Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-3-2017.pdf
PDF · 214.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Cpr/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu : M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., G. XX, právne zastúpený JUDr. Peter Koscelanský, Advokátska kancelária so sídlom Fraňa Mojtu 24, 949 01 T., IČO: 34 041 427 proti žalovanému: Ernst Keller Slovakia, s.r.o. so sídlom T., Dolné Hony 9, IČO: 36 553 387 , právne zastúpený TaylorWessing e/n/w/c advokáti, s.r.o. so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832 o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. Súd určuje , že výpoveď uložená žalobcovi rozhodnutím žalovaného zo dňa 4.1.2017 podľa § 63 ods. 1 písm. e Zákonníka práce je neplatná. II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2017 domáhal určenia, že výpoveď uložená žalobcovi rozhodnutím žalovaného zo dňa 4.1.2017 podľa §53 ods. 1 písm. e) ZP je neplatná, ktorú odôvodnil tým, že je v pracovnom pomere u žalovaného od 24.9.2007, kedy pracovnou zmluvou bol založený jeho pracovný pomer, na základe ktorého u žalovaného vykonáva prácu Výroba a montáž automobilových komponentov. Okrem toho, že je riadnym zamestnancom je aj členom odborovej organizácie, ktorá na ich pracovisku pôsobí a to základnej organizácie odborového zväzu KOVO OKO pri Ernst Keller Slovakia s.r.o., kde dokonca pôsobí ako člen výboru tejto odborovej organizácie. Ako žalobca dňa 16.1.2017 obdržal do vlastných rúk osobne na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 4.1.2017, ktorá sa len veľmi ťažko špecifikuje, ale na predposlednej strane je uvedené, že táto výpoveď mu bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Táto výpoveď je neplatná, tak z formálno-právneho hľadiska ako aj hmotno- právneho hľadiska je úplne nepreskúmateľná. Po doručení výpovede on listom zo dňa 18.1.2017 písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a na prideľovaní práce podľa jeho pracovnej zmluvy, na čo mu zamestnávateľ jeho listom zo dňa 24.1.2017 oznámil, že na svojej výpovedi trvá, na čo sa on opäť vyjadril listom zo dňa 15.2.2017, kde opakovane zdôraznil, že sa nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a že trvá na ďalšom zamestnávaní. Pokiaľ sa týka samotného znenia výpovede, táto je napísaná na štyroch stranách textu, ktorá opisuje rôzne porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa mal podľa tejto výpovede dopustiť. Tieto sú formulované tak široko, nejasne a nepreskúmateľne, že ani výkladom sa nedá dospieť k tomu, čo žalovaný touto výpoveďou sledoval. Nevie z tejto výpovede ani vyvodiť, čo je vlastne zákonným výpovedným dôvodom výpovede, pretože sú tam použité slová a výrazy, ktoré sú veľmi všeobecné, nič nehovoriace, odkazujúce na rôzne smernice, návody na obsluhu prístroja, predpisy a pod., pričom nie je z tejto výpovede jasné ako konkrétne malo dôjsť k tomu ktorému porušeniu pracovnej disciplíny. Výpoveď trpí, okrem iného, základnou vadou a to, že je v rozpore s § 61 ods. 2 ZP, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Výpoveď je koncipovaná tak, že po 3 stranách výpočtu rôznych - podľa žalovaného - porušení pracovnej disciplíny je na strane 3. dole uvedené, že na základe horeuvedených dôvodov mu zamestnávateľ dáva výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP to z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo v lehote 6 mesiacov potom, čo bol upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, ktoré spočíva v závažnom porušení a následne je tu na strane 3 dole a strane 4 zosumarizovanie všetkého čoho som sa mal dopustiť. Pojem „závažné porušenie pracovnej disciplíny" ZP pri výpovediach ani nepozná ako výpovedný dôvod. Z výpovede vyplýva, že za tie isté dôvody som dostal výpoveď, aj za opakované porušenie pracovnej disciplíny aj za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je neexistujúce, pretože ako výpovedný dôvod v zákonníku práce neexistuje a opakovane porušenie pracovnej disciplíny sa z tejto výpovede nedá vyvodiť, jednak pre jej nepreskúmateľnosť a jednak pre skutočnosť, že výpovedný dôvod je len zhrnutím doterajších mojich údajných porušení pracovnej disciplíny, avšak výpoveď by mala byť uložená pre nejaký ďalší konkrétny skutok, ktorého som sa mal dopustiť, eventuálne po doručení predchádzajúcich upozornení. Výpoveď však trpí zásadnou formálno-právnou radou a to, že v súlade s § 74 ZP je zamestnávateľ povinný výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany vopred okamžite prerokovať so zástupcami zamestnancov inak je výpoveď neplatná. U žalovaného pôsobia dve odborové organizácie a to Základná organizácia integrovaného odborového zväzu Ernst Keller s.r.o., a Základná organizácia odborového zväzu KOVO-OKO pri Ernst Keller Slovakia s.r.o., v čase keď mu bola uložená výpoveď u žalovaného už neexistovala zamestnanecká rada, ktorej patrí vzhľadom na ustanovenie § 229 ods. 7 ZP právo na prerokovanie a teda rada nemohla jeho výpoveď ani prerokovať, pretože táto bola naposledy volená 7.12.2012 a 7.12.2016 jej funkcia zanikla, pretože nebola zvolená nová zamestnanecká rada. Volebná obdobie zamestnaneckej rady je podľa §234 ods. 8 ZP štvorročné. Od 7.12.2016, kedy zamestnanecká rada zanikla doteraz neboli uskutočnené nové voľby, hoci žalovaný si tohto asi nie vedomý, pretože ešte listami zo dňa 2.1.2017 a 7.3.2017 posielal zástupcom ZO KOVO- OKO podnikovú kolektívnu zmluvu na roky 2017 - 2021, hoci dňom 7.12.2016 zanikla. Tým nastala situácia, že u žalovaného pôsobia popri sebe dve odborové organizácie a podľa § 232 ods. 2 ZP ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovno-právnych vzťahoch a v obdobných pracovných vzťahoch, týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov, príslušný odborový orgán tej organizácie, ktorej je zamestnanec členom. On je členom výboru, OZ KOVO-OKO a zamestnávateľ jeho výpoveď v súlade s § 74 ZP nedal vopred prerokovať v ich odborovej organizácii, preto bez ďalšieho je z tohto dôvodu uložená výpoveď neplatná. V neposlednom rade je výpoveď neplatná aj z toho dôvodu, že zamestnávateľ porušil ustanovenie § 240 ods. 9 a ods. 10 ZP, pretože on je členom výboru OZ KOVO-OKO a preto sa na neho vzťahuje ochrana, ktorú upravuje § 240 ods. 9 ZP, v ktorom sa uvádza, že zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom týchto zamestnancov. Podľa § 240 ods. 10 ZP, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa ods. 9 je výpoveď neplatná, ak sú ostatné podmienky výpovede splnené a súd v spore podľa § 77 ZP zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď z pracovného pomeru platná, v jeho prípade však nie je splnený pojem „ak sú ostatné podmienky výpovede splnené", pretože výpoveď je zmätočná nepreskúmateľná, nejasná, absentuje zákonný dôvod a neobsahuje nový výpovedný dôvod, výpoveď nebola v súlade s §74 ZP vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, preto je z tohto dôvodu neplatná. Nebol udelený súhlas príslušného odborového orgánu k výpovedi členovi tohto orgánu v súlade s § 240 ods. 9 ZP a preto navrhuje vysloviť, že uložená výpoveď je neplatná tak z hľadiska formálno-právneho ako aj hmotno-právneho. Žalobca na pojednávaní dňa 21.6.2018 uviedol, že čo sa týka porušenia BOZP, nie je si vedomý, že by porušil bezpečnosť pri práci, nakoľko C. a druhá osoba, ktorej meno momentálne nevedel uviesť, došli k nemu a povedali mu, že prečo nemá drôtik v handričke, nakoľko si mysleli, že má spínač zapnutý. On povedal, že drôtik má na čistenie formy, nakoľko nedostávali a nefasovali štetce, ktorými by sa čistenie špár mohlo vykonať. Uviedol, že napr. u žalovaného došlo k odtrhnutiu prstov na pracovisku a tieto osoby sú naďalej zamestnané u žalovaného a jeho vlastne stále šikanujú. Tak, ako je popísaný jeho skutok, nemohlo dôjsť žiadnym spôsobom jemu spôsobené zranenie ani inej osobe z dôvodu, že je tam jazýček, ktorý pridrží ten materiál a to je len na pridržiavanie toho materiálu a keby tomu aj tak bolo ako tvrdí žalovaný, nemôže dôjsť k zraneniu, okrem toho, predtým aj iní pracovníci, ktorí obsluhovali tento stroj, tak isto vykonávali túto činnosť a vtedy porušovali BOZP a nikdy sa nestal úraz. Týmto spôsobom, čo sa týka zvyšovania produktivity práce dochádza k tomu, že sa vlastne môžu používať dve ruky a človek sa tak nenarobí a dochádza k uľahčeniu práce. V týchto veciach si dávajú pozor, lebo oni sú odborový orgán a zamestnávateľ útočí na nich. Aj čo sa týka porušenia pravidla 130%, jemu by zobrali počas pracovnej
