Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/81/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému L.. R. T., nar. X.X.XXXX v L., trvale bytom C. XXX, trestne stíhanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2018, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/208/2013 zo dňa 27. júna 2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/208/2013 zo dňa 27. júna 2018 bol obžalovaný L.. R. T. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, č. Pv 525/12-35 zo dňa 19.12.2013, pre skutok obžalobou posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., k spáchaniu ktorého malo dôjsť tak, že od presne nezisteného času dňa 15.05.2012 do 08.00 hod. dňa 16.05.2012 v Moravskom Lieskovom zo stodoly, patriacej k rodinnému domu č. XXX, odcudzil kobylu v hodnote najmenej 520 €, patriacu poškodenému T. Q. tak, že doposiaľ nezisteným spôsobom otvoril zámok na dverách stodoly, vošiel dnu a odviedol odtiaľ uvedenú kobylu, ktorá tam bola ustajnená, svojím konaním spôsobil poškodenému T. Q. škodu najmenej 520 €, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovaného. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V písomných dôvodov uviedol nasledovné:

„V označenej trestnej veci týmto odôvodňujem odvolanie podané dňa 27.06.2018 proti výroku o vine, v neprospech obžalovaného.

Dňa 27.06.2018, Okresný súd v Novom Meste nad Váhom vyhlásil Rozsudok, ktorým obžalovaného R. T., podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 525/12/3304-35 zo dňa 19.12.2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Vyššie uvedený oslobodzujúci výrok rozsudku súd odôvodnil v podstate tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že skutkový dej ako je uvedený v obžalobe sa nestal, keďže nebolo preukázané zmocnenie sa kobyly vlámaním do stodoly poškodeného zo strany obžalovaného. Podľa okresného súdu má z výpovede obžalovaného vyplývať, že tento mal poskytnúť najprv prvú dodatočnú lehotu na doplatenie kúpnej ceny, čo malo byť 1 týždeň, a následne ďalšiu dodatočnú lehotu 1 až 2 dni, inak od zmluvy odstúpi. Nakoľko k doplatku ceny nedošlo, obžalovaný odstúpil od tejto zmluvy, nakoľko nesúhlasil s navrhovanou cenou zo strany poškodeného vo výške 650,- €. Mal za to, že poškodený to pochopil. Okresný súd vyhodnotil konanie obžalovaného tak, že obžalovaný jednostranne odstúpil od kúpnej zmluvy, čím sa tak v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka zmluva od počiatku zrušila. Podľa súdu prichádza do úvahy aj verzia, že kobylu mohla odcudziť aj iná osoba, napríklad aj svedok S. prípadne kobyla mohla poškodenému ujsť sama, no v tomto konaní to preukázané nebolo. Súd oprel svoje rozhodnutie aj o ďalšiu úvahu, že podľa výpovede svedka S. sa medzi koniarmi hovorí, že u poškodeného toto nebol ojedinelý prípad kedy mal poškodený koňa predať bez zápisu vlastníckeho práva v papieroch, pričom mu mal neskôr kôň zmiznúť, respektíve mu mal byt' odcudzený, čo má znižovať dôveryhodnosť poškodeného. Ďalej súd poukazuje na rozpory vo výpovedi svedka R. a svedka S., pričom sa okresný súd zamýšľa nad tým, či nie je výpoveď svedka S. účelová, učinená v snahe zakryť konanie inej osoby, ktorá by mohla mať s krádežou kobyly niečo spoločné. Napokon okresný súd spochybňuje výpoveď svedka S. ohľadom toho, že obžalovaného na hlavnom pojednávaní bezpečne spoznal, a na rekognícii podľa fotoalbumov ho na 100 nespoznal.

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom vyhodnotil výpoveď svedka S. úplne odlišne ako v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 30. júna 2016. V danej veci ale nebol svedok S. opätovne vypočutý, teda nenastali žiadne iné okolnosti, aby súd len tak zmenil svoj právny názor. Podľa predchádzajúceho rozsudku zo dňa 30. júna 2016, obžalovaný navonok voči N. S. prejavoval vôľu ako oprávnený vlastník kobyly, majúc záujem kobylu ustajniť a neskôr predať, hoci týmto vlastníkom nebol. Rovnako tak okresný súd zmenil svoj právny názor na výpoveď svedka R., opäť bez zmeny dôkaznej situácie.

