Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/109/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Gálovej a prísediacich Oľgy Gregorovej a Ing. Kateřiny Šperkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. novembra 2018, takto

rozhodol:

obžalovaný N. I., nar. XX. X. XXXX v D., trvale bytom D., Č. XX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

je vinný, že

1/ dňa 24. 3. 2018 v presne nezistenom čase v D., Č. XX/XX, v byte č. X žiadal od svojej matky D. I. 25 €, pritom jej vulgárne nadával, a následne, keď sa jej zastal jeho otec X.. E. I., tohto fyzicky napadol tak, že ho udrel päsťou do hrude, v dôsledku čoho spadol na gauč, a vyhrážal sa mu pritom, že ho dokaličí a zabije,

3/ dňa 27. 05. 2017 v bližšie nezistenom čase, z N. telefonoval svojej matke D. I. a povedal jej, že mu má poslať 20 €, a keď zaslanie peňazí telefonicky odmietol aj jeho otec X.. E. I., vyhrážal sa obom rodičom, že keď príde domov, tak ich zmrzačí, dokaličí a zabije,

5/ dňa 8. 7. 2017 približne od 01.00 h v D., Č. XX/XX, v byte č. X sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím svojim rodičom X.. E.Í. I. a D. I.V., pričom otca X.. E. I.O. udrel päsťou do hrude tak, že spadol na zem,

teda

v bode 1/ obžaloby

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,

v bodoch 3/ a 5/ obžaloby

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,

čím spáchal

v bode 1/ obžaloby

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona),

v bode 3/ a 5/ obžaloby

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona),

za to sa odsudzuje

v bodoch 1/, 3/ a 5/ obžaloby

Podľa § 360 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h), m) § 54 Trestného zákona na úhrnný trest povinnej práce vo výmere 280 hodín.

Podľa § 55 ods. 1, § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona ukladá sa obžalovanému povinnosť podrobiť sa, v lehote 1 rok od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený trest povinnej práce, psychoterapii.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa ukladá sa obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. v bodoch 2/ a 4/ obžaloby

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný N. I., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom D., Č. XX/XX, t. č. ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,

za skutok, ktorý mal spáchať tak, že

2/ dňa 03. 05. 2017 vo večerných hodinách v D., Č. XX/XX, byte č. X pod hrozbou fyzického napadnutia žiadal svoju matku D. I., aby mu dala presne nezistenú finančnú hotovosť,

4/ dňa 07. 07. 2017 vo večerných hodinách v D., Č. XX/XX, v byte č. X pod hrozbou fyzického napadnutia žiadal svoju matku D. I., aby mu dala 10 €, ktorá z dôvodu obavy pred napadnutím, tak urobila,

a ktorý obžaloba kvalifikovala ako pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona),

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 08. 08. 2018 obžalobu na obvineného N. I. v bode 1/ - 5/ obžaloby pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 36 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona, v bode 2/ a 4/ obžaloby pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v bode 3/ obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 27. 05. 2017 v bližšie nezistenom čase, obvinený z Popradu telefonoval

svojej matke D. I. a povedal jej, že mu má poslať 20 €, lebo ak nie, keď príde domov, tak ju a svojho otca X.. E. I. zmrzačí, dokaličí a zabije.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku. V podstate však popieral spáchanie jednotlivých trestných činov, uviedol len to, že sa ku svojej matke nepekne správal. Ďalej na hlavnom pojednávaní na svoju obranu uviedol, že sa svojej matke nikdy nevyhrážal a ani nikdy nepýtal peniaze pod hrozbou násilia. Priznal, že v jednotlivých obdobiach pýtal od matky peniaze, ale pritom jej len vulgárne nadával, pričom by nikdy matke neublížil a ani nikdy medzi nimi nedošlo k fyzickému konfliktu. Čo sa týka vzťahu s jeho matkou, vždy mal s ňou dobrý vzťah, problémy mal vždy s otcom, ktorý požíval alkoholické nápoje. Aj v detstve sa ku nemu správal zle, ako aj k matke. Čo sa týka rodinných konfliktov, tak boli u neho na dennom poriadku v dôsledku alkoholizmu zo strany otca. Obžalovaný aj poškodený X.. I. neustále po sebe kričali, nadávali si. Predmetom týchto hádok bola skutočnosť, že obžalovaný nikde nepracoval, živili ho jeho rodičia a opakovane pýtal peniaze od svojej matky. Tieto konflikty však medzi ním a otcom pretrvávali aj počas obdobia, kedy pracoval v Ž. N., takže nesúviselo to len s tým, že požadoval od matky peniaze. Z toho dôvodu preto ani konflikty v rodine nepovažoval ako páchanie trestnej činnosti, nakoľko on a jeho rodičia bežne tak medzi sebou komunikovali, myslí tým hlavne otca, ktorý bol každý deň pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný oľutoval to, ako sa správal k svojej matke, ale bohužiaľ takýto vzor prevzal od svojho otca. Čo sa týka bližšie k jednotlivým skutkom tak obžalovaný uviedol, že keď od matky pýtal peniaze, bola doma sama, preto vedel, že keď bude na ňu dlho tlačiť, tak mu peniaze nakoniec dá. Peniaze však nikdy nepýtal pod hrozbou nejakého násilia, prípadne násilím alebo pod hrozbou vyhrážok. Priznal, že na ňu kričal, vulgárne jej nadával, aj do píč a kuriev, čo ho teraz mrzí. Vedel, že keď takýmto spôsobom na ňu bude dlhšiu dobu tlačiť, tak nakoniec mu peniaze dá. Prekvapilo ho, keď matka vo svojej výpovedi uviedla, že má z neho strach, keď na ňu kričí. Čo sa týka skutku 3/ obžaloby, tak obžalovaný uviedol, že sa boli s kamarátom zabávať v D. D., omylom sa odviezli do N.. Keďže nemali peniaze, žiadal telefonicky od mamy zaslanie peňazí, následne zistil, že stratil občiansky preukaz. Poprel však, že by sa matke a otcovi vyhrážal. Čo sa týka výpovede jeho otca v prípravnom konaní, myslí si, že otec mu vtedy chcel uškodiť, preto vypovedal v jeho neprospech. Otca to teraz mrzí, spolu s matkou ho navštevujú vo väzbe.

