Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8T/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a prísediacich Ľudmily Juríčkovej a Milana Boďa v trestnej veci obžalovaných A. S., K. H. a K. I., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. novembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaní

1. A. S. , nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom V. T., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

2. K. H. , nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom K. N., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

3. K. I. , nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., V. P. XXX/XX,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch , ž e

obžalovaný K. I. a obžalovaný A. S. 1) po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 20.11.2017 v čase asi o 20.00 hod. v N. na ulici O. H. XX, pri predajných stánkoch pred V. A. J., fyzicky napadli šestnásťročného R.. P.. Q.. tak, že obžalovaný K. I. ho udrel minimálne trikrát päsťou do oblasti tváre, následkom čoho maloletý R.. P.. Q.. spadol na zem, kde k nemu pristúpil obžalovaný A. S., ktorý ho minimálne trikrát nohou kopol do oblasti hlavy, čím maloletému R.. P.. Q.. spôsobili zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, krvný výron v oblasti čela a spánkovej krajine vpravo asi 5 x 4 cm a v oblasti pravého oka, s odreninou kože tváre vpravo za ľavým uchom, odreninu kože v oblasti pravého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia v trvaní do 11.12.2017, teda 21 dní, pričom A. S. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/19/2017 zo dňa 27.02.2017, právoplatným dňa 07.04.2017 bol odsúdený za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov,

obžalovaný A. S. a obžalovaný K. H. 2) po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 11.06.2018 v čase okolo 14.15 hod. v N. na J. P. pri autobusovej zastávke žiadali šestnásťročného K.. C.., aby im dal peniaze a išiel s nimi vedľa s tým, že sa nemusí ničoho báť, ale ak nepôjde, odtiahnu ho za nohy, následne obžalovaný K. H. chytil maloletého K.. C.. za ľavé rameno a i napriek tomu, že sa mu pokúsil vytrhnúť, odviedol ho k stromu vedľa chodníka, kde ho pustil a obžalovaný A. S. mu otvoril ruksak, ktorý mal v tom čase na chrbte, vybral z neho peňaženku, z ktorej odcudzil finančnú hotovosť vo výške 7,70 eur, čím maloletému K.. C.. spôsobil škodu vo výške 7,70 eur.

t e d a

v bode 1)

obžalovaný K. I.

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

- spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

obžalovaný A. S.

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

- spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, a taký čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

v bode 2)

obžalovaný A. S. a obžalovaný K. H.

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchali na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á ch a l i

v bode 1)

obžalovaný K. I.

prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

obžalovaný A. S.

prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona,

v bode 2)

obžalovaný A. S. a obžalovaný K. H. zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a i m

u k l a d á :

Obžalovanému A.C. S.

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona a per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému K. H.

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, s použitím per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému K. I.D.

Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona a per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

N. §. XXX V. X T. N. I. V. A. S. a K. I. povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodeným: 1) Sociálnej poisťovni, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 škodu vo výške 284,80 eur, 2) Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava IČO: 35 937 874 škodu vo výške 525,75 eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala pod sp. zn. Pv 297/18/2204 -41 na Okresný súd Piešťany dňa 2.10.2018 obžalobu na A. S. a K. H. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na A. S. aj pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona a na K. I. pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokoch tohto rozsudku.

Súd po výsluchu obvinených A. S. a K. H., ktorí sú stíhaní väzobne, postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku dňa 15.10.2018 na neverejnom zasadnutí rozhodol o ponechaní obvinených vo väzbe a vo veci nariadil hladné pojednávanie.

Poškodení O. Q. a N. C. náhradu škody nežiadali. Splnomocnená zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne si uplatnila náhradu škody v sume 525,75 eur za vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť poškodeného R. P. Q.. Splnomocnená zástupkyňa Sociálnej poisťovne si uplatnila náhradu škody v sume 284,80 eur za vyplatené dávky nemocenského poistenia týkajúceho sa poškodeného R. P. Q. vo forme ošetrovného za obdobie od 22.11.2017 do 1.12.2017.

Všetci traja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2018 urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že sú vinní zo spáchania skutku, resp. skutkov tak, ako im sú kladené za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 297/18/2204 -41 zo dňa 2.10.2018. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobili všetci traja obžalovaní, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom všetci traja obžalovaní na všetky otázky odpovedali áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie všetkých troch obžalovaných prijať, a poškodených, ktorí sa k vyhláseniu nevyjadrili.

Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie všetkých troch obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku, resp. skutkov tak, ako sú im kladené za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaných, ktorí sa ku skutku, resp. skutkom priznali, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Výsluchom obžalovaného A. S. a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné:

Obžalovaný A. S. uviedol, že si je vedomý toho, že skutky spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, poškodeným sa ospravedlnil a svoje konanie oľutoval. Obžalovaný bol naposledy zamestnaný do novembra 2017 v spoločnosti N. T. P., s. r. o., sociálne dávky nepoberal a z miesta bydliska je hodnotený ako osoba s problémovým správaním, hlavne voči adoptívnym rodičom. V registri priestupkov má dve postihnutia za priestupky proti majetku z mája 2016 a februára 2018, kde mu boli uložené pokuty 100 eur a 150 eur. V registri trestov má jeden záznam o odsúdení trestným rozkazom Okresným súdom Piešťany vo veci 16T/19/2017 zo dňa 27.02.2017, právoplatným dňa 07.04.2017 za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovaný K. H.la bol naposledy zamestnaný do marca 2016 v spoločnosti N..O..K., s. r. o., sociálne dávky nepoberal, naposledy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do septembra 2012, pričom bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad a z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. V registri priestupkov má záznam o jednom postihnutí za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu z novembra 2017, za čo mu bola uložená pokuta 20 eur. V registri trestov má dva záznamy o odsúdení rozsudkom Okresného súdu Piešťany vo veci 2T/112/2012 zo dňa 22.10.2012, právoplatným dňa 22.10.2012 za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 1 rok do 22.10.2013, ktorý mu bol odpustený amnestiou 02.01.2013 a o odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/162/2012 zo dňa 03.04.2013, právoplatným 12.04.2013, za zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky do 12.04.2016, pričom sa osvedčil 27.09.2016.

Obžalovaný K. I. je študentom strednej odbornej školy a po rozvode rodičov zostal bývať s matkou. V registri priestupkov má záznamy o štyroch postihnutiach za priestupky, a to troch v doprave s napomenutím a pokutami 10 a 30 eur a jedným proti majetku zo septembra 2014, za čo mu bola uložená pokuta 15 eur. V registri trestov nemá žiadny záznam.

Súd uznal obžalovaného A. S. za vinného zo skutkov 1 a 2 rozsudku, obžalovaného K. H. zo skutku 2 a obžalovaného K. I. zo skutku 1 na základe ich vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal.

Podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spácha na chránenej osobe, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. Podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví a taký čin spácha na chránenej osobe, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky. Podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno e) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, a čin spácha hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac trestných činov.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písmeno a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal u všetkých troch obžalovaných z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek 5, písmeno a) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom u spolupáchateľov prihliadol aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K výroku o vine obžalovaného A. S.: Obžalovanému musel byť s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona za najprísnejšie trestný čin lúpeže prevyšuje 5 rokov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný sa oboch skutkov dopustil voči mladším osobám, teda predpokladal u nich menší odpor, pričom skutku v bode 1 rozsudku sa dopustil pod vplyvom alkoholu, inak by ho podľa vyjadrenia obžalovaného nespáchal. Skutku v bode 2 rozsudku sa obžalovaný dopustil za účelom získania finančných prostriedkov, pričom on sám sa priamo nedopustil násilia na poškodenom, keďže na spáchaní skutku sa podieľal tým, že poškodenému z ruksaku vybral peniaze. V oboch prípadoch obžalovaný konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu oboch skutkov od začiatku priznával, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, svojho konania ľutoval, poškodeným sa ospravedlnil, zo spáchania skutku 2 usvedčoval svojou výpoveďou aj spoluobžalovaného, skutky spáchal ako 21, resp. 22 ročný, vyrastal u adoptívnych rodičov, s ktorými mal nezhody a doposiaľ nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom súd má za to, že výkon minimálne 7 ročného prvého nepodmienečného trestu

odňatia slobody, by nemusel mať na obžalovaného prevýchovný účinok, pričom na ochranu spoločnosti a možnosť nápravy páchateľa, by stačil aj trest kratšieho trvania. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin úprimne oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže pomohol usvedčiť svojou výpoveďou spolupáchateľa a na súde urobil vyhlásenie o vine. Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Obžalovaný síce spáchal viac trestných činov, ale súd súčasne ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, kde už okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov je zohľadnená. Aj keď obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, súd mu to ako priťažujúcu okolnosť nezohľadnil, keďže toto odsúdenie je súčasťou skutkovej vety a právnej kvalifikácie pri prečine výtržníctva. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti, sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 188 odsek 2 Trestného zákona v trvaní od 7 do 12 rokov menila tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu, teda na 10 rokov a 4 mesiace. Obžalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, keďže spáchal tri úmyselné trestné činy (lúpež, ublíženie na zdraví a výtržníctvo), z ktorých jeden je zločinom (lúpež) a tieto spáchal dvomi skutkami (skutok 1 aj 2 rozsudku). V danom prípade sa tak horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného zvyšovala o jednu tretinu, teda na 13 rokov a 5,33 mesiaca, pričom dolná hranica zostala 7 rokov.

