdravotnícke noviny - teda časopisu určeného odbornej verejnosti, ktorý prináša aktuálne spravodajstvo z oblasti zdravotníctva, zdravotníckej politiky a ekonomiky toto kritérium spĺňa a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. 54. Nárok na primerané zadosťučinenie je obsahom § 53 Obchodného zákonníka ako nárok, ktorý môže byť poskytnutý aj v peniazoch. Ide o tzv. satisfakčný nárok, ktorého cieľom je kompenzácia nemajetkovej ujmy z dôvodu nekalosúťažného konania. „Nemožno neuznať, že peňažná satisfakcia má takisto sankčnú povahu, nakoľko zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre rušiteľa tiež finančnú ujmu, nielen ujmu morálnu, ktorá má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení rušiteľa a postihnutej osoby.“ Žalobca nemá povinnosť dokazovať rozsah primeraného zadosťučinenia ale musí preukázať z akých dôvodov a v akej výške ho poskytuje. Nemusí preukazovať ( ako pri náhrade škody ) aký je presný peňažný ekvivalent spôsobenej nemateriálnej ujmy, na druhej strane nestačí iba všeobecné tvrdenie, že mu vznikla ujma. 55. Žalobca sa žalobou domáhal okrem iného aj zaplatenia 65.000,00 Eur, pričom poukázal na pokles tržieb v čase po vstupe výrobku žalovaného na trh. Podľa žalobcu pri priemernom ročnom zisku okolo 40% za Bio-pycnogenol, by jeho distribútor mal od roku 2009 do 2013 zisk okolo 154.000 Eur, skutočný zisk bol však len 100.000 Eur, pričom zisky žalovaného z porušujúceho výrobku rástli. Zároveň žalobca preukázal faktúrami a reklamnými kampaňami distribútora výdavky na propagáciu Bio-pycnogenolu. Primerané zadosťučinenie žiada žalobca s prihliadnutím na fakt, že konanie žalovaného má vplyv na základnú funkciu ochranných známok žalobcu, na dlhodobosť registrácie ochranných známok žalobcu, dlhodobosť porušovania práv žalobcu, vedomie žalovaného o porušovaní práv žalobcu. Žalovaný má za to, že nezodpovedá za zníženie obratov žalobcu, keďže sa jedná o rozdielne produkty s rozdielnym účelom použitia. 56. Súd výšku primeraného zadosťučinenia v peniazoch odvíjal od rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania žalovaného v pomere ku zníženému obratu žalobcu od roku 2009 do 2013. Z dôkazov založených v spise vyplýva, že tržby žalobcu po príchode výrobku žalovaného klesli. Súd nevie z vykonaného dokazovania presne určiť, v akom rozsahu bol pokles tržieb žalobcu spôsobený vstupom výrobku žalovaného na trh a v akom rozsahu aj inými okolnosťami (napr. pokles kúpyschopnosti obyvateľstva v období ťaživej ekonomickej situácie v roku 2009, vstup ďalších produktov na trh a pod.) a preto pri rozhodovaní o výške finančnej satisfakcie postupoval podľa svojej úvahy a po zohľadnení všetkých súvislostí (celková ekonomická stagnácia, skutočnosť, že tržby žalobcovi systematicky v období 4 rokoch klesali, skutočnosť, že súd žalobcovi priznal nárok na ospravedlnenie) dospel k záveru, že žalobcov nárok na zaplatenie finančnej satisfakcie vo výške 32.500,00 Eur je dôvodný a primeraný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd má za to, že zadosťučinenie v peniazoch možno považovať za dôvodné vtedy, ak súťažiteľovi vznikla aj iná než majetková ujma a ak by nepeňažná forma neposkytovala primerané zadosťučinenie. Malo by ísť preto o určitú kompenzáciu za straty, ktoré súťažiteľ preukázaným nekalosúťažným konaním utrpel. Žalobca predloženými dôkaznými prostriedkami preukázal úbytok reálnych majetkových hodnôt (dlhodobé zníženie tržieb) a rovnako preukázal nemajetkovú ujmu (pokles počtu konečných zákazníkov). Súd má za to, že na vyhovenie nároku žalobcu na náhradu primeraného zadosťučinenia je nevyhnutné, aby žalobca procesne tvrdil vznik nemajetkovej ujmy, nemajetkovú ujmu špecifikoval, preukázal existenciu nemajetkovej ujmy, ako aj jej rozsah a intenzitu a preukázal nedostatočnosť zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia. Súd má za to, že žalobca v uvedenom prípade splnil všetky uvedené skutočnosti a uniesol dôkazné bremeno, ktoré umožňovalo súdu žalobe vyhovieť. Žalobca tvrdil vznik nemajetkovej ujmy (pokles počtu zákazníkov), nemajetkovú ujmu špecifikoval a preukázal (grafom predajnosti v období 2009 - 2013), a preukázal nedostatočnosť zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia (najmä s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o dlhodobé porušovanie práv k ochranným známkam žalobcu zo strany žalovaného je podľa súdu zadosťučinenie formou ospravedlnenia nepostačujúce). Zákonné ustanovenie nevymedzuje konkrétne podmienky pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia, avšak primerané zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy, pričom peňažnú formu možno považovať za dôvodnú, ak zásah do materiálnej sféry môže mať u súťažiteľa dôsledky aj v jeho nemajetkovej sfére, ako napríklad v predmetnej veci úbytok zákazníkov. Primeranosť v peniazoch vyjadreného zadosťučinenia netreba preukazovať tak, ako výšku škody alebo bezdôvodného obohatenia, ale na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodnosti jeho voľby tohto právneho prostriedku ochrany proti nekalej súťaži. Žalobca požadoval finančné zadosťučinenie 65.000Eur. Súd považuje výšku finančného zadosťučinenia 32.500 Eur za primeranú pre reparáciu nemateriálnej ujmy žalobcu, spĺňajúcu tak funkciu sankčnú, ako aj funkciu preventívnu. Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol. Súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia skutočnosť, že žalovaný neviedol reklamnú kampaň postavenú na nekalosúťažnom konaní, ale „iba“ zavádzajúco informoval a používal výraz chránený ochrannou známkou žalobcu na príbalovom letáku výrobku ProVens (či už na webstránkach, alebo v papierových príbalových letákoch k výrobku). Priznaná výška finančného zadosťučinenia znamená určitý postih rušiteľa a rovnako ho odrádza od takéhoto konania. Pri stanovení rozsahu zadosťučinenia je rozhodujúca primeranosť. Súd preto posudzoval závažnosť a intenzitu nekalosúťažného konania žalovaného, dosah tohto konania a dospel k záveru, že priznané zadosťučinenie spĺňa podmienku primeranosti (vyplýva z účtovnej závierky žalovaného za rok 2017). 57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Na určenie pomeru úspechu vo veci je nevyhnutné stanoviť predmet sporu. Predmetom sporu sú žalobné návrhy žalobcu obsiahnuté v petite žaloby. Žalobca sa domáhal, aby žalovaný splnil nasledujúce povinnosti, ktorých peňažnú hodnotu nemožno určiť: 1- zdržať sa používania ochrannej známky PYCNOGENOL®, 2- zdržať sa používania referencií na štúdiu, 3- zdržať sa používania označenia ,,Natur-pykno“, 4- zdržať sa používania označení používajúcich výrazy PYCNO, PYKNO, PYCNOGENOL, PYKNOGENOL (súd považuje tento návrh za jeden žalobný návrh, nakoľko všetky tieto názvy tvoria rozsah osobných práv žalobcu a pri určení povinnosti zdržať sa používania jedného z nich neexistuje dôvod na zamietnutie povinnosti zdržať sa používania ostatných), 5- uverejniť ospravedlnenie v denníku SME, 6- uverejniť ospravedlnenie v tlačovine Zdravotnícke noviny, a 7- zaplatiť žalobcovi sumu 65.000,00 EUR. Súd vyhovel žalobcovi a vydal rozsudok, ktorým sa vo svojej výrokovej časti zhoduje s 3,5 žalobnými návrhmi, ktorých hodnotu nemožno určiť. Pri určovaní povinnosti žalovaného platiť, súd vyhovel žalobnému návrhu v časti 50%. 59. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal úspech v časti 50%, rovnako tak neúspech v časti 50%. Rovnaký pomer úspechov/neúspechov mal aj žalovaný. Žalobcovi ako aj žalovanému po započítaní úspechov v spore nemožno priznať nárok na náhradu trov konania voči protistrane.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.