Okrem výsluchu obžalovaného, senát na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, a to výsluchom svedkov poškodených, rodičov obžalovaného, a to D. I. a X.. E. I., ako výsluchom znalkyne z odvetvia psychiatrie PhDr. Marty Halašovej, PhD., prečítal ďalšie znalecké posudky z odvetvia psychológie a psychiatrie, ktoré boli vyhotovené tak na osobu obžalovaného, ako aj poškodených, prečítal výpoveď svedka W. Š., a ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Svedkyňa poškodená D. I., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že je pravdou, že v uvedené dátumy, ako je uvedené v obžalobe, si obžalovaný od nej pýtal peniaze. Často krát pri tom kričal, vulgárne jej nadával, ale nikdy sa jej nevyhrážal nijakým spôsobom, ani na ňu nestiahol ruku. Problém bol skôr v tom, že toto chovanie obžalovaného, poškodená ako matka veľmi ťažko znášala. Čo sa týka skutku 3/ obžaloby, tak je pravdou, že obžalovaný jej zavolal, že potrebuje od nej peniaze, nakoľko je v N., pričom mal byť v D. D.. Ona mu najprv neverila, ale potom jej vysvetlil, že zaspal v autobuse a odviezol sa až do N.. Nakoniec sa rozhodla, že mu peniaze zašle. Určite sa jej ničím nevyhrážal, ani si nespomína, či pri tom kričal, prípadne čo hovoril. Keď druhýkrát zavolal, zdvihol to jej manžel, poškodený X.. I. a medzi ním a obžalovaným začala hádka. Následne však obžalovaný volal, že stratil všetky doklady, takže si aj tak peniaze nemôže vybrať. Poškodená ďalej uviedla, že medzi obžalovaným a jej manželom poškodeným X.. I. boli zlé vzťahy. Často sa medzi sebou hádali, vulgárne si nadávali, vzájomne sa vyhrážali, ale nespomína si, že by niekedy obžalovaný povedal poškodenému, že ho zabije, alebo v obdobnom duchu. Nikdy sa pri týchto vyhrážkach poškodený nebál o svoj život a ani ona sa nebála o svoj život. Poškodenému ako aj jej najviac vadilo to, že syn nikde nepracuje, pričom pýta peniaze a často pri týchto hádkach bol poškodený pod vplyvom alkoholu, čo bolo každý deň. Čo sa týka skutkov v bode 1/ a 5/ obžaloby, tak poškodená nevidela, že by obžalovaný udrel poškodeného päsťou do hrude, prípadne do neho strčil. Keďže mal manžel vypité, tak spadol. Poškodená poukázala na to, že poškodený jej manžel sa k nej celý život zle správal, bol k nej agresívny, urážal ju a bohužiaľ toto správanie pochytil od neho obžalovaný. Čo sa týka hádok medzi obžalovaným a poškodeným, boli skoro každý deň, nakoľko poškodený požíval alkoholické nápoje. Pre poškodenú to bola veľmi stresujúca záležitosť. Poškodená priznala, že jej obžalovaný v hneve povedal, že keby nebola jeho matka, tak jej prijebe, ale povedal to len raz, a to vtedy, keď od nej obžalovaný žiadal peniaze. Obžalovaný sa jej však

nikdy nevyhrážal, ani nijako ju fyzicky nenapadol. Keď bol zamestnaný v Ž. N., nikdy peniaze od nej nepýtal, dokonca prispieva na domácnosť.