Vo vzťahu ku konaniu v danej veci je potrebné uviesť, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali záver, že oba skutky sú trestnými činmi a tieto spáchal obžalovaný S., ktorý sa k spáchaniu oboch skutkov od začiatku priznával, na súde uznal vinu a dôkazy nasvedčovali o pravdivosti jeho priznania, preto prokurátor už v prípravnom konaní, či na hlavnom pojednávaní mohol konať o dohode o vine a treste, ktoré právo nevyužil, hoci na to boli splnené všetky zákonné podmienky. Vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd per analogiam s poukazom na stanovenie § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona ukladal obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste. V tejto súvislosti súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje že, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda zo 7 rokov na 4 roky a 8 mesiacov. Zohľadniac najmä okolnosti skutkov, mladý vek obžalovaného, jeho pomery, oľutovanie, ako aj to, že u obžalovaného pôjde o prvý nepodmienečný trest odňatia slobody, má súd za to, že pre prevýchovu a nápravu obžalovaného aj pre ochranu spoločnosti, bude postačovať aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 5 rokov, ktoré mu súd uložil tesne nad dolnou hranicou zníženej sadzby. Súd prihliadol aj na okolnosť, že súd bude rozhodovať o neosvedčení sa obžalovaného v predchádzajúcom odsúdení. Obžalovanému súd dáva možnosť preukázať, že nepodmienečný trest kratšieho trvania pod dolnú hranicu trestnej sadzby bude mať na neho dostatočný výchovný účinok tak, aby svoje správanie prehodnotil a po výkone trestu viedol riadny život, keďže predchádzajúce podmienečné odsúdenie mu nezabránilo v páchaní trestnej činnosti.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

K výroku o vine obžalovaného K. H.: Obžalovanému musel byť s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona za najprísnejšie trestný čin lúpeže prevyšuje 5 rokov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný sa skutku v bode 2 dopustil voči mladšej osobe, teda predpokladal u nej menší odpor, s cieľom získať finančné prostriedky, pričom voči poškodenému použil násilie len v tej forme, že ho chytil za rameno a odviedol ho z chodníka ku stromom, teda nedošlo k intenzívnemu fyzickému kontaktu a poškodenému nebolo spôsobené žiadne zranenie. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby ako aj na hlavnom pojednávaní priznal a svoje konanie oľutoval, skutok spáchal ako 23 ročný, a to dva roky potom, čo mu uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia z roku 2013 za zločin lúpeže, ktorý spáchal ako mladistvý a doposiaľ nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom súd má za to, že výkon minimálne 7 ročného prvého nepodmienečného trestu odňatia slobody, by nemusel mať na obžalovaného prevýchovný účinok, pričom na ochranu spoločnosti a možnosť nápravy páchateľa, by stačil aj trest kratšieho trvania. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin úprimne oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže na súde urobil vyhlásenie o vine. Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Obžalovaný už bol za prečin krádeže a zločin lúpeže ako mladistvý odsúdený, avšak obe podmienečné odsúdenia má zahladené. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti, sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 188 odsek 2 Trestného zákona v trvaní od 7 do 12 rokov menila tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu, teda na 10 rokov a 4 mesiace.

Vo vzťahu ku konaniu v danej veci je potrebné uviesť, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali záver, že skutok 2 je trestným činom a tento spáchal obžalovaný H., ktorý sa k spáchaniu skutku pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby ako aj na hlavnom pojednávaní priznal, preto prokurátor na hlavnom pojednávaní mohol konať o dohode o vine a treste, ktoré právo nevyužil, hoci na to boli splnené všetky zákonné podmienky. Vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd per analogiam s poukazom na stanovenie § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona ukladal obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste. V tejto súvislosti súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje že, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda zo 7 rokov na 4 roky a 8 mesiacov. Zohľadniac najmä okolnosti skutku, mladý vek obžalovaného, jeho pomery, oľutovanie, ako aj to, že u obžalovaného pôjde o prvý nepodmienečný trest odňatia slobody, má súd za to, že pre prevýchovu a nápravu obžalovaného aj pre ochranu spoločnosti, bude postačovať aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 5 rokov, ktoré mu súd uložil tesne nad dolnou hranicou zníženej sadzby. Obžalovanému súd

dáva možnosť preukázať, že nepodmienečný trest kratšieho trvania pod dolnú hranicu trestnej sadzby, bude mať na neho dostatočný výchovný účinok tak, aby svoje správanie prehodnotil a po výkone trestu viedol riadny život, keďže predchádzajúce podmienečné odsúdenia mu nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

