Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/18/2018

Potvrdené rozhodnutím 17Co/18/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu T. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. W. X, XXX XX Y., zastúpený JUDr. Alexejom Ivankom, advokátom, so sídlom Nám. Osloboditeľov 73, 071 01 Michalovce, proti žalovaným: 1. Micomplex, a.s. a spol., so sídlom Bardejovská 23, 080 06 Ľubotice, 2. AQUA-SENZOR, s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 01 Sobrance, právne zastúpený JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, 3. KM Properties, a.s., so sídlom Močarianska 1, 071 01 Michalovce, o určenie neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C 18/2018-156 zo dňa 12.11.2018 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovanému v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: T. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. W. X, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Alexej Ivanko, advokát, so sídlom Nám. Osloboditeľov 73, 071 01 Michalovce, proti žalovaným:1. Micomplex, a.s. a spol., so sídlom Bardejovská 23, 080 06 Ľubotice, 2. AQUA-SENZOR, s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 01 Sobrance, právne zastúpený JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, 3. KM Properties, a.s., so sídlom Močiaranska 1, 071 01 Michalovce, o určenie neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 29.11.2017 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon Kúpna zmluva zo dňa 27.08.2015, ktorou žalovaný v 1. rade v žalobe uvedené nehnuteľnosti previedol na žalovaného v 2. rade a následne Kúpna zmluva zo dňa 09.10.2015, ktorou žalovaný v 2. rade previedol časť nehnuteľností na žalovaného v 3. rade, sú vo vzťahu k žalobcovi neúčinné. 1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že je oprávneným v exekučnom konaní vedenom Exekútorským úradom Michalovce, súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom pod č. EX 2848/2016, ktoré je vedené za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu vo výške 58 558,25 € s príslušenstvom. Žalobca ozrejmuje súdu prvej inštancie skutočnosť, že od žalovaného v 1.rade vymáha v exekučnom konaní pohľadávku na podklade exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu prvej inštancie Okresného súdu Košice I., č. k. 21C/10/2006-690 zo dňa 24.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Co/874/2014-796 zo dňa 28.06.2016. 1.2. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, túto žalobca odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti sporu, žalobca uvádza, že povinný (žalovaný v 1. rade) sa postupne zbavoval svojho majetku už počas súdneho sporu so žalobcom, čím ukrátil žalobcu ako svojho veriteľa. Vzhľadom k tomu, že aktuálny povinný Micomplex s.r.o. už nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu - veriteľa v jej zostatku, nie je možné uspokojiť jeho pohľadávku, pretože povinný postupne odpredával majetok na iné osoby. Žalovaný v 1. rade bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalobca v žalobe bližšie špecifikuje. Žalovaný v 1. rade ešte pod názvom KERKO a.s. so sídlom Vajanského č. 71, 071 01 Michalovce, IČO: 31685714, vyššie uvedené nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade následne kúpnou zmluvou previedol časť nehnuteľností na žalovaného v 3. rade. Časť nehnuteľností previedol žalovaný v 2. rade na žalovaného v 3. rade následne aj kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností dňa 13.01.2016. 1.3. Následne žalobca uvádza, že má za to, že prevody uvedených nehnuteľností sú absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 a následne sa domáha vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, kúpnych zmlúv urobených medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a následne medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade.

2. Žalovaný v 2.rade sa k predmetu konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.09.2018 (č. l. 138-140), v ktorom uviedol:

- žalovaný v 2. rade uzavrel so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa bývalého areálu KERKA v Michalovciach, ktorý kúpili ako súbor nehnuteľností za účelom jeho ďalšieho predaja žalovanému v 3. rade (poznámka: žalovaný v 3. rade, kde je štatutárnym orgánom p. Y. Y., ktorý je aj štatutárnym orgánom u žalovaného v 2. rade, realizoval nákup uvedených nehnuteľností prostredníctvom žalovaného v 2. rade iba kvôli úverovej histórii v Slovenskej sporiteľni, ktorá na tento obchod poskytla úver, a zároveň sa stala záložným veriteľom žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade),

- žalovaný v 2. rade nevidí v tomto konaní a následnom podpise kúpnej zmluvy žiaden neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom,

- žalovaný v 2. rade pri podpise vyššie uvedenej kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, nemal žiadnu vedomosť o eventuálnych nárokoch žalobcu voči žalovanému v 1. rade a ani v čase nadobudnutia nehnuteľností nebola nikde evidovaná prípadná poznámka o vedení súdnych sporoch, resp. iných nárokoch žalobcu,