Keďže sa poškodená v časti svojej výpovede odklonila od svojej výpovede po vznesení obvinenia zo dňa 06. 04. 2018, táto výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. Poškodená vtedy v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný sa ku nej správal veľmi zle, nakoľko chcel od nej stále peniaze, pričom nikde nepracoval. Keď mu nechcela dať finančnú hotovosť, tak jej začal nadávať škaredé slová, ktoré sa jej ťažko vyslovujú, ako piča, skurvená, čo na ňu veľmi zle vplývalo. Čo sa týka skutku v bode 2/ obžaloby, tak obžalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholu, začal hulákať, keď mu poškodený povedal, aby bol potichu, že ruší nočný pokoj, začal byť obžalovaný ešte viac zúrivejší. Na to poškodený zavolal policajtov. Poškodená ďalej uviedla, že syn si od nej opakovane pýta peniaze, a to každý týždeň. Povie jej, daj mi 10 €, niekedy chce 5 €, tie sumy sú rôzne. Keď mu poškodená peniaze nedá, tak jej začne nadávať škaredými slovami. Obžalovaný vie, že keď na ňu bude tlačiť, tak vždy povolí, lebo jej psychika to už nezvláda. Nadáva jej, zvyšuje hlas a na to sa poškodená rozplače. Obžalovaný jej potom odpovedá, že čo reve, že jej nič neurobil, ale neprestane na ňu tlačiť, pokiaľ jej peniaze nedá. Poškodená peniaze doma nemá, preto musí zavolať manžela, ktorý ich má skryté. Obžalovaný však nikdy nepýtal pod vyhrážkami alebo hrozbou násilia. Iba jej povedal, že keby nebola jeho matka, tak jej jednu jebne. Na otázku, či sa bojí svojho syna, či má z neho obavu, že jej ublíži, poškodená odpovedala, že možno má aj strach, aby jej náhodou nedal facku. V momente, keď na ňu kričí, má z neho strach, vzhľadom na jej psychiku. V lete minulého roku sa stalo aj to, že keď mu nechceli dať peniaze, keď išli na záhradu a vrátili sa domov, tak našli rozbitú stojanovú lampu, inokedy našli rozbité sklo na stolíku, v kuchyni posunutý stôl, obitú stenu a na chladničke bola preliačená stena. Stalo sa to viackrát, obžalovaný sa vyzúri a vypadne z bytu. Čo sa týka skutku 3/ obžaloby, tak obžalovaný žiadal od poškodenej telefonicky peniaze, nakoľko sa omylom odviezol z D. D. nie do D., ale do N.. Keď mu neverila a nechcela mu dať peniaze, tak jej nadával a povedal jej, že keď príde domov, tak uvidí. Nepociťovala to však ako strach. Čo sa týka vyhrážok obžalovaného voči poškodenému, tak sa poškodenej zdá, že mu povedal, že ho zabije, stalo sa to možno dvakrát. Takisto vie, že obžalovaný aj nadáva poškodenému vulgárne, napr. ty kokot, čo tu zase chceš, ja od teba peniaze nepýtam. Keď sa vzájomne hádali, keď mu poškodený nechcel dať peniaze, povedal poškodenému, že ho zabije. Čo sa týka fyzických útokov obžalovaného na poškodeného, obžalovaný do poškodeného niekedy strčil, ale väčšinou sa to stane vtedy, keď má poškodený vypité, poškodený začne do obžalovaného hučať, vykrikuje mu, že má podmienku, poškodený to viackrát zopakuje a potom to vyústi do toho, že obžalovaný do neho strčí. Stalo sa, že v dôsledku toho aj poškodený spadol na zem, bolo to určite raz, ale druhýkrát si už na to nespomína. Poškodená zatiaľ zo svojho syna nepociťuje strach, hlavne že by jej mohol fyzicky ublížiť, ale nevie s istotou povedať, či by na ňu obžalovaný nezaútočil, nakoľko keď je v amoku, nikdy nevie, či by mohol urobiť. Poškodená hlavne chce, aby obžalovaný prestal užívať drogy a našiel si prácu. Jeho zlé správanie sa voči nej opakuje, aj keď je triezvy. Dňa 05. 04. 2018, keď sa poškodený vrátil z polície a syn sa dozvedel, že podal na neho trestné oznámenie, sa obžalovaný rozčúlil, povedal, že potrebuje ísť na pivo, aby mu poškodená dala peniaze. Dala mu 4,50 € a keď sa vrátil na druhý deň, kričal na ňu, že už nemá syna a zavrel sa vo svojej izbe. Ďalej kričal, že najskôr zabije poškodeného a potom seba. Z toho dôvodu mala poškodená v čase výsluchu dňa 06. 04. 2018 veľkú obavu, že ak by bol syn prepustený na slobodu, naplnil by vyhrážky, ktoré vyslovil.

