Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/159/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Q.. Z. V., Y.. XX.XX.XXXX, E. J. XX, G. Š., proti žalovanému: Q.. Ľ. S., XX.X.XXXX, E. S.. C. XX, I., o obnovu konania vedeného na OS Prešov pod sp. zn. 16C/69/2010 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou doručenou súdu dňa 11.5.2016 doplnenou podaním doručeným súdu dňa 8.8.2016 sa domáhal povolenia obnovy konania vedeného pred OS Prešov pod sp. zn. 16C/69/2010. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/69/2010 sa voči nemu domáhal zaplatenia sumy 4 441,36 Eur s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky. OS Prešov rozsudkom zo dňa 27.10.2011 žalobu zamietol a KS v Prešove rozsudkom pod sp. zn. 2Co/63/2012 a 2Co/64/2012 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 1 122 Eur a v ostatnej časti, teda o zaplatenie pôžičky vo výške 3 319,39 Eur rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

2. Ďalej uviedol, že žalobca sa zaplatenia pôžičky voči nemu domáhal na základe výdavkového pokladničného dokladu, ktorým síce disponoval, ale on namietal pravosť svojho podpisu na doklade s tým, že tento bol zmanipulovaný alebo išlo o napodobeninu jeho podpisu. Žalovaný vysvetlil súdu vzhľadom na možnú manipuláciu s rôznymi dokumentmi, ktoré mu žalobca v minulosti odcudzil, že nevie s istotou vylúčiť, že sa na doklade predloženom žalobcom nachádza jeho vlastný podpis, ale požadoval, aby žalobca preukázal a súd právne relevantne zdôvodnil žalobcom deklarovanú pravosť predloženého odpisu.

3. Avšak súd prvej inštancie nielenže žalobcu nezaviazal, aby preukázal dôveryhodnosť a pravosť ním predloženého dokladu, ale neskúmal ani ďalšie okolnosti, možnosti, resp. nemožnosti vzniku žalobcom tvrdenej a žalovaným popieranej pôžičky, ale výhradne na základe svojvôle a bez riadneho zákonného zdôvodnenia posudzoval sám pravosť a vierohodnosť dokladov. Na základe uvedeného, ho zaviazal na zaplatenie titulom poskytnutej pôžičky sumy 3 319,39 Eur vrátane úroku z omeškania. Svoje rozhodnutie o existencii a pravosti pôžičky súd prvej inštancie mal založiť na svojvoľnom tvrdení, že ako žalovaný výslovne nepoprel ani nevylúčil, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade je jeho. K zhodnému záveru dospel aj odvolací súd v rozsudku zo dňa 16.12.2015 pod sp. zn. 2Co/50/2015, sp. zn. 2Co/51/2015, sp. zn. 2Co/52/2015.

4. V danom prípade podľa tvrdenia žalovaného bol žalobca povinný preukázať pravosť podpisu žalovaného. Súd nevykonaním dôkazu v relevancii k svojmu pôvodnému rozhodnutiu nemohol dospieť k relevantnému a zákonnému rozhodnutiu. V čase odvolacieho konania prebiehalo konanie trestné a na jeho výslovnú žiadosť bol vypracovaný znalecký posudok č. 12/2015 znalcom I.. Q. S. z odboru Písmoznalectvo, zo záverov ktorého vyplynulo, že jeho podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 20.3.2008, na základe ktorého mal vzniknúť jeho záväzok na vrátenie pôžičky je s vysokou mierou pravdepodobnosti falzifikátom.

5. Na základe uvedeného, preto podal návrh na obnovu konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ CSP, nakoľko existuje tu iný dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

6. Poukázal na to, že počas celého pôvodného konania výslovne a jednoznačne popieral, že by bol účastníkom právneho úkonu pôžičky, avšak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa nezaoberali skúmaním pravosti podpisu, ako aj pravosti dokladu, ktorý žalobca predložil. Poukázal na právnu zásadu znášania dôkazného bremena, ktoré za daných okolností ležalo na strane žalobcu, ktorý vyvodzoval svoj návrh z jediného listinného dôkazu, a teda predmetného pokladničného dokladu a podpisom na ňom, o ktorom tvrdil, že patrí žalovanému, teda jemu. Podľa jeho názoru, k skúmaniu uvedeného dôkazu nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, ale vinou súdu, ktorý vo veci rozhodol bez overovania pravosti jeho podpisu.