- žalobca do dnešného dňa ničím nepreukázal žalovanému v 2. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré dobromyseľne nadobudol žalovaný v 2. rade od žalovaného v 1. rade,

- žalobca v podanej žalobe nijako nepreukazuje úmysel ukrátiť žalobcu zo strany žalovaného v 1. rade realizovaním vyššie uvedeného prevodu vlastníckeho práva. Podľa vedomostí žalovaného v 2. rade, žalovaný v 1. rade i po zrealizovaní vyššie uvedeného prevodu vlastníckeho práva disponoval aj naďalej majetkom v oveľa vyššej hodnote, než bola hodnota majetku, ktorý tvoril zrealizovaný prevod, ktorý žalobca odporuje touto žalobou.,

- žalobca taktiež nijako nepreukazuje vedomosť žalovaného v 2. rade o úmysle žalovaného v 1. rade ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa,

- žalovaný v 2.rade teda navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom 12.11.2018, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom spisu (pričom iné dôkazy súdu navrhnuté a ani predložené neboli) a zistil nasledujúce: 3.1. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností (č. l. 27 - 35) vyplýva, že žalovaný v 1. rade ešte pod názvom KERKO a.s. previedol v tejto kúpnej zmluve uvedené nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade za kúpnu cenu 400 000 €. 3.2. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade (č. l. 10-14) vyplýva, že časť nehnuteľností žalovaný v 2. rade následne odpredal žalovanému v 3. rade za kúpnu cenu vo výške 100 000 €, pričom ku vkladu vlastníckeho práva došlo na základe rozhodnutia Okresného úradu Michalovce zo dňa 21.01.2016, č. V - 109/2016. 3.3. Z ďalšej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (č. l. 15 - 26) vyplýva, že žalovaný v 2. rade nadobudnuté nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade v ďalšej časti previedol na žalovaného v 3. rade kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2015, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300 000 €. Ku vkladu vlastníckeho práva došlo na základe rozhodnutia Okresného úradu Michalovce zo dňa 12.10.2015, č. V - 3189/2015. 3.4. Žalobca ďalej súdu predložil listinu (č. l. 36 - 37), ktorou súdny exekútor JUDr. Jozef Blaško oznamuje žalobcovi v rámci exekučného konania pod sp. zn. EX 2848/2016, že povinný okrem už poukázanej sumy 5 298,14 € z účtu povinného v banke nevlastní iný exekúciou postihnuteľný majetok. Šetrením na Okresnom úrade Michalovce - katastri nehnuteľností zistil, že povinný KERKO a.s. (teraz Micomplex s.r.o.) dňa 27.08.2015 odpredal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX spoločnosti Aquasenzor s.r.o. Následne spoločnosť Aquasenzor s.r.o. dňa 09.10.2015 odpredala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX spoločnosti KM Properties s.r.o.. Dňa 07.01.2016 spoločnosť KM Properties s.r.o. odpredala niektoré parcely z pôvodného LV XXXX Ing. T. Y. s manželkou a dňa 16.08.2016 spoločnosť KM Properties s.r.o. odpredala niektoré parcely z pôvodného LV XXXX spoločnosti Arex metal s.r.o.. 3.5. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/874/2014-796 zo dňa 28.06.2016 (č. l. 58 - 86) vyplýva, že týmto rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I. zo dňa 24.09.2014 č. k. 21C/10/2006-690 v časti, ktorým bola žalovanému Micomplex a.s. (predtým KERKO a.s.) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi T. L., nar. 14.03.1971 sumu 58 558,25 €. 3.6. Rozsudkom Okresného súdu Košice č. k. 21C/10/2016-825 zo dňa 21.12.2016 (č. l. 43 - 45) bola žalovanému Micomplex a.s. (predtým KERKO a.s.) uložená povinnosť zaplatenia tam uvedených úrokov z omeškania T. L., nar. XX.XX.XXXX. 3.7. Listom zo dňa 30.05.2018 vyzval súd žalobcu, aby tento upresnil petit žaloby, a teda či požaduje vyslovenie neplatnosti právneho úkonu alebo neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu jeho odporovateľnosti, keďže takéto žalobné návrhy sa zakladajú na rozdielnych skutkových okolnostiach. Podaním došlým súdu dňa 05.06.2018 (č. l. 116 - 118) žalobca uviedol, že požaduje vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu jeho odporovateľnosti. 3.8. Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 20.08.2018 nevyplývajú žiadne skutočnosti podstatné pre uvedené konanie, keďže uvádzané skutočnosti sa svojou povahou približujú k vyjadreniu v konaní o určenie vlastníctva nehnuteľností, pričom prejednávaná vec takouto vecou nie je. 3.9. Žalobca sa ku konaniu ďalej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.09.2018 (č. l. 146 - 148), pričom však jeho tvrdenia znova zodpovedajú konaniu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo však predmetom prejednávanej veci nebolo. V závere tohto podania žalobca uvádza, že má za to, že prevod predmetnej nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade a následne žalovaného v 3. rade je právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie žalobcu ako veriteľa vymáhateľnej pohľadávky, ktorú mal prisúdenú súdnym rozhodnutím.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu, vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: 4.1. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