doby výkaz a človek si reguluje fyzickú námahu na celú smenu, aby nepresiahol výkon, nakoľko má viacej zo začiatku síl a potom sily ubúdajú, pričom mu to zobrali po 3 hodinách práce ten výkaz. Tých 130% však porušuje tretina z firmy. R., ktorá bola na stroji, tak isto mala slúžiť na oprašovanie pilín. Tento proces, ktorý on popísal a tiež jeho konanie nemá žiadny vplyv a ani nemohol mať na kvalitu výrobkov. Tieto výrobky, ktoré na tomto stroji vyrábal, predstavovali komponenty z pozinkového materiálu a lanka a jeho pracovná činnosť nemohla mať žiaden vplyv na kvalitu výrobkov. Jedná sa o komponent, ktorý sa používa do bezpečnostného pásu v automobile. Ďalej uviedol, že jeho zamestnávateľ ide po nich, nakoľko aj jeho ďalší spolupracovník dostal výpoveď. Tento vyhral spor a teraz to skúšajú na neho. On osoby I. Y. a U. H., ktorí boli navrhnutí ako svedkovia pozná. Nevie ustáliť presne ich pozíciu, nie sú to zamestnanci vo výrobe, majú na starosti papiere a pôsobia v administratíve. Čo sa týka pani H., vtedy sa tam tá ani nenachádzala, bola tam iná osoba. Čo sa týka zaškolovania na tento druh stroja, aj v tomto prípade sa stalo, že došiel za ním p. Y., ktorý povedal, aby mu podpísal nejaké doklady a ide im o to, aby sa produkovalo. On robil u zamestnávateľa 10 rokov a nepamätá sa, či bol na tento stroj zaškolený. On pracoval u žalovaného v 2-smennej prevádzke. U zamestnávateľa je zamestnaný od marca 2017. Právny zástupca žalobcu v záverečnom stanovisku dňa 12.11.2018 uviedol, že čo sa týka právnej a skutkovej argumentácie sa v plnom rozsahu pridržiavajú žaloby ako i na vyjadrení, ktoré podali. Sú názoru, že výpoveď, ktorá bola jeho klientovi uložená, je zo zákona neplatná. § 240 ods. 9-10 sa uvádza, že ak sa dáva výpoveď členovi odborovej organizácie, musí byť ucelený predchádzajúci súhlas k tejto výpovedi, inak je výpoveď neplatná. Je jednoznačne preukázané, že súhlas daný odborovou organizáciou nebol a vykl. § 240 ods. 10, ak sú ostatné výpovede splnené súd môže v spore zistiť, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnáva. Výpoveď je potom platná. Ostatné podmienky výpovede neboli splnené a to z dôvodu, že výpoveď je široko a nejasne koncipovaná, do dnešného dňa nevedia, čo je dôvodom výpovede, pretože je vo výpovednom dôvode rozpísaných veľa konaní, ktoré sa nepreukázali, napr. že by mohlo dôjsť k amputácii prsta. Pričom videli ukážku, kde zistili, že ten stroj také niečo ani neumožňuje. Je tam obrovské množstvo právnych predpisov, čo ťažko možno priradiť k tomu, čo bolo dôvodom výpovede a je použitý výpovedný dôvod, ktorý je nejasný, pretože sa tu uvádza, že ju dostal z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, pričom Zákonník práce uvádza, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a vo výpovedi je uvedené, že porušenie pracovnej disciplíny spočíva v závažnom porušení § 63 ods. 1 písm. e ) Zákonníka práce, na ktorý sa zamestnávateľ odvoláva pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny ani neobsahuje. Aj z tohto dôvodu je výpoveď neplatná. Základnou vecou však zostáva skutočnosť, že táto výpoveď nebola prerokovaná zástupcami zamestnancov pred jej uložením podľa § 74 Zákonník práce, kde zákon sankcionuje nesplnenie tejto povinnosti neplatnosťou výpovede, uvádza ... inak je táto výpoveď neplatná. Podľa § 17 Zákonníka práce ods. 2, kde sa uvádza, že právny úkon, ku ktorému nebol udelený predpísaný súhlas príslušného orgánu je neplatný vo vzťahu § 240 ZP a § 17 ods. 2 výslovne ďalej uvádza, že ... alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov je neplatný. Aj ten zákon jednoznačne rozlišuje, či je súhlas a udelenie súhlasu a čo je prerokovanie výpovede vopred. Táto výpoveď nebola vopred prerokovaná a preto je zo zákona neplatná. Argumentácia , že sa dala výpoveď na udelenie súhlasu podľa § 240 ZP je zároveň aj výpoveď vopred prerokovaná je jednoznačným a priamym obchádzaním zákonníka práce, pretože tento jasne uvádza v § 74 jednu jasnú povinnosť a v § 240 ďalšiu povinnosť. Tým, že výpoveď nebola vopred riadne prerokovaná, tak odborovému orgánu bola dávaná na udelenie súhlasu už vtedy neplatná výpoveď zo zákona, lebo nebola vopred prerokovaná zástupcami zamestnancov. Tento právny názor je v súlade s doteraz zaužívanou súdnou praxou a nič na tom nemení ani nejasné vyjadrenie od doc. Barancovej, ktorá sa v podstate k meritu veci ani nevyjadrila. Nebolo preukázané, že žalovaný sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny a to z toho dôvodu žiada návrhu vyhovieť a zároveň sa domáha nároku na náhradu trov konania.
2. / Žalovaný odmieta žalobcove tvrdenie, že výpoveď je nezrozumiteľná a že v nej absentujú zákonné výpovedné dôvody. Ide o účelové tvrdenie, ktoré nemá oporu v objektívnom skutkovom stave. Z výpovede je zrejmé, že bola žalobcovi daná z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP a to z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. ako je uvedené vo výpovedi. Žalovaný dňa 15.8.2016 zistil, že žalobca sa opakovane dopustil porušenia pracovnej disciplíny tým, že nerešpektoval pokyn žalovaného zo dňa 5.2.2016, v ktorom zamestnancov vyzval, aby pri plnení svojich pracovných úloh svoj pracovný výkon rozložil a regulovali tak, aby výkon na jednotlivých pracovných operáciách neprekračoval 130% výkonu predpokladaného konkrétnou normou (ďalej ako „Porušenie 1 „ z výpovede je pritom zrejmé, že žalobca porušil tento pokyn žalovaného vedome a hneď niekoľkonásobne. Žalovaný považuje za dostatočne preukázané, že „porušenie 1" predstavuje (minimálne) menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Je nesporným právom a z dôvodu zabezpečenia ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci aj povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa, regulovať pracovný výkon svojich zamestnancov tým spôsobom, že im určí maximálne prípustný pracovný výkon , pričom zamestnanec je povinný takýto pokyn zamestnávateľa rešpektovať. Je pritom taktiež nesporné, že zamestnanec sa pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy má povinnosť riadiť pokynmi zamestnávateľa. Uvedené vyplýva už zo samotnej definície závislej práce obsiahnutej v § 1 ZP, podľa ktorej „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) ZP odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Podľa § 81 ZP „Zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný pristúpil k regulácii pracovných výkonov zamestnancov z dôvodu ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci. Žalovaný zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je v plnej kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa, prijímať opatrenia smerujúce k ochrane bezpečnosti a zdravia svojich zamestnancov, či už z dôvodu existencie bezprostredných rizík vyplývajúcich z druhu práce vykonávanej u žalovaného alebo taktiež z dôvodu uplatňovania všeobecných zásad prevencie podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej ako zo „BOZP"). Žalovaný totiž v spolupráci so spolupracujúcou organizáciou zabezpečujúcou dodržiavanie povinností podľa Zo BOZP vyhodnotil, že dlhodobé podávanie výkonov nad 130% môže ohroziť zdravie zamestnancov - napr. v prípade, ak by sa žalobcovi stal pracovný úraz v čase, keď pracoval na 150% výkon, Inšpektorát práce by zodpovednosť za pracovný úraz vyvodil voči zamestnávateľovi za to, že nebránil motivovaniu zamestnancov k vysokým pracovným výkonom a nekontroloval, či zamestnanci neprekračujú pracovné výkony nad povolenú mieru. Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že žiadny právny predpis žalovaného neobmedzuje v tom, aby v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dal zamestnancom pokyn, aby vykonávali prácu len do maximálne určenej hranice. Naopak, zodpovednosť zamestnávateľa za BOZP nepriamo ukladá žalovanému , aby takéto hranice určil a dohliadal na ich dodržiavanie. Žalovaný pristúpil k obmedzeniu pracovných výkonov zamestnancov s ohľadom na konkrétne danosti a riziká spojené s výkonom práce u žalovaného, čo bol žalobca povinný rešpektovať. S pokynom zo dňa 5.2.2016 ohľadom obmedzenia pracovného výkonu zamestnancov na jednotlivých pracovných operáciách na 130 % výkonu bol pritom žalobca ako aj ostatní zamestnanci žalovaného riadne oboznámení. Výrobní zamestnanci žalovaného, akým je aj žalobca, majú pritom pri výkone práce (t.j. obsluhe strojov) preukázateľne vedomosť o skutočnosti, či a v akom rozsahu ich pracovný výkon presahuje 100% plánovaného výkonu, a teda či rešpektujú pokyn žalovaného nepresahovať svojím výkonom hranicu 130% pracovného výkonu. Žalovaný pristúpil k uloženiu písomného upozornenia žalobcovi s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca otvorene odmietol rešpektovať pokyn žalovaného, ktorým žalovaný obmedzil pracovný výkon svojich zamestnancov, pričom žalobca tento pokyn nerešpektoval hneď niekoľkokrát, ako je uvedené vo výpovedi. Motívom konania žalobcu, ktorým sa žalobca dopustil „ Porušenia 1 „ bola s najväčšou pravdepodobnosťou snaha o dosiahnutie, čo najvyššieho pracovného výkonu (t.j. bez obmedzenia na 130 % výkonu), od čoho si žalobca sľuboval uplatnenie dodatočných mzdových nárokov voči žalovanému. Jedná sa pritom o dlhodobú snahu žalobcu ako aj zvyšných dvoch zamestnancov, ktorí sú organizovaní v ZO OKO spochybňovať interné predpisy žalovaného s cieľom domôcť sa neexistujúcich
- dodatočných mzdových nárokov. Takéto dodatočné mzdové nároky žalobcu, ktoré by vyplývali z rozsahu pracovného (nad)výkonu žalobcu presahuje 130% výkonu však žalobcovi neboli priznané ani rozhodnutím príslušného inšpektorátu práce ani súdom. Sú nanajvýš bezpredmetné a žalovaný je pripravený túto skutočnosť súdu v prípade potreby bližšie preukázať. Napriek vyššie uvedenému sa žalobca dopustil ďalšieho (opakovaného) porušenia pracovnej disciplíny dňa 30.11.2016, ku ktorému došlo v lehote šiestich mesiacov po tom, čo bol žalobca upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s „ Porušením 1" a ktorého sa žalobca dopustil tým, že vedome a obzvlášť riskantným a nebezpečným konaním porušil pracovné a bezpečnostné postupy pri obsluhe hydraulického predlisovacieho stroja M 9359, keď vedome odpojil funkčnosť spínača zaistenia dielu (ďalej ako „ Porušenie 2"). Tento postup na úkor výrazného zníženia bezpečnosti a na úkor zabezpečenia kvality výroby výrazne zrýchľuje výkon operácie na uvedenom stroji, takže zamestnanec je schopný dosiahnuť už po uplynutí časti pracovnej zmeny výkon vysoko nad 100%. Podľa žalovaného je nesporné, že „Porušenie 2" predstavuje opakované a závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko žalobca „Porušením 2" nielen že ohrozil svoje zdravie ako aj zdravie ostatných zamestnancov žalovaného, ale taktiež sa úmyselne porušujúcim konaním snažil obohatiť na úkor žalovaného, nakoľko „ Porušením 2" žalobca skreslil