7. Žalobca žiadal vo vyjadrení k žalobe túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že návrhy žalovaného o obnovu konania sú len ďalšími pokusmi napadania a znevažovania rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu. V siahodlhých opisovaniach a opakovaniach toho istého ako na pojednávaniach na súde a rôznych odvolaniach hľadá zámienky na prekrúcanie slovných formulácií súdov z pojednávaní. Dokonca v texte návrhov napáda aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré nemá súvis s rozhodnutiami súdu v konaní občianskoprávnych. Jeho pôvodná žaloba bola postavená na nároku na zaplatenie pohľadávky z nevrátenej pôžičky na základe listinnej výzvy na vrátenie požičaných peňazí zo dňa 14.8.2009. Túto žalovaný prevzal a nevyvrátil, ale potvrdil svoj záväzok voči mne, o ktorom vedel a nepochyboval. Vrátenie pôžičky mnohokrát nárokoval aj osobne, ako aj telefonicky. O tomto základnom dokumente sa žalovaný zámerne ani raz nezmienil v odvolaniach a ani teraz vo svojom návrhu na obnovu konania. Na pojednávaniach a odvolaniach najprv začal na svoju obranu vyťahovať nelogické nezmysly odcudzenia účtovnej evidencie, potom stratu pamäti, že pre neho vykonával ekonomické práce. Neskôr nepodstatné umiestnenie podpisu na doklade vľavo a potom sa pokúšal zamestnávať súd predkladaním zápočtovej pohľadávky, o ktorej pravosti by sa mohol vyjadrovať on. Okrem ďalších výmyslov, zahmlievania a zaťažovania súdu začal aj spochybňovať, resp. si nebol istý s vlastnoručným podpisom, lebo vedel v akých podmienkach doklad podpisoval. Vyňatím spochybnenia podpisov a v tomto prípade 50 % istotou znalca z tohto konania, ktorého predmetom je dokázanie úmyslu s vopred pripravovaného podvodu, tiež ďalšou hromadou spochybňovania a rozpisovania tých istých skutočností z rozhodovania súdu, sa svojim návrhom na obnovu konania žalovaný snaží o znovuzaťažovanie súdu svojimi výplodmi a oddialením vykonateľnosti rozhodnutia. Na základe uvedeného preto žiada, aby súd žalobu žalovaného o obnovu konania ako nedôvodnú zamietol s poukazom na závery rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu.

8. Súd na základe skutkových tvrdení žalovaného, popretí skutkových tvrdení žalobcu, oboznámením obsahu spisu sp. zn. 16C/69/2010, trestného spisu sp. zn. 6T/67/2017, ako aj znaleckým posudkom I.. Q. S., súdneho znalca z odboru Písmoznalectva a ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

9. Súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/69/2010 rozsudkom zo dňa 10.12.2013 zastavil konanie v časti o zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 3 319,39 Eur od 29.8.2009 do zaplatenia; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 319,39 s 9 % úrokom z omeškania od 29.8.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 297,70 Eur. Zo záverov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nárok žalobcu na vrátenie pôžičky od žalovaného vo výške 3 319,39 Eur na základe predloženého výdavkového pokladničného dokladu z 20.3.2008 je v plnom rozsahu dôvodný. Uviedol, že žalovaný nemal za vylúčené to, že by podpis na výdavkovom pokladničnom doklade nebol jeho. V argumentácii spochybňujúcej relevantnosť dokladu sa zameral iba na formálne aspekty, teda na to, že žalobca v čase, ktorý je na doklade uvedený nemal spoločnosť, v mene ktorej by mohol ako organizácia konať a jeho meno s rodným číslom je v kolónke organizácia a kolónka podpisu príjemcu vyplnená nie je. Túto argumentáciu mal súd za takú, ktorá pri nevylúčení toho, že ide o žalovaného podpis bola nepresvedčivá a vykazujúca znaky účelovosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo podstatné, že identifikačné údaje žalobcu sú v kolónke označenej organizácia. Ak žalobca v čase komunikácie so žalovaným mal k dispozícii tlačivo výdavkový doklad logicky nie inde, ale tam, kde vlastné údaje vypísal ich aj vypísať mohol, keďže poskytnutie sumy inému je výdavok subjektu, ktorý sumu poskytuje. Aj osoba, ktorej je účel výdavku, teda pôžička vyplatený, je identifikovaná jasne, keďže sú tam údaje žalovaného, ako aj číslo jeho občianskeho preukazu. Podpis žalobcu je na doklade v kolónke schválil; ak podpis, pravosť ktorého žalovaný nevyvrátil nie je v kolónke podpis príjemcu, ale inde, nie je podstatné. Označený príjemca sumy nie je na doklade identifikovaný ako podnikajúci subjekt, ktorý by mal sumu 100 000 Sk účtovať. Lokalizácia podpisu svedčí skôr o tom, že vzhľadom na jeho veľkosť v pomere k veľkosti správnej kolónky bol umiestnený tam, kde bolo vizuálne viac priestoru.