5. Možnosť odporovať právny úkon je popri neplatnosti právneho úkonu (§ 37 a nasl. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3343787&FragmentId2=3343800>) a možnosti jednostranného odstúpenia od zmluvy (§ 48 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/ Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3343815&FragmentId2=3343817>) ďalším právnym následkom vadnosti právneho úkonu. Ratio legis právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. 5.1. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému navrhovateľ odporuje, nie je vo vzťahu za stanovených podmienok k navrhovateľovi právne účinný; vo vzťahu k ostatným subjektom však právne účinky právneho úkonu zostávajú zachované (Ro KS v Brne z 8. 11. 1996, sp. zn. 35 Ca 70/1995). Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu len voči ukrátenému veriteľovi je relatívnou neúčinnosťou, na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu, lebo s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc. Vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným. 5.2. Právo veriteľa odporovať právnemu úkonu dlžníka sa realizuje prostredníctvom odporovacej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu (pozri § 42b ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3979569&FragmentId2=3979569>). Aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. 5.3. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: a) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b) platnosť odporovateľného právneho úkonu, c) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), e) úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti). 5.4. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorá je veriteľovi právoplatne priznaná. Ukrátením veriteľa je také zmenšenie (zníženie) dlžníkovho majetku, že tento nestačil na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku určitého právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený dlžníkov majetok stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Treba zároveň dodať, že pri nezaplatení dlhu dlžníkom treba rozlišovať medzi nevôľou dlh zaplatiť (následkom, ktorej nie je odporovateľnosť úkonu) a nezaplatením dlhu z dôvodu účelového zbavovania sa majetku (čo môže viesť k odporovateľnosti právneho úkonu alebo k neplatnosti právneho úkonu). 5.5. Pre záver, že sa majetok dlžníka následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovek hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho dôležitý len obsah zmluvy alebo iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi skutočne (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada (Ro NS ČR z 12. 6. 2008, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007). V prejednávanej veci žalobca zaplatenie kúpnej ceny nenamietal a teda túto skutočnosť neurobil spornou. Úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie úmysel priamy (dolus directus), t. j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukráti veriteľovu pohľadávku a vôľa tak urobiť. Inými slovami: dlžník sa chce vyhnúť svojej povinnosti veriteľovu pohľadávku splniť. Nepožaduje sa však vedomie dlžníka, že veriteľova pohľadávka je vymáhateľná, stačí objektívna skutočnosť, že je vymáhateľná. U právnickej osoby sa za úmysel ukrátiť veriteľa považujú prípady, ak úmysel možno pričítať osobám, ktoré vystupujú v mene právnickej osoby (t. j. štatutárny orgán). 5.6. Preukázanie úmyslu je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právnemu úkonu v konkrétnom prípade. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Túto právnu domnienku možno vyvrátiť, teda preukázať, že neplatí, ak sa dokáže, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. 5.7. Podľa NS ČR, sp. zn. 30Cdo/2432/2007 - Jestliže v majetku dlužníka byla kupní smlouvou věc „nahrazena“ odpovídajícím peněžním plněním (kupní cenou), nelze dovodit, že by kupní smlouva vedla ke zmenšení majetku dlužníka a že by tedy zkracovala uspokojení vymahatelné pohledávky věřitele. Podľa NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 4806/2014 - a) Ke zkrácení uspokojení vymahatelné pohledávky věřitele nemůže dojít, zmenší-li se sice majetek dlužníka, avšak vlastní-li dlužník navzdory odporovanému právnímu úkonu a dalším svým dluhům takový majetek, který sám o sobě postačuje k tomu, aby se z něho věřitel uspokojil. b) V případě, že dlužníkův právní úkon neměl za následek zmenšení jeho majetku, neboť za převedené věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty obdržel jejich obvyklou cenu nebo mu za ně byla jinak poskytnuta přiměřená (rovnocenná) náhrada, rovněž nemůže dojít ke zkrácení uspokojení věřitelovy pohledávky; i když má dluhy, nenastalo v důsledku tzv. ekvivalentního právního úkonu zmenšení dlužníkova majetku a k uspokojení věřitelovy pohledávky může sloužit dlužníkův majetek - i když změnil podobu svých aktiv - ve stejné hodnotě (ceně), jako kdyby k těmto právním úkonům nedošlo. c) Rozhodným okamžikem pro posouzení ekvivalentnosti převodu dlužníkových věcí, práv nebo jiných majetkových hodnot je jeho účinnost; u nemovitostí zapisovaných do katastru nemovitostí je jím den, k němuž nastaly účinky vkladu práva do katastru nemovitostí. Pro závěr, že se dlužníkův majetek následkem převodu věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty na jiného nesnížil, není bez dalšího významný jen obsah smlouvy nebo jiného ujednání. d) O tzv. ekvivalentní právní úkon dlužníka jde jen tehdy, jestliže za převedené věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty se dlužníku opravdu (reálně) dostala jejich obvyklá cena nebo jiná skutečně přiměřená (rovnocenná) náhrada. Obdržel-li dlužník za převedené věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty od nabyvatele skutečně (reálně) jejich obvyklou cenu nebo mu za ně byla jinak poskytnuta přiměřená (rovnocenná) náhrada, nejedná se o zkracující právní úkon ve smyslu ustanovení § 42a obč. zák.

