Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-450-2011.pdf
PDF · 97.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Er/450/2011
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: 1/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, XXX XX S., 2/ S. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, XXX XX S. o vymoženie 5.223,16 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. Ex 6197/2011, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spis. zn. EX 6197/2011, na základe návrhu oprávneného zo dňa 24.06.2011, poverenia Okresného súdu Topoľčany č. 5406 035954 č.k. 6Er/450/2011 - 37 zo dňa 08.11.2011, vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava voči oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Povinnému v 1/ a 2/ rade súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice notárskeho úradu JUDr. Aleny Korenecovej, so sídlom v Topoľčany, Moyzesova 3 číslo konania N 5/2004, NZ 2136/2004 zo dňa 12.1.2004. Súdu bola súčasne predložená Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 6445414/300997404 zo dňa 12.01.2004.
2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 57 ods. 1) písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 46 Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.
10. Podľa § 47 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezviskmo a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
11. Podľa § 48 ods. 1, 2, 3 Notárskeho poriadku, ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Ak notár vyhotovuje notársku zápisnicu a napriek postupu podľa odseku 1 nemá istotu o totožnosti účastníkov úkonu, vykoná ďalšie zisťovanie, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. Ak sa notárovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a vyhotovenie notárskej zápisnice neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov. Svedkovia totožnosti pripoja svoje podpisy buď na záver notárskej zápisnice, alebo za záznamom o potvrdení totožnosti.
12. Podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku, legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.
13. Podľa § 58 ods. 2 Notárskeho poriadku, osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha), b) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka najmä druh a číslo platného dokladu totožnosti účastníka, d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine za svoj vlastný, e) miesto a dátum osvedčenia, f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.
14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
17. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
18. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosťami ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.
19. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.
20. Súd skúmal notársku zápisnicu zo dňa 12.01.2004 podľa ustanovení Exekučného poriadku, ako aj Notárskeho poriadku. Pre notársku zápisnicu ako exekučný titul zákon vyžaduje dodržanie formy tak, aby daná notárska zápisnica bola považovaná za verejnú listinu a v nej spísaný právny úkon za platný právny úkon. Notársky poriadok vo svojich ustanoveniach, konkrétne § 46, 47 ustanovuje náležitosti notárskej zápisnice. Pokiaľ zákon predpisuje na určitý právny úkon formu, táto forma musí byť striktne dodržaná. Z notárskej zápisnice vyplýva, že boli prítomní len povinní.
21. V notárskej zápisnici ďalej chýba náležitosť vyžadovaná podľa § 47 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku a to vyhlásenie účastníkov a to konkrétne vyhlásenie oprávneného, že je spôsobilý na právne úkony. V notárskej zápisnici toto vyhlásenie oprávneného absentuje. Taktiež ani konštatovanie notára, že účastník konania (povinný) je spôsobilý na právne úkony, podľa názoru súdu nie je dostatočné a to s prihliadnutím na znenie zákonného ustanovenia, ako aj na rozhodovaciu činnosť súdov. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/130/2012 zo dňa 19.11.2012, ktorý sa stotožnil s právnymi závermi Okresného súdu Prešov zo dňa 07.06.2012 sp. zn. 25C 87/2010-225 „ pokiaľ zákon vyžaduje vyhlásenie účastníkov o spôsobilosti na právneho úkony, nestačí, tak ako argumentovala žalovaná odvodiť si z textu zápisnice skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť o tom, že účastník bol spôsobilý na právne úkony, ale podľa súdu je potrebné konkrétne vyhlásenie účastníka, ktorý uskutočňuje právny úkon, že je na právne úkony spôsobilý. Taktiež nahradenie tejto obsahovej náležitosti, ani konštatáciami notára o vyhlásení účastníkov k spôsobilosti podľa súdu nie je postačujúce. Vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony je obligatórnou náležitosťou notárskej zápisnice, ide o písomné vyhlásenie, písomný prejav účastníkov zaznamenaný v notárskej zápisnice. Konštatovanie, prípadne osvedčenie notára, že účastníci pred ním vyhlásili, že sú na právne úkony spôsobilý, nemožno považovať za splnenie tejto náležitosti notárskej zápisnice. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že závet spísaný vo forme notárskej zápisnice nespĺňa náležitosti verejnej listiny, keďže nespĺňa všetky náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku.“
22. Uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka ako aj pri uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka je jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch, ide v oboch prípadoch o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Treba mať za to, že medzi inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a uznaním záväzku podľa § 323 ods.1 Obchodného zákonníka niet podstatného rozdielu. Právny úkon uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka musí okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - písomná forma, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje jeho „určitosť", pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. Obchodný zákonník(ďalej aj ako „OBZ“) za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Aby uznanie záväzku bolo účinné, taktiež je potrebné splniť zákonom stanovené požiadavky, a to písomnú formu právneho úkonu, musí ísť o uznanie určitého záväzku s tým, že uznať možno len existujúci záväzok. Ustanovenie § 323 Obchodného zákonníka zvýrazňuje „určitosť" záväzku, pričom predmetný pojem nešpecifikuje, je možné ho však chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod (kauza) vzniku a jednak presne určená výška záväzku (dlhu). Uznanie záväzku(dlhu) je však možné urobiť až po tom, čo záväzok (dlh) vznikol, spravidla, keď sa stal splatným. Rozdiel medzi uznaním záväzku (dlhu) podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem, toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu.
23. Súdu bola súčasne predložená Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 6445414/300997404 zo dňa 12.01.2004. Za nedostatok notárskej zápisnice, ktorá obsahuje uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou záväzku považuje súd skutočnosť, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne s uzavretím Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 6445414/300997404 zo dňa 12.01.2004 (t.j. hneď v ten istý deň), teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť) a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité, či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože, ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, že by povinné osoby nevrátili peňažné prostriedky v určenej výške. Uznať záväzok alebo dlh je právo dlžníka, ktoré v budúcnosti môže, ale aj nemusí realizovať. Pritom platí, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná v zmysle ustanovenia § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 574 Občianskeho zákonníka nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, preto uznanie dlhu povinným je absolútne neplatný právny úkon. Uznaním „dlhu“ v rámci predmetnej notárskej zápisnice sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti, čím mu bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného dlhu“ v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú. (Ústavný súd Slovenskej republiky IV. ÚS 245/2011-16, IV. ÚS 256/2011-15). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Keďže súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinná osoba uznala dlh voči osobe oprávnenej, notárska zápisnica obsahujúca takéto uznanie dlhu nie je spôsobilým exekučným titulom.
24. Uznanie dlhu je teda neplatným právnym úkonom. Na to, aby bola notárska zápisnica materiálne vykonateľná, všetky jej obsahové náležitosti musia byť dostatočným spôsobom určité. Ak však v čase spísania notárskej zápisnice nedošlo ešte k poskytnutiu finančných prostriedkov dlžníkovi, nebolo určité a ani určiteľné, či a v akej výške dlh vznikne a teda ani predmet plnenia, ktorého vymoženia by sa následne oprávnený v exekučnom konaní mohol domáhať.
25. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
26. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
27. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
28. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
29. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
30. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
31. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
32. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
33. Podľa § 15 ods. 1) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
34. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že povinnému v 1/ a 2/ rade nepriznal nárok na náhradu trov konania, z dôvodu, že si uvedené trovy neuplatnili.
38. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
39. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie, nakoľko súdny exekútor listom doručeným súdu dňa 26.10.2018 elektronicky oznámil, že trovy exekúcie si neuplatňuje.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Proti výroku II. tohto uznesenie odvolanie nie je p r í p u s t n é .