Som toho názoru, že úkony nariadené Krajským súdom v Trenčíne boli vykonané, pričom okresný súd nesprávne vyhodnotil výpoveď obžalovaného. Z výsluchu obžalovaného zo dňa 27.06.2018 jednoznačne vyplynulo, že k odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka nedošlo. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2018 uviedol, že pri odovzdaní koňa nedostal žiadne peniaze, tieto dostal približne o 2 hodiny po odovzdaní koňa a to sumu 500,- € ako časť kúpnej ceny. S poškodeným sa dohodol, že ďalších 500,- € dostane o 1 až 2 týždne. Možno teda súhlasiť s tým, že obžalovaný poskytol poškodenému dodatočnú lehotu na doplatenie kúpnej ceny. Následne obžalovaný približne o 2 až 3 týždne pýtal od poškodeného ďalšie peniaze, poškodený mu ale povedal, že ďalšie peniaze mu už nedá, pričom naznačil, že kľudne si môže obžalovaný kobylu zobrať. Bol to teda poškodený kto núkal obžalovanému dokonca možnosť od zmluvy odstúpiť, čo ale obžalovaný vôbec neurobil, čo preukazujú jeho nasledovné tvrdenia:

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný v čase o deviatej minúte a tridsiatej sekunde (09:30) uvádza, že si myslel, že si to poškodený rozmyslí, že je normálny, že keď sa na niečom dohodnú, tak to platí. Poškodený mu na to ale odpovedal, že nie je, že peniaze mu nedá, pričom do 2 dni neskôr kôň zmizol.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný v čase o jedenástej minúte a tridsiatej sekunde (11:30) uvádza, že trval na tých 1000,- eurách.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný v čase o jedenástej minúte a v štyridsiatej piatej sekunde (11:45) uvádza, že veril, že si to poškodený rozmyslí a nedal mu žiadnu časovú lehotu, čakal a veril, že sa k tomu poškodený vyjadrí ako normálny chlap.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný v čase o pätnástej minúte a piatej sekunde (15:05) uvádza, že očakával, že si to poškodený rozmyslí, že poškodený bol asi naštvaný.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný v čase o pätnástej minúte a tridsiatej sekunde (15:30) uvádza, že trval na tom, aby to poškodený doplatil, tak ako sa dohodli.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný v čase o šestnástej minúte a .desiatej sekunde (16:10) uvádza, že očakával, že si to poškodený rozmyslí.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný o šestnástej minúte a dvadsiatej piatej sekunde (16:25) uvádza, že kobylu nepotreboval.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný o šestnástej minúte a v štyridsiatej piatej sekunde (16:45) uvádza, že poškodenému žiadnu lehotu nedával, pričom zohľadňoval, že poškodený bol na kobylu citovo naviazaný.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný o dvadsiatej druhej minúte (22:00) uvádza, že chcel nechať celú situáciu na poškodeného, myslel si, že si to poškodený rozmyslí.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný o dvadsiatej druhej minúte a dvadsiatej piatej sekunde (22:25) uvádza, že si nepamätá, či s poškodeným telefonoval. V tejto súvislosti uvádzam že obžalovaný ani nepotvrdil svoje tvrdenia uvedené v odvolaní voči prvotnému rozsudku, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo formou telefonického rozhovoru.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný o dvadsiatej štvrtej minúte (24:00) uvádza, že nevie uviesť moment, kedy od zmluvy konkrétne odstúpil.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný o dvadsiatej štvrtej minúte a tridsiatej sekunde (24:00) uvádza, že až keď zavolal poškodený na neho policajtov, tak až vtedy považoval všetko za zrušené.

Na nahrávke vyhotovenej z hlavného pojednávania zo dňa 27.06.2018 obžalovaný o dvadsiatej piatej minúte a päťdesiatej sekunde (25:50) až na navádzajúce otázky samosudkyne odpovedá len slová ÁNO, pričom až v tomto momente hovorí, že zmluvu zrušil.