Poškodený, otec obžalovaného X.. E. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravda, že si zapisoval jednotlivé konflikty, ktoré mal s obžalovaným, teda jednotlivé dátumy, ktoré sú uvedené v obžalobe, pochádzajú od neho. Pripustil však, že si to nemusel zapísať správne, nakoľko to zapisoval pod vplyvom alkoholu a aj vzhľadom na odstup času, to všetko nemusí byť pravda, hlavne v tom smere, že by sa obžalovaný vyhrážal jeho manželke poškodenej nejakým násilím. Čo sa týka skutku v bode 1/ obžaloby tak možno obžalovaný povedal poškodenej, že jej prijebe, ale nevie to presne. V ten večer volal aj policajtov, ale len preto, že obžalovaný kričal a zlostil sa, keď pýtal peniaze a bolo to vo večerných hodinách. Čo sa týka skutku v bode 3/ obžaloby tak, keď telefonoval obžalovaný, poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Od zlosti chytil telefón, nakoľko neveril, že je obžalovaný naozaj v N. a vynadal mu. Nevie, či obžalovaný povedal, že „uvidia, keď príde domov“. Ohľadne skutku 4/ obžaloby, obžalovaný vtedy kričal, vulgárne nadával, ale určite sa nevyhrážal poškodenej zabitím, ani ju fyzicky nenapadol. Čo sa týka vyhrážok voči jej osobe, tak si na to nespomína, ale určite ho neudrel, možno do neho strčil. Ohľadne skutku v bode 1/ obžaloby tak obžalovaný si zase pýtal peniaze, ale nevyhrážal sa poškodenej. Poškodený sa do toho zastaral, ale nevie, či sa mu obžalovaný vyhrážal, len ho odsotil. Hádky v rodine boli z toho dôvodu, že obžalovaný dlhé roky nikde nepracoval, často v noci hrával hry na počítači, bol hlučný, vyrušoval ich, niekedy preto aj poškodený vypol elektriku. Keď obžalovaný pýtal od poškodenej

peniaze, tak to poškodeného rozčúlilo. Poškodený priznal, že sa k obžalovanému nesprával dobre, aj on mu vulgárne nadával a potom mu obžalovaný na to povedal, že mu prijebe, alebo že ho zabije. Mrzelo ho, že sa obžalovaný tak vulgárne správa k svojej matke, ale aj on bol k nej taký. Myslí si, že keby sa tak on nesprával, tak by bolo všetko v poriadku. Poškodený na záver uviedol, že ho veľmi mrzí, že podal na syna trestné oznámenie. Týmto trestným oznámením sledoval to, aby sa syn spamätal, vôbec nevedel, že to bude takto pokračovať. Myslel si, že bude na polícii tak dva dni a potom bude prepustený. Možno mal nejakú obavu, keď syna zobrali do CPZ, ale inak sa syna nikdy nebál. Bál sa skôr toho, že syn zničí zariadenie, nakoľko sa to už v minulosti stalo, napríklad rozbil mikrovlnku, kladivom rozbil dvere a iné veci.

Keďže sa poškodený vo svojej výpovedi v podstatnej miere odklonil od svojej výpovede z prípravného konania zo dňa 05. 04. 2018, ktorú urobil po vznesení obvinenia, táto výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. Poškodený v prípravnom konaní ku skutku 2/ obžaloby uviedol, že dňa 03. 05. 2017 vo večerných hodinách volal na políciu z dôvodu, že obžalovaný znovu žiadal od matky peniaze. Bol presvedčený, že chce tieto peniaze na marihuanu alebo pivo. Peniaze žiadal tak, že povedal poškodenej „prijebem ti“. Ku skutku 3/ obžaloby uviedol, že obžalovaný išiel dňa 26. 05. 2017 na koncert do D. D.. Následne potom vo večerných hodinách volal poškodenej, že chce poslať 20 €, nakoľko sa odviezli do N.. On poškodenému neveril a keď opakovane volal obžalovaný, tak s ním poškodený telefonoval a obžalovaný sa mu do telefónu vyhrážal, že keď príde domov, že ho zabije, zmrzačí, dokaličí a takisto sa aj manželke viackrát vyhrážal telefonicky. Na základe týchto skutočností mu manželka poslala tých 20 €. Ku skutku 4/ obžaloby uviedol, že vo večerných hodinách musela poškodená dať obžalovanému 10 €, a to pod hrozbou vydierania a hrozbou násilia a nadávok. Ohľadne skutku 5/ obžaloby, tak na základe tohto incidentu, to sa obžalovaný vrátil domov 08. 07. 2017 okolo jednej hodiny a vyhrážal sa poškodenému, že ho zabije, fyzicky ho napadol takým spôsobom, že ho udrel päsťou do hrude, na základe čoho on spadol. Obžalovaný robil veľký krik a rev a na základe toho ich sused zavolal policajtov, ktorí prišli a obžalovanému dohovorili. V ten istý deň išli poškodení na záhradku a keď sa vrátili domov, tak našli rozbité sklo na konferenčnom stolíku v obývačke. Ešte v ten istý deň musela poškodená dať obžalovanému 10 €. Poškodená mu vyčítala, ako už viackrát predtým, že zháňa peniaze na marihuanu. V ten večer sa taktiež vyhrážal poškodenému, že zle skončí, nakoľko v takýchto prípadoch veľakrát zastával poškodenú.

