Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8Er-412-2009.pdf
PDF · 74.54 KB
Case nature
Subarea
8Er/412/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného KOMUNÁLNA poisťovňa, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, Bratislava, proti povinnému D. P., nar. X. X. XXXX, bytom L. XXX, za ktorého koná správca JUDr. Gabriela Bírošová, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, Žilina, pre vymoženie pohľadávky 85,21 eura s prísl. a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. EX 5849/2009, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 50 eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 7. 5. 2009 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 5489/2009 na vymoženie pohľadávky vo výške 85,21 eura s prísl. a trov exekúcie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Ro/663/2008 zo dňa 2. 10. 2008. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 018240* zo dňa 2. 7. 2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 85,21 eura s prísl., a trovy exekúcie.
2. Podaním zo dňa 28. 6. 2018 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu na povinného.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZKR“), ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
6. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2OdK/98/2018 zo dňa 13. 6. 2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a za správcu bola ustanovená JUDr. Gabriela Bírošová, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, Žilina. Konkurzný súd vydal toto rozhodnutie v rámci konania o oddlžení dlžníka,
ktorý je fyzickou osobou, v zmysle ust. § 167 a nasl. ZKR, ktoré obsahujú aj špeciálnu úpravu účinkov takto vyhláseného konkurzu. Pretože v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v exekúcii alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§§ 166a až 166c ZKR), súd exekúciu podľa § 167f ods. 2 ZKR v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie exekúcie sa nebude prihliadať (§ 167f ods. 5 ZKR). 7. Exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 230,46 eura, ktoré pozostávali z paušálnej odmeny v zmysle ustanovenia § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 132,80 eura za 40 úkonov exekučnej činnosti, z hotových výdavkov 59,25 eura a z DPH vo výške 20% z uvedenej sumy. Podaním zo dňa 1. 10. 2018 si okrem už uplatnených hotových výdavkov uplatnil súdny exekútor aj náhradu hotových výdavkov za faktúru na zabezpečenie elektronickej komunikácie vo výške 34,04 eura a k nej prislúchajúce zvýšenie o 20% DPH. 8. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 9. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 10. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky paušálnu odmenu vo výške 33,19 eura, nakoľko sa s odmenou za 40 úkonov exekučnej činnosti vo výške 132,80 eura nemohol stotožniť. Preskúmaním exekútorského spisu mal súd preukázaných 6 úkonov exekučnej činnosti, a to žiadosť o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, doručenie príkazu na začatie exekúcie jednej banke, doručenie exekučného príkazu jednej banke, doručenie súčinnosti Sociálnej poisťovni v Bratislave a pobočke v Liptovskom Mikuláši. Nebolo možné akceptovať súdnym exekútorom uplatnené jednotlivé úkony exekučnej činnosti a to v časti doručovania príkazov na začatie exekúcie ako aj exekučného príkazu 17-tim bankám. Súdny exekútor je povinný postupovať účelne a hospodárne a v zmysle § 95 Exekučného poriadku doručuje exekučný príkaz banke, v ktorej má povinný účet. Z predloženého exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor vôbec nezisťoval banku povinného a doručoval neúčelne a nehospodárne príkazy na začatie exekúcie, ako aj exekučné príkazy do 17 bánk, napriek tomu, že nemal zistené v ktorej z bánk má povinný zriadený účet. Taktiež nebolo možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko z exekútorského spisu mal súd preukázané, že predmetnú listinu súdny exekútor doručoval poštou, a v takom prípade nemá nárok na paušálnu odmenu, ale len na hotové výdavky, ktoré musel vynaložiť na poštovné náklady. Súd nemal z exekútorského spisu preukázané ani doručovanie žiadosti o súčinnosť na okresný dopravný inšpektorát, preto ani za tento úkon exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi odmena nepatrí.
12. Z uplatnených hotových výdavkov vo výške 59,25 eura, mal súd z exekútorského spisu preukázané výdavky na poštovné v celkovej výške 8,48 eura, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 0,33 eura, za doručovanie žiadosti o súčinnosť sociálnej poisťovni v Bratislave vo výške 0,40 eura, sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš vo výške 0,40 eura, za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,30 eura, za doručovanie exekučného príkazu - banka - povinnému vo výške 1,30 eura, exekučného príkazu - mzda - povinnému vo výške 1,30 eura a zamestnávateľovi povinného vo výške 1,30 eura. Za doručovanie návrhu na zastavenie exekúcie vrátane zaslania exekútorského spisu súd priznal poštovné vo výške 2,15 eura. Súd pri určovaní výšky poštovného vychádzal z platných cenníkov Slovenskej pošty v čase doručovania konkrétnych zásielok, z toho aký druh doručovania súdny exekútor zvolil, tj. či doručoval do vlastných rúk, či doporučene, či obyčajnou listovou zásielkou. Tam, kde bolo z exekútorského spisu preukázané, a to či už prezenčným razítkom príslušného adresáta, alebo samotnou jeho odpoveďou, súd priznal poštovné vo výške obyčajnej listovej zásielky, keďže zo spisu nemal preukázaný iný - drahší spôsob doručenia. Avšak za doručovanie exekučných príkazov napriek tomu, že desať z nich bolo opatrených prezenčným
razítkom príslušnej banky, súd nepriznal poštovné v žiadnej výške, a to s poukazom na neúčelnosť takéhoto doručovania, keďže súdny exekútor pred tým, ako doručoval predmetné zásielky žiadnym spôsobom v príslušných bankách nepreveril, či vedú účet povinného. Čo sa týka uplatnených budúcich výdavkov na doručovanie, a to za vrátenie poverenia, končené vyúčtovanie oprávnenému a povinnému súd exekútorovi náklady na poštovné nepriznal, nakoľko ich v čase rozhodovania o trovách exekúcie nemal žiadnym spôsobom preukázané. Súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1, § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v spojení s ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), pričom v súčasnom období nie je zrejmé, či a v akej výške takéto výdavky vzniknú. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu 34,04 eura za služby na zabezpečenie elektronickej komunikácie s tretími subjektami, a to s poukazom na skutočnosť, že zabezpečenie elektronickej komunikácie s tretími subjektami využíva každý exekútorský úrad, a je zrejmé, že každý exekútorský úrad má s uvedenými službami spojené aj určité náklady. Je však veľmi málo pravdepodobné, že v každej jednej exekučnej veci by mali byť náklady za poskytovanie uvedených služieb vo výške 34,04 eura, tak ako si to bežne uplatňuje exekútorský úrad JUDr. Pavla Halása, pretože keby také skutočné náklady každý exekútorský úrad v každej jednej exekučnej veci musel vynakladať, určite by si tieto náklady uplatňoval v rámci svojich hotových výdavkov.
13. Ako platcovi DPH priznal súd exekútorovi zvýšenie odmeny a hotových výdavkov o 20% DPH, tj. o sumu 8,33 eura. Celkom tak súdom priznané trovy exekúcie predstavujú sumu vo výške 50 eur, na úhradu ktorých súd s poukazom na vyhlásený konkurz na povinného zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.