10. Odvolací súd v rozsudku zo dňa 16.12.2015 pod sp. zn. 2Co/50/2015, sp. zn. 2Co/51/2015, sp. zn. 2Co/52/2015 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi poskytnutú pôžičku a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ ide o namietaný listinný dôkaz, ktorým žalobca v konaní preukazoval dohodu účastníkov o poskytnutí pôžičky je zrejmé, že tento bol vyhotovený dňa 20.3.2008 a identifikačné údaje žalobcu sú uvedené v kolónke dokladu s označením organizácia a osoba, ktorej je účel výdavku, teda pôžička vyplatený je identifikovaná údajmi osoby žalovaného spolu s číslom jeho občianskeho preukazu. Podpis žalobcu sa nachádza v kolónke schválil a podpis žalovaného je umiestnený pod kolónkou s označením podpis príjemcu v časti účtovací predpis, zrejme vzhľadom na veľkosť tohto podpisu tak, ako na to dôvodne poukázal súd prvej inštancie. Žalovaný v priebehu konania nevylúčil, že ide o jeho podpis na spornom výdavkovom doklade, iba spochybňoval hodnovernosť tohto dokladu z pohľadu toho, že žalobca mal pri vypisovaní výdavkového dokladu zneužiť jeho účtovnú agendu, čo preukázané nebolo a ani vo vzťahu k pravosti podpisu žalovaný nenavrhoval vykonať prípadne ďalšie dokazovanie. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že tento výdavkový pokladničný doklad preukazuje tvrdenia žalobcu o pôžičke poskytnutej žalovanému v sume 100 000 Sk (3 319,39 Eur).

11. Žalovaný vo veci dňa 7.3.2016 podal dovolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom I.. Q. S., súdnym znalcom v odbore písmoznalectva v priebehu trestného konania, zo záverov ktorého vyplýva, že sporný podpis na výdavkovom pokladničnom doklade z 20.3.2008 na meno žalovaného je pravdepodobne falzifikátom s tým, že je nutné vylúčiť hypotézu pravého podpisu s nepoznanou variabilitou, t. j. nepoznaný pravého podpisu, ktorý nie je súčasťou poskytnutých ukážok.

12. V dôvodoch dovolania uviedol, že vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy pôžičky bol výdavkový pokladničný doklad jediným listinným dôkazom, pričom od začiatku konania žalovaný spochybňoval, že ide o jeho podpis. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca disponoval jeho účtovnou agendou, nemohol to s určitosťou potvrdiť ani vylúčiť a okrem toho poukazoval na formálne nedostatky tohto listinného dôkazu, ktoré jeho hodnovernosť znižovali. Súdy sa nesprávne uspokojili s tým, že žalovaný, ak úplne nevylúčil pravosť podpisu, tak ani nenavrhoval žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomuto podpisu, a teda tento podpis hodnotili ako urobený žalovaným. Mal za to, že dôkazné bremeno preukázania pravosti jeho podpisu na uvedenom výdavkovom pokladničnom doklade bolo na strane žalobcu, keďže tento z pravosti podpisu odvodzoval svoj úspech vo veci. Keďže súd prvej inštancie, ako aj súd odvolací pripísali žalovanému na ťarchu dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeniam žalobcu o pravosti podpisu, odvolací súd nepostupoval v súlade s ust. § 213 ods. 4 a 5 O. s. p., a preto je daný dovolací dôvod v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

13. NS SR uznesením sp. zn. 6Cdo/100/2017, sp. zn. 6Cdo/101/2017, sp. zn. 6Cdo/102/2017 zo dňa 20.12.2017 dovolanie žalovaného zamietol. V závere rozhodnutia uviedol, že žalovaný svoje dovolanie odôvodňoval námietkami vzťahujúcimi sa na právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávny právny záver. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ale sám o sebe nezakladá prípustnosť dovolania. I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené, žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, ale nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 O. s. p.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Podľa § 470 ods. 3 CSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

17. Podľa § 470 ods. 4 CSP, konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

18. Žalovaný podal návrh (žalobu) na obnovu konania dňa 11.5.2016, t. j. ešte za účinnosti O. s. p., ktorý bol od 1.7.2016 zrušený a nahradený CSP. Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 súd rozhodoval už podľa príslušných ustanovení CSP, pričom pri posudzovaní úkonov žalovaného (dôvody obnovy konania, včasnosť podania žaloby na obnovu konania) vychádzal súd prvej inštancie z právnej úpravy platnej v čase podania žaloby so zreteľom na princíp legitímnych očakávaní a právnej istoty.