6. V prejednávanej veci žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že uplatnený nárok neuznáva. Aj keď išlo o vyjadrenie stručné, je z neho zrejmé, že povinnosťou žalobcu bolo navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie splnenia všetkých hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti. Žalobca tak neurobil, iba na pojednávaní všeobecne uviedol, že o tom, že ide o predaj pod cenu vedia celé Michalovce. Takéto vyjadrenie však nevzniesol (aj keď na to mal možnosť) už v žalobe alebo duplike a už vôbec ho neurobil relevantným predložením nejakého dôkazu (čo i len vyjadrenia realitnej kancelárie o cene nehnuteľností a pod.). Na takéto oneskorené a všeobecné tvrdenie súd prihliadať nemohol aplikujúc § 149 a 153 C.s.p., podľa ktorých § 149 C.s.p. - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. § 153 C.s.p. (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 6.1. C.s.p. bol prijatý aj z dôvodu urýchlenia priebehu civilného procesu a odstránenia prieťahov zvýšením procesnej zodpovednosti strán sporu za jeho výsledok. Je teda legitímne od strán sporu (o to viac, ak sú zastúpené advokátom) žiadať dodržiavanie § 153 C.s.p. a umožniť tak rozhodnutie sporu na jedinom pojednávaní. Keďže v prejednávanej veci žalobca skutkové tvrdenia, ktoré mal k dispozícii nepochybne už pred konaním pojednávania včas neuviedol a ich prípadne dokazovanie by vyžadovalo odročenie pojednávania, súd na tieto nebral ohľad. Rovnaký záver tak platí aj o tvrdeniach žalovaného 2., že tento aj po uzavretí napádanej zmluvy mal dostatok majetku na vyrovnanie záväzku voči žalobcovi (nehnuteľnosti v rôznych častiach SR).