Čo sa týka skutku 1/ obžaloby tak dňa 23. 03. 2018 prišiel nad ránom obžalovaný v podnapitom stave. Nasledujúci deň išiel na koncert, pričom ukázal poškodenej lístok, ktorý zakúpil za 18 €. V dôsledku toho mu poškodená musela dať 25 €, nakoľko jej hrubo nadával, že mu ich nechce dať. Poškodený začal zastávať poškodenú, na to sa mu obžalovaný vyhrážal, že ho zabije, dokaličí a ešte v ten istý deň ho fyzicky napadol tak, že ho päsťou udrel do hrude a on spadol na gauč. Poškodený mal obavu zo svojho syna. Myslí si, že v prípade, ak ho prepustia, opäť pôjde s kamarátmi na pivo a v tom prípade sa nebude ovládať. Má obavy aj z toho, že po podaní trestného oznámenia obžalovaný vyhlasoval, že do väzenia nepôjde, že najprv zabije poškodeného a potom seba. Má teda strach z násilného konania obžalovaného, že by poškodeným mohol ublížiť, prípadne, že by ublížil sebe.

Senát ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odvetvia psychológie Mgr. Emila Bullu, ktorý vypracoval psychologické posudky, tak na obžalovaného, ako aj na poškodených. Znalec zotrval na záveroch svojich znaleckých posudkov. Na základe vyšetrenia obžalovaného zistil, že v psychickom obraze obžalovaného sú prítomné rysy osobnostnej závislosti. V bežnom živote sa nadmerne spolieha na pomoc druhých. Jeho pracovné návyky nie sú rozvinuté na veku primeranej úrovni. Vývoj osobnosti prebiehal v nestabilných rodinných pomeroch, osobnosť bola vo vývine formovaná diametrálne rozdielnymi výchovnými prístupmi rodičov. Matka sa správala hyperprotektívne a nadmerne ochraňujúco. Vyvažovala tým neprimerane prísny, hyperkritický a pedantský prístup otca. Obžalovaný očakáva, že bude v každej situácii chránený, čo vedie k nesamostatnosti a neschopnosti spoliehať sa na seba. Otcov spôsob výchovy používa ako ospravedlnenie svojho nevhodného konania. Oslabený má zmysel pre zodpovednosť. Voči konzumácii alkoholu a kanabinoidov je iba parciálne kritický, v stavoch ebriety nie je u neho vylúčená manifestácia heteroagresívnych prejavov. Možná motivácia konania obžalovaného nemala chorobný charakter, prípadné skutky sa stali v súlade s jeho povahovými rysmi, s jeho nesamostatnosťou, povahovou závislosťou, tendenciou spoliehať sa na pomoc iných a ospravedlňovať svoje konanie otcovým správaním v minulosti. Negatívne správanie obžalovaného spočívalo hlavne v žiadaní peňazí od rodičov, pričom znalec nezistil u obžalovaného stupňujúcu sa agresiu. Rodičia teda boli nešťastní z toho, že sa im výchova syna nepodarila, syn väčšinu

času trávil doma, nepracoval, v zamestnaní dlho nevydržal. Rodičia trestným oznámením nesledovali to, aby bol obžalovaný stíhaný za závažnú trestnú činnosť, aby mu hrozil vysoký trest, skôr mu chceli dať šancu, aby sa spamätal a chceli mu tak pomôcť. Podľa znalca resocializácia obžalovaného je možná, bude závisieť od samotného postoja obžalovaného, od jeho snahy zmeniť sa, ako aj od toho, aký druh, prípadne výška trestu bude obžalovanému uložená, keď u obžalovaného je viac na mieste psychoterapia, prípadne alternatívne tresty, ako trest odňatia slobody vysokého trvania.