svoj pracovný výkon, čím si chcel žalobca zabezpečiť rýchle dosiahnutie vyššej odmeny (výkonnostnú prémiu) za svoj pracovný výkon, podľa čl. 2.3 Prémiového poriadku žalovaného zo dňa 16.12.2015. V tejto súvislosti žalovaný predkladá dodatok k pracovnej zmluve žalobca ako aj vyššie uvedené znenie Prémiového poriadku žalovaného, ktoré sa na žalobcu aplikovalo v čase, kedy došlo k „ Porušeniu 2" , nakoľko žalobcom predložené dokumenty preukázateľne nie sú aktuálne. V neposlednom rade „Porušenie 2" de facto viedlo k opakovanému „ Porušenie 1", keďže žalobca prekročil svojim výkonom maximálne prípustnú hranicu svojho pracovného výkonu podľa pokynu žalovaného zo dňa 5.2.2016, čím opätovne ohrozil svoju bezpečnosť pri výkone práce. Zároveň „ Porušenie 2" výrazným spôsobom ovplyvnilo kvalitu vyrábaného produktu, čo mohlo mať vplyv nielen na reputáciu žalovaného medzi jeho obchodnými partnermi, ale mohlo taktiež viesť k ďalšej finančnej ujme na strane žalovaného z dôvodu vadného plnenia, obzvlášť, ak by žalobca v takomto konaní pokračoval bez odhalenia aj dlhodobo. Žalobca mal pritom jasnú vedomosť o tom, že svojim konaním porušuje bezpečnostné a pracovné postupy uvedené tak v ZP, ZO BOZP, Pracovnom poriadku žalovaného, ako a v Návode na prevádzku a obsluhu Stroja (Dokument č. A7404-12.96 R0), s ktorými bol preukázateľne oboznámený. Je dôležité uviesť, že žalobca sa sám cíti kvalifikovaný na to, aby zastupoval záujmy zamestnancov v oblasti BOZP, keďže sa ešte pred krátkym časom prostredníctvom ZO OKO uchádzal u žalovaného o funkciu zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť podľa § 19 ZOBOZP. Žalovaný zdôrazňuje, že prerokoval „Porušenie 2" taktiež s Komisiou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pôsobiacou u žalovaného, ktorá sa vyjadrila, že je absolútne neprípustné, aby zamestnanec vyradil bezpečnostný prvok obsluhovaného stroja a teda v danom prípade sa jedná o porušenie tak závažného charakteru, že ho nie je možné ospravedlniť, nakoľko ide o úplne elementárne a základné pravidlo pri manipulácii so strojovými zariadeniami a jeho porušenie by malo byť sankcionované exemplárne, t.j. skončením pracovného pomeru so žalobcom. S uvedeným záverom sa bez výhrad stotožnili všetci členovia komisie s výnimkou člena komisie, ktorý je zároveň členom (a predsedom) odborovej organizácie ZO OKO. Žalovaný si následne taktiež splnil povinnosť vyplývajúcich z § 63 ods. 6, t.j. žalobcu vopred oboznámil s výpoveďou a dôvodmi pre jej uloženie a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k výpovedi. Žalovaný sa následne rozhodol pristúpiť k výpovedi po zodpovednom zvážení vyššie uvedených závažných skutočností a na základe stanoviska Komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pôsobiacej i žalovaného. Vzhľadom na opakované porušenie pracovnej disciplíny ako aj s ohľadom na závažný charakter porušenia 2 bolo preto skončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou nevyhnutné. Žalovaný okrajom podotýka, že „ Porušenie 1" a „Porušenie 2" nie sú z ďaleka jedinými prípadmi porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Žalovaný opakovane písomne upozorňoval žalobcu na porušovanie disciplíny už aj v minulosti a to v dôsledku nerešpektovania pracovného času a hrubého správania voči nadriadeným (viď Písomné upozornenie žalobcu zo dňa 11.4.2013). žalovaný písomne upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny aj dňa 2.5.2012 a tiež dňa 7.9.2012 a to z dôvodu nedovoleného opúšťania pracoviska a nevykonávania si práce. Žalovaný napokon na porušenie pracovnej disciplíny písomne upozornil žalobcu tiež dňa 12.4.2012 z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku. Vyššie uvedené len potvrdzuje, že porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu má dlhodobý a notorický charakter, pričom je dôvodné domnievať sa, že od žalobcu nie je do budúcna možné očakávať riadne a svedomité plnenie pracovných povinností. Žalovaný na tomto mieste odmieta žalobcove tvrdenie, že výpovedný dôvod nie je z výpovede zrejmý. Na strane č.3 výpovede žalovaný jasne a bez možnosti vzniku pochybností uvádza, že žalovaný končí pracovný pomer so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP a to z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo v lehote šiestich mesiacov po tom, čo bol žalobca písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Je teda zrejmé, že žalovaný ako výpovedný dôvod uplatnil jednu z dvoch alternatív pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, t.j. pre opakované porušenie pracovnej disciplíny (t.j. Porušenie 2), ktorého sa žalobca dopustil, hoci bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny (t.j. Porušenie 1) písomne upozornený na možnosť výpovede. Žalovaný na tomto mieste ďalej odmieta aj ďalšie nesprávne právne závery žalobcu ohľadom uplatnenia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP.Žalovaný odmieta zneužívanie požiadavky prísnej formálnosti výpovedných dôvodov uvedených v § 63 ZP zo strany žalobcu, keď tvrdí, že žalovaný nemohol so žalobcom skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny (t.j. druhá alternatíva) len z toho dôvodu, že žalovaný kvalifikoval „Porušenie 2" ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže nanajvýš § 63 ods. 1 v prípade druhej alternatívy zmieňuje ako výpovedný dôvod iba opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ide o nesmierne účelovú interpretáciu, nakoľko uvedené znenie znamená len toľko, že pri preskúmaní tohto výpovedného dôvodu postačuje preukázať, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a miera závažnosti je irelevantná. Aplikácia základného interpretačného
pravidla a minori admaius jednoznačne vedie k tomu, že aplikácie výpovedného dôvodu za skutok, ktorý vyžaduje nižšiu mieru závažnosti je možné vždy uplatniť aj na skutok, ktorý vykazuje vyššiu mieru závažnosti. Uvedené musí platiť aj z dôvodu, že je výlučne úlohou súdu, aby posúdil akú mieru závažnosti skutok dosahuje a nejde o rozhodnutie zamestnávateľa. Žalovaný zdôrazňuje, že ak by si súd osvojil takýto neologický výklad § 63 ods. 1 písm. e) ZP zo strany žalobcu, znamenalo by to, že ZP by vôbec nepripúšťal skončenie pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ak by opakované porušenie pracovnej disciplíny malo závažný charakter. Takýto výklad ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) ZP však podľa mienky žalovaného neobstojí. Uplatnením argumentu logického výkladu práva „od menšieho k väčšiemu" (argumentum a minori ad maius) je zrejmé, že ak má zamestnávateľ právo skončiť pracovný pomer so zamestnancom pre opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, o to viac sa uvedené aplikuje aj na prípad, ak zamestnanec opakovane porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. V uvedenom prípade má žalovaný za to, že „ Porušenie 2" je závažným porušením pracovnej disciplíny a žalovaný ho takto vo výpovedi označil nie z dôvodu uplatnenia prevej alternatívy § 63 ods. 1 písm. e) ZP (t.j. skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny), ale toto porušenie označil a kvalifikoval ako závažné z toho dôvodu, že závažnosť konania žalobcu vyplýva zo samotnej podstaty konania žalobcu, kedy ohrozil zdravie a bezpečnosť svoju ako aj ostatných zamestnancov a ktorým taktiež ohrozil ďalšie práva a právom chránené záujmy žalovaného tak, ako sú tieto dôkladne špecifikované vo výpovedi (najmä v zhrnutí na poslednej strane výpovede). Opäť však treba zdôrazniť, že označenie porušenia za závažné je pri aplikácii tohto výpovedného dôvodu irelevantné, avšak skutočnosť, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny môže mať vplyv na posúdenie ďalších právnych skutočností (vzhľadom na postavenie zamestnanca ako člena výboru odborovej organizácie). Navyše, ak by skutočne žalovaný mienil skončiť pracovný pomer so žalobcom podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP podľa prvej alternatívy z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, v takom prípade by „ Porušenie 1" vo výpovedi vôbec neuvádzal, pričom vy na strane č. 3 výpovede neuvádzal, že výpoveď je žalobcovi daná z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo v lehote šiestich mesiacov po tom, čo bol žalobca písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Týmto porušením bolo „ Porušenie 1" .Žalovaný je naďalej mienky, že nemá nijaký vplyv na platnosť výpovede taktiež tá skutočnosť, že žalovaný vo výpovedi od slova do slova neprebral znenie výpovedného dôvodu § 63 ods. 1 písm. e) ZP druhá alternatíva. Jednak je podľa mienky žalovaného uvedená alternatíva výpovedného dôvodu zákonodarcom upravená lingvisticky veľmi nedôsledne, čo znemožňuje, na rozdiel od ostatných výpovedných dôvodov, doslovné prebratie tohto výpovedného dôvodu do textu výpovede. Čo však je smerodajné a dôležitejšie, žalovaný je presvedčený, že plne vyhovel zákonnej požiadavke uvedenej v § 61 ods. 2 ZP druhá veta, podľa ktorej dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Pre posúdenie platnosti výpovedného dôvodu uvedeného vo výpovedi má teda rozhodujúci význam práve naplnenie požiadavky uvedenej v § 61 ods. 2 ZP a nie doslovné prebratie výpovedného dôvodu tak, ako ho špecifikuje zákonodarca v § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Výpoveď jasne a dôkladne skutkovo vymedzil - najprv vo výpovedi popísal Porušenie 1 a následne Porušenie 2, pričom na strane č. 3 jasne kvalifikoval výpovedný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 písm. e) ZP druhá alternatíva, t.j. že pracovný pomer so žalobcom žalovaný končí pre opakované porušenie pracovnej disciplíny „t.j. Porušenie 2", ktorého sa žalobca dopustil, hoci bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny t.j. „ Porušenie 1" písomne upozornený na možnosť výpovede. Aj napriek tomu, že po tomto skonštatovaní nie je výslovne uvedené v čom malo následné porušenie pracovnej disciplíny, spočívať je nesporné, že žalovaný pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny mienil „ Porušenie 2", keďže žalovaný po tomto konštatovaní následne zhrnul porušenie právnych predpisov ako aj vnútorných predpisov žalovaného, ktorých sa mal žalobca „Porušením 2" dopustiť ( str. 4 výpovede) a ktoré sú iba opakovaným zhrnutím týchto dôvodov uvedených na predchádzajúcich stranách výpovede pri právnej kvalifikácii „Porušenia 2". Žalovaný na tomto mieste taktiež odmieta nesprávny výklad ustanovení ZP zo strany žalobcu, keď tvrdí, že ZP vôbec nepripúšťa závažné porušenie pracovnej disciplíny ako výpovedný dôvod, § 63 ods. 1 písm. e) ZP sú taktiež dôvody, pre ktoré by zamestnávateľ mohol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. Podľa § 68 ods. 1 písm. b)ZP zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný (okrem iného) vtedy, ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Je teda zrejmé, že ZP jasne rozlišuje závažné porušenia pracovnej disciplíny ako výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP aj keď je tento výpovedný dôvod v tomto ustanovení spomenutý iba odkazom na iné ustanovenie ZP obsiahnuté v § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Na jednej strane tak § 63 ods. 1 písm. e) ZP jasne uvádza, že výpovedným dôvodom podľa písm. § 63 ods. 1 písm. e) ZP taktiež dôvody, pre ktoré by zamestnávateľ