Ako vyplýva z vyššie uvedených prevzatých citácií obžalovaného, ktoré si je možné vypočuť na priloženom CD, obžalovaný od zmluvy neodstúpil, stále očakával že od poškodeného dostane doplatok kúpnej ceny. S názorom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom možno súhlasiť iba v tom, že zo strany obžalovaného došlo k poskytnutiu dodatočnej lehoty na plnenie, a to opakovane. Zdôrazňujem, že obžalovaný pri výsluchu ani nepotvrdil svoje vyjadrenia uvedené v odôvodnení odvolania voči prvotnému rozsudku, že od zmluvy odstúpil. Obžalovaný na viacerých miestach odpovedal na otázky prokurátora tak, že trval na doplatení kúpnej ceny, stále veril, že si to poškodený rozmyslí a že mu ďalšie peniaze dá, pričom zohľadňoval citový vzťah poškodeného ku kobyle. Obžalovaný v podstate mal stále za to, že keď sa poškodený s kobylou poznal takmer od jej narodenia a mal k nej citový vzťah, tak vlastne patrí poškodenému, pričom teda spochybňoval aj svoje existujúce vlastnícke právo ku kobyle, aj keď irelevantne. Výpoveď obžalovaného je v súlade s výpoveďou poškodeného v otázke odstúpenia od zmluvy, poškodený stále tvrdil, že obžalovaného zaujímali len peniaze, teda kedy mu doplatí zvyšok kúpnej ceny, teda obžalovaný nikdy nepovedal, že chce kobylu naspäť.

Okresný súd teda nesprávne vyhodnotil komu kobyla v čase jej zmiznutia z ohrady poškodeného patrila, som toho názoru, že bola vo vlastníctve poškodeného.

Pokiaľ súd nemal za preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku uvedeného v obžalobnom návrhu, v ktorom bolo konanie obžalovaného kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, tak mal tak ako to bolo v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 30. júna 2016 skutok prekvalifikovať na prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona, pri zachovaní totožnosti skutku z hľadiska konania (prisvojenie si veci - zmocnenie sa veci). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný si prisvojil vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci prinajmenšom nálezom a to bez privolenia oprávnenej osoby. Tak ako som už vyššie uviedol, obžalovaný následne vystupoval ako oprávnený vlastník kobyly, keď žiadal N. o jej ustajnenie a ponúkal ju aj na predaj.

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom na jednej strane označuje N. S. ako podozrivého, avšak na druhej strane odôvodňuje a spochybňuje výpoveď poškodeného na základe výpovede N. S., že poškodený už v minulosti mal mať problémy pri kúpe a predaji koní. Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že neboli evidované v policajných databázach žiadne ďalšie skutky, vzťahujúce sa na krádeže koní u poškodeného v minulosti.

Ohľadom vyhodnotenia výpovede N. S. zo strany súdu, že pri rekognícii podľa fotoalbumov si nebol 100 istý totožnosťou obžalovaného a pri výsluchu na súde ho už bezpečne spoznal, tak tomu uvádzam, že rekognície boli vyhotovené podľa fotoalbumov, nie in natura, je teda prirodzené že, keď ho videl na vlastné oči na hlavnom pojednávaní, tak obžalovaného spoznal na 100 . Obžalovaný je osoba s blond vlasmi s výškou takmer dvoch metrov, nejde teda o len tak ľahko zameniteľnú osobu. Navyše vo fotoalbumoch sa nachádzala len fotografia prednej časti tváre obžalovaného. Súčasne svedok N. S. vypovedal, že osoba, ktorá mu mala ponúkať koňa na predaj, sa mu predstavila ako osoba s menom R. a mal staré červené auto, čo sú pravdivé skutočnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že obžalovaný sa dostavil do Českej republiky a ponúkal kobylu na predaji po N. S. za sumu 18.000,- Českých korún, a teda je preukázané, že sa jej musel buď zmocniť tak ako je uvedené v skutkovej vete obžalobného návrhu, prípadne ak kobyla svojvoľne opustila ohradu poškodeného tým, že preskočila oplotenie, tak si ju obžalovaný následne musel prisvojiť, čo je preukázané výpoveďou N. S.. Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v prvotnom rozsudku nemal pochybnosti o výpovedi N. S., po vykonanom dokazovaní zmenil názor ako som už vyššie uviedol, a to bez vykonania ďalšieho dokazovania ohľadom skutočností uvádzaných N. S.. Ani tá skutočnosť ako dlho sa v skutočností N. S. zdržal u svedka R. nemá vplyv na to, či sa stíhaný skutok stal tak ako je uvedené v obžalobe, prípadne či sa skutok stal tak ako uviedol okresný súd v rozsudku zo dňa 30. júla 2016.

