Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/43/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. N. B., narodený XX. T. XXXX, bytom U. X, L., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 31. októbra 2022, číslo 53206-3/2022-BA, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 20. decembra 2023, č.k. -45, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 20. decembra 2023, č. k. -45 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 53206-3/2022-BA zo dňa 31. októbra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2712064817-GC04/17 zo dňa 23. augusta 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým pobočka žalovaného podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, v celkovej výške 6.772,80 eur.

2. Správny súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 20. decembra 2023, č. k. -45 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol, pričom vychádzal z nasledovných skutočností: (i) žalobca bol držiteľom licencie č. L1A/PO/0533/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s platnosťou od 4. novembra 2005 do 24. marca 2022; (ii) od 1. júla 2008 je žalobca zamestnancom spoločnosti GIN, s.r.o. Prešov, ktorej predmetom činnosti je aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár, v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo a ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve; (iii) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo 30. júna 2010, pretože nesplnil podmienku pre

pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia; (iv) žalobca podal registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008. Prvostupňový správny orgán v čase podania odhlášky nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalobca je držiteľom licencie typu L1A, žalobca mal sám informovať prvostupňový správny orgán o existencii licencie typu L1A. Tieto údaje boli poskytnuté až dňa 7. apríla 2016, a to na základe Dohody o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory (sprístupnenie údajov ohľadom licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár), ktorú uzatvorila Sociálna poisťovňa so Slovenskou lekárskou komorou s účinnosťou od 21. februára 2015; (v) žalobca bol v období od 1. januára 2009 do 30. júna 2010 samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť a odvádzať poistné, avšak túto povinnosť si podľa skutkového a právneho stavu veci zisteného ku dňu 23. augusta 2017 nesplnil vôbec; (vi) žalobca v správnej žalobe namietal premlčanie práva prvostupňového správneho orgánu predpísať poistné, tvrdiac, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v ; (vii) žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. januára 2018 a sp. zn. zo dňa 30. júna 2021, z ktorých vyplýva, že nie je rozhodujúce, či žalobca v rámci administratívneho konania o predpísaní poistného, respektíve v rámci konania pred súdom podal alebo nepodal námietku premlčania.

3. Správny súd, aplikujúc ustanovenia , , , , v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstatnom uviedol, že (i) ustanovenie predovšetkým z jazykového hľadiska jednoznačne normuje, že právo predpísať poistné sa premlčí, a nie že právo zaniká. Posúdenie povahy a konkrétnych účinkov takého premlčania je otázkou komplikovanou, pretože v odvetví verejného práva neexistuje jednotná legálna definícia pojmu a účinkov premlčania, na rozdiel od súkromného práva.; (ii) ďalej uviedol, že „Predmetné ustanovenie výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa dlžník dovolá. Zároveň však podľa citovaného zákona Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa , ako to ustanovuje napríklad . Jeden z prípadov, kedy Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje citovaného zákona, v zmysle ktorého tak dôjde na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo na penále môže zaniknúť až vtedy, keď dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie.“; (iii) poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. zo dňa 13. októbra 2023 je predpísanie poistného úkon organizačnej zložky žalovaného, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Pokiaľ ide o určenie lehoty na plnenie, žiadne zákonné ustanovenie neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže uplynúť aj skôr, než sa rozhodnutie stalo právoplatným; (iv) vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že „ ... premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovaného na poistné a jeho právo predpísať ho. Až vznesením námietky premlčania sa organizačná zložka žalovaného môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe.“.

4. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 11. februára 2024, pričom dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil slovami, že „ ... Správny súd v Košiciach rozhodol nesprávne a nezákonne, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci...“. Uviedol, že napadnutý rozsudok je založený na nasledovných dvoch záveroch: (i) premlčanie podľa nemá účinky preklúzie a žalovaný sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a (ii) poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia.

6. Uvedené závery žalobca namietal, pričom v súvislosti s prvým poukázal na odlišné stanovisko sudcov Príbelskej a Fečíka k rozsudku Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 27. septembra 2023 a ďalej predostrel vlastnú interpretáciu ustanovení a , a . V súvislosti s druhým záverom žalobca predostrel vlastnú interpretáciu ustanovení , a tvrdiac, že „ ... rozhodnutie vo veci predpísania poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr, ako nadobudne právoplatnosť, nakoľko opak by bol v rozpore so suspenzívnym účinkom odvolania. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo potvrdzuje aj znenie .“

7. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalobca žiadal aby najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

8. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 15. marca 2024 vyjadril žalovaný. Uviedol, že pri predpísaní poistného žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, postupoval v súlade so . Zdôraznil, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nevzniesol námietku premlčania. Poukázal na rozsudok Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 27. septembra 2023 a závery z neho vyplývajúce. Záverom navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

9. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 30. marca 2024 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

10. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas ( ), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

11. Najvyšší správny súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s .

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

13. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu žalobcu. Závery odôvodňujúce takýto postup sú vyjadrené v bode 3 vyššie.

14. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že posúdenie charakteru lehoty podľa (ktoré je kľúčové pre rozhodnutie v prejednávanej veci) bolo rozhodné aj pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu.

15. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v predchádzajúcom bode rozhodol rozsudkom sp. zn. z 27. septembra 2023. V jeho úvodnej časti (odkazujúc na predkladajúce uznesenie sp. zn. z 30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v otázke normovania premlčania resp. preklúzie ustanovením V podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade na zdravotné poistenie podľa o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré premlčaním zanikne. Na toto premlčanie musí poisťovňa prihliadnuť ex offo, ak právny predpis vyslovene neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. . V ďalšom rozsudku sp. zn. z 9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa je tak v skutočnosti prekluzívnou lehotou. Avšak rozsudok sp. zn. z 30. júna 2020 znova uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním. Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. z 30. júna 2021, v ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp. zn. ). Najvyšší súd vyšiel z toho, že názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému senátu. Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. , ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od Daňového poriadku (č. ) a Colného zákona (č. ), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania dovolal, takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a také plnenie nie je bezdôvodným obohatením žalovanej.

16. Vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa záväzný) v predmetnej veci v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Podľa a ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V zmysle sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“.

17. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí

sa tým podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona.“.

18. Súc viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu ( ), najvyšší správny súd aplikoval jeho závery na prejednanú vec, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z obdobného právneho posúdenia charakteru lehoty podľa . Táto skutočnosť (ktorá bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu) teda viedla najvyšší správny súd k rozhodnutiu tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

19. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

20. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s v spojení s .

21. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.