mohol so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer (t.j. závažné porušenie pracovnej disciplíny). Na druhej strane môže byť pritom ale závažné porušenie pracovnej disciplíny taktiež základom. Pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP alternatíva 2 (v taktom prípade miera závažnosti z hľadiska posúdenia platnosti výpovede nie je relevantná, čo ale neznamená, že závažné porušenie nemôže byť základom pre podanie výpovede z dôvodu opakovaného porušenia disciplíny), kedy sa zamestnanec opakovane dopustí porušenia pracovnej disciplíny takým svojím konaním, ktorým poruší pracovnú disciplínu závažne, hoci takáto alternatíva nie je zákonodarcom výslovne upravená, keďže vyplýva z logického výkladu obsahu a účelu tohto ustanovenia. Uvedené bolo výpovedným dôvodom, pre ktorý žalovaný skončil pracovný pomer so žalovaným výpoveďou. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje s tvrdením, že výpoveď trpí formálno-právnou vadou, nakoľko podľa mienky žalobcu výpoveď nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov podľa § 74 ZP. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že u žalovaného nebola v dobe prerokovania výpovede zriadená zamestnanecká rade, nakoľko žalovaný nepristúpil k novej voľbe členov zamestnaneckej rady. Zároveň sa tiež stotožňuje s právnou kvalifikáciou žalobcu, podľa ktorej bol žalovaný povinný vopred prerokovať výpoveď so ZO OKO, v súlade s § 232 ods. 2, podľa ktorého, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom (t.j. v prípade žalobcu ZO OKO). Žalovaný však má v rozpore s tvrdeniami žalobcu za to, že podmienka § 74 ZP vopred prerokovať výpoveď so ZO OKO bola zo strany žalovaného riadne splnená, nakoľko žalovaný žiadosťou zo dňa 4.1.2017 požiadal ZO OKO o poskytnutie súhlasu výpoveďou. Žalovaný je toho názoru, že žiadosť o predchádzajúci súhlas s výpoveďou adresovaná ZO OKO predstavuje zabezpečenie rovnako dôsledného naplnenia požiadavky uvedenej v § 74 ZP. Podľa § 237 ods. 1 ZP prerokovanie predstavuje iba výmenu názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, pričom v uvedenom prípade žalovaný uvedenú požiadavku z kvalitatívnej stránky naplnil ešte dôslednejšie ako vyžaduje ZP tým, že ZO OKO s ohľadom na závažnosť konania žalobcu požiadal priamo o súhlas s výpoveďou. Žalovaný má pritom za to, že žiadosť zo dňa 4.1.2017, ktorou žalovaný požiadal ZO OKO o poskytnutie súhlasu s výpoveďou, v sebe zo samotnej podstaty veci zahŕňa taktiež prerokovanie výpovede, nakoľko došlo k naplneniu požiadavky uvedenej v § 237 ods. 1 ZP , podľa ktorej je prerokovanie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. K takejto výmene názorov a dialógu medzi žalovaným a ZO OKO z materiálnej stránky bez pochyby došlo, keďže jednak zo strany žalovaného došlo k dôslednému oboznámeniu ZO OKO s dôvodmi pre uloženie výpovede ako aj k vyžiadaniu súhlasu s výpoveďou a na strane druhej, ZO Oko vyjadrením zo dňa 14.1.2017 ZO OKO zaujal obsiahle stanovisko k predloženej žiadosti žalovaného s tým, že súhlas s výpoveďou žalovanému neudelil. Prerokovanie výpovede je imanentnou súčasťou vyžiadania súhlasu s výpoveďou, jej samostatné prerokovanie mimo rámca žiadosti o súhlas s výpoveďou samozrejme nemá z hľadiska ochrany zamestnanca žiadny zmysel. Napriek skutočnosti, že ZO OKO neudelilo predchádzajúci súhlas s výpoveďou podľa § 240 ods. 10 ZP má žalovaný za to, že preukázal, že ostatné zákonné podmienky výpovede sú splnené, pričom od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Žalobca tak „ Porušením 1" ako aj „Porušením 2" jasne poukázal, že odmieta rešpektovať závažné pokyny žalovaného ako zamestnávateľa a to napriek mnohonásobným výzvam žalovaného, pričom neváha konať spôsobom, ktorým vyvoláva významné riziko vzniku pracovného úrazu. Tento mimoriadne škodlivý prístup k plneniu elementárnych povinností pri priamom výkone práce je o to závažnejší, že sa ho dopustil žalobca ako osoba, ktorá má záujem zastupovať ostatných zamestnancov, dokonca osobitne aj v oblasti BOZP. Ak by ostatní zamestnanci napodobňovali prístup žalobcu ako „odborového predáka", na pracovisku by nevyhnutne dochádzalo k pracovným úrazom so závažnými následkami pre zdravie zamestnancov, čo žalovaný ako zamestnávateľ nemôže pripustiť. Žalobca sa dopustil „porušenia 1" hneď niekoľkonásobne, pričom sa porušovaním pracovného pokynu žalovaného ohľadom maximálne prípustného pracovného výkonu nielen že nijako netajil, ale svoj odpor voči pokynu žalovaného bezprecedentne spoločne s ďalšími členmi ZO OKO aj aktívne šíril medzi ostatnými zamestnancami žalovaného. Navyše „Porušením 2" jasne preukázal, že dlhodobo nie je schopný rešpektovať pracovné pokyny žalovaného a jeho autoritu ako zamestnávateľa, keďže opakovane porušil pracovnú disciplínu ešte závažnejším spôsobom konania, aj napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu žalovaného na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu „Porušenia 1". Aj bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, už samotný závažný charakter konania, ktorým sa žalobca dopustil „ Porušenia 2", odôvodňuje naplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v § 240 ods. 10 ZP, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, nakoľko, ako uvádza žalovaný vyššie „Porušenie 2" má charakter vedomého a flagrantného porušenia bezpečnostných a pracovných postupov u žalovaného,
o ktorých mal žalobca preukázateľne vedomosť, pričom žalobca obzvlášť závažným spôsobom ohrozil svoju bezpečnosť ako aj bezpečnosť ostatných zamestnancov žalovaného. Navyše „ Porušenie 2" má charakter podvodného konania s úmyslom žalobcu bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovaného. Uvedené konanie má taktiež dôsledky na kvalitu výrobkov vyrábaných u žalovaného a na jeho reputáciu. Vyššie uvedené skutočnosti jasne preukazujú, že žalovaný má vážne a dôvodné obavy z ďalšieho kontinuálneho porušovania pracovnej disciplíny zo strany žalobcu v prípade, ak by žalovaný so žalobcom neskončil pracovný pomer výpoveďou. Je pritom obzvlášť zarážajúce a neprijateľné, že vyššie uvedených porušení pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil ako popredný člen odborového orgánu ZO OKO, od ktorého sa očakáva príkladné dodržiavanie pracovnej disciplíny u žalovaného. Zároveň tak je podľa žalovaného v dôsledku závažnosti protiprávneho konania žalobcu a jeho notorického opakovania znemožnená akákoľvek budúca spolupráca so žalobcom s cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky u žalovaného ako zamestnávateľa (§229 ods. 1 ZP). Právny zástupca žalovaného v záverečnom stanovisku dňa 12.11.2018 uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že hmotno- právne i formálne podmienky výpovede boli splnené a napriek skutočnosti, že odborová organizácia OZ KOVO OKO odmietla udeliť súhlas s výpoveďou od žalovaného, nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, teda žalobcu ďalej zamestnával. Z výpovede danej žalobcovi je jednoznačne zrejmé, že táto bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. e ZP, keďže tento sa dopustil opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo v lehote 6 mesiacov, potom čo bol písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Konkrétne žalobca bol na možnosť výpovede upozornený dňa 24.8.2016 a to z dôvodu, že opakovane a vedome nerešpektoval pokyn zamestnávateľa v zmysle ktorého sú zamestnanci vo výrobe pri plnení svojich pracovných úloh povinní rozložiť svoj pracovný úkon tak, aby výkon neprekračoval 130% výkonu predpokladaného konkrétnou normou. Žalovaný pristúpil k tejto regulácii pracovného výkonu z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom s daným pokynom bol žalobca riadne oboznámený. Napriek tomu však žalobca dlhodobo odmietal tento závažný pokyn rešpektovať a vystavoval sa tak riziku vzniku pracovného úrazu. K ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom došlo dňa 30.11.2016 kedy žalobca na hydraulickom predlisovacom stroji vedome a obzvlášť riskantným a nebezpečným konaním porušil pracovné a bezpečnostné postupy pri obsluhe tohto stroja, keď vedome odpojil funkčnosť spínača zaisteniu dielu. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná tak svedeckou výpoveďou pána Y. ako aj svedkyne H.. Žalobca tak výrazne zrýchlil výkon operácie na uvedenom stroji, čím skreslil svoj pracovný výkon s cieľom zabezpečiť si rýchlejšie dosiahnutie odmeny vo forme odmeny, pričom zároveň napriek písomnému upozorneniu žalovaného bol povinný dodržiavať maximálnu hranicu 130% výkonu. Žalobca konal v rozpore s pracovnými a bezpečnostnými postupmi, čím konal v rozpore s pokynmi žalovaného ako zamestnávateľa a ohrozil svoju bezpečnosť a zdravie, keďže takýmto konaním ľahko hrozilo pomliaždenie článkov prstov žalobcu. Toto konanie malo aj negatívny dopad na kvalitu výrobkov žalovaného, keďže žalobca vyrobil niekoľkonásobne väčší počet kúskov vadných výrobkov v porovnaní s ostatnými zamestnancami, ktorý stroj obsluhovali správne. Toto je zrejmé tak z výpovede p. Y., ale aj z výpovede svedkyne H.. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania najdôležitejším pravidlom pri manipulácii s hydraulickým prelisovacím strojom je, že obe ruky musia byť súčasne zamestnané, aby s žiadna z rúk nemohla dostať do priestoru hydraulického lisu, kde hrozí poranenie prstov. Žalobca nenamietal, že používal pri práci len pravú ruku, pričom ľavú ruku mal voľnú. Žalobca len vyjadril svoj subjektívny názor, podľa ktorého jeho nesprávny pracovný postup nemohol viesť k poraneniu prstov, pričom to, že tento postup zvolil, nevylúčil. Zároveň pán M. ako svedok navrhnutý žalobcom potvrdil, že pre úkon zalisovania na predmetnom stroji je potrebné, aby páka aj spínač boli pustené, pričom zamestnanci boli oboznámení s tým, že zelené tlačítko nesmie byť stlačené z dôvodu, že by mohlo dôjsť k pracovnému úrazu. Svedok Iskra rovnako navrhnutý žalobcom potvrdil, že v práci majú pravidelné školenie z titulu bezpečnosti práce aj na predmetný druh stroja a že je tento stroj nevyhnutné ovládať oboma rukami. Zo svedeckých výpovedí p. Reháka a p. Iskru vyplýva ich snaha zľahčiť a spochybniť možné následky nesprávneho používania predlisovacieho stroja, z čoho nepopierajú, že žalobca na stroji pracoval nesprávnym spôsobom, ale len sa snažia zľahčiť negatívne následky tohto konania. M. záver vyplýva aj z písomného návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa X.X.XXXX, ktoré právny zástupca žalobcu doručil súdu, pričom je tam jasne uvedené, že navrhnutí svedkovia tiež obsluhovali stroj obdobne ako žalobca a nikdy to nebolo považované za porušenie pracovnej disciplíny, žalovaný preto zdôrazňuje, že nesprávnu manipuláciu predlisovacím zariadením nepotvrdili len svedkovia navrhnutí žalobcom, ale aj samotný právny zástupca žalobcu, ktorý ucedenou informáciou disponuje zjavne od žalobcu a nepriamo aj ním navrhnutí obaja svedkovia. N. zo základných znakov pracovno-právneho vzťahu je povinnosť zamestnanca rešpektovať pracovné pokyny a postupy stanovené zamestnávateľom. C. účelom bolo zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. C.
sa zamestnanec subjektívne domnieva, že určitý pracovný postup nemá opodstatnenie, nedáva mu to právo tento postup ignorovať a konať svojvoľne. Ak by došlo k pracovnému úrazu v dôsledku postupu zvoleného žalobcom, žalovaný by nevyhnutne čelil inšpekcii práce a pokuty v dôsledku jeho vzniku. U. reagujem na argumentáciu žalobcu v zmysle ktorej pracovný pomer nebolo možné skončiť výpoveďou z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 263 ods. X písm. e ZP z dôvodu, že konanie žalobcu spočívajúce v odpojení funkčnosti spínača kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. O. interpretačného pravidla od menšieho k väčšiemu je zrejmé, že ak má zamestnávateľ možnosť pracovný pomer skončiť so zamestnancom pre opakované menej závažné porušeniu pracovnej disciplíny, tento dôvod sa aplikuje aj na prípad, ak zamestnanec pracovnú disciplínu opakovane porušil závažným spôsobom. C. ide o námietku ohľadom nezrozumiteľnosti výpovede, žalovaný výpoveď jasne a skutkovo vymedzil, najprv vo výpovedi popísal prvé porušenie pracovnej disciplíny a na strane X výpovede jasne kvalifikoval výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1. psím e )ZP. S. alternatíva t.j., že pracovný pomer so žalobcom končí pre opakované porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil, hoci bol v posledných X mesiacoch upozornený na možnosť výpovede. T. sa ani s tvrdením, že žalovaný bol povinný výpoveď prerokovať podľa § 74 ZP okrem vyžiadania si súhlasu s výpoveďou podľa § 240 ods. X ZP. F. bol členom odborového orgánu, odborovej organizácie a preto žalovaný postupoval podľa § 240 ods. X a dňa X.X.XXXX požiadal odborovú organizáciu o poskytnutie súhlasu s výpoveďou. O.. § 240 ods. X je vo vzťahu s § 74 nex specialis, pretože sa aplikuje v špeciálnych prípadoch, kedy je výpoveď daná zamestnancovi, ktorý je členom odborového orgánu, zatiaľ čo prerokovanie výpovede podľa § 74 sa aplikuje v prípade zamestnancov, ktorí nie sú v pozícii zástupcov zamestnancov. T. teda o kumulatívne podmienky. S uvedenou argumentáciou sa stotožnila aj prof. Barancová aj I. práce, ktorých písomné stanovisko žalovaný predložil súdu. T. tomu, že odborová organizácia odmietla udeliť súhlas s výpoveďou, žalovaný má za to, že preukázal, že ostatné podmienky výpovede boli splnené, pričom od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. F. tak prvým porušením ako aj druhým porušením jasne preukázal, že odmieta rešpektovať záväzné pokyny žalovaného a to napriek mnohým výzvam zo strany žalovaného. T. týchto pokynov si žalobca tak v prípade prvého porušenia ako aj druhého porušenia privodil významné riziko vzniku pracovného úrazu. U. prístup žalobcu k plneniu pracovných úloh je o to závažnejší, že sa ho žalobca dopustil ako popredný člen odborovej organizácie, od ktorého sa očakáva príkladné dodržiavanie pracovnej disciplíny a ako zamestnanec, ktorý má záujem zastupovať ostatných zamestnancov v oblasti H.. V prípade, ak by ostatní zamestnanci žalovaného napodobňovali, prístup žalobcu ako odborového predáka, na pracovisku by nepochybne dochádzalo k vzniku pracovných úrazov so závažnými následkami pre zdravie zamestnancov, čo žalovaný nemôže akceptovať. F. sa porušenia pracovnej disciplíny dopustil niekoľkonásobne, pričom sa porušovaním pracovného pokynu ohľadom maximálne prípustného pracovného pokynu nijako netajil, ale svoj odpor voči pokynu šíril spoločne s ďalšími členmi odborovej organizácie medzi ostatnými zamestnancami žalovaného. S. porušením žalobca jasne preukázal, že dlhodobo nie je ochotný akceptovať pracovné pokyny a jeho autoritu ako zamestnávateľa, keďže opakovane porušil pracovnú disciplínu ešte závažnejším spôsobom a to aj napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu. F. charakter druhého porušenia odôvodňuje naplnenie požiadavky podľa § 240 ods. XX, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Y. druhé porušenie má povahu vedomého a flagrantného porušenia pracovných a bezpečnostných postupov, o ktorých mal žalobca preukázateľne vedomosť, navyše druhé porušenie pracovnej disciplíny má charakter podvodného konania s úmyslom žalobcu bezdôvodne sa obohatiť na úrok žalovaného. U. má vplyv na kvalitu výrobkov vyrábaných u žalovaného, čo potvrdila aj svedecká výpoveď pani Bakovej. U. jasne preukazuje, že žalovaný má dôvodné obavy z ďalšieho kontinuálneho porušovania pracovnej disciplíny žalobcom, ak by neskončil pracovný pomer výpoveďou. Je nepochybné, že nevyvodenie právnej zodpovednosti za konanie žalobcu by s ohľadom na početnosť a závažnom porušení pracovnej disciplíny, by mohlo mať vplyv na pracovnú, morálnu a dodržiavanie pracovnej disciplíny zo strany ostatných zamestnancov. C. žiadame súd, aby žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. X./ G. vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov Krajanca, Bakovej, Iskru, Reháka , oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový stav: Z pracovnej zmluvy na č.l. X-XX uzavretej medzi žalovaným a žalobcom vyplýva, že pracovný pomer začal dňom XX.X.XXXX, čo bol zároveň aj deň nástupu do práce, pričom druh práce bol dojednaný na výrobu a montáž automobilových komponentov podľa normovania práce. V článku X bod X.X. boli dojednané základné povinnosti zamestnanca, ktorý je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a podľa noriem výkonu práce stanovenej zamestnávateľom podľa čl. X bod X.X. tejto zmluvy, dodržiavať pracovnú disciplínu,
pracovať svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených, v rámci dojednaného druhu práce. 4. /Z protokolu zo stretnutia zamestnávateľa a komisie H. spoločnosti J. Y. zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XX-XX vyplýva, že bolo prerokované porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca Romana Vargu a to konkrétne dňa XX.XX.XXXX pri manipulácii so strojovým zariadením - hydraulického predlisovacieho stroja M XXXX. 5. /Z výpovede na č.l. XX -XX zo dňa X.X.XXXX, ktorú doručil žalovaný žalobcovi do vlastných rúk dňa XX.X.XXXX vyplýva, že táto bola daná žalobcovi preto, že napriek upozorneniu, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa. XX.X.XXXX dňa XX.XX.XXXX opätovne a najmä závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, a to nasledovným konaním: S. XX.XX.XXXX v rámci rannej smeny obsluhoval hydraulický predlisovací stroj M XXXX. C. obsluhe stroja najneskôr v čase o XX.XX hod., odpojil funkčnosť spínača zaistenia dielu, ktorý spoločne s pákou slúži ako obojručné ovládanie stroja. Z. tento jeho postup nebol až tak zjavný, spínač prikryl handričkou. U. jeho konanie si všimli zamestnanci na zmene už v predchádzajúci deň, a následne XX.XX.XXXX na rannej zmene na to upozornili nadriadených, pani Petríkovú a pána Krajanca, ktorí vykonávali funkciu zmenového majstra. T. zamestnanci ihneď preverili podnet, prišli preveriť pracovný postup na základe tohto podnetu a vyššie uvedenú skutočnosť zistili. U. zistenie bolo prítomnými svedkami zaprotokolované. U. protiprávnym konaním závažným spôsobom porušil pracovný postup podľa návodu na prevádzku a obsluhu stroja, s ktorým bol riadne oboznámený pri nástupe do práce a potom opakovane preškolovaný, naposledy dňa XX.júla XXXX. F. pri každom preškolovaní opakovane zdôrazňoval, že dodržiavanie tohto postupu je mimoriadne dôležité, že jeho dodržiavanie dôsledne vyžaduje a porušenie tohto postupu považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. C. §1X ods. 2 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. je zamestnanec povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. B. funkčnosti spínača zaistenia dielu závažným spôsobom porušil pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo mohlo viesť k vzniku vážneho pracovného úrazu (najmä pricvaknutie ľavej hornej končatiny alebo dokonca amputáciu článku hociktorého prsta ľavej končatiny). F. protiprávnym konaním obzvlášť nebezpečným spôsobom zvýšil pracovný výkon v dôsledku čoho v zmysle bodu X.X. prémiového poriadku zamestnávateľa mal vzniknúť nárok na vyplatenie prémie za normovaný výkon vo výške 1% z tarifnej mzdy za každé percento výkonu presahujúce XXX% výkonu (až do hodnoty XXX% výkonu) v súlade s indikátormi výkonnosti označované ako normy spotreby práce, ktoré sa u zamestnávateľa uplatňujú. U. postupom neoprávneným spôsobom skreslil pracovné výsledky, ktoré boli v dôsledku toho vyššie ako u ostatných zamestnancov, ktorí stroj používali v súlade s technickým návodom (obojručne), čo má okrem iného aj vplyv na výšku odmeňovania. Z. je uvedené vyššie, v dôsledku zisteného protiprávneho konania predstavoval pracovný výkon v čase o XX.XX hod, hodnotu XXX,XX%, v dôsledku čoho sa opakovane a napriek upozorneniu dopustil porušenia pokynu, ktorým zamestnávateľ obmedzil pracovné výkony zamestnancov na jednotlivých pracovných operáciách na XXX% výkonu. S uvedeným pokynom bol pritom riadne oboznámený. C. konaním a zároveň neprípustným spôsobom porušil pracovné postupy zamestnávateľa spôsobom, ktorý môže mať za následok zníženie kvality výroby (zalisovania) a poškodzovanie stroja. D. k tomu, že v danom prípade sa jednalo o výrobu bezpečnostného dielu do automobilu ( upínanie bezpečnostného pásu), v dôsledku tohto konania mohla byť ohrozená jeho funkčnosť a tým pádom aj znížená jeho bezpečnostná funkcia. U. protiprávnym konaním sa žalobca dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že konal v rozpore s povinnosťami uvedenými v odseku X.X. písm. c/, a e/, ods. X.X.X. písm. c/, ods.X.X.X. písm. e/ a r/ a ods. X.X.písm.m/ a n/ pracovného poriadku zamestnávateľa, s ktorým bol oboznámený a ktorý sa zaviazal dodržiavať. I. porušil § 1X ods. 2 písm. a/, F., povinnosť podľa § 47 ods. X písm. b/ ZP v zmysle ktorého je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, povinnosť podľa § 81 písm. c/ ZP v zmeske ktorého je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu, ak s nimi bol riadne oboznámený. N. konanie zamestnávateľ dňa XX.XX.XXXX prerokoval aj s komisiou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pôsobiacou u zamestnávateľa. F. prerokovania boli také, že nie prípustné vyradiť bezpečnostný prvok a teda v danom prípade sa jedná o porušenie tak závažného charakteru, že ho nie je možné ospravedlniť, nakoľko ide o úplne najzákladnejšie pravidlo pri manipulácii so strojovými zariadeniami a jeho porušenie by malo byť sankcionované výpoveďou, aby nedochádzalo v budúcnosti k podobným porušeniam predpisov. Od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával, a to z dôvodu, ž vyššie uvedeným závažným spôsobom opakovane porušil interné bezpečnostné predpisy a pokyny zamestnávateľa, čoho priamym dôsledkom bolo skreslenie pracovných výkonov a vznik nároku na vyššiu odmenu za normovaný výkon, vzhľadom na vysoký
potenciál ohrozenia zdravia a bezpečnosti a tiež zdravia a bezpečnosti ostaných zamestnancov, z obavy z ďalšieho jeho možného porušovania pracovnej disciplíny alebo inými zamestnancami v prípade ak by za takéto konanie nebol postihnutý a to najmä z dôvodu, že takéto konanie môže mať za následok nielen ohrozenie zdravia a bezpečnosti zamestnancov pri výkone práce, ale aj ohrozenie funkčnosti výroby bezpečnostných dielov, ktoré sa u zamestnávateľa na danom zariadení produkujú a za ktorých funkčnosť a bezpečnosť zamestnávateľ zodpovedá, na základe čoho mu žalovaný dal výpoveď podľa §ô XX ods.X písm. e/ ZP a to z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo v lehote X mesiacov potom čo bol upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny a ktoré spočíva v závažnom porušení už citovaných predpisov. 6. / Z oznámenia na č.l. XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola doručená žalovanému dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď, ktorá mu bola uložená dňa XX.X.XXXX považuje za neplatnú najmä z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky jej platnosti. S. výpovede nie je daný pretože sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, práve naopak konanie žalovaného vykazuje znaky pracovnoprávnej šikany a to voči nemu ako zamestnancovi i členovi odborového orgánu odborovej organizácie a v prípade, že zamestnávateľ neupustí od svojho konania a nevykoná nápravu bude sa domáhať svojich práv v súlade s § 13 F. práce. F. oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX a v prípade, že výpoveď, ktorá mu bola uložená dňa XX.X.XXXX nebude neodkladne zrušená, bude sa domáhať svojich nárokov súdnou cestou. 7. / Z vyjadrenia žalovaného na č.l. XX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný na oznámenie žalobcu zo dňa XX.X.XXXX mu oznámil, že taktiež trvá na zákonnosti doručenej výpovede resp. jednotlivých výpovedných dôvodov. Má za to, že žalobca sa dopustil opakovaného porušenia pracovnej disciplíny a to jednak z dôvodov uvedených v upozornení, ako aj z dôvodu následného závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa XX. XX.XXXX. 8. / F. vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX oznámil žalovanému, že trvá na svojom liste zo dňa XX.X.XXXX, odmieta vykonštruované tvrdenia a zdôraznil, že on sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny. X./ Zo žiadosti na č.l. XX vyplýva, že žalovaný požiadal ZO Y. B. o poskytnutie súhlasu s výpoveďou podľa § 240 ods. X ZP pánovi M. D., pričom k žiadosti pripojili aj znenie výpovede. 10. / Z vyjadrenia ZO KOVO OKO pri Ernst Keller Slovakia s.r.o. zo dňa 14.1.2017, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 16.1.2017 na č.l. 39 vyplýva, že výbor ZO KOVO OKO zasadol k predmetnej veci dňa 14.1.2017 a po dôkladnom zvážení všetkých okolností neudelil súhlas s udelením výpovede pre p. M. D.. 11./Z pokynu pre zamestnancov - plnenia noriem spotreby práce zo dňa 5.2.2016 na č.l. 70 vyplýva, že zamestnávateľ upozornil zamestnancov na to, aby pri plnení pracovných úloh podľa noriem práce svoj pracovný výkon rozložili a regulovali tak, aby ich výkon na jednotlivých operáciách neprekračoval 130% výkonu predpokladaného konkrétnou normou spotreby práce. 12./Zo záznamu na č.l. 93, ktorý bol napísaný zamestnancami - I. Y. a Z. C. vyplýva, že na rannej zmene sa potvrdilo podozrenie, že žalobca na stroji č. M 9359 Anprägen pri výrobe dielu artiklu 621.4333.00.C mal v zelenom spínači zastoknutý čierny káblik a prikrytý handričkou. To spôsobilo, že pri vložení dielu do stroja automaticky stroj diel zanptägnoval. Týmto zamedzením stláčania zeleného spínača hrubo porušil pracovnú disciplínu a BOZP. Pán Y. bol svedkom pri upozornení p. D. na daný problém. Po upozornení bol káblik zo spínača odstránený..Z. C. bola na problém, ako si uľahčuje prácu p. D. upozornená p. H.. 13./Z protokolu na č.l. 94-95 vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu dňa 5.1.2017 oboznámil zamestnanca M. D. s dôvodom výpovede podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, pričom prítomná osoba za zamestnávateľa V.. N. U. oznámila žalobcovi, že zamestnávateľ požiadal ZO KOVO OKO pri Ernst Slovakia s.r.o. o súhlas s daním výpovede, pričom žalobca sa k dôvodu výpovede nevyjadril. 14./Z písomného upozornenia na č.l. 116-119 vyplýva, že žalobca bol zamestnávateľom dňa 24.8.2016 písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 15.8.2016 vykonal zamestnávateľ priebežnú kontrolu plnenia povinností uvedených v pokyne zo dňa 5.2.2016, pričom zistil že žalobca opakovane, najmä v dňoch 6.7.,7.7.,8.7.,18.7-22.7.,26-29.7.,2016 nedodržal predpísanú normu spotreby práce vzťahujúcu sa na predmet jeho pracovnej činnosti. 15./Z pracovného poriadku na čl. 80 - 92 , z bodu 5.2 písm. c/, d/, e/ vyplýva, že zamestnanec je povinný dodržiavať právne a iné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, odborne zaobchádzať a riadne hospodáriť s pracovnými prostriedkami a zariadeniami, nástrojmi a prístrojmi a materiálom, ktorý mu spoločnosť zverila, plniť si hospodárne a včas pracovné úlohy, dodržiavať pracovné postupy, množstvo i kvalitu práce a plniť stanovené normy s ktorými bol riadne oboznámený. Osobitne zamestnanci boli upozornení podľa bodu 5.5.1. c na neoprávnenú manipuláciu s vyhradenými technickými zariadeniami, na nedodržanie technologickej disciplíny pri používaní meracích a výrobných