V súvislosti s tým aké sedlo bolo nájdené u svedka R. je potrebné uviesť, že práve obžalovaný sa dostavil ku svedkovi R. a žiadal ho o vydanie koňa i sedla, pričom svedok R. vypovedal, že obžalovaný sa prišiel dotazovať na koňa a uviedol mu, že toho koňa predal svedkovi S. a že tento mu zaň nezaplatil. Okresný súd teda nezohľadnil ani jednoznačne ďalšiu usvedčujúcu výpoveď svedka F. R., iba na drobných nezrovnalostiach vo výpovediach svedkov S. a R. stavia závery o ich nevieryhodnosti. Aké konkrétne sedlo bolo nakoniec u svedka R. je pre preukázanie spáchania skutku celkom bezvýznamné.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom vyjadrení obhajoba uviedla nasledovné:

„Napriek tom, že súd prvého stupňa mňa obžalovaného oslobodil, chcem na úvod zdôrazniť podstatný moment, ktorý zostal súdom nepovšimnutý a mohol o obžalobe rozhodnúť síce rovnakým oslobodzujúcim výrokom, ale z iného právneho dôvodu. Predovšetkým prokuratúra urobila na záverečnom hlavnom pojednávaní zmenu skutku (skutkovej vety) obžaloby v takom rozsahu, že podľa obhajoby došlo k porušeniu zákona tým ako sa prokurátor snažil zhojiť neudržateľnú dôkaznú situáciu vo vzťahu k pôvodne obžalovanej krádeži. Totiž pôvodne bol obžalobou skutok časovo ohraničený a ukončený o 8:00 hod. dňa 16.5.2012, kedy malo teoreticky dôjsť k odňatiu dotknutej kobyly z dispozície poškodeného. Odhliadnuc teraz od všetkých ostatných skutkových okolností, logicky a súčasne iba teoreticky, mohlo dôjsť k napĺňaniu skutkovej podstaty prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. až po 8,00 hod.! Ibaže z toho dňa 16.5.2012 nejaké skutkové okolnosti po tomto čase 8,00 hod. a nasl. však neboli nikdy, teda až do dňa 27.6.2018, obžalované. Teda v medziobdobí trvajúcom cca 4 a 1/2 roka, medzi podaním obžaloby dňa 20.12.2013 s pôvodnou skutkovou vetou a právnou kvalifikáciou krádeže, a to až do jej zmeny na hlavnom pojednávaní dňa 27.6.2018, boli skutky, ktoré sa prokurátor snažil na poslednom hlavnom pojednávaní dostať do skutkovej vety obžaloby, už dávno premlčané. Navyše voči nim nebola premlčacia lehota dovtedy pretrhnutá, a hoci výsledok konania na prvom stupni je pre obžalovaného totožne priaznivý, tak toto premlčanie trestného stíhania podľa § 87 ods. 1, písm. e) Tr. zák. zjavne predchádzalo snahe prokurátora dňa 27.6.2018 na hlavnom pojednávaní doplniť uvedené konanie zodpovedajúce skutkovej podstate prečinu zatajenia veci do procesu pred súdom.

Pokiaľ ide o ostatné okolnosti dôvodov odvolania sa s ohľadom na vyššie uvedené iba v krátkosti obhajoba vyjadrí v tom zmysle, že prokurátor sa snaží klásť až príliš vysoké

nároky na formalizáciu prejavu vôle obžalovaného a poškodeného, hoci pri snahe meniť obžalobu už tak formálny nebol. V zásade však požadovať po osobách, ktoré vo vzťahu vystupovali, tj. obžalovaný a svedok Q., a aké prostredie určovalo obsah ich vzťahu (jazdectvo a chov koní), je po čase cca 6 rokov, aby sa presne vyjadrili ohľadom tak osobitnej otázky akou je právny inštitút odstúpenia od zmluvy pre neplatenie ceny pre oboch zrejme formálne až nad rámec rozumnej úvahy, aby si to ktokoľvek pamätal tak detailne ako to požaduje prokurátor, t.j. kedy či a ako odstúpil a akým spôsobom, či to bolo povedané telefonicky alebo v priamo osobnom kontakte a pod.