19. Podľa § 228 ods. 1 O. s. p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie, g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla32ab) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/20160614> alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená,32ac) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614> pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

20. Podľa § 230 ods. 1 O. s. p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

21. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

22. Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O. s. p. (od 1.7.2016 podľa § 397 . Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje; zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať; lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný; osoba spôsobilá k podaniu návrhu; osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.

23. Na podanie návrhu na obnovu konania zákon stanovil subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná. Jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o obnove konania alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O. s. p. Obe lehoty sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. S ohľadom na uvedené súd skúmal, či bol návrh na obnovu konania podaný včas.

24. Žalovaný ako dôvod obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. uviedol znalecký posudok vypracovaný znalcom I.. Q. S., súdnym znalcom v odbore písmoznalectva dňa 8.5.2015 pre účely trestného konania, t. č. vedeného na OS Prešov pod sp. zn. 6T/67/2017. Oboznámením obsahu uvedeného spisu súd prvej inštancie zistil, že vo zväzku č. III. sa nachádza uvedený znalecký posudok na č. l. 714 - 730.

25. Dňa 10.8.2015 bolo žalovanému doručované oznámenie (č. l. 763) o možnosti preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktoré sa malo uskutočniť 24.8.2015. Uvedená skutočnosť bola oznámená aj jeho obhajcovi podaním zo dňa 11.8.2015.

26. Žalovaný, ako aj jeho obhajca boli dňa 24.8.2015 prítomní pri úkone preštudovania vyšetrovacieho spisu, ktorého obsahom bol aj vyššie uvedený znalecký posudok a žalovaný v rámci tohto úkonu požiadal o vyhotovenie kópie znaleckého posudku, konkrétne strany 14 a 15. 27. Je nepochybné, že žalovaný sa o dôvode obnovy konania dozvedel ešte v auguste r. 2015 v priebehu odvolacieho konania sp. zn. 16C/69/2010, ktorého obnovy sa žalovaný domáha.

28. Podľa § 57 ods. 1 O. s. p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

29. Keďže návrh na obnovu konania je možné podať iba proti právoplatnému rozhodnutiu, subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania s uvedeným dôvodom začala žalovanému plynúť doručením rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 2Co/50/2015, sp. zn. 2Co/51/2015, sp. zn. 2Co/52/2015 realizovaného 8.2.2015 a v súlade s ust. § 57 O. s. p. uplynula 9.5.2016, kedy žalovaný predmetný návrh podal na pošte ako orgánu s povinnosťou tento doručiť súdu. Keďže koniec 3-mesačnej subjektívnej lehoty pripadol na nedeľu 8.5.2016, posledným dňom lehoty bol v súlade s ust. § 57 ods. 2 O. s. p. najbližší pracovný deň, teda 9.5.2016. Na základe uvedených skutočností, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný návrh na obnovu konania podal v rámci plynutia subjektívnej lehoty.

30. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich strana, ktorá obnovu navrhuje, nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a súčasne môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

31. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je už súdu známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho sporovým stranám.

32. Predpokladom obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. je, aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohla strana sporu bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu spočíva v tom, že si strana sporu splnila zákonom uloženú povinnosť prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označila všetky potrebné dôkazné prostriedky. Z uvedeného teda vyplýva, že súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo si sporová strana nesplnila v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ sporová strana zo svojej viny neuplatnila určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Na sporovej strane občianskeho súdneho konania teda je, aby dbala o ochranu svojich právach aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci. Sporová strana je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené a aby na ne označila aj dôkazy (uznesenie NS SR pod sp. zn. 2Cdo/96/2008 zo dňa 29.9.2009).

33. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie NS SR z 24.6.2010 pod sp. zn. 5Obo/52/2010).

34. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

35. V konaní vedenom pod sp. zn. 16C/69/2010, tak ako to konštatovali súd prvej inštancie a odvolací súd, žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o poskytnutí pôžičky žalovanému na základe výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 20.3.2008. Keďže žalovaný v priebehu konania nevylúčil, že ide o jeho podpis na spornom výdavkovom doklade a spochybňoval iba hodnovernosť tohto dokladu z pohľadu toho, že žalobca pri vypisovaní výdavkového dokladu mal zneužiť jeho účtovnú agendu, čo preukázané nebolo a ani vo vzťahu k pravosti podpisu nenavrhoval vykonať prípadné ďalšie dokazovanie, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

36. Z obsahu spisu sp. zn. 16C/69/2010 súd zistil, že v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný tvrdil, že predmetný výdavkový pokladničný doklad nie je vypísaný jeho rukou a aj pravosť jeho podpisu je pochybná.

37. Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2011 (č. l. 73 - 75) uviedol, že nevylučuje, že na výdavkovom pokladničnom doklade z 20.3.2008 je jeho podpis.

38. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 19.11.2013 (č. l. 165) uviedol, že podpis nie je v kolónke príjemcu, ale v účtovnom predpise s tým, že žalobca má k dispozícii jeho účtovné doklady, ktoré predtým podpisoval a text výdavkového pokladničného dokladu prispôsobil tak, aby z neho vyplynulo, že doklad podpísal. Zároveň uviedol, že nemôže s určitosťou vyvrátiť, že podpis na tomto účtovnom doklade nie je jeho a uvedomuje si, že je v dôkaznej núdzi. Aj keby bolo nariadené znalecké dokazovanie grafológom, mohlo to dopadnúť tak, že podpis je jeho a preto nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

39. Na základe uvedených skutočností teda možno konštatovať, že žalobca v pôvodnom konaní tvrdil, že žalovanému poskytol pôžičku vo výške 100 000 Sk a uvedené tvrdenie preukázal predložením výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 20.3.2008, ktorého obsahom bola identifikácia veriteľa, dlžníka, ako aj sumy poskytnutej pôžičky.

40. Pokiaľ žalovaný spochybňoval hodnovernosť uvedenej listiny alebo pravosť svojho podpisu, na ňom a nie na žalobcovi bolo dôkazné bremeno tohto tvrdenia.

41. Keďže žalovaný v priebehu pôvodného konania tak ako to vyplynulo z obsahu jeho vyjadrení a ústnych prednesov, nevylúčil, že podpis na predmetnom výdavkovom pokladničnom doklade je jeho, potom je vylúčený aj s dôkazmi preukazujúcimi, že podpis na pokladničnom doklade nie je jeho pravým podpisom. Zároveň podľa názoru súdu prvej inštancie znalecký posudok označený žalovaným ako dôvod obnovy konania nie je dôkazom, ktorý žalovaný bez svojej viny nemohol označiť v konaní pôvodnom. Práve naopak, z obsahu zápisnice z posledného pojednávania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný o možnosti navrhnúť dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva vedel, ale jeho vykonanie nenavrhol práve z možnosti zistenia, že podpis na predmetnom výdavkovom pokladničnom doklade je jeho pravým podpisom.

42. Zároveň z predloženého listinného dôkazu ako dôvodu obnovy konania nie je možné vyvodiť jednoznačný právny záver, že ide o dôkaz spôsobilý privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z jeho záverov vo vzťahu k predmetnému výdavkovému pokladničnému dokladu na rozdiel od iných skúmaných listín vyplýva, že podpis žalovaného je iba pravdepodobne falzifikátom s tým, že je nutné vylúčiť hypotézu tzv. pravého podpisu s nepoznanou variabilitou, teda že ide o nepoznaný variant pravého podpisu, ktorý nie je súčasťou poskytnutých ukážok. Aby bolo možné sa vyjadriť k uvedenej otázke s vyššou mierou presnosti, musel by mať k dispozícii väčšiu vzorku ukážok podpisov zo širšieho časového obdobia.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd žalobu žalovaného o obnovu konania ako nedôvodnú zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom vyšetrovateľa a prokurátora z trestného korenia sp. zn. 6T/67/2017 z dôvodu neexistencie akéhokoľvek právneho vzťahu prebiehajúceho trestného konania k občiansko-právnemu konaniu, ktorého obnovy sa žalovaný domáha.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže úspešnému žalobcovi žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, súd o ich výške už nebude rozhodovať postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.