zariadení, na zavinené porušovanie bezpečnostných predpisov , alebo akékoľvek konanie, ktoré ohrozuje vlastnú bezpečnosť a zdravie, prípadne iných zamestnancov. Z pracovného postupu - návodu na prevádzku na obsluhu stroja M 9359 na čl. 71 - 74 okrem iného vyplýva, že obsluhe je zakázané premosťovať, upravovať, či iným spôsobom obchádzať bezpečnostné prvky stroja, zasahovať do elektrických častí stroja, svojvoľne zasahovať do stroja mimo rozsah prikázanej práce. 16. / Svedok I. Y. na pojednávaní dňa 17.10.2018 uviedol, že žalovaného pozná cca 4 roky, odkedy nastúpil do firmy na pracovnú pozíciu zmenový majster - pričom v tom čase tam už bol zamestnaný M. D. na pozícii operátor výroby, pričom on mu bol priamy nadriadený. Vie, že obsluhoval druh stroja predlisovacie zariadenie č. M9359. On bol privolaný pani C., zástupkyňou vedúcej výroby, ktorá tam t.č. už nepracuje, a ktorá ho upozornila na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, ktorá mala spočívať v tom, že žalobca obsluhoval uvedený predlisovací stroj nesprávnym spôsobom a to tak, že spínač, ktorý mal na ovládanie na ruku na spúšťanie spoja do prevádzky, tak mal upnutý drôtik, aby bol spínač stále zapnutý a pracoval len jednou rukou, t.j. vkladal tam diely a pritláčal druhou rukou. Pri takomto technologickom postupe musia byť zamestnané obe ruky, aby sa nedostali do pracovného priestoru, nakoľko tam hrozí nebezpečenstvo úrazu, čo vlastne žalobca porušoval. Takýmto spôsobom podľa neho dochádza k tomu, že pracovník si urýchľuje robotu a za nejakú časovú jednotku vylisuje viac výrobkov. Na uvedenom stroji aj on pracoval a bol riadne zaučený. D., ako p. D. strháva zakrytie spínača a tak vlastne odstránil drôtik z tohto spínača. Potom ako bol upozornený p. C. na tento postup práce, išli spolu na pracovisko k žalobcovi, kde zistili túto skutočnosť. Vizuálne zistil ako prichádzali, že žalobca volí nesprávny pracovný postup, čo je ľahké spozorovať podľa pohybu rúk, podľa poradia a rýchlosti úkonov. Žalobca, keď prišli, reagoval na to tak, že on takýmto spôsobom pracovný postup nevykonával. Pokiaľ by sa žalobca dostal do pracovného chodu hydrauliky, týmto nesprávnym spôsobom vykonávania práce mu hrozilo rozmliaždenie prstov. Pracovníci na školení sú povinní a oboznámení s tým, aký význam má obojručné ovládanie tohto stroja. G. si myslí, že takýto pracovný postup mohol mať vplyv na kvalitu výrobkov, čo mu potvrdili aj kontrolórky z výroby, že takýmto spôsobom boli vyrobené aj zlé kusy. K spustenému videu, na ktorom je práca predlisovacieho stroja sa svedok vyjadril tak, že na tomto videu je zachytený správny postup, kde príslušná operátorka používa k obsluhe stroja dve ruky. Bezpečnostné školenie pracovníkov, ktorí nikdy nepracovali a týchto strojoch prebiehajú tak, že sú zaškolovaní na prácu s týmito strojmi spôsobom, čo sa týka obsluhy strojov, bezpečnostných prvkov a pracovného postupu. Čo je asi v rozsahu 15 min. On si myslí, že žalobca ovládal správny postup práce s týmto strojom. Pokiaľ žalobca pracoval ako bolo uvedené, myslí si, že to bolo z dôvodu, aby mal skoršie vykonaný pracovný výkon. 17. / Svedok I. M. na pojednávaní dňa 17.10.2018 uviedol, že nie je v príbuzenskom pomere k účastníkom. Pracoval vo firme cca 13 rokov a na stroji M 9359 mohol pracovať asi 300krát. Pod čím rozumie pracovnú smenu, resp. dni, kedy na ňom mal pracovať. Toto strojové zariadenie je predlisovacie, je to prípravný stroj, na ktorom sa pripraví diel na zalisovanie. Na tomto strojovom zariadení sa zafixuje len dĺžka oceľového lanka do kovového držiaka a následne sa to zalisuje, keď je dodržaný rozmer. Čo sa týka úrazovosti, on nemal vedomosť o tom, že by na tomto stroji došlo k nejakému úrazu a podľa jeho vedomia ani tam pri tomto stroji ani nemá ako dôjsť k úrazu, jedine, ak by zamestnávateľ sám nedodržal predpisy, ktoré by mali postupovať, napr. použiť kryt na zabezpečenie na zariadení časti, ktoré zamestnanec neobsluhuje. Alebo rôzne iné možnosti zabezpečenia, napríklad. Keď sa dá kryt zo stroja by sa nemal spustiť. Na tomto strojovom zariadení nie je obojručný spínač, je tam len páka, ktorou sa zaistí dĺžka lanka a tlačítko, ktorým sa spustí proces. Obojručný spínač je taký obvod, že musia byť súčasne stlačené v tom istom momente tlačítka, aby sa mohol vykonať pracovný úkon. Pokiaľ by došlo k časovému odlišnému stlačeniu, tak sa stroj nespustí. Je to princíp ochrany, ktorý má obojručný spínač. Tento stroj nemal, ani v súčasnosti nemá zabezpečený ochranný kryt, pričom podľa jeho názoru by mal mať, nakoľko sú tam dve identickí zariadenia, ktoré ten kryt obsahujú, ten kryt tam nebol z dôvodu, že asi na to zamestnávateľ zabudol. Keďže tu nedochádza k lisovaniu, nevie si predstaviť, že by mohlo dôjsť na tomto stroji k zraneniu, pokiaľ by bol aj predmetný spínač nonstop spustený, t.j. bez fyzického zapínania, tak tam nehrozí žiaden úraz, v podstate tento spínač nie je ani od výrobcu, dodatočne tam bol daný. Nemá vedomosť o tom, že by mal to zelené tlačítko žalobca stále stlačené. Myslí si, že pokiaľ je takýto spínač nonstop spustený, práca sa zjednoduší, nakoľko zamestnanec robí o jeden úkon menej. T.j. pre tento úkon zalisovania je potrebné, aby aj páka aj spínač boli spustené. On nebol prítomný 30.11.2016 na pracovisku spolu so žalobcom. Zamestnanci boli oboznámení s tým, že zelené tlačítko sa nesmie stláčať a to z dôvodu, že by mohol byť spôsobený úraz. Pričom takéto poučenie sa vykonáva v hlučnom prostredí, tak že sa ľuďom niečo povie a potom sa im to dá podpísať, takže v podstate ani nevie vždy, aké slová boli použité. Na prerokovaní dňa 21.12.2016 sa on vyjadril, že sa tam preberajú iba samé hypotézy, aby sa predložil nejaký konkrétny dôkaz, pričom sa mu snažili podsunúť sugestívne otázky, čo
žalobca mal porušiť svojím konaním a všetci boli zameraní proti nemu. On im len všeobecne povedal, že pokiaľ sú nejaké všeobecné predpisy, ich treba dodržovať, že je potrebné zaistiť kryty tak, kde majú byť zaistené. Takže pokiaľ sa majú baviť o bezpečnosti pri práci, tak jediný kto porušuje bezpečnosť pri práci je zamestnávateľ, ktorý by mal zabezpečiť kryt na takýchto predlisovacích strojov, čo doteraz neurobil a čo je preukázateľné. Ochranný kryt sa dáva na pohyblivé časti stroja. 18. / Svedok N. V. na pojednávaní dňa 17.10.2018 uviedol, že nie je v príbuzenskom vzťahu k účastníkom. On na tomto predlisovacom stroji robí iba sporadicky podľa potreby zamestnávateľa, pričom do roka on má odpracovaných na tomto stroji zhruba 25-30 smien. A tento stroj a jeho obsluhu pozná dôverne. Vzhľadom na to, že mal ťažkosti s rukami, bol preradený na prácu na lisoch. V žiadnom prípade pri práci na tomto stroji by nemalo dôjsť k úrazu, pretože tento kus sa tam vloží, musí najskôr zatlačiť tlačidlo a spustenie stroja je možné až po zatlačení páky, takže v žiadnom prípade sa tam ruka nemôže dostať. Ďalej je tam taký malý úzky priestor, že by tam mohlo maximálne prst odtlačiť, nie určite pripučiť alebo odtrhnúť, aspoň jemu sa to osobne nikdy nestalo, ani to nevidel. Jemu bolo prehraté video z tejto pracovnej operácie a tak isto tvrdí podľa toho, ako je zachytené na videu, že tu nemôže dôjsť k žiadnemu úrazu ruky. Oni majú pravidelne školenia z titulu bezpečnosti práce aj na tento druh stroja. A to podľa predpisu, niektoré sú tam jedenkrát za rok, za dva roky. Je nutné ovládať tento predlisovací hydraulický stroj oboma rukami a to tak, že ľavou sa spustí predmetný spínač po vložení kusu a potom páku pravou rukou. Ak tento úkon nie je urobený súčasne, tak nie je možné spustiť stroj. On nebol svedkom pracovno-právneho incidentu, ku ktorému malo dôjsť, nakoľko nemal pracovnú smenu. Jemu nehovoril žalobca ako na tomto stroji pracuje, myslí si, že by sa malo postupovať podľa predpisu a myslí si, že aj postupoval podľa predpisu, nakoľko ho pozná ako pracovníka, ktorý sa vždy snaží dodržiavať bezpečnostné predpisy. On vie akým spôsobom mal porušiť žalobca pracovnú disciplínu, keďže ho pozná ako zodpovedného pracovníka, nevie sa vyjadriť, akú mal motiváciu takto postupovať, možno finančnú, ale oni sa o tom nebavili. Nemá presnú definíciu toho, o čo by sa mu jednalo. 19./Svedkyňa U. H. na pojednávaní dňa 12.11.2018 uviedla, že bola oboznámená pracovníčkou, že žalobca nedodržiava pracovný postup a že má zachytené tlačítko, ktoré nemá byť zafixované, musí byť voľné, pričom ona sa išla o tomto konaní žalobcu presvedčiť a na vlastné oči videla toto jeho konanie a preto upozornila nadriadených. Pán Y. s pani C. tam išli a zistili, že má tam ten drôtik, ktorý tam nemá byť, ktorý fixoval tlačidlo, aby bolo stále zapnuté, t.j., stroj bol stále v chode, pričom je to nebezpečné pre ruky a ohrozovalo by to aj ďalšieho pracovníka, ktorý by po ňom išiel na zmenu. Pokiaľ aj pán Y. a pani C. vykonali kontrolu, zistili, že to tak nemá byť, pozreli koľko kusov spravil, čo bolo nereálne, pokiaľ by dodržiaval pracovný postup. Potom to všetko zapísali a dali ho na inú prácu., dali mu náhradnú robotu a po tejto udalosti sa žalobca k práci na tomto stroji nevrátil. Čo sa týka jej pracovnej náplne je kontrolórkou a pri takejto prevádzanej práci má vedomosť, že dochádza vo výrobe k zmätkom, t.j. vyrábajú sa nepoužiteľné kusy, ktoré potom predstavujú kovový odpad. V tom čase mohol žalobca na jednej zmene vyrobiť asi 5000 kusov týchto zalisovaných výrobkov, pričom pri takejto práci bola zistená asi 2% -ná šrotovosť, pričom aktuálne za súčasnej situácie a spôsobu výroby sa takéto percento už nevyskytuje. Bola členkou komisie, ktorá predmetnú vec prejednávala ako porušenie pracovnoprávnych predpisov, pričom členom komisie bol aj pán U., M. a I.. Pracovníci počas zmeny majú možnosť skontrolovať aký pracovný výkon dosiahli, nakoľko toto zaznamenáva počítadlo v takomto lisovacom zariadení, ktoré je v digitálnom prevedení. Môžu si takto sledovať aj hodinový aj celo zmenný výkon. 20./ Podľa § 17 ods. 2 ZP právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 63 ZP : (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. (3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2. (4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. (5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. (6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa § 77 ZP Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 237 ZP : (1) Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. (2) Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť, b) zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia, c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach, d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa, e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov. (3) Prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu. (4) Na účely uvedené v odseku 2 zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská.