Zo znaleckých posudkov Mgr. Bullu ohľadne poškodených senát ďalej zistil, že obaja poškodení nemajú sklony k patologickému klamstvu a ku komfabulácii. V konaní obžalovaného sa voči poškodenému nevyznačovalo vyšším stupňom hrubosti ani bezcitnosti. Vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným sú dlhodobo narušené, ale poškodený nepociťoval konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, skôr pociťuje hnev a sklamanie. Takisto poškodená nepociťovala konanie obžalovaného voči nej ako ťažké príkorie. Zmenu výpovede poškodených znalec odôvodňoval rozličnosťou emocionálnych stavov poškodených v čase ich podávania, keď hlavne pri trestnom oznámení boli motivovaní istou frustráciou, hnevom a u poškodeného aj jeho cholerickou povahou. Ďalšie výpovede už nesú znaky racionálneho zváženia celej situácie a hlavne uvedomenia si toho, že obžalovanému ich synovi hrozí vysoký trest odňatia slobody.

Zo znaleckých posudkov znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Jána Konôpku, ktorý vypracoval znalecké posudky ohľadne duševného stavu tak obžalovaného ako aj poškodených, senát zistil, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou či poruchou, ktorá by patickým spôsobom ovplyvňovala jeho konanie, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Pokiaľ sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti pod vplyvom návykovej látky, mohli byť jeho ovládacie schopnosti znížené, avšak len ľahko, vo forézne nevýznamnej miere. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli plne zachované. Znalec u obžalovaného zistil syndróm závislosti na viacerých psychoaktívnych látkach (alkohol, kanabionidy v druhom štádiu tzv. prodromálnom, varovnom štádiu). U obžalovaného sa prejavuje narušená kontrola ich konzumácie, racionalizačnými a bagatelizačnými postojmi, nekritičnosťou a pokračujúcim užívaním aj napriek zjavným zmenám v správaní, ktoré mohli vyústiť až do páchania trestnej činnosti pri zadovažovaní si prostriedkov na ich nákup. U obžalovaného znalec nezistil prítomnosť patologickej agresivity. Požívanie alkoholu samého alebo v kombinácii s inými návykovými látkami môže u obžalovaného vyvolávať agresívnejšie formy správania a reagovania a tiež skratové impulzívne reakcie, ku ktorým dochádzalo výlučne v domácom prostredí, a ktoré je inak v triezvom stave schopný bez väčších problémov racionálne kontrolovať. Znalec preto navrhol uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Znalec pri vyšetrení duševného stavu poškodeného X.. I. zistil u neho sklon k zneužívaniu návykových látok, a to vo forme abúzu (škodlivého užívania) alkoholu. Sklon k zneužívaniu či závislosti na iných návykových látkach znalec nezistil. Poškodený netrpí žiadnym duševným ochorením alebo poruchou, ktorá by chorobným spôsobom ovplyvňovala vnímanie prežitých udalostí.

Vyšetrením u poškodenej znalec zistil prejavy prechodnej duševnej poruchy, a to ľahkého anxyózne- depresívneho syndrómu vrámci adaptačnej poruchy, ktorý sa u poškodenej prejavuje pocitmi strachu, psychosomatického diskomfortu, zníženou chuťou do jedla. Ide o stav prechodný, nevyžadujúci si trvalú psychofarmakologickú liečbu. Znalec nezistil u svedkyne prejavy postraumatickej stresovej poruchy ani žiadnej inej duševnej poruchy, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti so správaním obžalovaného sa však mohlo podieľať na zvýraznených symptómoch zistenej prechodnej duševnej poruchy, čo poškodenej mohlo spôsobovať ujmu hlavne v psychologickej rovine posudzujúcej prežívanie a nie v patologickej úrovni, ktorú prežívala ako psychický stres. Toto správanie však nebolo vyvolávajúcou príčinou adaptačnej poruchy, teda táto adaptačná porucha nevznikla v priamej príčinnej súvislosti so správaním sa obžalovaného voči nej.

Z výsluchu svedka W. Š., ktorý vypovedal v prípravnom konaní ku skutku 3/ obžaloby, súd zistil, že bol svedkom len toho, ako obžalovaný telefonicky žiadal od svojich rodičov peniaze slovami „mama pošli mi peniaze na cestu“. Obžalovaný neskôr išiel von a bol za sklom, takže svedok nepočul, čo hovoril. Keď obžalovaný dokončil hovor, prišiel k nemu do vestibulu a povedal mu, že mu rodičia pošlú peniaze. Keď však išiel k bankomatu, zistil, že nemá peňaženku.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavom pojednávaní, dospel senát k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú

podstatu trestného činu, a to trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, a to len v bodoch 1/, 3/ a 5/ obžaloby. Pri rozhodovaní o vine, senát vyhodnocoval na jednej strane výpoveď obžalovaného a na druhej strane výpovede svedkov poškodených jeho rodičov X.. E.Í. I. a D. I., pričom za vierohodné považuje výpovede svedkov poškodených, ktoré urobili v prípravnom konaní, hlavne výpoveď poškodeného. Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popieral svoju vinu. Na jednej strane priznal, že žiadal od svojej matky peniaze, nakoľko nebol nikde zamestnaný, ale nikdy to nerobil pod hrozbou fyzického násilia alebo násilím. Takisto popieral, že by sa niekedy nebezpečne vyhrážal, teda smrťou alebo inou ťažkou ujmou, tak svojmu otcovi, ako aj matke. Poškodená D. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že mala s obžalovaným výchovné problémy, že opakovane od nej požadoval peniaze, nakoľko nikde nepracoval, robil to agresívnym nástojčivým spôsobom, čo na ňu psychicky zle vplývalo. Odmietla však, že by peniaze požadoval pod hrozbou násilia alebo za použitia násilia, takisto poprela, že by mala niekedy od syna strach. Táto výpoveď je v časti v rozpore s jej výpoveďou, ktorú urobila v prípravnom konaní po vznesení obvinenia dňa 06. 04. 2018, kde uviedla, že možno má aj od syna strach, aby jej náhodou nefacol, nedal facku. V momente, keď na ňu obžalovaný kričí, má z neho strach, nakoľko má problémy so psychikou. Čo sa týka svedka poškodeného X.. E. I., tak ten na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď. Uviedol, že ani tie dátumy, ktoré sú uvedené v obžalobe, a ktoré si mal zapisovať, nie sú celkom pravdivé, nakoľko často požíval alkoholické nápoje. Takisto poprel, že by obžalovaný požadoval finančnú hotovosť násilím alebo pod vplyvom násilia. Takisto uviedol, že ak sa mu aj obžalovaný vyhrážal, že ho zabije, nikdy nemal od syna strach. Jedine mal nejakú obavu po vzatí obžalovaného do CPZ, ale inak sa syna nikdy nebál. Popísal však negatívne správanie obžalovaného v ich spoločnej domácnosti. Stalo sa, že keď poškodení nechceli dať obžalovanému peniaze, rozbil zariadenia bytu. Takisto sa stávalo, že často v noci kričal, púšťal si hudbu a rušil nočný pokoj.

Táto výpoveď svedka poškodeného je však v rozpore s jeho výpoveďou, ktorú urobil po vznesení obvinenia dňa 06. 04. 2018, keďže poškodený vypovedal bezprostredne po tom, čo obžalovanému bolo vznesené obvinenie a poškodení podali trestné oznámenie, senát považuje túto výpoveď za pravdivú. Zmenu výpovede poškodeného senát vyhodnotil ako snahu poškodeného pomôcť obžalovanému, ktorému hrozil v zmysle obžaloby vysoký trest odňatia slobody. Poškodený v tejto výpovedi jednoznačne uviedol k bodu 3/ obžaloby, že dňa 27. 05. 2017, keď spolu s obžalovaným telefonoval, a odmietol zaslať finančné prostriedky, obžalovaný sa vyhrážal jemu aj manželke, že v prípade, ak príde domov, tak ich zmrzačí, dokaličí a zabije. Zároveň (bod 5/ obžaloby) dňa 08. 07. 2017 znovu potom, čo prišiel domov pod vplyvom alkoholu v skorých ranných hodinách, opätovne sa svojim rodičom vyhrážal zabitím a poškodeného X.. I. udrel päsťou do hrude, v dôsledku čoho spadol. Obdobného konania sa obžalovaný dopustil dňa 24. 03. 2018 (bod 1/ obžaloby), keď potom čo pýtal od svojej matky finančnú hotovosť vo výške 25 € a došlo medzi ním a poškodeným k hádke, znovu sa vyhrážal poškodenému X.. I., že ho dokaličí a zabije, pričom ho opätovne fyzicky napadol tak, že ho udrel päsťou do hrude, v dôsledku čoho poškodený spadol. Súd je názoru, že toto konanie obžalovaného vzbudilo u oboch poškodených dôvodnú obavu o ich život a zdravie, nakoľko takéto správanie, vyhrážanie sa obžalovaného sa dialo opakovane, väčšinou to bolo pod vplyvom alkoholu, prípadne omamných látok. V tomto smere to dokazuje aj toxikologické vyšetrenie krvi obžalovaného, keď dňa 05. 04. 2018 mu bol potvrdený v krvi pozitívny nález metabolitu THC. Takisto znalec z odvetvia psychiatrie MUDr. Konôpka zistil u obžalovaného syndróm závislosti na viacerých psychoaktívnych látkach (alkohol, kanabionidy) v druhom varovnom štádiu. Správanie obžalovaného poškodení pociťovali tak neúnosne, že nakoniec po posledkom skutku, ktorý sa stal dňa 24. 03. 2018, podali na obžalovaného trestné oznámenie. Čo sa týka skutku 3/ obžaloby, ktorý obžaloba kvalifikovala ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, tak z vykonaného dokazovania, hlavne z výpovede poškodeného X.. I. jednoznačne nevyplýva, že obžalovaný žiadal zaslať od svojej matky 20 € pod hrozbou násilia. Len potom, čo medzi nimi prebehla hádka, keď mu poškodení nechceli zaslať peniaze, uviedol, že keď príde domov, že ich zmrzačí, dokaličí a zabije, čím svojím konaním naplnil len skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania.