Napokon aj nevýslovný (konkludentný) prejav vyjadrený inak ako slovami považuje civilné právo za právne uznané, a ak sa sám poškodený vyslovil, že jemu bolo jedno nech si nechá obžalovaný aj kobylu aj tých už zaplatených 500,- €, tak iba potvrdil, že bol poškodený uzrozumený s tým, že právny dôvod, aby mal kobylu vo vlastníctve či držbe mu zanikol. V podstate východisková okolnosť vlastníctva koňa v čase, kedy sa mal zatajovať (16.5.2012 a až po ôsmej hod.), ak by aj prípadne nebola spoľahlivo zistená, aj tak spadá do rámca pochybností podľa zásady „...in dubio pro reo“, čo v konečnom dôsledku znamená, že primárne nebol ani zistený ani objekt trestného činu proti majetku.

Záverom teda obžalovaný vyhlasujem, že napadnutý rozsudok považujem v podstate a hlavne vo svojom oslobodzujúcom výroku za zákonný a vecne správny, korešponduje najmä so skoršími právnymi závermi, pokynmi a nariadeniami odvolacieho súdu, a preto je teraz namieste odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že oslobodzujúci výrok rozsudku okresného súdu je zákonný a správny.

Z odvolania prokurátora a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní, že sa stal skutok, pre ktorý bola v prejednávanej veci podaná obžaloba, teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení videl vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. nepreukazujú, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú žiadne vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii zásady trestného konania „v pochybnostiach v prospech obvineného“. V konečnom dôsledku odvolací súd konštatuje, že podľa vyššie citovaného konkrétneho obsahu odôvodnenia odvolania prokurátor ani nenamieta postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha iného hodnotenia dôkazov, nariadenia okresnému súdu zo strany odvolacieho súdu vyvodiť iný skutkový záver (záver, že obžalovaný sa dopustil skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba), ktorej požiadavke odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch svojho odvolania namietal, že okresný súd v súvislosti s rozhodovaním napadnutým rozsudkom inak a bezdôvodne hodnotil vykonané dôkazy, ako tomu bolo v prípade prechádzajúceho zrušeného rozsudku zo dňa 30.6.2016 (č. l. 189 až 192), podľa názoru odvolacieho súdu tento argument prokurátora nemá žiadnu oporu v obsahu spisového materiálu. Z obsahu výrokovej časti a odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nové Mesto zo dňa 30.6.2016, sp. zn. 2T/208/2013, bez akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, že aj pri tomto rozhodnutí okresný súd nemal preukázané zmocnenie sa predmetnej kobyly obžalovaným zo stodoly patriacej k rodinnému domu č. 480 v Moravskom Lieskovom tak, že nezisteným spôsobom otvoril zámok na dverách stodoly, vošiel dnu a odviedol odtiaľ uvedenú kobylu, ako to obžalovanému kládla za vinu obžaloba (pozri najmä obsah predposlednej strany uvedeného rozsudku). Odvolací súd konštatuje, že uvedený záver v citovanom predchádzajúcom zrušenom rozsudku je úplne totožný so záverom okresného súdu v napadnutom rozsudku v prejednávanej veci.

K alternatívnemu návrhu prokurátora na posúdenie skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, aby bol skutok kvalifikovaný ako prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa obsahu obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.12.2013, sp. zn. Pv 525/12, bol skutok obžalovaného vymedzený nasledovne:

„od presne nezisteného času dňa 15.05.2012 do 08.00 hod. dňa 16.05.2012 v Moravskom Lieskovom zo stodoly, patriacej k rodinnému domu č. XXX, odcudzil kobylu v hodnote najmenej 520 €, patriacu poškodenému T. Q. tak, že doposiaľ nezisteným spôsobom otvoril zámok na dverách stodoly, vošiel dnu a odviedol odtiaľ uvedenú kobylu, ktorá tam bola ustajnená, svojím konaním spôsobil poškodenému T. Q. škodu najmenej 520 €“.

Podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec, ktorá sa do jeho moci dostala nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

S poukazom na citovaný obsah skutku v obžalobe, citované ustanovenia a správny záver okresného súdu o nepreukázaní spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 285 písm. a) Tr. por., je nepochybné, pri nepreukázaní spáchania skutku v obžalobe logicky pri zachovaní totožnosti skutku nemôže v danom prípade prichádzať do úvahy ani právna kvalifikácia skutku obžaloby ako prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Následne odvolací súd nad rámec odvolaním vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných odvolaním nevytýkaných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.