Podľa § 240 ZP :
(9) Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. (10) Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné. 21./Spolupôsobenie zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru zamestnanca v zmysle § 74 ZP je výrazným prejavom pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Prvky pracovnoprávnej ochrany zamestnanca sa tak neviažu len na taxatívnosť vymedzenia dôvodov skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 a 68 ZP, ale aj na povinnosť zamestnávateľa pred tretím subjektom (iným ako sám zamestnanec) objasniť dôvody a ďalšie skutkové okolnosti situácie, ktoré majú príčinnú súvislosť so vznikom dôvodu, na základe ktorého môže zamestnávateľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práca skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Účasť zástupcov zamestnancov je rozdielna v závislosti od toho, či je daná výpoveď zamestnávateľa alebo okamžité skončenie zamestnancovi, ktorý je zástupcom zamestnancov - keď sa vyžaduje predchádzajúci súhlas v zmysle §240 ods.9 ZP alebo radovému zamestnancovi - vyžaduje sa výlučne prerokovanie v zmysle § 74 ZP. Prerokovanie výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v právnej forme predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov je hmotnoprávnou podmienkou ich platnosti. Po doručení písomnej žiadosti zamestnávateľa adresovanej zástupcom zamestnancov, Zákonník práce ustanovuje lehotu siedmich pracovných dní na prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa a lehotu dvoch pracovných dní na prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak zo strany zástupcov zamestnancov nedôjde k prerokovaniu v zákonom stanovených lehotách, Zákonník práce zakotvuje súčasne nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že po márnom uplynutí takejto lehoty sa predpokladá, že došlo k prerokovaniu zo strany zamestnancov. Zákonník práce upravuje z pohľadu formálnych náležitostí len žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie, pričom vyžaduje jej písomnú podobu (nestanovuje však doložku neplatnosti). Možno preto považovať za sporné, či možno za prerokovanie považovať písomnú komunikáciu medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov alebo je potrebné osobné stretnutie. Podľa § 237 ods.1 ZP sa za prerokovanie považuje výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, formu prerokovania však predmetné ustanovenie neupravuje. Možno sa domnievať, že je prípustné využiť akúkoľvek formu, ktorá nevzbudí pochybnosť o tom ,že k prerokovaniu došlo. Ak forma prerokovania nie je výslovne dohodnutá medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, možno využiť tak písomnú ako aj osobnú formu prerokovania. Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie by mala byť konkrétna. Mal by v nej byť skutkovo dostatočne vymedzený dôvod skončenia, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť sa kvalifikovane vyjadriť ku skončeniu pracovného pomeru na základe dostatočných informácií. Zástupcovia zamestnancov by mali mať konkrétnu vedomosť o dôvodoch skončenia pracovného pomeru, a nielen všeobecnú informáciu, s ktorým zamestnancom zamestnávateľ zamýšľa skončiť pracovný pomer. 22./ Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výpoveď uložená žalobcovi rozhodnutím žalovaného zo dňa 4.1.2017 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práca je neplatná. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že dňa 16.1.2017 žalobca obdržal do vlastných rúk osobne na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 4.1.2017, ktorá mu bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, pričom žalobca po doručení výpovede listom zo dňa 18.1.2017 písomne oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa jeho pracovnej zmluvy. Zamestnávateľom listom žalobcovi zo dňa 24.1.2017 oznámil, že na svojej výpovede trvá, k čomu opätovne žalobca dňa 15.2.2017 sa vyjadril, že sa nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd zistil, že zamestnávateľ - žalovaný porušil zákonník práce vo vzťahu k žalobcovi pri ukladaní výpovede a to tým, že pred uložením výpovede nedal v súlade s § 74 Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Pokiaľ v rámci písomných vyjadrení a argumentácie žalovaný uvádzal, že dal odborovej organizácii žiadosť na udelenie súhlasu k výpovedi podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce, v ktorom je potrebný predchádzajúci súhlas zamestnávateľa a , že teda v rámci tohto prerokovania vopred výpoveď aj v súlade s § 74 ZP, pričom sa jedná o prílišný formalizmus ,
aby zamestnávateľ najskôr dával výpoveď na prerokovanie podľa § 74 a podľa samostatne podľa § 240 ods. 9 ZP, súd uvádza, že Zákonník práce jednoznačne rozlišuje tieto dva právne úkony, sú to úkony samostatné a každý z týchto úkonov má iný právny účinok. § 74 Zákonníka práce uvádza, že výpoveď je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď z pracovného pomeru neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Zákon tu jednoznačne hovorí o prerokovaní výpovede, pričom § 237 ZP uvádza v odseku 1, že prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. V rámci tohto môže byť zamestnávateľ požiadaný napríklad o súčinnosť a ďalšie vysvetlenia. Udeľovanie súhlasu podľa § 240 ods. 9 má úplne iný právny režim, kde príslušný odborový orgán dáva predchádzajúci súhlas zamestnancovi ako odborovému funkcionárovi a má úplne iný právny režim , pričom v tomto ustanovení je aj úplne iná lehota, keď sa uvádza, že je potrebné k tomuto zaujať stanovisko do 15 dní odo dňa, kedy o to zamestnávateľ požiadal, pričom na prerokovanie podľa § 74 má lehotu 7 dní. Z listinných dôkazov na čl. 38 - 40 vyplýva, že zamestnávateľ - žalovaný podal jednoznačne iba žiadosť o udelenie súhlasu s výpoveďou podľa § 240 ods. 9 ZP adresovaný ZO - KOVO OKO zo dňa 4.1.2017 , pričom táto žiadosť neobsahuje žiadne vyjadrenie k tomu, že toto podanie sa má zároveň považovať za prerokovanie výpovede podľa § 74 ZP. Súd poukazuje zároveň aj na ustanovenie § 17 ods. 2 ZP, z ktorého vyplýva, že právny úkon , na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov , právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov je neplatný, len ak to výslovne tento zákon alebo iný predpis ustanovuje, pričom § 74 ZP jednoznačne absenciu neprerokovania výpovede vopred so zástupcami zamestnancov sankcionuje práve neplatnosťou výpovede. Čo sa týka samotnej výpovede danej žalobcovi dňa 4.1.2017 je zrejmé, že táto mu bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, keďže tento sa dopustil opakovaného porušenia pracovnej disciplíny , ku ktorému došlo v lehote 6 mesiacov potom, ako bol písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny čo bolo preukázané listinným dôkazom na čl. 116 - 119. Ako vyplýva z tohto listinného dôkazu bol žalobca na možnosť výpovede upozornený dňa 24.8.2016 z dôvodu, že opakovane a vedome nerešpektoval pokyn zamestnávateľa v zmysle ktorého sú zamestnanci vo výrobe pri plnení svojich pracovných úloh povinný rozložiť svoj pracovný výkon tak, aby výkon neprekračoval 130% výkonu predpokladaného konkrétnou normou. K ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom došlo dňa 30.11.2016 , kedy žalobca na hydraulickom predlisovacom stroji vedome svojim konaním porušil pracovné a bezpečnostné postupy pri obsahu tohto stroja, keď vedome odpojil funkčnosť spínača zaistenia dielu, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi na čl. 52-55, 71-78, 93. Zároveň tieto skutočnosti boli v konaní preukázané aj ústnymi dôkazmi a to svedeckou výpoveďou svedka Y. a H.. Týmto konaním žalobca zrýchlil výkon operácie na uvedenom stroji, napriek písomnému upozorneniu žalovaného , aby bol povinný dodržiavať maximálnu hranicu 130% výkonu , čo si mohol sám regulovať, nakoľko zároveň bolo preukázané v konaní, že tento prístroj disponuje digitálnym ukazovateľom zaznamenávania hodinového aj zmenového výkonu. Zároveň to malo aj negatívny dopad na kvalitu výrobkov žalovaného, nakoľko tak isto bolo preukázané, že žalobca vyrobil niekoľkonásobne väčší počet kusov vadných výrobkov v porovnaní s ostatnými zamestnancami, ktorí stroj obsluhovali správne , čo tiež bolo preukázané výpoveďou svedka Y. a H.. Podľa názoru súdu predmetná výpoveď je jasne skutkovo vymedzená a zároveň bolo preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny tým, že nesprávne obsluhoval predmetný hydraulický predlisovací stroj M9359. S poukazom na horeuvedené skutočnosť, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23./ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. /Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25./ Pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, v plnej výške , pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.