Čo sa týka skutkov 2/ a 4/ obžaloby, ktoré obžaloba kvalifikovala ako pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, v konaní bez akýchkoľvek pochybností nebola preukázaná objektívna stránka zločinu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona. Z tohto zločinu mal obžalovaného usvedčovať len poškodený, a to svojou výpoveďou, ktorú urobil v prípravnom konaní. Z jeho výpovede však vyplýval len to, že obžalovaný dňa 03. 05. 2017 a dňa 07.07. 2017 pod hrozbou fyzického napadnutia mal žiadať od svojej matky finančnú hotovosť. Z výpovede poškodeného však nevyplýva, o akú hrozbu

fyzického napadnutia sa malo jednať. Ak by senát mal uznať obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže, ktorý je dokonaný už hrozbou násilia za účelom získania finančných prostriedkov, toto násilie musí byť v skutkovej vete presne špecifikované. Senát vzhľadom na túto skutočnosť, preto musel obžalovaného ohľadne skutku 2/ a 4/ obžaloby pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 Trestného zákona spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko nebolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorého sa dopustil obžalovaný je trestným činom, teda že obžalovaný svojím konaním skutočne naplnil aj objektívnu stránku trestného činu lúpeže.

Súd preto obžalovaného uznal vinným v bode 3/ a 5/ obžaloby z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, keď sa obžalovaný nebezpečne vyhrážal svojim blízkym, svojím rodičom. Tieto dva skutky tvoria čiastkové útoky jedného prečinu nebezpečného vyhrážania, nakoľko ich spája tak súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania, v predmete útoku, ako aj jednoznačný zámer páchateľa. Čo sa týka skutku v bode 1/ obžaloby, vzhľadom na časový odstup, kedy obžalovaný spáchal tento skutok, teda až v marci 2018, súd ho kvalifikoval ako samostatný prečin nebezpečného vyhrážania taktiež podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 25. 05. 2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, ako aj z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona. Aj tieto skutky sa týkali trestnej činnosti obžalovaného proti jeho rodičom, a to D. I.Á. a X.. E. I.. Obžalovanému bol za to uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, keď sa zároveň obžalovanému zakázalo v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky. Vzhľadom na tento rozsudok je zrejmé, že obžalovaný sa trestnej činnosti obdobného charakteru dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Senát pri ukladaní trestu ďalej u obžalovaného zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, zistil u neho dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Trestného zákona, keď spáchal viac trestných činov a bol v minulosti súdne trestaný. Senát potom ukladal obžalovanému trest podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona (sadzba 6 mesiacov až tri roky) a § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona, keď obžalovanému dolnú hranicu § 360 ods. 2 Trestného zákona zvyšoval o jednu tretinu. Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol aj na okolnosti celého prípadu, ako aj osobu obžalovaného aj vzhľadom na znalecké dokazovanie znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie. Znalec z odvetvia psychológie Mgr. Bullu uviedol, že pre resocializáciu obžalovaného nie je namieste vysoký nepodmienečný trest odňatia slobody, skôr alternatívny trest, ktorý bude spojený so psychoterapiou, ktorá umožní obžalovanému zaradiť sa do pracovného pomeru. Práve to, že obžalovaný nikde nepracoval, že bol finančne, ale aj osobnostne závislý od svojich rodičoch, viedlo u obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti. Senát preto nakoniec podľa § 54 a § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému úhrnný trest povinnej práce vo výmere 280 hodín, keď pri ukladaní tohto trestu prihliadol aj na to, že obžalovaný je od 05. 04. 2018 vo väzbe. Senát je názoru, že tento trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď lepšie zabezpečí jeho nápravu ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Na umocnenie účelu tohto trestu zároveň uložiť obžalovanému povinnosť, aby sa v lehote jedného roka od právoplatnosti rozsudku podrobil psychoterapii, tak ako to navrhol znalec. Práve trest povinnej práce umožní obžalovanému v lepšej miere, ako nepodmienečný trest odňatia slobody zaradiť sa do pracovného pomeru, získať pracovný návyk, ktorý nemá. Keďže agresívne správanie v zmysle znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie je práve spojené s požívaním psychotropných látok zo strany obžalovaného, senát zároveň uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

.

v bode 1/ obžaloby

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,

v bodoch 3/ a 5/ obžaloby

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.