7. Pokiaľ ide o samotnú podstatu veci, žalobca nepreukázal na strane dlžníka úmysel ukrátiť jeho pohľadávku a to viac nepreukázal, že žalovanému bol tento úmysel známy. Vo vzťahu k žalovanému 1. bola však žaloba bez ohľadu na vyššie uvedené zamietnutá primárne preto, že žalobca sa odporovateľnosti nemohol domáhať spôsobom, ktorý zvolil. Podľa § 42b ods.4 - Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Štandardný výklad tohto ustanovenia vyplýva napr. z rozhodnutí NS ČR sp. zn. 21Cdo/4455/2007 a 21Cdo/5398/2007 - „V případě, že uspokojení věřitele z tohoto majetku není dobře možné, musí se věřitel - místo určení neúčinnosti právního úkonu - domáhat, aby mu ten, komu z odporovatelného právního úkonu dlužníka vznikl prospěch, vydal takto získané plnění. V posledně uvedeném případě půjde o situace, kdy např. osobě, v jejíž prospěch dlužník odporovaný právní úkon učinil, již takto nabyté věci, práva nebo jiné majetkové hodnoty nepatří. Přitom právo na peněžitou náhradu ve smyslu ustanovení § 42a odst. 4 části věty za středníkem obč. zák. představuje (obdobně jako určení právní neúčinnosti) vyjádření práva odporovat právnímu úkonu, které musí být uplatněno u soudu do 3 let ode dne, kdy právní úkon byl učiněn, nebo, týká-li se nemovitostí, ode dne následujícího po dni, ke kterému vznikly účinky vkladu práva do katastru nemovitostí, jinak prekluzí zanikne dle ustanovení § 42a odst.2 obč. zák. V řízení o žalobě na plnění podle ustanovení § 42a odst. 4 obč. zák. pak soud otázku odporovatelnosti konkrétního právního úkonu řeší prejudiciálně, tedy jako otázku předběžnou.“ Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a dokladov ním predložených je zrejmé, že žalovaný 1. už vlastníkom vecí nadobudnutých od žalobcu nie je a preto musela byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá. 7.1. Vyššie uvedené má vzťah aj k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 2. rade. Tento žalovaný totiž nebol osobou, voči ktorej sa odporovateľný právny úkon urobil a ani osobou, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech (pozri vyššie citovaný § 42a ods.1 . Osobou, voči ktorej možno odporovateľnosť v jednej z uvedených foriem uplatniť však už nie je vlastník veci, ktorý ju získal od osoby uvedenej v prechádzajúcej vete. Podľa JUDr. Pavla Vrchu, sudcu NS ČR (článok - Odporovatelnost právního úkonu podle občanského zákoníku v judikatuře Nejvyššího soudu České republiky) - Občanský zákoník popisuje situaci, kdy dlužník A učiní ve prospěch druhé osoby B (ať již dlužníku blízkou či nikoli) odporovatelný právní úkon. Explicitně již neřeší situaci, kdy dříve, než věřitel proti osobě B podá z tohoto důvodu odpůrčí žalobu, osoba B převede předmět odporovatelného právního úkonu na osobu C, případně, kdy v mezidobí došlo následně k dalším převodům na subjekty D, E, F atd.. Neřeší explicitně ani situaci, kdy k takovým právním úkonům dojde v průběhu řízení o odpůrčí žalobě podané proti žalované osobě B. Nastanou-li takové situace, je zapotřebí předně vycházet z toho, že právní konstrukce institutu odporovatelnosti vychází z reglementace (primárního) vztahu jednak mezi věřitelem a dlužníkem, který učinil odporovatelný právní úkon, ale dále ze vztahu mezi dlužníkem a osobou, v jejíž prospěch byl právní úkon učiněn, nebo které vznikl z odporovatelného úkonu dlužníka prospěch. Pokud tedy osoba B vlastní stále např. movitou či nemovitou věc, je věřitelovo žalobní žádání konstruováno na vyslovení, že specifikovaný odporovatelný právní úkon, k němuž došlo mezi dlužníkem žalobce (věřitele) a osobou B, je vůči žalujícímu věřiteli právně neúčinný. Jestliže ovšem osoba B takový majetek již nevlastní, neboť s ním před podáním odpůrčí žaloby (tj. v mezidobí) dále disponovala, uplatní se režim předvídaný v § 42a odst. 4 věty za středníkem obč. zák., tj. že v takovém případě má věřitel právo na náhradu vůči tomu, kdo měl z tohoto úkonu prospěch, jímž nelze identifikovat nikoho jiného, než právě osobu B, nikoliv osoby další, pokud v mezidobí došlo k dalším (majetko)právním úkonům.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nebolo možné žalobe vo vzťahu k žiadnemu zo žalovaných vyhovieť.

9. Náhrada trov konania - Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9.1. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému v 2 a 3. rade priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Úspešnému žalovanému v 1. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže sa konania nezúčastňoval a žiadne trovy mu v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.