K výroku o vine obžalovaného K. I.: Obžalovanému súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody nakoľko má za to, že iný druh trestu by neviedol k jeho prevýchove a nezabránil mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný sa skutku 1 rozsudku dopustil voči mladšej osobe, bez zjavného motívu a pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku od začiatku priznával, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, svojho konania ľutoval, poškodenému sa ospravedlnil, skutok spáchal ako 18 ročný, doposiaľ nebol súdne trestaný a postihnutý bol len za priestupky aj to nízkymi sankciami, pričom súd má za to, že aj trest kratšieho trvania bude mať na obžalovaného výchovný účinok a bude dostatočný aj na ochranu spoločnosti a možnosť nápravy páchateľa. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin úprimne oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže na súde urobil vyhlásenie o vine. Poľahčujúcu okolnosť, že skutok spáchal vo veku blízkom veku mladistvých súd u obžalovaného nezistil, nakoľko má za to, že táto skutočnosť nemala vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť, prihliadnuc na to, že je študentom strednej odbornej školy a skutok spáchal pod vplyvom alkoholu. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, a to, že spáchal viac trestných činov (prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva). S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 156 odsek 2 Trestného zákona v trvaní od 1 do 3 rokov menila tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu, teda na 2 roky a 4 mesiace. Obžalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona podľa najprísnejšie trestného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona.

Vo vzťahu ku konaniu v danej veci je potrebné uviesť, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali záver, že skutok 1 je trestným činom a tento spáchal obžalovaný I., ktorý sa k spáchaniu skutku v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní priznal, preto prokurátor už v prípravnom konaní či na hlavnom pojednávaní mohol konať o dohode o vine a treste, ktoré právo nevyužil, hoci na to boli splnené všetky zákonné podmienky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd per analogiam s poukazom na stanovenie § 39 odsek 2, písmeno d) Trestného zákona ukladal obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste. V tejto súvislosti súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje že, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a

treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda z 1 roka na 8 mesiacov. Zohľadniac najmä okolnosti skutku, mladý vek obžalovaného, jeho pomery, oľutovanie, ospravedlnenie sa poškodenému, ako aj to, že u obžalovaného pôjde o prvé odsúdenie, má súd za to, že pre prevýchovu a nápravu obžalovaného aj pre ochranu spoločnosti, bude postačovať aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 10 mesiacov, ktoré mu súd uložil tesne nad dolnou hranicou zníženej sadzby. Obžalovanému súd dáva možnosť preukázať, že takto uložený trest kratšieho trvania pod dolnú hranicu trestnej sadzby, bude mať na neho dostatočný výchovný účinok tak, aby svoje správanie prehodnotil a viedol riadny život. K tomuto treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (fyzické napadnutie inej osoby) a najmä jeho následku (spôsobené zranenia poškodenému), ale aj okolností, za ktorých boli spáchané a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, je študentom strednej školy, žije len s matkou, má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Súčasne mu súd určil skúšobnú dobu, a to v trvaní 2 roky, keďže už mu ukladal trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v ktorej obžalovaný môže preukázať vedením riadneho života a nedopustím sa žiadnej inej trestnej činnosti, ani porušovania právnych predpisov, že výkon tohto trestu nie je potrebný.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaní A. S. a K. I. spáchanými trestnými činmi skutku 1 rozsudku spôsobili škodu, ktorú si poškodené Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa riadne a včas uplatnili, uložil im súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne túto škodu, a to poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni v sume 525,75 eur za zdravotnú starostlivosť poškodeného R. P. Q. (pozostávajúcu zo sumy 472,11 eur za lôžkovú starostlivosť, zo sumy 29,43 eur za špecializovanú ambulantnú starostlivosť a zo sumy 24,21 eur za lekársku službu prvej pomoci) a poškodenej Sociálnej poisťovni v sume 284,80 eur za vyplatené dávky nemocenského poistenia týkajúceho sa poškodeného R. P. Q. vo forme ošetrovného za obdobie od 22.11.2017 do 1.12.2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku),

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.